Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Er/209/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kožár
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613201349.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: B. O. (W.), A.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/
XX, W. W., pre vymoženie pohľadávky 358,40 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Borisom
Sobolovským, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Koceľova 15, pod sp. zn. EX 24382/2013,
takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinnej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Sobolovskému trovy exekúcie vo
výške 39,83 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským sa dňa 29.01.2013 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 24382/2013 pre vymoženie pohľadávky vo výške 358,40 eura. Pohľadávka bola

priznaná vykonateľným výkazom nedoplatkov č. 1104497072 zo dňa 20.11.2011, vydaným DÔVEROU
zdravotnou poisťovňou, a.s. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č.
5505*043601 zo dňa 27.02.2013, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 358,40 eura a trovy
exekúcie. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4Er/209/2013-34 zo dňa 04.03.2015 pripustil,

aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.

Písomným podaním, doručeným dňa 05.02.2015, navrhla Slovenská konsolidačná, a.s., zastavenie
predmetnej exekúcie s uvedením, že právny predchodca oprávneného požiadal o zastavenie
exekučného konania. Zároveň dodala, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný správne, exekúcia

sa viedla na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal neúčinným až
potom, keď povinná dodatočne až po začatí exekučného konania splnila svoju oznamovaciu povinnosť
voči oprávnenému, resp. voči právnemu predchodcovi oprávneného. K zastaveniu exekúcie nedošlo
zavinením oprávneného (nie je teda naplnená ani jedna podmienka § 203 Exekučného poriadku), preto
navrhla, aby súd uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie povinnej.

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. (pôvodný oprávnený), vo vyjadrení zo dňa 04.05.2015 uviedla, že
dňa20.11.2011vydalaplatiteľovipoistnéhovýkaznedoplatkovč.1104497072zaobdobieodmarca2009
do apríla 2010, ktorý zasielala na evidovanú adresu trvalého pobytu platiteľa. Do zdravotnej poisťovne
sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 23.12.2011. Zdravotná poisťovňa neeviduje
v lehote podané námietky platiteľa voči výkazu nedoplatkov a tento uplatnila na exekučné vymáhanie.
Oznámila tiež, že zo strany poistenca bola splnená zákonná oznamovacia povinnosť podľa § 23 ods. 1

zákona o zdravotnom poistení pri zmene platiteľa poistného až dodatočne, oneskorene dňa 21.04.2011,
kedy zdravotná poisťovňa obdŕžala emailom informáciu o práci v zahraničí.Súdny exekútor si podaním, doručeným dňa 18.05.2015, uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83
eura a predložil ich špecifikáciu.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol

ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučné konanie je návrhovým konaním, ovládaným tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže
exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený

môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Keďže oprávnený svojím podaním navrhol zastavenie predmetnej exekúcie, súd rozhodol v súlade s
ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§14ods.1vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času (trovy exekúcie), to všetko navýšené o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, ak
je exekútor platiteľom DPH. Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu rozhodnúť pri zastavení
exekúcie aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie súdneho exekútora. V zmysle vyššie citovanej
zákonnej úpravy hradí trovy exekútora spravidla povinný, oprávneného možno zaviazať na ich úhradu

iba výnimočne, a to v prípadoch predvídaných ustanovením § 203 Exekučného poriadku.

V konkrétnom prípade síce oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, podľa názoru súdu však nie sú
splnené podmienky pre to, aby ho bolo možné v zmysle § 203 Exekučného poriadku zaviazať na
zaplatenie trov exekúcie súdneho exekútora. Zo znenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé,

že pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného, súd účastníkovi (oprávnenému) neuloží, iba môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V tejto súvislosti zohľadnil vyjadrenia oprávneného
ako aj jeho právneho predchodcu, z ktorých vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
dôvodne na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinná si splnila svoju
zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení oneskorene

dňa 21.04.2011, teda potom ako jej vznikol dlh na poistnom na verejné zdravotné poistenie za obdobie
03/2009 až 04/2010, predpísaný výkazom nedoplatkov č. 1104497072. Na základe uvedeného a s
prihliadnutím na skutočnosť, že exekučný súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú nemajetnosť
povinnej ani vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej (§ 203 ods. 2, 3), potom podľa § 197 ods. 1Exekučného poriadku zaviazal povinnú zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Sobolovskému
priznané trovy exekúcie, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu výšku odmeny 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon
exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto mu podľa § 196 druhej vety Exekučného
poriadku patrí odmena navýšená o 20 % DPH, t. j. o 6,64 eura. Celkové exekútorovi priznané trovy

exekúcie potom predstavujú 39,83 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.