Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202619
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6915202619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa Friendly

Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO:47 243 368, zast. právnym zástupcom Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7 proti odporcovi P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.
Y., štátny občan SR o zaplatenie 275,80 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 170,00 eur s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 170,00 eur od 15.03.2014 až do zaplatenia, ako i sumu 3,96 eur titulom trov konania,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca je ďalej p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa sumu 15,18 eur titulom
trov právneho zastúpenia navrhovateľa, taktiež v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi sa voči navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzavrel s

navrhovateľom dňa 24. 02. 2014.

Odporcovi bol doručený návrh na vyjadrenie spolu s uznesením, v ktorom bola odporca poučený o tom,
že v prípade, ak sa k návrhu a prílohám do 10 dní nevyjadrí, môže súd rozhodnúť o návrhu navrhovateľa
bez nariadenia pojednávania. Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Nakoľko vo veci ide o zaplatenie sumy 275,80 eur s príslušenstvom ide o drobný spor, nebolo preto

potrebné vo veci nariadiť pojednávanie. S poukazom na uvedené súd vo veci dňa 18.11.2015 vyhlásil
verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24. 02. 2014, výpisom
z účtu, upomienkami zo dňa 21. 03. 2014, 28. 03. 2014, poslednou výzvou zo dňa 11.04.2014,
upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 04.04.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok voči odporcovi na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré zmluvy boli uzatvorené
elektronickou formou. Predpokladom uzatvorenia rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne akospotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a
žiadosť o uzavretie zmluvy. Podľa navrhovateľa zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaným

predzmluvného formulára a návrhu zmluvy formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ
vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Z
navrhovateľom predloženej rámcovej zmluvy súd zistil, že okrem iného medzi účastníkmi konania malo
byť dohodnuté v zmysle článku III. zmluvy, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe
žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žiadosť podáva spotrebiteľ vo forme formulára prístupného na adrese

internetového sídla veriteľa. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia
písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou.

V zmysle článku IV. rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť poplatok spojený so
spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru.
Úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V prípade omeškania klienta so splátkami je klient povinný

zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, konkrétne sa jedná o súvisiace
personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové
správy, písomné výzvy. Tieto náklady sú špecifikované ako spracovanie a urgencia pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - 15,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s

úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej
spoločnosti - 30,- eur.

Navrhovateľ súdu ďalej predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť uzavretá

taktiež elektronickou formou dňa 24. 02. 2014, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 170,00 eur bezhotovostným prevodom z účtu, kde
odporca sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v celkovej výške 210,80 eur, zmluva sa uzatvára na dobu
určitú so splatnosťou úveru 14. 03. 2014, RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavuje 7741,2 %. Celkové
náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 40,80 eur a priemerná RPMN

predstavuje 418 %. Navrhovateľ predložil výpis z účtu, v zmysle ktorého je preukázané, že navrhovateľ
zaslal na účet odporcu dňa 25. 02. 2014 sumu 170,00 eur.

Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v
zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím

charakterom spotrebiteľskú.

Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na
jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ,

ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech
spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.
Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho

dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy
spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde
buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde v prípade, že zmluva nemápísomnú formu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.

V prvom rade súd riešil otázku, či na predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania možno
aplikovať ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle § 1 ods.

3 písm. i) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie sú úver bez úroku a bez ďalších poplatkov
a písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace s výnimkou iného úveru alebo
pôžičky podľa § 24.

Pokiaľ ide o písm. i) citovaného ustanovenia, v predloženej zmluve o úvere je uvedené, že predmetný

úver sa považuje za bezúročný. V skutočnosti však spotrebiteľ pri úvere poskytnutom vo výške 170,00
eur na 20 dní je povinný zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40,80 eur. Takéto zmluvné
dojednanie súd považuje za neplatné, keďže svojím účelom odporuje zákonu a ho obchádza, keďže
pod dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru jednoznačne možno chápať, že ide o úroky z úveru
a zmluvným dojednaním, že úver je poskytnutý ako bezúročný, navrhovateľ obchádza zákon, kde

vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca je povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru, nemožno
konštatovať, že úver je poskytnutý bez úroku a bez ďalších poplatkov. Samotná dohoda o výške
poplatku by bola neplatná aj pre svoj rozpor s dobrými mravmi taktiež s poukazom na ustanovenie §
39 Obč. zákonníka, keďže ide o neprimeranú výhodu na strane navrhovateľa, čo predstavuje aj číselné
vyjadrenie RPMN vo výške 7741,2 %, keďže pri poskytnutí úveru 170,00 eur na 20 dní je spotrebiteľ

povinný zaplatiť navyše 40,80 eur, čo možno charakterizovať jednoznačne ako dojednanie rozporné s
dobrými mravmi. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné a nemôže požívať súdnu ochranu.

Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v
lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá

ustanovenie § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a
2 Zákona a § 11 citovaného zákona, a teda záverom možno konštatovať, že na jednej strane na tento
úver možno aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom
rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle § 9 ods.
1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 11 tohto zákona.

V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s
poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou... a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby...

Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, nebola uzavretá
písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu
elektronickými prostriedkami, navrhovateľ nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia

elektronickou formou medzi účastníkmi konania prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu
zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Navrhovateľ nepredložil žiadny
doklad o tom, že odporca s navrhovateľom ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky
komunikoval, navrhovateľ predložil jedine výpis z účtu o zaslaní finančných prostriedkov odporcovi.

V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, ktorú písomnú formu navrhovateľ nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou
komunikáciou účastníkov konania, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto
ustanovenia navrhovateľ nemá nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40,80 eur.

Na tento poplatok by nemal nárok navrhovateľ ani na základe konštatovania, ako bolo už uvedené
vyššie, neplatnosti zmluvného dojednania pre jeho obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi,
kde v zmluve o úvere je konštatované, že úver je bezúročný, v skutočnosti je však spotrebiteľ povinný
platiť poplatok za poskytnutie úveru v neprimeranej výške, čo spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach oboch zmluvných strán, ktoré zmluvné dojednanie je neplatné jednak s poukazom na

ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, kde v prípade neplatnosti právneho úkonu vzniká navrhovateľovi len
právo v súlade s ustanovením § 457 Obč. zákonníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia,
t.j. navrhovateľ má právo len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré jeho právo je
analogické aj pri konštatovaní, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval od odporcu navyše ešte spolu 65,00 eur titulom skutočne vynaložených

nákladov spojených s vymáhaním, navrhovateľ v tejto súvislosti súdu predložil 2 upomienky, poslednú
výzvu a výpoveď dohody o splátkovom kalendári. Na jednej strane je možné povedať, že súd má
pochybnosti o tom, či vôbec takéto náklady v prípade omeškania odporcu so splácaním úveru boli
dohodnuté medzi účastníkmi konania, keďže nebola preukázaná skutočnosť, že rámcová zmluva bola
uzavretá medzi účastníkmi konania minimálne elektronickou formou. Navrhovateľ na druhej strane

nepreukázal, že by tieto upomienky vôbec bol doručil alebo aspoň zaslal odporcovi a ďalej súd
konštatuje, že suma 65,00 eur titulom nákladov za vymáhanie je neprimeraná poskytnutému úveru
vo výške 170,00 eur a táto skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku minimálne
s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka, keďže navrhovateľ požaduje od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Na základe týchto skutočností súd nepriznal navrhovateľovi právo na
náklady spojené s vymáhaním, keďže jednak navrhovateľ nepreukázal dohodnutie takýchto nákladov
medzi účastníkmi konania, nepreukázal skutočné vynaloženie týchto nákladov pri vymáhaní úveru od
odporkyne a požadované náklady sú absolútne neprimerané poskytnutému úveru.

Takto súd priznal navrhovateľovi právo len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov
odporkyni vo výške 170,00 eur, kde zároveň súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania,
keďže odporca bola povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky minimálne dňa 14. 03. 2014, kde je v
danom prípade v omeškaní a je povinný v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka zaplatiť navrhovateľovi

úroky z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na čiastočný úspech
účastníkov konania tak, že súd náhradu trov pomerne rozdelil, navrhovateľ si uplatnil náhradu trov

konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 63,26 Eur, v konaní mal úspech v pomere 62 % a neúspech v pomere 38 %, čiže súd mu
priznal náhradu trov konania v pomere 24 %, t.j. 3,96 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia v sume 15,18 eur, čiže celkove v sume 19,14 eur. Odporcovi súd náhradu trov konania
nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.