Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212794
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311212794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so
sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 211 222, právne zastúpeného advokátom JUDr. Marekom
Hroudom, so sídlom Košice, Krmanova 16, proti žalovanému: GSV, spol. s r.o., so sídlom Krátka 12,
Humenné 066 01, IČO: 36 445 231, právne zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, so
sídlom Vranov nad Topľou, ul. M. R. Štefánika č. 171, o zaplatenie 16.322,21 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/17/2012 - 133 zo dňa 30.3.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Hroudu
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 327,97
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
16.322,21 eur spolu s 0,04 % úrokom z omeškania denne zo sumy 15.642,89 eur od 21.10.2011 až
do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 979,- eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške

1.460,69 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako
odberateľom postupne dve zmluvy o združenej dodávke elektriny, a to dňa 5.12.2006 s účinnosťou od
1.1.2007 a dňa 22.12.2008 s účinnosťou od 1.1.2009, a to pre
odberné miesto Fidliková 3, Humenné. Zmluvy boli uzatvorené na dobu neurčitú a ich predmetom bolo
poskytovanie dodávok a predaj elektriny žalobcom žalovanému v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky obsahujúce zmluvné množstvá,
platobné a fakturačné podmienky a ďalšiu úpravu práv a povinností zmluvných strán. Podľa článku
IV. bodu 12. Ceny a spôsob úhrady platieb, obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o združenej dodávke elektriny, v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby podľa zmluvy,
je odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,04 % dlžnej čiastky za každý
deň omeškania s úhradou tejto čiastky. Prvostupňový súd ďalej vymenoval, za ktoré obdobie vyúčtoval
žalovanému konkrétnu spotrebu elektriny a v akej výške. Z dôvodu neskorej úhrady faktúry číslo

7200012657 zo dňa 8.1.2009 na sumu 17.958,54 bol žalovanému vyúčtovaný úrok z omeškania vo
výške 232,10 eur (za obdobie od 14.2.2009 do 31.3.2009), ako aj úrok z omeškania vo výške 431,28 eur
(za obdobie od 1.4.2009 do 30.6.2009). Z dôvodu neskorej úhrady faktúry číslo 7427334643 vystavenej
na sumu 1.253,73 eur s lehotou splatnosti dňa 15.4.2009, bol žalovanému vyúčtovaný úrok z omeškaniavo výške 15,94 eur, a to faktúrou splatnej dňa 14.8.2009. Z dokladov predložených žalobcom súd ďalej
zistil, že žalovaný uhradil dňa 16.4.2009 sumu 924,14 eur, suma 1.272,52 eur bola na splatenie záväzku
žalovaného preúčtovaná žalobcom z preplatku z vyúčtovacej faktúry 7200032500 zo dňa 12.11.2009.

Z prijímaných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný dňa 3.2.2009 uhradil do pokladne
žalobcu 5.144,54 eur (účel - zúčtovanie ukončenia odberu), dňa 6.2.2009 sumu 200,- eur (účel -
zúčtovanie ukončenia odberu), dňa 27.4.2009 sumu 500,- eur (účel - zúčtovanie spotreby), dňa 9.3.2009
sumu 1.000,- eur (účel - zúčtovanie manuálne), dňa 17.4.2009 sumu 500,- eur (účel - zúčtovanie
manuálne), dňa 27.2.2009 sumu 1.596,46 eur (účel - zúčtovanie spotreby). Aj napriek čiastkovým

úhradám žalovaný neuhradil žalobcovi za dodanú elektrinu 15.642,89 eur a z titulu vyúčtovaných
zmluvných úrokov z omeškania sumu 679,32 eur. Spotrebu elektriny žalobca žalovanému vyúčtoval v
súlade so zmluvou a obchodnými podmienkami. Žalovaný ich žiadnym spôsobom nenamietal. Dodanie
tovaru, ani výšku fakturovanej ceny za dodaný tovar, nereklamoval. Preto súd žalobe v rozsahu
uplatnenej istiny vyhovel. Ak aj žalovaný v odpore uviedol, že „uvedenú čiastku neuznáva za správnu
a nezodpovedá skutočnosti“, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepredložil a nepreukázal. K tomu

mal možnosť, ak by sa zúčastnil na pojednávaniach, prípadne, ak by aspoň doložil listinné dôkazy
na preukázanie opaku tvrdení žalobcu. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že čiastočné plnenie
žalovaného možno považovať za uznanie záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti jednotlivých faktúr, žalobca bol oprávnený účtovať aj úrok z omeškania vo výške 0,04 %

za každý deň omeškania, pretože medzi účastníkmi takýto úrok z omeškania bol dohodnutý. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 1.281,36 eur za 4 úkony právnej služby á
320,34 eur, zo sumy 30,08 eur, t. j. 2 krát režijný paušál á 7,41 eur a 2 krát é 7,63 eur, zo sumy 101,73 eur
- náhrada za stratu času za 8 polhodín á 12,71 eur, zo sumy 47,52 eur, t. j. náhrada cestovných výdavkov

Košice - Humenné a späť dňa 30.3.2012, amortizácia 29,28 eur a pohonné hmoty vo výške 18,24 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že faxovým
podaním zo dňa 29.3.2012 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 30.3.2012.

Žiadosť odôvodnil práceneschopnosťou konateľa Mariána Gajdoša, ktorý sa chcel pojednávania osobne
zúčastniť. Tým, že súd rozhodol bez prítomnosti konateľa žalovaného, bola mu odňatá možnosť konať
pred súdom.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne právne

správne a priznať mu náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci v
celkovej výške 327,97 eur (t. j. 320,34 plus 7,63 eur). Žalovaný od začiatku súdneho konania žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, že by nárok žalobcu bol neodôvodnený. Žalobca celé nekonanie
a prístup žalovaného považuje za účelový postup s cieľom predlžovať súdne konanie. Podľa názoru
žalobcu, žalovaný nepodal žiadny odpor proti platobnému rozkazu. Z jeho podania vôbec nevyplýva,

v čom by mala táto nesprávnosť spočívať a ktorú faktúru spochybňuje a z akého dôvodu. Rovnako na
preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz. Pohľadávka voči žalovanému bola pred podaním
žaloby na súd predmetom mimosúdneho inkasa, v rámci ktorého sa žalobca snažil svoju pohľadávku
od žalovaného vymôcť mimosúdne. Táto fáza trvala od 25.11.2009 až do roku 2011. K dnešnému dňu
žalobcaneeviduježiadnepodanie,žiadosť,sťažnosť,resp.osobnúnávštevupobočky,predmetomktorej

by bolo spochybňovanie jeho pohľadávky voči žalovanému. Prvé pojednávanie bolo odročené, pretože
žalovaného právne zastúpenie prevzal advokát, ktorý sa mal záujem oboznámiť so spisom. Ani po
tejto žiadosti sa však žalovaný k veci skutkovo, či právne nevyjadril. Výlučne na žiadosť žalovaného
bolo preročené prvé pojednávanie na deň 30.3.2012. Toto pojednávanie právny zástupca žalovaného
opätovne žiadal odročiť z dôvodu práceneschopnosti konateľa. Pre takéto odročenie neboli splnené

podmienky stanovené v § 119 O.s.p.. Potvrdenie o práceneschopnosti nemalo zákonom stanovené
kritériá. Právnemu zástupcovi žalovaného nič nebránilo, aby sa pojednávania zúčastnil, preto žalobca
nesúhlasí so záverom, že sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom. Žalovaný celé súdne
konanie účelovo predlžoval. Žalovaný mal možnosť uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s
pohľadávkou žalobcu aj do odvolania. Žalobca je presvedčený, že odporcom uvádzané „dôvody“ reálne

neexistujú.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonanéhosúdomprvéhostupňaapretobeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§213ods.3, 4,5a§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného
vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3
O.s.p.).Pripreskúmavanínapadnutéhorozsudkubolodvolacísúdviazanýdôvodmipodanéhoodvolania

do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené.

Žalovaný v podanom odvolaní namieta jediný dôvod, a to odňatie práva na súdnu ochranu. Odňatím
možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je taký postup súdu, ktorým bolo
účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi
patria podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Citované ustanovenie umožňuje síce súdu pokračovať v konaní aj pri prípadnej nečinnosti účastníka,

a teda pojednávať a rozhodnúť aj za jeho neprítomnosti, avšak len za predpokladu, že bol riadne
predvolaný. Naviac, nesmie takýto riadne predvolaný účastník požiadať súd o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu. Takýmto dôležitým dôvodom je spravidla choroba účastníka preukázaná lekársky
uznanou práceneschopnosťou a vyjadrením, ktorého obsah musí zodpovedať požiadavke zákona.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného
odkladu potom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, alebo odkedy sa o ňom mohol
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti to mohol predpokladať najneskôr pred začatím
pojednávania. Návrh na odročenie musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný

stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Pritom za zdravotný stav neumožňujúci účasť na
pojednávaní zákon označuje taký stav, keď účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusazúčastniťpojednávania.Totomusíošetrujúcilekárvosvojom
vyjadrení výslovne skonštatovať. Tieto listiny musia byť súdu predložené ešte pred rozhodnutím súdu
o návrhu na odročenie pojednávania. Ani v prípade, že zdravotné potiaže nastanú deň pred termínom

pojednávania,niejeúčastníkzbavenýpovinnostisvojužiadosťoodročeniezdokladovať.Pokiaľúčastník
muselvyhľadaťlekára,malreálnemožnosťvyžiadaťsipotvrdenieozávažnostijehozdravotných potiaží.

Pokiaľ účastník bol schopný, hoci aj pomocou dostupných technických prostriedkov (fax, e-mail) doručiť
súdu žiadosť o odročenie pojednávania, nemala by existovať, spravidla, prekážka doručiť súdu aj

zákonom požadované lekárske potvrdenie.

Výnimku z tejto zásady môže tvoriť prípad tak náhleho a závažného poškodenia zdravia účastníka,
či jeho zástupcu v čase bezprostredne pred pojednávaním, že k žiadosti o odročenie bolo nemožné
pre krátkosť času pripojiť zákonom požadované lekárske potvrdenie. Aj v takom prípade musí žiadosť

o odročenie pojednávania obsahovať pravdivé popísanie zdravotných potiaží, ktorých náhly vznik
znemožnil účasť účastníka, či jeho zástupcu na pojednávaní. Pokiaľ žiadosť o odročenie pojednávania
doručená súdu bezprostredne pred pojednávaním neobsahuje informáciu umožňujúcu súdu zvážiť, či
sa jedná o stav ohrozenia života, resp. reálny stav závažného zhoršenia zdravotného stavu, nie je súd
povinný tvrdený dôvod považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Nedoloženie lekárskeho potvrdenia požadovaného obsahu v najkratšie možnom termíne po prípadnom
odročení pojednávania, je dôvodom pre postup súdu podľa § 53 ods. 1 O.s.p..V preskúmavanej veci bolo predchádzajúce pojednávanie dňa 12.3.2012 odročené na výslovnú
žiadosť žalovaného z dôvodu, aby sa jeho právny zástupca mal priestor oboznámiť s obsahom spisu.
O termíne pojednávania vytýčenom na deň 30.3.2012 bol žalovaný, ako aj jeho právny zástupca

informovaný na predchádzajúcom pojednávaní. Deň pred pojednávaním, t. j. dňa 29.3.2011 dal doručiť
právny zástupca žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania zdôvodnenú dočasnou pracovnou
neschopnosťou jediného konateľa a spoločníka žalovanej spoločnosti Mariána Gajdoša. K tejto žiadosti
pripojil len potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Mariána Gajdoša pretrvávajúcej od 29.3.2012
pre diagnózu S 93. Ani žiadosť právneho zástupcu, ani kópia predloženého potvrdenia o dočasnej

pracovnej neschopnosti neobsahujú hodnotiace stanovisko ošetrujúceho lekára, či žalovaný sa mohol
zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu.

Dôležitosť a v tejto súvislosti aj hodnovernosť tvrdeného dôvodu pre odročenie pojednávania je treba
posudzovať aj z pohľadu predchádzajúceho postoja žalovaného v tejto prejednávanej veci. Po doručení
platobného rozkazu sa žalovaný obmedzil len na veľmi stručné zdôvodnenie odporu, neoznačujúceho

žiaden konkrétny dôkaz spochybňujúci konkrétnu skutočnosť, okrem celkovej výšky plnenia, obsahujúce
v podstate len na návrh na zrušenie platobného rozkazu. Uznesením zo dňa 10.2.2012 doručeným
žalovanému dňa 2.3.2012 bol žalovaný poučený v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o svojej povinnosti
predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.
Naviac prvostupňový súd na výslovnú žiadosť žalovaného pojednávanie nariadené na deň 12.3.2012

odročené za účelom toho, aby sa umožnilo právnemu zástupcovi žalovaného preštudovanie spisového
materiálu, ako aj za účelom poskytnutia primeranej lehoty na prípravu na pojednávanie. Hoci k tomuto
účelu bol poskytnutý dostatočný dlhý čas, právny zástupca žalovaného sa s obsahom spisu nebol
oboznámiť a k veci samej sa ani v najmenšom nevyjadril. Neurobil tak ani v podanom odvolaní proti
prvostupňovému rozsudku.

Za tohoto stavu je možné konštatovať, že postupom žalovaného došlo v podstate k zmareniu
pojednávania nariadeného na deň 13.3.2012, pričom táto skutočnosť nielen spochybňuje dôležitosť ním
tvrdeného dôvodu pre odročenie pojednávania dňa 30.3.2012, ale aj jeho vieryhodnosť. Po zohľadnení,
že lekárska správa pripojená k žiadosti o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti uvedené v § 119

ods. 3 O.s.p., dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania
dňa30.3.2012niejedôležitýmdôvodomvzmysle§101ods.2O.s.p.,vdôsledkučohoprvostupňovýsúd
bol oprávnený túto vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného účastníka. Doterajšie konanie
žalovaného hodnotí odvolací súd ako konanie sledujúce maximálne oddialenie konečného rozhodnutia
vovecisamej.Tovyplývaajzobsahupodanéhoodvolania,ktorésaaninesnažíspochybňovaťsprávnosť

rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k chýbajúcim dôvodom odvolania, ktoré by sa týkali veci samej,
nemôže ani odvolací súd preskúmavať jeho vecnú správnosť.

To isté platí aj pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací
súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), ktoré v odvolaní chýbajú.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.

vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Odvolací súd priznal
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej pomoci pozostávajúcej z
napísaniavyjadreniazodňa30.5.2012kodvolaniužalovaného.Tarifnúhodnotuvecivrámciodvolacieho
konania tvorí žalovaná istina t. j. suma 16.322,21 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. sa rovná sume 320,34

eur. K tejto základnej sadzbe sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, ktorej výška v roku 2012 bola 7,63 eur. Spolu sa jedná o náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 327,97 eur. Súdy sú viazané podaným návrhom na náhradu trov
úspešného účastníka do tej miery, že nemôžu priznať náhradu vyššiu, než si ju sám uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.