Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112230491.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom Opatovská
cesta 4, 972 01 Bojnice, IČO: 31 625 657, zast. advokátom Mgr. Róbert Kováč, konateľ spoločnosti
smith§smith legal s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 360 341 proti odporcovi 1/
ZIVEKOM s.r.o., so sídlom Cesta na štadión 10, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 44 590 733 a odporcu 2/
T.. W. H., podnikajúca pod obchodným menom T.. W. H. - Lekáreň Helium, miesto podnikania Kordíky
1536, 976 34 Kordíky, IČO: 35 989 394, obaja právne zast. Matala, Pružinský, Hegedűš & Partners,
s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, v mene ktorej koná konateľ -
advokát JUDr. Milan Matala o zaplatenie sumy 195.944,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
1/ a 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/118/2013-183 zo dňa 14. marca
2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/118/2013-183 zo dňa 14. marca 2014 v
napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
195.600,41 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.371,40 Eur od 26. 02. 2013 do
zaplatenia, zo sumy 4.811,46 Eur od 23. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 61.216,69 Eur od 23. 11. 2012
do zaplatenia, zo sumy 6.603,76 Eur od 30. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 53.694,36 Eur od 30. 11.
2012 do zaplatenia, zo sumy 924,88 Eur od 04. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 809,44 Eur od 30. 11.
2012 do zaplatenia a zo sumy 34,71
Eur od 26.10.2012 až do zaplatenia, pričom lehotu na zaplatenie stanovil do 90 dní od právoplatnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého odporcu. V časti návrhu o zaplatenie sumy 343,68 Eur, ktorým si uplatnil navrhovateľ
úrok z omeškania súd konanie zastavil. Odporcu 1/ a 2/ zaviazal nahradiť navrhovateľovi iné trovy
konania v sume 11.756,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.211,40 Eur do 90 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého odporcu.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že pôvodne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi 1/ ako
dlžníkovi a odporcovi 2/ ako ručiteľovi právo na zaplatenie súm špecifikovaných v návrhu zo dňa
07.12.2012 vo výške 407.925,12 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z jednotlivých súm
tak, ako sú uvedené v návrhu od ich splatnosti až do zaplatenia. Povinnosť zaplatiť žiadal uložiť

obom odporcom tak, že plnením jedného z nich zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého z
nich. V rozhodnutí okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ ako veľkodistribútor liekov
a zdravotníckych pomôcok na základe telefonických objednávok odporcu 2/, čo bolo medzi ním a
odporcom 2/ v obchodnom styku obvyklé, dodal do lekární odporcu 2/ tovar - lieky, zdravotnícky materiál
a doplnkový sortiment, za ktorý odporca 2/ ku dňu podania návrhu nezaplatil kúpnu cenu, ktorá po
splatnosti predstavuje sumu 367.380,49 Eur. Dodávka liekov a zdravotníckeho materiálu bola dodávaná
navrhovateľom do troch lekární, a to Lekárne HELIUM, Nám. L. Svobodu 1, Banská Bystrica v období
od 31.07.2012 do 04.09.2012 za kúpnu cenu vo výške 314.160,97 Eur, do lekárne HELIUM 2 so
sídlom Nám. L. Svobodu 1, Banská Bystrica v období od 31.07.2012 do 04.09.2012 za kúpnu cenu
vo výške 45.555,54 Eur a do Lekárne Fil. Lekáreň HELIUM, Nám. SNP 12, Slovenská Ľupča v období
od 27.07.2012 do 31.08.2012 vrátane dňa 25.10.2012 za kúpnu cenu vo výške 7.663,98 Eur. Dodávku
tovaru fakturoval navrhovateľ odporcovi 2/, ktorý prevzatie tovaru potvrdil na každej faktúre osobitne
podpisom a odtlačkom pečiatky. Na základe takéhoto konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v
zmysle § 409 ods.1 Obch. zák. a odporcovi 2/ vznikla povinnosť zaplatiť za tovar dohodnutú kúpnu cenu.

Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou podľa § 476 a nasl. Obch. zák. dňa 05.10.2012 medzi
odporcom 2/ a odporcom 1/ predal odporca 2/ časť podniku týkajúcu sa prevádzky Lekárne HELIUM
Banská Bystrica a Fil. Lekárne HELIUM Slovenská Ľupča odporcovi 1/, v dôsledku čoho prešli na
odporcu 1/ všetky práva a záväzky, ktoré súviseli s prevádzanými časťami podniku odporcu 2/, ako aj
povinnosť zaplatiť záväzky odporcu 2/, pretože kupujúci vstúpil do postavenia predávajúceho - odporcu
2/. Ani odporca 1/ a ani odporca 2/, ktorý v zmysle § 477 ods.3 Obch. zák. ručí za splnenie záväzku
kupujúcim, a teda odporcom 1/ pohľadávku navrhovateľa uplatnenú týmto návrhom v lehote splatnosti
nezaplatili. Navrhovateľ si okrem istiny vo výške 367.380,49 Eur uplatnil voči odporcovi 1/ a 2/ aj
kapitalizované úroky z omeškania spolu v sume 40.544,63 Eur, ako aj úroky z omeškania z doteraz
neuhradených faktúr tak, ako ich špecifikoval v návrhu a vo vyúčtovaní, ktoré je jeho prílohou. Vo
vzťahu k Lekárni HELIUM predstavuje kapitalizovaný úrok sumu 34.538,70 Eur, vo vzťahu k Lekárni
HELIUM 2 predstavujú sumu 5.360,98 Eur a u Fil. HELIUM sumu 644,95 Eur. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 212.745,55 Eur podaním doručeným súdu
dňa 11.02.2013 späť, zostala predmetom sporu istina vo 198.488,14 Eur s prísl. Podaním doručeným
súdu dňa 11.04.2013 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť výške 3.168,24 Eur a návrh upravil aj v časti
úrokov z omeškania, keďže k úhrade tejto sumy došlo na základe výkonu záložného práva zriadeného
k pohľadávkam odporcu 2/ voči poisťovniam Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s. a Union zdravotná poisťovňa a.s. zo zmlúv o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, ako
aj na základe zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 120213B zo dňa 14.02.2012 vo
vzťahu k Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, zostala predmetom sporu, a to
aj po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie sumy 343,68 Eur ako úroku z omeškania z dôvodu jeho
chyby pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania pri faktúre č. 111250278 splatnej dňa 15.11.2012,
zostala predmetom sporu suma 195.944,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
23.371,40 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.811,46 Eur od 23. 11. 2012 do zaplatenia, zo
sumy 61.216,69 Eur od 23. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 6.603,76 Eur od 30. 11. 2012 do zaplatenia,
zo sumy 53.694,36 Eur od 30. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 924,88 Eur od 04. 12. 2012 do zaplatenia,
zo sumy 809,44 Eur od 30. 11. 2012 do zaplatenia a zo sumy 34,71 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia.

Okresný súd neprihliadol na námietky odporcu 1/ a 2/ podané nimi v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu a uvádzanými ich právnym zástupcom na poslednom pojednávaní, ktorými namietali nedostatok
ich pasívnej legitimácie z dôvodu, že navrhovateľ nevyzval odporcu 2/ na plnenie a neposkytol mu
primeranú lehotu, ani na tvrdenie odporcu 1/, že v čase doručovania výzvy navrhovateľa na plnenie zo
dňa 23.11.2012 a ani v čase podania návrhu na súd, t.j. 07.12.2012 neboli všetky uplatnené nároky
navrhovateľa splatné, pretože takéto tvrdenie pravdivé nebolo. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že obaja odporcovia sú pasívne legitimovaní vystupovať v tomto spore. Odporca
1/ preto, že na základe zmluvy o predaji podniku prešli na neho ako kupujúceho všetky práva a záväzky,
na ktoré sa predaj vzťahuje, pričom na prechod záväzku sa súhlas veriteľa nevyžaduje a odporca 2/
preto, že na neho ako predávajúceho prešiel zo zákona záväzok z ručenia za splnenie všetkých ním
prevedených záväzkov na odporcu 1/ ako kupujúceho. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie odporcu 1/,
že by v čase uplatnenia výzvy a návrhu na súde neboli navrhovateľom uvedené nároky na zaplatenie
kúpnej ceny a úrokov z omeškania splatné, pričom vychádzal z § 450 ods.1 Obch. zák.. Prihliadol aj na
obchodnú zvyklosť zavedenú medzi účastníkmi sporu, a to navrhovateľom a odporcom 2/ ako pôvodným
dlžníkom v tom, že kúpna cena je splatná v lehote splatnosti uvedenej na daňovom doklade - faktúre.

Neprihliadol ani na tvrdenie odporcu 2/, že nebol riadne vyzvaný na realizáciu svojich povinností v
zmysle ručiteľského záväzku, a to z toho dôvodu, že ručiteľ ručí v prípade predaja podniku zo zákona za
splnenie všetkých záväzkov kupujúcim, a teda odporcom 1/, pričom poukázal na personálne prepojenie
odporcu 1/ a 2/, keď jediným konateľom a spoločníkom odporcu 1/ v čase predaja podniku bol odporca
2/, v dôsledku čoho mal vedomosť o všetkých záväzkoch voči spoločnosti navrhovateľa. Poukázal
tiež na tú skutočnosť, že najneskôr doručením návrhu navrhovateľom na súd sa stali voči obom
odporcom ako účastníkom konania všetky pohľadávky navrhovateľa splatné. Podľa názoru súdu, od
výzvy navrhovateľa zo dňa 23.11.2012 adresovanej odporcovi 1/ uplynula viac ako primeraná lehota
na plnenie.

Odporcovia 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k nárokom na zaplatenie kúpnej ceny a
úrokov z omeškania uplatnených navrhovateľom vzniknutým v roku 2008, avšak bez bližšej špecifikácie.
Súd v konaní zistil, že navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný v období
od 31.07.2012, preto pre zaplatenie tejto kúpnej ceny začala plynúť všeobecná premlčacia doba podľa
Obchodného zákonníka, ktorá je 4 roky nasledujúci deň po splatnosti uvedenej vo faktúrach. Návrh bol
podaný na súd dňa 07.12.2012, z čoho vyplýva, že bol podaný na súd včas. Rovnako bol včas podaný
návrh aj pri uplatnení práva navrhovateľa na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania za kúpnu
cenu, ktorú nezaplatil odporca 2/ v predchádzajúcom období, okrem úroku v sume 4,10 Eur a 8,83 Eur
vzťahujúcich sa k faktúre č. 181060852 a č. 181061675. Okresný súd však poukázal na tú skutočnosť, že
v týchto prípadoch by bola námietka premlčania nedôvodná, keďže premlčanie posudzoval podľa § 392
ods.1 Obch. zák., a teda od 07.12.2008 a od 11.12.2008, preto by lehota na uplatnenie práva uplynula
najskôr dňa 07.12.2012 a 11.12.2012. Okresný súd posúdil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v
súlade s § 365 a § 369 ods.1 v znení účinnom do 31.01.2013, v nadväznosti na § 768k/ Obch. zák. v
spojení s § 517 ods.2 OZ a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ako dôvodný.

Okresný súd vec prejednal bez prítomnosti odporcu 2/, ktorý je dlhodobo práceneschopný, avšak je
rovnako ako odporca 1/ zastúpený tým istým právnym zástupcom, ktorý sa pojednávania, na ktorom
došlo k vyhláseniu rozhodnutia zúčastnil. Po dvoch zmarených súdnych pojednávaniach dňa 12.11.2013
a 17.01.2014 predvolal súd účastníkov konania na dátum 14.03.2014 s tým, že právnemu zástupcovi
odporcov 1/ a 2/ oznámil, že v prípade pretrvávajúcej práceneschopnosti odporcu 2/ sa pojednávanie
uskutoční len za jeho účasti. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/, ktorý sa pojednávania dňa 14.03.2014
zúčastnil opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti odporcu 2/, ktorému
návrhu okresný súd nevyhovel práve z dôvodu, že výsluch odporcu 2/ nebol v konaní navrhnutý.
Súd vzhľadom k tomu, že odporca 2/ bol zastúpený právnym zástupcom a neboli namietané otázky
skutkového charakteru, ale len charakteru právneho, výsluch odporcu 2/ nepotreboval vykonať, preto
nemal vážny dôvod pre to, aby pojednávanie odročil.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojili odporcovia 1/ a 2/ a podali proti druhej a tretej výrokovej
vete rozhodnutia odvolanie. Uviedli v ňom, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci s poukazom na § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. Poukázali v ňom na tú skutočnosť, že
postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti odporcov 1/ a 2/ konať pred súdom, čím je splnený
odvolací dôvod podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. Podľa ich názoru je rozhodnutie súdu predčasné a súd
k nemu dospel bez toho, aby odporca 1/ a 2/ mali zachovanú možnosť uplatnenia všetkých procesných
práv účastníka konania. Podstatná námietka týkajúca sa porušenia ich základného práva na súdnu
ochranu spočívala v tom, že okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 12.11.2013 a 17.01.2014,
ktoré boli odročené z dôvodu práceneschopnosti odporcu 2/, ktorá je jedinou konateľkou odporcu
1/, v dôsledku čoho sa nemohla pre zlý zdravotný stav zúčastniť pojednávania, čo bolo potvrdené
správami ošetrujúceho lekára T.. W. H. v súlade s § 119 ods.3 O.s.p. Aj v čase nariadeného tretieho
pojednávania bol odporca 2/ práceneschopný, preto ak v predvolaní na pojednávanie súd uviedol, že vec
prejedná aj bez prítomnosti odporcu 2/, len za účasti právneho zástupcu, odoprel odporcovi 2/ možnosť
žiadať o odročenie termínu pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Odporca 2/ sa
mienil pojednávania zúčastniť, preto dôkaz výsluchom odporcov vyplýva z ich podaní, kde prezentujú
jednoznačne snahu o účasť na pojednávaní a o vypovedania k skutočnostiam v predmetnej veci.
Takýmto postupom súdu nebola dodržaná ani zásada verejnosti, podľa ktorej má každý právo na
prejednanie veci v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, keď

práve na pojednávaní sa prejavuje samotný zmysel zásady verejnosti. Podľa názoru právneho zástupcu
odporcov došlo aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keď odporcovia nemali rovnakú
možnosť realizácie svojich procesných práv v konaní ako navrhovateľ. Súd sa snažil uprednostniť preto
rýchlosť a hospodárnosť konania na úkor samotnej realizácie procesných práv účastníka konania, preto
jeho rozhodnutie je arbitrárne a nespĺňa požiadavky zákonnosti súdneho rozhodnutia.

Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ poukázal aj na tú skutočnosť, že sa súd s tvrdeniami odporcu 1/
a 2/ dostatočne nevysporiadal, preto jeho rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie
rozhodnutia v § 157 ods.3 O.s.p. Okresný súd neprihliadol na námietku premlčania, ktorú v konaní vo
vzťahu k uplatneným nárokom navrhovateľom vzniknutým v roku 2008 vzniesli, a to napriek tomu, že
jednoznačne uviedli, vo vzťahu ku ktorým nárokom predmetnú námietku vznášajú. Keďže je námietka
premlčania svojou povahou vymedzená hmotným právom, bol okresný súd povinný sa ňou zaoberať.
Poukázal na tú skutočnosť, že okresný súd otázku primeranosti doby plnenia prejednávanej veci, ktorá
je podstatná vo vzťahu k ručiteľovi, a teda k odporcovi 2/ neskúmal a právne nevyhodnotil ani tú situáciu,
že navrhovateľ ako veriteľ nebol oprávnený domáhať sa plnenia voči nemu ako ručiteľovi, pretože nebola
zachovaná primeraná doba tak, ako to vyplýva z § 306 ods.1 Obch. zák. Navrhol preto rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ je veľkodistribútor liekov a zdravotníckych
pomôcok, ktoré dodával na základe telefonických objednávok odporcu 2/ ako fyzickej osoby podnikateľa
do jeho prevádzok - lekární označených HELIUM a HELIUM 2 so sídlom v Banskej Bystrici a do
filiálky lekárne HELIUM v Slovenskej Ľupči v období od 27.07.2012 do 04.09.2012 za kúpnu cenu
407.925,12 Eur, ktorú odporca 2/ v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach špecifikovaných v návrhu
nezaplatil. Prevzatie tovaru potvrdil na každej faktúre podpísal odporca 2/ osobitne, a to svojim podpisom
a odtlačkom príslušnej lekárne.

Dňa 05.10.2012 predal odporca 2/ ako fyzická osoba podnikateľ odporcovi 1/ časť podniku týkajúcu sa
prevádzky lekárne HELIUM Banská Bystrica a filiálky lekárne HELIUM Slovenská Ľupča, na základe
čoho prešli na odporcu 1/ všetky práva a záväzky, ktoré s prevádzanými časťami podniku odporcu 2/
súviseli a teda aj povinnosť zaplatiť záväzky odporcu 2/, pretože odporca 1/ ako kupujúci tieto na seba
prevzal. Odporca 1/ záväzky odporcu 2/ navrhovateľovi nezaplatil a keďže predávajúci, a teda odporca
2/, ktorý záväzky predával ako fyzická osoba podnikateľ zo zákona ručí za ich splnenie v prípade, že
ich predáva tretej osobe, a to podľa § 477 ods.3 Obch. zák. a tieto navrhovateľovi nezaplatil, uplatnil
si navrhovateľ voči odporcovi 1/ ako dlžníkovi a odporcovi 2/ ako ručiteľovi právo na zaplatenie kúpnej
ceny za ním riadne dodaný a odporcom 2/ prevzatý tovar vrátane úrokov z omeškania v súlade s § 409
a nasl., ako aj § 369 ods.1 Obch. zák..

Navrhovateľ vyzval odporcu 1/ výzvou zo dňa 23.11.2012 na splnenie povinnosti zaplatiť mu dlžnú kúpnu
cenu, ktorú vo výzve presne označil a špecifikoval a so stanovením lehoty, ktorú odporca 1/ nedodržal. Zo
spisového materiálu vyplýva, že odporcovi 2/ zasielal navrhovateľ výzvu na zaplatenie dňa 08.11.2012
a ako ručiteľ sa mohol o jeho povinnosti platiť záväzok dozvedieť nielen z výzvy na úhradu adresovanej
odporcovi 1/, ale aj doručením mu návrhu vo veci samej, ktorý bol podaný na súd dňa 07.12.2012 spolu
s platobným rozkazom a ktorý odporca 2/ prevzal a podali proti platobnému rozkazu spolu s odporcom
1/ odpor.

Odporcovia 1/ a 2/ vzniesli v konaní námietku premlčania vo vzťahu k nárokom navrhovateľa uplatneným
v návrhu, ktoré vznikli v roku 2008, avšak bez bližšej špecifikácie. Zo spisového materiálu vyplýva, že
v prejednávanej veci neboli okrem pohľadávky na zaplatenie kapitalizovaného úroku vyfakturovaného
faktúrami č. 18106852 a č. 181061675 vystavenými dňa 07.12.2008 so splatnosťou v ten istý deň a
11.11.2008 s dátumom splatnosti 11.12.2008, na zaplatenie ktorých začala plynúť premlčacia lehota
nasledujúci deň po splatnosti, t.j. od 07.12.2008 a od 11.12.2008, uplatnená žiadna iná suma, z čoho
vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie u týchto dvoch faktúr v zákonom stanovenej

4-ročnej premlčacej lehote. Okresný súd preto na námietku premlčania vznesenú odporcami 1/ a 2/
ohľadom týchto dvoch pohľadávok neprihliadol.

Navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 343,68 Eur z dôvodu ním vykonanej chyby pri
výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania u faktúry č. 111250278, splatnej dňa 15.11.2012.

Z výpisu z obchodného registra pre odporcu 1/ vyplýva, že jediným jeho spoločníkom a konateľom
v čase predaja podniku bol práve odporca 2/, ktorý musel mať vedomosť o všetkých záväzkoch voči
spoločnosti navrhovateľa.

Okresný súd po doručení návrhu obom odporcom predvolal účastníkov na prvé pojednávanie,
ktoré sa malo konať dňa 12.11.2013. Odporca 2/, ktorý je v konaní zastúpený advokátom požiadal
prostredníctvom advokáta o odročenie tohto pojednávania z dôvodu jeho choroby, o čom predložil súdu
lekárske potvrdenie a o odročenie pojednávania požiadal aj pri opätovnom predvolaní na pojednávanie,
ktoré sa malo konať dňa 17.01.2014, a to z rovnakých dôvodov. V oboch žiadostiach právny zástupca
odporcu 2/ tiež uviedol, že o odročenie žiada z dôvodu, že klientka má záujem byť prítomná na
pojednávaní, tak pri svojom výsluchu, ako aj pri výsluchu navrhovateľa. Vzhľadom na túto skutočnosť
oznámil okresný súd odporcovi 2/, že v prípade jeho pretrvávajúcej práceneschopnosti sa pojednávanie,
ktoré nariadil na deň 14.03.2014 uskutoční aj bez jeho účasti. Pojednávania dňa 14.03.2014 sa zúčastnil
právny zástupca odporcov 1/ a 2/, ktorý opätovne požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti odporcu 2/, o čom predložil lekárske potvrdenie. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
vyhotovenej okresným súdom vyplýva, že právny zástupca odporcu 2/ na začiatku pojednávania
ospravedlnil odporcu 2/zo zdravotných dôvodov, predložil potvrdenie lekára a len z týchto dôvodov
požiadal o jeho odročenie. Konajúci sudca úvodom uviedol, , že nie vždy je daná potreba vykonať výsluch
účastníka a v závislosti od výsledkov pojednávania bude rozhodnuté, že vo veci bude výsluch odporcu
2/ vykonaný.. právny zástupca voči výške pohľadávky nemal žiadne námietky. Trval len na námietke
nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 2/ vystupovať v tejto veci a na námietke čiastočného premlčania
uplatneného nároku za rok 2008 bez bližšej špecifikácie. Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4
O.s.p. právny zástupca ďalšie návrhy na dokazovanie nemal.

Odporca v odvolaní namietal najmä porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, ktorého sa
odporca 2/ ako jediný konateľ odporcu 1/ nemohol zúčastniť pre zlý zdravotný stav, čím mu bola odopretá
možnosť byť vypočutý pred súdom prvého stupňa tak, ako to prezentoval v podaniach doručených súdu,
v ktorých žiadal o odročenie pojednávania a v ktorých sa domáhal vypovedania ku skutočnostiam v
prejednávanej veci. Súd takýmto postupom porušil aj zásadu verejnosti, podľa ktorej má každý právo
na prejednanie veci v jeho prítomnosti a aj zásadu rovnosti účastníkov konania, keď odporcovia nemali
rovnakú možnosť realizácie svojich procesných práv v konaní ako navrhovateľ. Rozhodnutie súdu
preto považoval za arbitrárne a navyše aj nedostatočne odôvodnené, keď súd neprihliadol na námietku
premlčania voči nárokom navrhovateľa vzniknutým ešte v roku 2008. Podľa jeho názoru sa okresný súd
žiadnym spôsobom nevysporiadal s primeranosťou doby, ktorá vyplýva z § 306 ods.1 Obch. zák. preto,
aby mal možnosť svoj záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi splniť, v dôsledku čoho považoval návrh
podaný navrhovateľom za predčasný.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1, prvej vety Dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa § 100 ods.1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor
vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa
na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Podľa § 101 ods.1 cit. zák. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 115 ods.1 cit. zák. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Podľa § 119 ods.1 cit. zák. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ods.2 cit. ust. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa ods.3 cit. ust., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Podľa ods.4 cit. ust. ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného
odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude
konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Podľa § 120 ods.1 cit. zák. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 cit. zák. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 cit. zák. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 306 ods.1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 369 ods.1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 409 ods.1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 477 ods.3 Obch. zák. na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí
za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

Podľa § 450 ods.1 Obch. zák. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie
tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil, keď oboch odporcov zaviazal na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej sumy
titulom kúpnej ceny a úrokov z omeškania navrhovateľovi s tým, že plnením jedného z nich záväzok
v rozsahu poskytnutého plnenia vo vzťahu k druhému z nich zanikne. Len na zdôraznenie správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia dopĺňa odvolací súd ďalšie skutočnosti.

S prihliadnutím k námietkam odporcu 1/ a 2/ uvedeným v odvolaní, ktoré sa týkali procesného postupu
okresného súdu pri rozhodovaní v prejednávanej veci, keď okresný súd neakceptoval žiadosť právneho
zástupcu odporcu 2/ o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti odporcu 2/
a jeho zlého zdravotného stavu, o ktorom predložil okresnému súdu potvrdenie lekára, čím mu bolo
znemožnené brániť svoje práva na súde, a to napriek tomu, že okresný súd odporcu 2/ o tom, že
vec prejedná aj bez jeho prítomnosti odporcu 2/ upozornil odvolací súd uvádza, že právo zúčastniť sa
prejednávania veci pred súdom je jedným zo základných práv každého účastníka konania, a to v každom
štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak a pokiaľ na tomto svojom práve účastník
trvá. Občiansky súdny poriadok v § 101 ods.2 určuje len jednu výnimku z tohto práva účastníka, za ktorej
môže súd vec prejednať aj v jeho neprítomnosti, t.j. ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie
nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
zaručuje Ústavou SR zakotvené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že súdu ukladá,
aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých tých, ktorých
prítomnosť je potrebná. Predvolanie musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu.
V takom prípade je výlučne na účastníkovi, či svoje právo zúčastniť sa pojednávania využije alebo nie.
Z ust. § 115 ods.1 O.s.p. nesporne vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručuje súd účastníkovi
vtedy, ak sa má dostaviť na výsluch alebo ak má niečo osobne v konaní vykonať. Je tomu tak väčšinou
pri prvom pojednávaní, pri ktorom môže byť účastník vypočutý za podmienok stanovených v § 131 O.s.p.
Výsluch účastníka konania ako každý iný dôkazný prostriedok slúži k tomu, aby jeho vykonaním bol súd
presvedčený o pravdivosti skutkových tvrdení, ktoré mieni účastník dokazovať. Nie je určený k tomu,
aby pri ňom účastník uvádzal svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. Predpokladá, že potrebné
tvrdenia už boli prednesené a že prostredníctvom výsluchu účastníka majú byť len preukázané, pričom
výsluch prichádza do úvahy vtedy, ak nie je možné účastníkom tvrdené skutočnosti preukázať inak. Ak sa
má súd rozhodnúť, či účastníka na ním uvedené tvrdenia vypočuje, musí predovšetkým presne vedieť,
aké skutočnosti majú byť týmto dôkazom preukázané. Pri správnom postupe súdu preto neprichádza
do úvahy, aby až vlastným výsluchom účastníka boli dopĺňané neúplné či chýbajúce skutkové tvrdenia.
Zákon berie do úvahy, že v spornom konaní, ktoré je ovládané prejednacou zásadou má takýto dôkaz
len podpornú povahu. Pokiaľ je ale účastník zastúpený zástupcom, ktorého si zvolil a jeho výsluch nikto
nenavrhol a pre rozhodnutie nie je potrebný, doručuje súd podľa § 149 O.s.p. predvolanie len právnemu
zástupcovi.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd nemal potrebu
vykonať dôkaz výsluchom účastníka konania a ani nikdy nedal najavo, že by takýto dôkaz mal byť
vykonaný napr. už tým, že by bol účastníka na strane odporcu 2/ predvolal k výsluchu, ani že by bol
pred posledným pojednávaním oznámil, že bude chcieť odporcu 2/ ako účastníka konania vypočuť. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že porušenie zásad spravodlivého procesu predstavujú spravidla
tzv. opomenuté dôkazy, t.j. dôkazy, o ktorých v konaní nebolo súdom rozhodnuté, prípadne dôkazy,
ktorými sa súd podľa zásad voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal. Z práva na prejednanie veci
verejne a v prítomnosti účastníka a z práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom preto nevyplýva
bezpodmienečné právo na vykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu vrátane dôkazu výsluchom
účastníka. Je preto treba dôsledne odlišovať dôkaz výsluchom účastníka od tvrdenia účastníka a jeho
prednesu pri pojednávaní (rozhodnutie Ústavného súdu ČR Sb ÚS sv. 31 č. 130, str. 165).

Podstatné je však to, že odporca 1/ a aj odporca 2/ boli riadne v konaní zastúpení advokátom, ktorého
si zvolili, pričom právny zástupca odporcu 1/ a 2/ okresnému súdu výsluch odporcu 2/, ktorý je zároveň

konateľom odporcu 1/ nenavrhol a ani na jeho vykonaní, a to ani na poslednom pojednávaní, netrval.
Neuviedol ani žiadne relevantné skutočnosti, na ktoré by mal byť výsluch účastníka konania ako
podporný dôkaz vykonaný. Voči výške uplatnenej pohľadávky a ani voči skutkovému stavu nenamietal
a jeho jedinými námietkami boli námietky právneho charakteru, pretože sa týkali len nedostatku
pasívnej legitimácie odporcov, neprimeranosti lehoty na plnenie a premlčania. Keďže po doručení návrhu
navrhovateľa mohli obaja odporcovia, a to o to skôr, že boli zastúpení jedným a tým istým právnym
zástupcom predložiť na svoje tvrdenia relevantné dôkazy, pričom takýmto spôsobom nepostupovali,
nimi vznesené námietky okresný súd právne a skutkovo vyhodnotil na základe dôkazov založených v
spise jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Na právne zdôvodnenie odporcami 1/ a 2/ namietaných skutočností výsluch odporcu 2/ nebol pre súd
potrebný. Ak by z výsledkov dokazovania na poslednom pojednávaní bola vyplynula potreba výsluchu
odporcu 2/, a to aj napriek tomu, že jeho výsluch právny zástupca na preukázanie konkrétneho tvrdenia
odporcu 2/ v konaní nenavrhol, okresný súd tak, ako to na pojednávaní sám uviedol, bol by pojednávanie
z tohto dôvodu odročil.

Postup okresného súdu preto nepovažoval odvolací súd za taký, ktorý by bol v rozpore s procesnými
predpismi a ani za taký, ktorý by porušoval ústavnoprávne princípy účastníkov konania. Z doterajšej
judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy
SR a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m.
II. ÚS 71/97 ). Z tohto vyplýva,
že uvedené právne východiská sa vzťahujú na obe označené práva (IV. ÚS 147/08 ). Okresný súd mal dostatok dôkazov a
podkladov pre rozhodnutie a odporcom bolo umožnené reagovať na návrh navrhovateľa. Podstata
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého domáhať sa
ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo
veci konať tak, aby bola uplatnenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok
Ústavy SR o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú.

Ani zo zásady rovnosti účastníkov konania nie je možné vyvodiť, že by všetci účastníci konania museli
v každom okamihu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých
procesných prostriedkov plynie naopak z ich povahy a účelu, že ich uplatnenie môže byť v dispozícii len
jednej strany, príp. o ich uplatnení rozhodne súd sám.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj zásada „rovnosti zbraní“, ktorá aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) znamená, že každej procesnej strane má byť daná
primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť vrátane dôkazov za podmienok, za ktorých sa nedostáva
do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana. (Komanický c. Slovenská republika,
rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Obaja účastníci konania majú mať preto možnosť v porovnateľnom
rozsahu uplatniť pred súdom svoje tvrdenia a námietky vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktoré sa
relevantným spôsobom premietnu do úvahy súdu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti takéhoto návrhu.
Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími
dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim
(pozri cit. rozsudok Komanický, § 46).

Odvolací súd je toho právneho názoru, že všetci účastníci mali možnosť predložiť súdu na svoje tvrdenia
relevantné dôkazy, a to o to skôr, že boli zastúpení právnymi zástupcami. Okresný súd mal dostatok
dôkazov pre rozhodnutie navrhovateľom uplatneného nároku bez toho, že by bol potrebný výsluch
odporcu 2/, pričom obom odporcom bolo umožnené reagovať na návrh a doručiť súdu, ako aj účastníkovi
písomné vyjadrenie a aj predniesť ich tvrdenia prostredníctvom právneho zástupcu, čo mohli v konaní
využiť. Odvolací súd je preto toho názoru, že postup okresného súdu nebol v rozpore ani s konštantnou
judikatúrou Ústavného súdu SR a ani judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej princíp
„rovnosti zbraní“ ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby
každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Odporcovia mali možnosť zoznámiť
sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré navrhovateľ v návrhu uviedol a mali možnosť sa k nim aj

vyjadriť a reagovať tak na tvrdenia navrhovateľa, v dôsledku čoho právo odporcu 1/ a 2/ na spravodlivé
súdne konanie porušené nebolo.

Odvolací súd nezistil ani porušenie povinnosti okresného súdu odôvodniť odvolaním napadnuté
rozhodnutie tak, ako mu to ukladá § 157 ods.1 O.s.p. spôsobom zakotveným v ods.2 cit. ust. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi, ku ktorým okresný súd dospel na
strane druhej, čím bol naplnený procesnoprávny rámec predstavujúci predovšetkým princíp riadneho a
spravodlivého procesu tak, ako to vyplýva z čl. 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj z
Ústavy SR. Okresný súd dodržal právo účastníkov konania vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom,
ale aj k veci samej a mali možnosť tiež navrhnúť dôkazy, vykonanie ktorých považovali na preukázanie
svojich tvrdení za potrebné. Takémuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen
o vznesených nárokoch rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie vo svojom rozhodnutí zdôvodniť,
prečo navrhnuté dôkazy nevykonal, inak by svoje rozhodnutie zaťažil vadami spočívajúcimi v porušení
všeobecných procesných predpisov. O takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná, pretože okresný
súd podrobne zdôvodnil nielen svoj postup o prejednaní veci bez účasti odporcu 2/, a to v nadväznosti
na jeho žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, ale aj z hľadiska nevyužitia práva
účastníka - odporcu 2/ navrhnúť dôkazy, medzi iným aj výsluch účastníka, ktorý však tak, ako to okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, pre rozhodnutie tejto veci nebol podstatný. Okresný súd
pritom nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, ale len tie, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné. Vykonanie navrhnutých dôkazov záleží výlučne na hodnotení súdu tak, ako
to vyplýva z § 120 ods.1 O.s.p., pričom v odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať s tým, prečo
niektoré z navrhnutých dôkazov nevykonal. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že výsluch odporcu 2/
v konaní navrhnutý nebol, preto okresný súd nemal dôvod sa takýmto dôkazom zaoberať.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd určite, zrozumiteľne a presvedčivo
vyložil skutkové a právne okolnosti, ktoré boli pre rozhodnutie veci podstatné a s ktorými sa aj
kvalifikovane vysporiadal, rovnako ako sa vysporiadal aj s právne významnými námietkami odporcu 1/
a 2/ ohľadom ich nedostatku pasívnej legitimácie a vznesenej námietky premlčania, ako aj primeranosti
lehoty, počas ktorej mali možnosť tak odporca 1/, ako aj odporca 2/ svoj dlh a záväzok vo vzťahu k
navrhovateľovi splniť. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o nepreskúmateľný rozsudok, pretože
skutkové a právne závery vychádzajú z vykonaného hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a vyplýva z neho presne, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie
vykonalo a z akých dôvodov okresný súd na tvrdenia odporcov 1/ a 2/ neprihliadol. O nepreskúmateľný
rozsudok ide len vtedy, ak v ňom formulované skutkové a právne závery nezodpovedajú skutkovým
zisteniam, ktoré súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov urobil a keď nerešpektoval zásady uvedené
v § 157 a § 132 O.s.p.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne námietky odporcov 1/ a 2/ uvedené v odvolaní týkajúce sa primeranosti, resp.
neprimeranosti času plnenia, odvolací súd poukazuje na ust. § 450 ods.1 Obch. zák., z ktorého nesporne
vyplýva, že ak nebola splatnosť kúpnej ceny dohodnutá v zmluve, bol odporca 2/ ako pôvodný dlžník
a kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu za navrhovateľom dodaný tovar, keď mu navrhovateľ umožnil s
tovarom nakladať, a to bez ohľadu na splatnosť kúpnej ceny, a to aj z toho dôvodu, že podľa § 340 ods.2
Obch. zák. vzniká právo predávajúceho požadovať zaplatenie kúpnej ceny ihneď po uzavretí zmluvy,
pričom len veriteľ má právo sám určiť neskoršiu dobu, do uplynutia ktorej by nebol následne dlžník v
omeškaní. Takéto pravidlo platí pre všetky obchodné záväzky, a teda aj pre tie, ktoré nevznikli zo zmluvy,
typicky ide o záväzky z porušenia práva.

Z ust. § 340 ods.2 Obch. zák. vyplýva, kedy vzniká právo predávajúceho žiadať zaplatenie kúpnej
ceny a na to nadväzujúca povinnosť kupujúceho kúpnu cenu zaplatiť. Týmto okamihom, pokiaľ doba
splatnosti nebola dohodnutá, je doručenie výzvy predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny a v prípade,
že kupujúci nezaplatí bezprostredne po výzve alebo v lehote vo výzve stanovenej, dostáva sa do
omeškania. Takouto výzvou je v praxi spravidla faktúra, v ktorej veriteľ lehotu splatnosti určuje. Ust. § 450
ods.1, prvá veta Obch. zák. tak upravuje vznik povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, a nie splatnosť
kúpnej ceny. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že splatnosť kúpnej ceny vo vzťahu
k odporcovi 2/ bola určená vo faktúre, napriek tomu však odporca 1/ a ani odporca 2/ kúpnu cenu v
lehote stanovenej veriteľom nezaplatili. Dostali sa tak nesporne do omeškania s úhradou peňažného
záväzku, v dôsledku čoho je argumentácia odporcu 1/ a 2/ o tom, že okresný súd sa primeranosťou

doby plnenia nezaoberal a nepostupoval v súlade s § 306 ods.1 Obch. zák. právne irelevantná, a to aj z
dôvodu, že okrem prevzatia faktúry sa odporca 1/ a aj odporca 2/ mohli o dátume splatnosti dozvedieť aj
z návrhu, ktorý im bol doručený, pretože za doručenie výzvy na plnenie peňažitého záväzku dlžníkovi
podľa § 340 ods.2 Obch. zák. je možné považovať aj doručenie žaloby.

V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na účinky, ktoré nastali uzavretím zmluvy o predaji podniku vo
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/, na ktorého prešli všetky práva a záväzky vzťahujúce sa
na predaj tak, ako to vyplýva z § 477 ods.1, t.j. aj záväzok odporcu 2/ vo vzťahu k navrhovateľovi, a to
vrátane príslušenstva. Podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku je okrem iného záväzok kupujúceho,
a teda odporcu 1/ prevziať záväzky predávajúceho, ktoré s predávaným podnikom súviseli. Je treba
zdôrazniť, že prechod všetkých práv a záväzkov z predávajúceho, t.j. z odporcu 2/ na odporcu 1/ ako
kupujúceho nastávajú zo zákona bez toho, aby zmluvné strany alebo tretie osoby museli uskutočniť
iné právne úkony. Ust. § 477 Obch. zák. má kogentnú povahu, preto si zmluvné strany nemôžu
dohodnúť niečo iné a ani toto ustanovenie dohodou vylúčiť (§ 263). Podľa § 477 ods.4 Obch. zák. je
kupujúci povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom
prechod pohľadávok na kupujúceho. Ustanovenie § 477 ods.3 Obch. zák. zakladá zákonné ručenie
predávajúceho za splnenie záväzkov, ktoré previedol na kupujúceho, t.j. na odporcu 1/, pričom vzťah,
ktorý vzniká medzi predávajúcim ako ručiteľom a veriteľom sa riadi § 312 Obch. zák., keďže ručenie za
splnenie záväzku podlieha režimu Obchodného zákonníka (§ 261 ods.4). Ak kupujúci nezaplatí veriteľovi
jeho pohľadávku, môže veriteľ žiadať plnenie od predávajúceho. Zákonné ručenie predávajúceho vzniká
aj v prípade, že veriteľ s prechodom záväzku na kupujúceho v dôsledku uzatvorenia zmluvy o predaji
podniku vysloví súhlas.

S prihliadnutím na vyššie uvedené nie je možné prisvedčiť argumentom odporcu 2/ v odvolaní o tom,
že nebol vyzvaný na plnenie navrhovateľom, v dôsledku čoho mu nebola poskytnutá primeraná lehota
na plnenie, a to aj z toho dôvodu, že od splatnosti ním nezaplatenej kúpnej ceny tovaru, ale aj od
podania návrhu na súd dňa 07.12.2012 uplynulo viac ako primerane dlhé obdobie niekoľkých rokov,
pričom odporca 1/ a ani odporca 2/ záväzok voči navrhovateľovi nesplnili. Lehota, ktorá bola stanovená
vo faktúre na zaplatenie záväzku pre odporcu 2/ zostala predajom podniku v platnosti aj pre odporcu
1/, preto doručením výzvy navrhovateľa odporcovi 1/, ktorú prevzal jediný spoločník a konateľ odporcu
1/, a teda odporca 2/ sa o tom, že je odporca 1/ povinný platiť záväzok pôvodného odporcu 2/, odporca
2/ najneskôr doručením výzvy odporcovi 1/ dozvedel. Ďalšia lehota, v ktorej mohol odporca 2/ ručiteľský
záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi splniť bola lehota, ktorá uplynula od okamihu prevzatia návrhu
navrhovateľa, avšak ani túto lehotu odporca 2/ nedodržal a záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi nesplnil.

Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje odporcu 1/ a 2/ na obsah ust. § 306 ods.1 Obch. zák.,
ktorým argumentovali v odvolaní, a to najmä z toho dôvodu, že výzva pre ručiteľa nie je potrebná, ak
je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní. Už zo samotného správania sa a konania odporcu 2/,
ktorý svoj záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi predal tretej osobe vyplýva, že ho ako dlžník dobrovoľne
nemienil splniť, keďže je osobou totožnou s osobou konateľa tretej osoby, a teda odporcu 1/ a nesplnil
ho ani odporca 1/, ktorý sa stal novým dlžníkom navrhovateľa už od 05.10.2012. Úmysel odporcu 2/
predať podnik a fakticky postúpiť pohľadávku, ktorú mal navrhovateľ voči nemu na odporcu 1/, aj keď k
takémuto prechodu všetkých práv a záväzkov z predávajúceho na kupujúceho dochádza automaticky
zo zákona tak, ako to vyplýva z § 477 ods.2 a 3 Obch. zák. nasvedčuje tomu, že odporca 2/ ako pôvodný
dlžník svoj záväzok, rovnako ako ani kupujúci - odporca 1/ splniť nemienil. Odvolací súd zároveň uvádza,
že primeranosť lehoty sa v každom jednotlivom prípade posudzuje podľa povahy záväzku a okolností
jeho plnenia. Ak nastane situácia, za ktorej nemusí veriteľ pred uplatnením pohľadávky voči ručiteľovi
vyzvať k zaplateniu dlžníka či už preto, že tomu dlžník bráni alebo z objektívnych príčin, resp. preto,
že napriek doručeniu výzvy dlžníkovi nie je tento schopný záväzok splniť, potom skúmať primeranosť
lehoty pre zaplatenie pohľadávky navrhovateľa ručiteľom stráca svoje opodstatnenie.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd sa aj s námietkou premlčania vznesenou
odporcami dostatočne jasne vysporiadal, keď dospel k záveru, že navrhovateľ si uplatnil nárok na
zaplatenie kúpnej ceny zo všetkých faktúr, ktoré boli podkladom pre uplatnenie tohto nároku, keď
najstaršia sa stala splatná dňa 07.12.2008 a návrh na okresný súd bol doručený dňa 07.12.2012, t.j. v
4-ročnej premlčacej lehote v súlade s § 392 a nasl. Obch. zák. riadne a včas.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu
by bol priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Navrhovateľ si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.