Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/203/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203802
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203802.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenka Zichová, LL.M.,
advokátka, so sídlom R. X, XXX XX L., proti povinnej: Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX
XX Z. H., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.332,22 Eur príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je
vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu

F. H. XXX, K. R., pod sp.zn. EX 443/2014, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/522/2014-15 z 28.7.2014

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/522/2014-15 z 28.7.2014, z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku; § 52 a nasl. (ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv), § 39 Občianskeho zákonníka,
judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10 a sp.zn. 3 MCdo 20/2008 z 22.4.2009) a
judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp.zn. PL.ÚS. 16/95 z 24.5.1995 a sp.zn. III. ÚS

314/07 zo 16.12.2008); uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 91/1998 zo 16.9.1998;
čl. 4 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej
len „smernica 93/13/EHS“) v podstate tým, že rozhodcovská zmluva č. 8200046755 z 21.8.2012, ktorá
upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200046755 z 21.8.2012, nie je
individuálne dojednaná a v dôsledku rozporu so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla

založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal JUDr. Radoslav Seman, PhD.
rozhodca Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave,
sp.zn. 130/09/13 zo 6.11.2013 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“).

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako

neplatného úkonu. Exekučný súd dospel týmto záverom k tomu, že či spotrebiteľské právo de lege lata
automaticky vylučuje možnosť platne dojednať so spotrebiteľom rozhodcovskú doložku, čím popiera
existenciu ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tým de facto vyslovil názor,
že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je protiprávnym právnym aktom, ktorý ako taký
nezakladá žiadne práva a povinnosti jeho stranám. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený už od
počiatku sleduje koncipovaním rozhodcovskej zmluvy jej riešenie prípadných sporov rozhodcovským

súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedeným záverom exekučný súd
fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky veci zahájenej“. Je logickéa v súlade s procesným právom nie len slovenského ale aj medzinárodných intenciách, že v jednej
veci nie je možné viesť dve konania zároveň. Podľa názoru oprávneného ide opätovne o nesprávny
výklad uvedeného § 53 ods. 45 písm. r) OZ. Rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne, teda

tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany (ako oprávnený, tak aj povinný) možnosť svojich práv voči
druhej strane sa domáhať buď na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného
- spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania
žaloby na jednu z rozhodovacích autorít (všeobecný súd alebo rozhodcovský súd). Ad absurdum
je možné položiť otázku, či v prípade, ak by oprávnený podal žalobu na všeobecný súd a povinný

spotrebiteľ sa bránil na rozhodcovskom súde ( napríklad podaním žalobnej odpovede), bol by všeobecný
súd povinný postúpiť zahájené konanie na súd rozhodcovský, a to len preto, že sa spotrebiteľ rozhodol
brániť sa na rozhodcovskom súde miesto na príslušnom všeobecnom súde. V prípade, ak by tak
všeobecný súd neučinil, odmietol by vydať exekučný súd poverenie na exekúciu na základe takto
vydaného rozsudku? Vice versa, je rozhodcovský súd v prípade obrany povinného na všeobecnom
súde povinný postúpiť spis na všeobecný, aj keď je riadne začaté rozhodcovské konanie? Ako mal

rozhodcovský súd postupovať, ak povinný spotrebiteľ nie je v konaní aktívny a nijako sa nebránil a
voči oprávnenému nenamietal. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov

bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14
kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa
dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom
úvere s rovnakým číslom. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp.
aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie,

resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter
individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený
je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu
zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcií a bez povinnosti vracať dodávateľovi
plnenie. Oprávnený v danom prípade uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá: nepodmieňuje

uzavretie zmluvu o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani
podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach,
právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. V ďalšom citujúc z odôvodnenia napadnutého
uznesenia uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom súd vidí obchádzanie zákona, keď dlžník v zmluve
deklaruje, že súhlasí s jej uzatvorením a súčasne ak je v zmluve uvedené právo dlžníka od zmluvy

odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je zakotvené právo dlžníka
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez uvedenia
dôvodu súčasne neznamená, že dlžník nemal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.
Exekučný súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľných domnienok, že nejde o individuálnu dohodu.
Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 3M Cdo 14/2011 z 22.11.2012 uviedol, že: zo spisu
(č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo
odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných
podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že
rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať

a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných
podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne
„odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán.
Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľkou zmluvou. Najvyšší

súd SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal len dve
možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V
tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok resp. inej
zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu
o revolvingovom úvere. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných

všeobecných podmienok inej zmluvy, a súčasne bol povinný pri odmietnutí ju uzavrieť oprávnený bez
akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Poukazujúc na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 z 21.11.2013, taktiež uznesenie sp.zn.
1CoE/328/2013 z 10.12.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014 z 31.1.2014v závere odvolania uviedol, že za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú
podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého
rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. V

tomto smere je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne
odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž
neregulovanú právnymi predpismi) a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby povinnému bola uložená povinnosť

zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 117,33 Eur.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Zákonnásudkyňavosvojomstanoviskuz11.11.2014odôvodňujúcom,prečonemienivyhovieťodvolaniu
oprávneného podanému proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka uviedla: „Podkladom pre vydanie

exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva, ktorá nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu a tým sa vzdať ústavného práva na spravodlivý proces pred všeobecným
súdom vo všetkých prípadoch, v ktorých oprávnený podá návrh na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská
zmluva je potom v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Skutočnosť, že v spotrebiteľskej zmluve bola uvedená možnosť

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy neznamená, že táto bola platne dojednaná. Samotný údaj o možnosti
odstúpenia od zmluvy totiž spochybňuje jej platné uzavretie. Zmluvné strany sa buď individuálne dohodli
a dlžník (povinný) mal možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu pri uzatváraní zmluvy o úvere, alebo
oprávnený podmienil uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere súčasným uzavretím rozhodcovskej
zmluvy, čo je v rozpore so zákonom. Pri absencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nebola

daná právomoc rozhodcovského súdu a potom vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom na
základe ktorého nie je možné viesť exekúciu. V celom rozsahu sa stotožňujem s dôvodmi napadnutého
uznesenia, v ktorých sú podrobne rozvedené skutočnosti, pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu
na základe uvedeného exekučného titulu. Navyše z exekútorského spisu vyplýva, že vadu formálnej
vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd pri doručovaní exekučného titulu nepostupoval v súlade

s ustanovením § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. a ust. § 47 ods. 2 O.s.p. Za doručenú totiž
považoval zásielku, ktorú pošta vrátila s údajom „neprevzatá v odbernej lehote“, ale pri doručovaní
nebolo postupované v súlade s ust., § 47 ods. 2 O.s.p. nakoľko adresátka mala zriadený „POST Box“.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods.
2 EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave, sp.zn.
130/09/13 zo 6.11.2013 vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. Podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200046755 z 21.8.2012 uzavretá
medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8200046755 z 21.8.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen
formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. V citovanom ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ

mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na
zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní,
kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné

podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy č. 8200046755 uzavretej dňa 21.8.2012.

Podľa bodu 4. a 5. označenej rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu

Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

V zmysle bodu 3. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej

zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (Ďalej
len Zmluva RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia

sporov spočíva na žalobcovi.

V bode 2. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom

vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Napokonvzmyslebodu7.tejtorozhodcovskejzmluvydlžníkjeoprávnenýodtejtozmluvyodstúpiťajbez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak

je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na
predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladápredpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi
účastníkmi na osobitnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako
veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto

odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy.

Zároveň v zmysle bodu 7. označenej rozhodcovskej zmluvy povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14. kalendárnych dní od jej uzavretia.

Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. V prípade, uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu sa budú prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 7. zmluvy založené právo,
aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odstúpil (teda ju odmietol) od
rozhodcovskej zmluvy.

Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v
stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie
resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka, zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskej
zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle

dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní. Ale aj spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za
neprijateľnú.

V rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory
budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Z týchto dôvodov
preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí záver, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v

dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou

okresného súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by
sa mal v prvom rade náležitým spôsobom tiež vysporiadať aj s tým, ako by podľa jeho predstáv
mala byť uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva (dojednaná rozhodcovská doložka), ktorá
by bola zo strany (exekučného) súdu akceptovateľná (t.j. nebola by vyhodnotená ako neprijateľná
podmienka)vspotrebiteľskýchveciach.Zákonč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanítotižminimálne

v troch ustanoveniach, konkrétne v § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 40 ods. 1 písm. j), počíta s
tým, že v rozhodcovskom konaní sa rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach. Zo skutočnosti, že
zákonodarca umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, je nevyhnutné
vyvodiť aj záver, že existuje - musí existovať taká rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá
napĺňa všetky predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací

súd poznamenáva, že konajúci exekučný súd obdobne ako iné exekučné súdy rozhodujúce v
obdobných veciach pri posudzovaní konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) vychádzajú z toho ako
rozhodcovská doložka nemá vyzerať, pričom vôbec presne nekonkretizujú spôsob a obsah (formuláciu)
takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by z hľadiska svojej prijateľnosti v spotrebiteľských právnych
veciach obstála. Z obdobných rozhodnutí exekučných súdov možno jednoznačne vyvodiť „negatívnu“

definíciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá nie je v spotrebiteľských veciach akceptovateľná, nie
však „definíciu“ takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by akceptovateľná bola.O trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.