Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/262/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509205823
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509205823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Z. I., J.. XX. X.
XXXX, G. G., X. W.. Č.. XX, zastúpený Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti
odporcovi: F.. M.. N. U., F.: XX XXX XX, G. G., Š. W.. Č.. XX, zastúpený: JUDr. Dagmar Matúšková,
advokátka, Bratislava, Búdkova ul. č. 12, o zaplatenie 1 493,73 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 41C/223/2009-207 zo dňa 5.4.2011

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 5.4.2011, č.k.
41C/223/2009-207 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu 394,56 Eur na náhradu trov
odvolacieho konania do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

II. Uznesenie č.k. 41C/223/2009-212 zo dňa 7.4.2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I. :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 493,73

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25. 5. 2008 do zaplatenia dlžnej sumy a
nahradiť mu trovy konania 470,72 Eur. Vo zvyšku sa návrh zamietol.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 22. 4. 2009 žiadal navrhovateľ
zaviazať odporcu zaplatiť mu 1 493,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.
5. 2008 do 31. 12. 2008, od 1. 1. 2009 vo výške 10,5 % ročne a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že účastníci uzavreli ústne zmluvný vzťah, v zmysle ktorého mu mal odporca - architekt vypracovať

projektovú dokumentáciu na získanie územného rozhodnutia a projekt pre stavebné povolenie potrebné
na výstavbu polyfunkčnej budovy. Odporca dňa 26. 3. 2008 prevzal zálohu 75 000,- Sk a zaviazal sa
dokumentáciu vyhotoviť do 21 dní. Navrhovateľ po odovzdaní diela dňa 16. 5. 2008 a následnom zistení
jeho vád dňa 24. 5. 2008 od zmluvy odstúpil. Zažalovaná istina predstavuje nárok na vrátenie preddavku
75 000,- Sk, zníženého o sumu 30 000,- Sk, ktorá pripadá na vykonané práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov K.. F.. K. K., V. S., F.. M.. K.

G., F.. M.. G. N., Z.. Q. H. M. F.. M.. I. J.. Oboznámil sa s obsahom listín založených v súdnom
spore: príjmovým pokladničným dokladom vystaveným odporcom, rovnopisom vyhotovenej projektovej
dokumentácie, výzvou navrhovateľa voči odporcovi na plnenie z 18. 6. 2008, žiadosťou navrhovateľa
z 15. 12. 2008 adresovanou Slovenskej komore architektov (SKA) a jej stanoviskom z 17. 2. 2009,stanoviskom autorizačnej komisie SKA z 2. 11. 2009, stanoviskami štátnych orgánov k projektovej
dokumentácii, celým spisovým materiálom Krajského pamiatkového úradu Bratislava súvisiacim s
projektovou dokumentáciou, odborným posudkom stavebného úradu Mestskej časti Bratislava -

Dúbravka. Súd nevykonal znalecký dôkaz žiadaný navrhovateľom, pretože otázky, ktoré mali byť na
jeho návrh zodpovedané, doručené súdu dňa 26. 10. 2010, majú charakter otázok právnych a ich
zodpovedanie súdnemu znalcovi neprináleží.

Na základe výsledkov dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Mal za preukázané, že účastníci uzavreli ústne zmluvu, podľa ktorej mal odporca dodať navrhovateľovi
projektovú dokumentáciu v rozsahu dokumentácie pre získanie územného rozhodnutia s časom
plnenia do 21 dní odo dňa 26. 3. 2008. Tieto skutočnosti vyplynuli z potvrdenia o prijatí zálohy ceny
plnenia. Tvrdenie odporcu, že čas plnenia bol ponímaný orientačne vyvracia označený listinný doklad,
ktorý vyhotovil on sám, k textu pripojil osobitne jeho podpis a túto okolnosť žiadnym dôkazom v

konaní nespochybnil. Odporca lehotu dodania projektovej dokumentácie nedodržal, avšak navrhovateľ
relevantne od zmluvného vzťahu z dôvodu omeškania odporcu s plnením neodstúpil, keď tak mohol
urobiť len do času zhotovenia diela za podmienok § 642 OZ, ktoré neboli naplnené. Dňa 16. 5. 2008
navrhovateľ dielo prevzal, následne od zmluvy odstúpil a plnenie navrhovateľovi vrátil. Žiadal zrušenie
zmluvného vzťahu pre vady diela, ktoré v ňom našiel ako laik. Vrátenie zálohy z ceny žiadal aj listom

z 18. 6. 2008. Reklamáciu vád diela však odporca spochybnil tvrdením, že neboli konkretizované a
že sa o nich dozvedel až v decembri 2008. Ani jeden z účastníkov k svojmu tvrdeniu o rozsahu a
špecifikácii reklamácie vád plnenia v čase ku dňu vrátenia projektovej dokumentácie nepredložil dôkaz.
Pri tomto úkone boli len účastníci a odohral sa v kancelárii odporcu. Tvrdenie odporcu však v kontexte
konania navrhovateľa vyznieva nepravdepodobne. Navrhovateľ vyhľadal odporcu v jeho kancelárii, vrátil

mu projektovú dokumentáciu a ako nelogické sa javí, že by konanie vrátenia dokumentácie, ktorej
vypracovania sa domáhal, nezdôvodnil. Dňa 17. 2. 2009 rokoval Výbor pre etiku a vnútorné vzťahy
Slovenskej komory architektov (ďalej „SKA“) o žiadosti navrhovateľa z 15. 12. 2008, v ktorej boli vady
dokumentácie konkretizované a to za prítomnosti oboch účastníkov. Teda k tomuto dátumu odporca
jednoznačne vedel o vytýkaných vadách a o nárokoch navrhovateľa. Tento čas spĺňa podmienku

uplatnenia si nárokov navrhovateľa zo zodpovednosti za vady v záručnej lehote 24 mesiacov. Odporca,
ktorý špecifikovanie vytknutých vád v čase vrátenia plnenia nepotvrdil, vo svojej výpovedi uviedol, že
o nich v decembri 2008 v súvislosti s touto žiadosťou vedel. Navrhovateľ listom z 18. 6. 2008 uviedol
čo žiada titulom reklamácie vád, teda zrušenie zmluvy. Predmetný úkon zopakoval aj 17. 2. 2009 pred
Výborom pre etiku a vnútorné vzťahy SKA, čo je zaznamenané v zápisnici. Z týchto skutočností vyplýva,

že navrhovateľ v zákonnej záručnej lehote 24 mesiacov uplatnil voči odporcovi práva zo zodpovednosti
za vady plnenia, tieto s dostatočnou presnosťou vytkol a jasne vyjadril to, čo titulom zodpovednosti za
vady plnenia od odporcu žiada. Odporca s vadami v dokumentácií aj evidentne pracoval, keď k žiadosti
adresovanej Krajskému pamiatkovému úradu Bratislava z 5. 8. 2009 pripojil rovnopis dokumentácie s
čiastočne opraveným a doplneným textom .

Zmluvný vzťah účastníkov prvostupňový súd posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy o zhotovení
veci na zákazku. Skutkový stav preto vyhodnotil súd podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ). Poukázal na ustanovenia §§ 52; 644; 645 ods. 1; 646; 647; 648 ods. 1,2; 649 ods. 1 OZ.

Prvostupňovýsúd ďalejriešilotázku,čiskutočneplnenieodporcu-dodanáprojektovádokumentáciamá
taký väčší počet vád, i keď odstrániteľných, že navrhovateľ nemôže vec riadne užívať v dôsledku čoho je
legitimovaný k právu na zrušenie zmluvy (§ 648 ods. 2 veta druhá OZ). Väčší počet vád treba vyhodnotiť
vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu a spravidla pôjde aspoň minimálne o tri odstrániteľné vady.
Záver o tom, či vada bráni alebo nebráni riadnemu užívaniu veci - diela nie je otázkou znaleckou, ale

vždy je právnym posúdením zistených skutočností, ktorý prislúcha súdu. V konaní vypočutí svedkovia
F.. M. K. G., F.. M.. G. N., F.. M.. K. K., Z.. Q. H. a v písomnom zápise z rokovania autorizačnej komisie
Z. H. sa vyjadrili, že posúdenie navrhovateľom vytýkaných vád projektovej dokumentácie, ich dôsledky
sú zistiteľné z rozhodnutia príslušného stavebného úradu v procese vydávania územného rozhodnutia.
Súd preto zadovážil k charakteru a rozsahu vád stanovisko Stavebného úradu pre mestskú časť

Bratislava Dúbravka, do pôsobnosti ktorého by patrilo rozhodnutie o spornej projektovej dokumentácii.
Tentoúradsavpodanízo7.1.2011vyjadril,žeumiestneniestavby,odstupystaviebavzdialenostimusia
zodpovedať vyhláške MŽP SR č. 532/2002 Z. z.; že údaje o napojení stavby na dopravné vybavenie
musia korešpondovať s miestnou situáciou (§ 3 ods. 4, písm. e) vyhl. č. 453/2000 Z. z.) a sú predmetomskúmania; a takisto sa skúma napojenie na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia - musí
ísť o napojenie na jestvujúce siete (§ 3 ods. 4 písm. e) vyhl. č. 453/2000 Z. z.). Tieto skutočnosti sú
upravené aj v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, a vo vyhláške MŽP

SR 453/2000 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva. Z týchto predpisov je zrejmé, že dokumentácia na
získanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby má textovú a grafickú podobu (§ 3 vyhl. č. 453/2000
Z. z.). Nedá sa súhlasiť s námietkou odporcu, že pokiaľ sa aj dopustil písomnej chyby v jej textovej časti,
avšak v grafickej dokumentácii je údaj podaný správne, je tým vada odstránená, pričom ani jednom
prípade nejde o vadu, ktorá by spôsobila spadnutie stavby. Konkrétne boli vytýkané nasledovné chyby:

uvedenie skutočnosti, že pozemok je zastavaný, i keď nie je; že susediaci pozemok je na severnej
strane nezastavaný, i keď je tam stavba; že pozemok má príjazdový vstup z východnej strany, je tam
brána, avšak nie je to pravda; že vykurovanie má byť napojené na plynové technické zariadenie, pričom
plyn v lokalite nie je zavedený. Je pravdou, že takéto vady by skutočne k spadnutiu stavby neviedli, ale
stavebný úrad ako konajúci orgán, vydáva rozhodnutie o umiestnení stavby po prešetrení dokumentácie
v kontexte citovaného stavebného zákona, ktorý má podstatne rozsiahlejšie podmienky pre vydanie

rozhodnutia, ako len podmienky, či stavba spadne alebo nie. Charakter označených vád vo vzťahu k
podmienkam stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 453/2000Z. z. - § 3 ods. 4, § 6
vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. je dôvodom na postup stavebného úrad podľa § 35 zák. č. 50/1976.
Ak predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie
umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území, najmä vplyvov na životné prostredie,

môže vyzvať navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi
a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Rozsah a charakter súdom označených vád by
odôvodňoval postup stavebného orgánu nevydať územné rozhodnutie bez jeho doplnenia (odstránenia
nezrovnalostí), čo vyplynulo aj zo samotného písomného stanoviska kompetentného stavebného úradu
zo 7. 1. 2011. Navrhovateľ si odporcu ako dodávateľa plnenia vybral aj pre kritérium krátkosti času na

jeho splnenie. Práve predĺženie stavebného konania vo fáze vydania územného rozhodnutia o lehotu
odstraňovania vád dokumentácie by zmarilo cieľ, ktorý navrhovateľ sledoval, najmä rýchlosť a plynulosť
realizovania stavby. Bola naplnená požiadavka zákona o vylúčení navrhovateľa z možnosti riadneho
využitia veci, keby bola dokumentácia tomuto úradu postúpená v takom vyhotovení, ako ho vypracoval
odporca. Aj samotné zistenie vád, ich reklamovanie, riešenie s odporcom, zakladajú stav prekážky jej

riadneho využitia. Riadnym využitím veci - diela by bol plynulý priebeh stavebného konania o vydaní
územného rozhodnutia, začatý priamo časovo nasledujúc po odovzdaní dokumentácie odporcom a
neprerušený časom nápravy nedostatkov -vád zavinených konaním projektanta, teda odporcu .

Všetky označené vady zavinil odporca. V konaní bolo súhlasnými výpoveďami účastníkov zistené, že

odporca sa na pozemku bol pozrieť, vykonal jeho ohliadku a ako architekt, ktorý podniká v oblasti
poradenskej činnosti v stavebníctve, architektúre a projektovania, musel vedieť aké relevantné údaje
má zistiť dopytom u navrhovateľa pre bezchybné dodanie plnenia. Neobstojí jeho obrana, že pozemok
spolupôsobil ako jeden celok so susednou parcelou. Mal to byť odporca, ktorý si mal pri ohliadke
presne ujasniť, na ktorú parcelu dodáva plnenie, túto správne vo vzťahu k vstupu k nej popísať, ako

aj ujasniť si informácie ohľadom napojenia na jestvujúce inžinierske siete. Citovaná vyhláška hovorí o
napojení na jestvujúce siete, v súvislosti s čím odporca argumentoval, že ide len o jeden z rôznych
variantov napojenia, z ktorého si mal navrhovateľ vybrať. Z textu projektovej dokumentácie, časť
Technická správa bod 11 - vykurovanie, alternatívne varianty vykurovania vôbec nevyplývajú Kúrenie
je riešené použitím výlučne plynového kotla. Takisto nesprávne textové údaje o zastavanosti pozemku

a nezastavanosti susediaceho pozemku zo severnej strany (po tom ako odporca vykonal ohliadku) sú
zjavnevýsledkomnesprávnehospracovaniatextovejdokumentácie.Odporcavypovedal,ženavrhovateľ
mu poskytol všetky doklady, ktoré od neho ako architekt požadoval. Aj ostatné vytýkané vady - neúplne
uvedené parcelné číslo, rozmery pôdorysového obrysu parcely, výšková úprava parcely na západnej
strane, výška pletiva hraníc pozemku, druh oplotenia, pôdorys stavby, výpočet zastavania plochy, sú

prejavom nesprávneho zaznamenania skutočností do projektovej dokumentácie odporcom. Predmetné
vady sú prejavom nielen pisárskeho pochybenia, ale aj nedostatočným, nepresným zadovážením si
vstupných informácii. Svojím charakterom sú však operatívne odstrániteľné a práve táto operatívnosť
by nespôsobila nemožnosť riadneho užívania dokumentácie navrhovateľom.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k názoru o dôvodnom zrušení zmluvy s odporcom zo strany
navrhovateľapreexistenciuväčšiehopočtuvádprojektovejdokumentácie,vdôsledkučohoniejemožné
ju riadne využiť, neriešil už rozpory v tvrdeniach účastníkov vo vzťahu k rozsahu predmetu diela a
jeho ceny. Teda, či dohodnutá suma 150 000,- Sk je cenou len za projektovú časť dokumentácie prerozhodnutie o umiestnení stavby, alebo aj za druhú projektovú časť, vypracovanie samotného projektu
stavby. Medzi účastníkmi nebolo sporné zaplatenie zálohy 75 000,- Sk, z ktorej čiastka 45 000,- Sk je
predmetom sporu..

Navrhovateľ dôvodne zrušil s odporcom zmluvný vzťah, čoho dôsledkom je právny režim vrátenia
si plnení podľa §§ 457a 458 OZ a obnovenie predošlého predzmluvného stavu. Keďže navrhovateľ
plnenie odporcovi vrátil, nemal z neho žiaden prospech Investičný zámer napokon navrhovateľ vyriešil
prostredníctvom iného dodávateľa - projektanta. Navrhovateľ má synalagmatický nárok na vrátenie

zálohovo vyplatenej ceny 75 000,-Sk., z ktorej požadoval vrátenie len 60 %, čo je 1 493,73 Eur (45
000,- Sk) a súd mu v plnom rozsahu vyhovel.

Odporca sa so zaplatením záväzku dostal do omeškania a je povinný podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k rozhodnej dobe, zaplatiť aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania
8,5 % ročne navrhovateľ dôvodne žiadal od 25. 5. 2008, kedy odstúpil od zmluvného vzťahu a vrátil

plnenie odporcovi. Výška úroku z omeškania je v zmysle § 3 vyhl. č. 87/1995 Z. z účinnej k 25. 5.
2008, daná dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnou k prvému
dňu omeškania. Diskontná sadba k 25. 5. 2008 bola 4,25 %. Vo zvyšku nároku v tejto časti, bol návrh
zamietnutý.
Vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní, respektíve jeho nepatrný čiastočný neúspech v časti

príslušenstva istiny, bola mu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznaná plná náhrada jeho trov. Trovy
navrhovateľa spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku v sume 89,50 Eur a v odmene za právne
zastúpenie, ktoré súd priznal v celkovej výške 381,22 Eur za 6 úkonov právnej služby podľa vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z..
Proti rozsudku podal odporca odvolanie podaním doručeným súdu dňa 5.5.2011. Podľa jeho názoru

prvostupňový súd vykonal vo veci nedostatočné dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil. Bez
riadneho dokazovania súd dospel k záveru, že z listu navrhovateľa z 18.6.2008 vyplynulo, že sa domáhal
vrátenia celého preddavku pre vady diela. Pritom žiadne konkrétne vady odporcovi nevytkol. Pokiaľ by
tak urobil, odporca by ich bez problémov opravil. Nešlo pritom o vady, ktoré by bránili vydaniu územného
rozhodnutia. Vady navrhovateľ konkretizoval až v liste z 15.12.2008 adresovanom SKA, ktorú požiadal o

preskúmanie kvality projektovej dokumentácie. Odporca sa tak o vadách dozvedel len sprostredkovane,
čo nemožno považovať za uplatnenie nárokov za vady diela, ale za sťažnosť na jeho prácu. Voči postupu
navrhovateľa odporca namietol nasledovné skutočnosti:
· Niektoré pochybenia boli spôsobené nesprávnymi údajmi zo strany navrhovateľa, z ktorých odporca
vychádzal pri spracovaní dokumentácie,

· Navrhovateľ odporcovi neumožnil odstrániť vytknuté vady dokumentácie,
· Navrhovateľ nepredložil dokumentáciu stavebnému úradu za účelom vydania územného rozhodnutia,
hoci mu to odporúčala SKA,
· Navrhovateľ si ponechal jedno paré dokumentácie, ktoré mohol použiť pri spracovaní dokumentácie
iným projektantom.

Odporca ďalej poukázal na svoje stanovisko zo dňa 14.3.2011 ku všetkým otázkam, ktoré položil súd
stavebnému úradu - MÚ Bratislava IV, a jeho obsah zopakoval aj v podanom odvolaní. Správnosť
jeho tvrdenia, že vytýkané chyby nebránili vydaniu územného rozhodnutia potvrdzujú aj súhlasné
stanoviská dotknutých orgánov k dokumentácii, o ktoré odporca požiadal bez poverenia navrhovateľa
za účelom preukázania, že dodaná dokumentácia je spôsobilá na vydanie územného rozhodnutia.

Odporca namietol aj správnosť posúdenia veci ako vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy a podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka pri zmluve o zhotovení diela. Poukázal na to, že navrhovateľ vystupoval pri
zadaní objednávky ako konateľ spoločnosti AUTOSLUŽBA - VISKUP, s.r.o., s totožným sídlom ako
bydlisko navrhovateľa. Celé konanie tak malo byť podriadené režimu Obchodného zákonníka. Súd
sa nevyporiadal a nevykonal dokazovanie ani k otázke či je dôvodná zľava z ceny diela v rozsahu

60% vyplatenej zálohy. Priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania, hoci navrhovateľ nepreukázal
kedy odporcovi dielo vrátil. Domáha sa, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu
navrhovateľa zamietol. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu 6.6.2011. Predovšetkým

namietol tvrdenie, že zmluvný vzťah s odporcom uzavrel ako podnikateľ. Na príjmovom doklade z
26.3.2008 je odtlačok pečiatky odporcu, ktorý vystupoval ako firma Choma a preddavok prijal od
Jozefa Viskupa. On nikdy vo vzťahu k odporcovi nevystupoval ako konateľ iného subjektu. Vady diela
odporcovi vytkol v liste zo dňa 18.6.2008, v ktorom žiadal od neho vrátenie zálohy. S jeho názoromna vady dokumentácie sa stotožnil aj Ing. M.. H. z autorizačnej komisie architektov, čo uviedol v
stanoviskuz2.11.2009.Snedostatočnoukonkretizáciouvádsaprvostupňovýsúddostatočnevyporiadal
v napadnutom rozsudku, keď vyhodnotil ako nedôveryhodné tvrdenie odporcu, že navrhovateľ ho

vyhľadal v jeho kancelárii a vrátil mu dielo bez toho, aby to zdôvodnil. Svoj nárok si voči odporcovi
uplatnil v zákonnej lehote 24 mesiacov. Navrhovateľ nepožadoval a neudelil mu splnomocnenie vo
veci vydania územného rozhodnutia. Odporca mal vyhotoviť len konkrétnu projektovú dokumentáciu
- zadanie stavby. Prvostupňový súd správne posúdil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho
zákonník, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil čo do plnenia a jeho výšky. Žiadal rozsudok potvrdiť

ako vecne správny a priznať mu náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu
ustanovenia § podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom právna zástupkyňa odporcu k podanému odvolaniu doplnila,

že prvostupňový súd posúdil spornú zmluvu medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 53
OZ a nasledujúce. Nevyporiadal sa však s tým, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, ale o autorské dielo,
na ktoré sa vzťahuje ako špeciálny právny predpis autorský zákon. Podľa § 39 ods.4 tohto zákona
môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, avšak ak ide o odstrániteľné vady, môže tak urobiť len vtedy, ak
autor neodstráni vady ani v lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol. Táto podmienka v danom prípade

splnená nebola. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/23/08.
Odporca v konaní predložil dôkazy o tom, že išlo o odstrániteľné vady. V prípade, ak by odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok, žiadajú o pripustenie dovolania, pričom dovolací súd by sa mal vyporiadať
s otázkou, či takýto druh zmluvy treba posudzovať podľa autorského zákona alebo nie.

Odporca uviedol, že tento druh diela, je určený výlučne pre potreby konkrétneho objednávateľa a nie je
ďalejpoužiteľnýžiadnyminýmspôsobom.Navrhovateľmuneodovzdalvšetkypotrebnéparametre,ktoré
ako investor odovzdať mal. Až v priebehu konania sa odporca dozvedel, že mu nedal rozmery príslušnej
parcely, pričom neskôr mu vytýkal, že tieto rozmery sú v projekte uvedené nesprávne. K stanovisku F..
M.. H. namietol, že nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam o nekvalite dokumentácie. Navyše

jeho stanovisko je vydané skôr, ako zasadla autorizačná komisia a nebol predložený dôkaz o tom,
že ho táto komisia schválila. Posudok vydal bez toho, aby to akokoľvek konzultoval s odporcom.
Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že dokumentácia pre územné rozhodnutie je najmenej náročná.
Práve zadanie stavby je najdôležitejšia časť, ktorá určuje všetky koncové kapacity, ktoré sa už neskôr
nemôžu navyšovať. Takisto sa nesmie meniť rozmiestnenie urbanistického riešenia, z ktorého potom

vychádza aj celé stavebné povolenie.

Právny zástupca navrhovateľa k vyjadreniu doplnil, že v rámci obrany odporca útočí aj na SKA v tom
zmysle, že vo veci voči nemu neobjektívne postupovala. Toto však nie je problém navrhovateľa, ktorý
sa obrátil na príslušný orgán, aby vyriešil vzniknutý problém. Z hodnotení tohto orgánu vyplýva, že

pri vyhotovení dokumentácie išlo len o rutinnú prácu, v ktorej sa dopĺňali do tabuliek príslušné údaje.
Navrhovateľ s dielom nebol spokojný jednak kvôli omeškaniu a jednak kvôli kvalite diela a žiadal vrátenie
zálohy. Je pravdou, že si ponechal jedno paré dokumentácie, ale to len z dôvodu, aby mal dôkaz o tom,
čo mu odporca odovzdal. Z tejto dokumentácie nič nepoužil a dal vypracovať úplne novú projektovú
dokumentáciu. Odporca chýbajúce údaje začal dopĺňať až po roku od odovzdania diela, keď 5.8.2009

žiadal vyjadrenia od dotknutých orgánov. Aj v prípade, ak by sa dokumentácia posudzovala podľa
autorského zákona musí sa vychádzať z toho, že lehota na odstránenie vád v trvaní 1 roka a 4 mesiacov
je zjavne neprimeraná. Odporca prevzal od navrhovateľa 75 000,- Sk z titulu zálohy na cenu diela, ale
doposiaľ mu nepredložil žiadne vyúčtovanie tejto zálohy. Ak tvrdí, že dielo ukončil riadne, mal by mať
nárok na celú sumu diela, ktorú však nežiada.

Navrhovateľ uviedol, že dokumentáciu prevzal 16.5.2008, t.j. po mesiaci od dohodnutého termínu.
Omeškanie odporcovi vytýkal ústne a s omeškaním nesúhlasil. Po tom, ako zistil vytýkané vady, stratil
k odporcovi dôveru a nechcel s ním ďalej spolupracovať. Bol presvedčený, že dokumentácia má také
vady, pre ktoré by mu bola žiadosť o územné rozhodnutie vrátená. Nasledovalo by potom to, že vady

dokumentácie by musel odstraňovať odporca a keby aj následne bolo vydané územné rozhodnutie,
dostal by sa navrhovateľ do situácie, že odporca by nesúhlasil, aby projekt pre stavebné povolenie
vypracovalinýarchitekt,pretožebytopovažovalzasvojedielo.Zdokumentácieodporcunepoužilžiadnu
časť pre zadanie novému architektovi. K vyplatenej zálohe uviedol, že pôvodne ju chcel celú naspäť, alez Etického výboru SKA ho presvedčili, aby zohľadnil to, že predsa odporca niečo vykonal. Preto uznal
za túto prácu sumu 30 000,- Sk a zvyšok požaduje vrátiť v tomto konaní.

Odvolací súd poskytol účastníkom lehotu na zaujatie stanoviska, či záväzkový vzťah účastníkov možno
posudzovať podľa ustanovení autorského zákona, zák. č. 618/2003 Z.z.

Právna zástupkyňa odporcu v písomnom stanovisku z 18.12.2012 uviedla, že odporca dokumentáciu
vytvoril samostatne a je výsledkom jeho vlastnej tvorivej myšlienky, ako to má na mysli § 5 ods. 1

citovaného zákona. Poukázala na metodické odporúčanie SKA, podľa ktorého architektonické dielo je
predmetom autorského práva. Úlohou odporcu v danom prípade bolo vytvoriť a navrhnúť urbanisticko-
architektonické riešenie stavieb a ostatných prvkov - stavebný objekt, osvetlenie, parkovanie, príjazdy,
chodníky, zeleň, a pod.. Navrhol zároveň administratívnu budovu, pričom musel ovládať typológiu
budovy a všetky potrebné odborné profesie. Ide o architektonické dielo, ktoré tvorí komplex interiéru,
dispozičných riešení a súvisiace exteriérové riešenia. V zmysle metodických pokynov SKA sa

predprojektová a projektová príprava stavby skladá z dvoch stupňov: 1. stupeň - návrhová časť, kde
patrí ideová štúdia, alebo zadanie stavby, ktorá spravidla vždy spadá do autorského zákona; a 2.
stupeň - projektová príprava, teda záväzná dokumentácia, ktorá nemusí byť chránená týmto zákonom. V
zmysle tohto zákona je dielo zobrazenie riešenia stavby, nie stavba samotná. Ako celok architektonické
dielo vzniká postupne počas navrhovania, riešenia, projektovania a realizácie. Daný prípad preto treba

posudzovať podľa tohto zákona.

Zástupca navrhovateľa sa k právnemu posúdeniu vyjadril v podaní zo dňa 10.12.2012. Zdôraznil, že
základným aspektom diela podľa autorského zákona je vlastná tvorivá duševná činnosť autora. Citoval
vyjadrenia medzinárodne uznávaného odborníka v tejto oblasti Z.. H. H., podľa ktorého predmetom

autorského práva sú len také výtvory, ktoré sú výsledkom tvorivej fantázie autora a sú objektívne
vyjadrené špecifickými prostriedkami tvorivej formy výtvarno-umeleckej. Za také nemožno považovať
napr. technické výkresy, statické a iné výpočty, rýdzo technické riešenia, rutinné stavebné návrhy
a pod. Architektonickým dielom nie je púhe technické uskutočnenie stavebnej úlohy, ktorá je len
zostavením daných technických prvkov a chýba jej individuálny umelecký prejav. V tejto súvislosti

zástupca navrhovateľa poukázal na stanovisko autorizačnej komisie SKA z 2.11.2009, podľa ktorej
sporná dokumentácia bola vytvorená rutinérskym spôsobom podľa podobných dokumentácií, pričom sú
tam pasáže akoby prevzaté z dokumentácie obdobnej stavby.

Odvolací súd po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a doplnením dokazovania

v odvolacom konaní konštatuje, že medzi účastníkmi nebol v podstatných okolnostiach sporný skutkový
stav, ale jeho právne posúdenie. Navrhovateľ nespochybňoval, že zistené vady dokumentácie boli
odstrániteľné a ani to, že neposkytol odporcovi lehotu na ich odstránenie a po prevzatí dielo následne
vrátil a pre vady odstúpil od zmluvy. Právne posúdenie zmluvného vzťahu je rozhodujúce pre záver, či
odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa pre existenciu viacerých odstrániteľných vád bolo účinné

alebo nie. Prvostupňový súd sa vyporiadal s právnou kvalifikáciou tohto vzťahu tak, že navrhovateľ
uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a zmluva spĺňa kritériá pre jej posúdenie ako
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na odstúpenie od zmluvy následne
aplikoval ustanovenie § 648 ods. 2 OZ, ktoré oprávňuje objednávateľa odstúpiť od zmluvy ak vec pre
väčší počet vád nemožno riadne užívať. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom, že na predmetný

záväzkový vzťah sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože navrhovateľ konal ako
fyzická osoba, ktorá nemá status podnikateľa a strany si osobitne nedohodli aplikáciu Obchodného
zákonníka podľa § 261 ObZ. Odstúpenie od zmluvy preto nemožno podriadiť pod ustanovenie §536 a
nasl. ObZ.

K samotnému odstúpeniu od zmluvy odvolací súd poukazuje na správne skutkové závery súdu prvého
stupňa, ktorý ustálil, že po prevzatí diela dňa 16.5.2008 navrhovateľ dňa 24.5.2008 dielo osobne vrátil
navrhovateľovi a vady mu vytkol ústne. Je logické, že dielo vrátil odporcovi s uvedením dôvodov, pre
ktoré sa tak rozhodol. Následne vady diela vytkol písomne v liste z 18.6.2008 a v prítomnosti odporcu
vady diela konkretizoval aj pre Výborom pre etiku SKA dňa 17.2.2009. Navyše najneskôr sa odporca

kvalifikovane dozvedel o vytýkaných vadách aj z doručenej žaloby navrhovateľa, ktorú prevzal dňa
29.5.2009. Od počiatku bolo zjavné aj to čoho sa navrhovateľ z titulu zodpovednosti za vady diela
domáha - odstúpenia od zmluvy a vrátenia vyplatenej zálohy, ktorú žiadal spočiatku v celosti a neskôrsi z nej uplatnil zaplatenie 60%, teda 45 000,- Sk. Navrhovateľ tak uplatnil svoje nároky voči odporcovi
v rámci zákonnej lehoty 24 mesiacov riadne a včas.

V rámci odvolacieho konania odporca namietol správnosť právneho posúdenia záväzkového vzťahu s
poukazom na to, že sporné dielo podlieha pod autorský zákon č. 618/2003 Z.z. a požíva tak osobitnú
ochranu. Konkrétne poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 zákona, podľa ktorého ak má dielo nedostatky,
objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy
odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol. Keďže

v danom prípade táto zákonná podmienka nebola splnená podľa odporcu je odstúpenie od zmluvy
neúčinné.

Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou, či spornú projektovú dokumentáciu možno považovať za
autorské dielo v zmysle tohto zákona. Podľa § 7 za architektonické dielo sa považuje predovšetkým
dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného

dizajnu. Súd sa oboznámil s obsahom projektovej dokumentácie, spracovanej odporcom, pod názvom
Polyfunkčná stavba - zadanie stavby. Obsahuje vizualizáciu stavby z rôznych pohľadov, základné
identifikačné údaje, urbanisticko-architektonické riešenie stavby, dispozičné riešenie stavby, časť o
statickej doprave a bilanciu plôch. Z hľadiska autorského zákona je podstatná časť o urbanisticko-
architektonickom riešení stavby. Návrh stavby má štvorcový pôdorys a jednoduché pravidelné

geometrické útvary - prevažne obdĺžniky. Interiéry aj okolie stavby je navrhnuté štandardne. Celkovo
sa návrh stavby javí ako štandardné, obvyklé riešenie pre stavby obdobného typu. Neobsahuje žiadne
originálne prvky, ktoré by stavbu robili jedinečnou a ktorá by mala byť výsledkom tvorivej fantázie autora
v zmysle umeleckého diela. Tomuto hodnoteniu zodpovedajú aj závery autorizačnej komisie SKA v
stanovisku spracovanom F..M.. H., ktoré si komisia osvojila. Konkrétne, že ide o pomerne jednoduchú

stavbu, s nekomplikovanými zastavovacími podmienkami pozemku a je zrejmé, že bola vyhotovená
rutinérskym spôsobom podľa podobných dokumentácií. Odvolací súd tak dospel k záveru, že spornú
projektovú dokumentáciu nemožno považovať za architektonické dielo podľa § 7 citovaného zákona a
nepožíva ochranu autorského zákona.

Z týchto dôvodov aj odvolací súd vyhodnotil ako správne posúdenie záväzkového vzťahu účastníkov
ako zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. OZ, a na odstúpenie zmluvy aplikáciu § 648 ods. 2 OZ, ktoré
oprávňuje objednávateľa diela od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť v prípade ak dielo obsahuje viacero (aj
odstrániteľných) vád, ktoré bránia v riadnom užívaní veci. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožnil s
právnymi závermi súdu prvého stupňa

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd nevyhovel ani návrhu odporcu na pripustenie dovolania vo veci, v rámci ktorého mala
byť pripustená otázka, či takýto druh zmluvy treba posudzovať podľa autorského zákona alebo nie.

Posudzovanie architektonického diela je v každom prípade individuálne, záleží na charaktere stavby,
ktorá sa navrhuje a vždy treba posudzovať či spĺňa kritériá originality a jedinečnosti z hľadiska
umeleckéhostvárneniapreautorskédielo.Odpoveďpretoniejemožnézovšeobecniťnavšetkyobdobné
zmluvnézáväzkyanebolasplnenápodmienka§238ods.3O.s.p.,žeidepoprávnejstránkerozhodnutie
zásadného významu.

Navrhovateľ bol voči odporcovi plne úspešný aj v odvolacom konaní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca navrhovateľa trovy vyčíslil v zákonnej
lehote písomne v podaní zo dňa 18.12.2012 za 5 úkonov právnej služby - prevzatie veci, vyjadrenie k
odvolaniu odporcu, vyjadrenie k právnemu posúdeniu veci na výzvu súdu, a za účasť na pojednávaniach

v dňoch 20.11.2012 a 18.12.2012, v cene jedného úkonu 71,37 Eur s paušálnou náhradou vo výške
2 krát po 7,41 Eur a 3 krát po 7,63 Eur. Keďže výška trov bola vyčíslená v súlade s vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z., súd priznal navrhovateľovi náhradu v celkovej výške 394,56 Eur.

K výroku pod bodom II. :Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť štátu na účet súdu náhradu trov
konania v sume 54,97 Eur, ktoré spočívajú vo vyplatení svedočného Ing. arch. Petrovi Pásztorovi. Keďže
svedočné nebolo kryté preddavkom na trovy dôkazu, bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov. Podľa §

148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka, u ktorého nezistil predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, nahradiť vzniknuté trovy štátu v celej výške.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním doručeným súdu 5.5.2011.
Namietol, že rozhodnutie v merite veci ešte nenadobudlo právoplatnosť a preto uznesenie považuje za

predčasné a nezákonné. Žiada ho zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súd prvého stupňa ako vecne správny,
sú splnené predpoklady, aby odporca ako neúspešný účastník nahradil štátu aj vzniknuté náklady za
trovy svedočného podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.