Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208885
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208885.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o.sosídlomBratislava,Grösslingova4,IČO:36864421,protipovinnej:Q.Y.,bytomU.,M.W.XX/XX,
štátna občianka P. republiky, o vymoženie istiny 802,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. augusta 2015,
č.k. 16Er/1932/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený

sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 14.03.2015 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre
vymoženie 802,71 Eur s príslušenstvom,
na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 12937/09 zo dňa 14.09.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 12.10.2009 a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Z úradnej činnosti mal súd prvého
stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 15Er/2785/2009 (EX 11916/2009) v prospech

oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnej: Q. Y., bola uznesením Okresného súdu Prievidza,
č.k. 15Er/2785/2009-61 zo dňa 29.11.2011 zastavená podľa § 57 ods. 2 Ex. por. z dôvodu rozporu
exekučného titulu
so zákonom, a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 6CoE/31/2013-78 zo dňa 26.02.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2014. Dôvodil, že z
uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie vedené pod

sp. zn. 15Er/2785/2009 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie
a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný
je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnej. Keďže
v tomto exekučnom konaní, sp. zn. 16Er/1932/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 15Er/2785/2009-61 zo dňa 29.11.2011 jednoznačne konštatoval, že

nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa je toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci, a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. V predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na vykonanieexekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. Oprávnený
legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi
k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods. 2 a nasl. Ex. por. V tejto fáze exekučného konania

príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Ex.
por. voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie
poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného

konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa
23.01.2013. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104
ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57
ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res
iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť.

Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom
by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je
spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada
konania bola uplatňovaná použitím § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu

Ex. por. vo svojom § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom
§ 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné
ju zakotviť priamo v Ex. por. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým,
že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom
rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil
svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.
Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie

prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 802,71
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 14.09.2009, sp.
zn. SR 12937/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 12.10.2009 a

vykonateľnosť dňa 15.10.2009.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 15Er/2785/2009
návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 07.11.2009
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.143,84 Eur (34.459,33,- Sk) s

príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa
14.09.2009, sp. zn. SR 12937/09.
V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením, č.k. 15Er/2785/2009-61 zo dňa
29.11.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil s odôvodnením, že predložený rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2014 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.02.2013, č.k. 6CoE/31/2013-78.V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V

ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne

ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa
rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu

z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako
celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci
samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 29.11.2011, č.k.
15Er/2785/2009-61, ktorým exekúciu vyhlásilza neprípustnú a zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2014 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.02.2013, č.k. 6CoE/31/2013-78.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku

oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti
vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide meritórne rozhodnutie,
ktorézaložiloprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci.Vzhľadomnatútoskutočnosťodvolacísúdvzhode
so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 29.11.2011,
č.k. 15Er/2785/2009-61 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 26.02.2013, č.k.

6CoE/31/2013-78, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .