Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222198
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 1.572,93 Eur, sudkyňou JUDr. Júliou

Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.572,93 Eur titulom
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 14Er/411/2009. Žalobu odôvodnila tým, že

v pozícii oprávneného navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXX dlžníkom Y. N.. Súdny exekútor predložil súdu
návrh na vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
okresnému súdu, t.j. Okresnému súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia o vykonanie
exekúcie. Prijatím žiadosti došlo k zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou

žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej dobe. Poukázal na ustanovenie § 44ods.2
Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomvčasepodanianávrhunavykonanieexekúcie,nato,žeexekučný
súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Podľa tohto ustanovenia Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010 sa nerobil rozdiel
medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o udelení poverenia
do 15 dní bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhla vykonať bolo rozhodnutie

všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska
zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej vážnej
zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na
časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
až dňa 7.9.2011(v omeškaní viac ako 853 dní), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti. Upozornil súd,
že vyvinul enormné úsilie , aby docielil vecný posun v exekučnom konaní: dňa 2.7.2009, 23.9.2009,

13.11.2009 a 25.2.2010 podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a
25.5.2011 sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a na prieťahy v konaní.
Nečinnosť exekučného súdu je nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobianevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorom sa počas
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy SR. Poukázal
na to, že na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul a to rozsudok rozhodcovského

súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny
prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na
druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody
predstavujúcej účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručeným žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Výška
hmotnejškodyjestanovenánazákladepaušalizáciereálnevedenýchnákladov,atozdôvodu,žepresnú
škodu by bolo možné vyčísliť len nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne

očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie jeho zákadných práv a princípov právneho
štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania,, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní , že

nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci
a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky s poukazom na rozhodnutia Ústavného
súdu SR považoval sumu 1.572,93Eur (55,- Eur za mesiac). Ďalej poukázal na to, že podľa § 15 ods.1
Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Jeho žiadosti vyhovené nebolo. Navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že

žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v
danej právnej veci.

Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci
Krajský súd v Nitre uznesením č. 5NcC/412/2012-9 zo dňa 22.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie

Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu 13.1.2014, ktorým žalobu ako
neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu,
že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na

exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa
nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik uplatnenej škody. V podaní
neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného
prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či

využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález
Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaná, túto právomoc má iba predseda súdu,
alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej
doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie

žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej
namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku
na náhradu škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy
sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikompovinného resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti,
či bola podaná sťažnosti predsedovi súdu na prieťah alebo ústavnú sťažnosť. Neposkytla teda
súčinnosťnapredbežnéprerokovaniapodanejžiadosti. Knesprávnemuúradnémupoukázalanasúdnu

prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahyvkonaní.VtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutieÚstavnéhosúduSRI.ÚS16/02.Skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované na výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnosti rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,

že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právona prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,alebovprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencia zbytočných prieťahov

v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a vzhľadom na uvedené
nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2
Ústavy SR je kompetentný preskúmavať ústavný súd. Žalobkyňa nevyčerpala opravné prostriedky alebo
iné právne prostriedky ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov (§53 ods.1 Zákona č. 38/1993 Z.z.).
K uplatnenej materiálnej škody a nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobkyňa nepreukázala ani vznik,
ani výšku škody, taktiež ani príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom exekučného súdu. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle Zákona č. 514/2003 považuje žalovanú pohľadávku za neopodstatnenú.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne prípisom došlým súdu 5.3.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. voči žalovanej SR vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C a 15C,

pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012

udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila,
aby splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosti o odročenie
pojednávania bez prejednania veci nevyhovel a podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky 14Er/411/2009 a zistil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

Dňa 7.5.2009 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného :
Pohotovosť s.r.o., proti povinnému : Y. N. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 436,46
Eur s príslušenstvom a trovami konania na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR

12811/08 zo dňa 15.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.2.2009 a vykonateľnosť 19.2.2009.
Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky 2.6.2009.
Za účelom posúdenia obsahu rozhodcovského rozsudku konajúci súd výzvou zo dňa 15.7.2009
vyžiadal od rozhodcovského súdu predmetný spis , výzvou zo dňa 4.2.2011 od oprávnenej všeobecnépodmienky poskytnutia úveru. Žalobkyňa kópiu zmluvy o úvere predložila súdu 6.4.2011. Exekučný súd
uznesením zo dňa 22.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11.2011, žiadosť súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie zamietol. Následne uznesením zo dňa 30.11.2011 exekučné konanie zastavil.

Zastavujúce uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.2.2012. Ani jedno z týchto uznesení nebolo
opravným prostriedkom zo strany oprávneného napadnuté.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tento zákon upravuje a)

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010 exekúciu možno vykonať na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 31.5.2010 Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym

úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy ako napr. náhrada bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1)zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2)zodpovednosťzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupompodľa§18a§19Zákonač.58/69
Zb.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky štyri základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
a to
a) porušenie právnej povinnosti

b) existenciu škody a jej výšku,
c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie .
Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie uvedeného sú:
nesprávnosť úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a existenciou škody a zavinenie

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch,
ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu

vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho
predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v
§ 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného

právnymi normami.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je
zodpovednosťouobjektívnou,ktorejsanemožnozbaviť(viď.§3ods.2citovanéhozákona),čoznamená,
že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo

nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že táto je výsledkom činnosti príslušného orgánu
štátu. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie uvedeného sú:
nesprávnosť úradného postupu, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou
škody a zavinenie. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala

v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné,alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje,
ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti treba chápať ako súhrn

príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Pojem nesprávneho
úradnéhopostupuzákonpresnenevymedzuje,lenuvedenýmpríkladov.Všeobecnemožnonesprávnosť
úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda

činnosťou orgánov a nie rozhodovacou činnosťou.

Žalobkyňa sa dňa 25.9.2012 obrátila na žalovanú so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v exekučnej veci povinného Y. N. vedenej na Okresnom súde nové Zámky (viď Zoznam
žiadostí, stranu 55 až 140, položku 4276). Žiadosti do 6 mesiacov od jej podania kladne vyhovené
nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na
prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne
neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, preto súd bol toho názoru, že žaloba
nie je predčasne podaná.

Žalovaná svoju obranu opierala predovšetkým o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003
Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom
konaní, alebo právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie §
9 ods.2 je však účinné iba od 1.1.2013 ( od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z.), preto súd odlišne
od právneho názoru žalovanej svoje rozhodnutie neopieral o toto zákonné ustanovenie , pričom ale

poznamenáva, že nie je oprávnený posudzovať prípadné prieťahy v konaní iným súdom prvého stupňa,
nakoľko toto patrí do kompetencie vyššie uvedených subjektov. Pre uvedené súd neskúmal, či v danej
veci došlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty,
z akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu škody, resp. či žalobkyni vôbec vznikla nejaká škoda.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 2.6.2009.
K posúdeniu žiadosti však súd potreboval doklady ním vyžiadané 15.7.2009, čiže vo veci konal. 15
dňová lehota stanovená na udelenie poverenia podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku podľa názoru
súdu sa nevzťahuje na prípady, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, kvôli čomu nie je možné poverenie vydať, a to práve z toho dôvodu, že takáto krátka lehota

nijako nemôže postačovať na zadováženie dokladov potrebných na posúdenie žiadosti, ku ktorej tieto
neboli exekútorom pripojené.
K uplatnenej škode súd udáva, že žalobkyňa neprodukovala, ani nenavrhla dôkaz k tomu, že ňou
uplatnená škoda spočíva v zmenšení jej majetku, alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza
vynaložené náklady spojené s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky

v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím
súdu o nej a nemajetkovú škodu ako vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody, jej výšku, ani to, že jej pohľadávka
v prípade udelenia poverenia do 15 dní bola reálne vymožiteľná od povinného. Nakoľko vznik škody,

ani príčinná súvislosť medzi úradným postupom súdu vykonaným dokazovaním preukázané neboli,
súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Pre úplnosť k znemožneniu uplatnenia práva oprávneného
v občianskom súdnom konaní pre prekážku res iudicata a k nelegálnemu postupu súdu opätovným
posúdením práv oprávneného priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd poukazuje
na to, že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, z čoho súd usudzuje, že s
týmito rozhodnutiami plne súhlasila. Podaním opravného prostriedku mohla zabrániť právoplatnému
zastaveniu exekučného konania. Rozhodnutia odvolaním nenapadla i napriek tomu, že si bola vedomá,
žeexekúciouvymáhanýnároksiužmožnonebudemôcťúspešneuplatniťvobčianskomsúdnomkonaní.Úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, resp. náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd trovy
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.