Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Račko

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/43/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612207296
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612207296.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci navrhovateľky G. X., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. D.D. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou, so sídlom T.G.
Masaryka 14/A, 984 03 Lučenec proti odporcovi L. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. XX, XXX XX U. v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i
p a d á do vlastníctva navrhovateľky chladnička v zostatkovej cene 125,- Eur, sporák v
zostatkovej cene 200,- Eur, televízor v zostatkovej cene 373,50 Eur, playstation v zostatkovej cene
44,- Eur, sedacia súprava v zostatkovej cene 265,- Eur, lustre v zostatkovej cene 112,50 Eur, stena do
predizby v zostatkovej cene 165,- Eur, sporák na drevo v zostatkovej cene 150,- Eur.

Do vlastníctva odporcu p r i p a d á záhradný nábytok + vonkajšia hojdačka v zostatkovej cene
125,- Eur, kuchynská linka v zostatkovej cene 800,- Eur, digestor v zostatkovej cene 60,- Eur, stolík pod
televízor v zostatkovej cene 76,50 Eur, krb v zostatkovej cene 360,- Eur, mraznička v zostatkovej cene
150,- Eur.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 12 108,45 Eur, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Navrhovateľke p r i k a z u j e záväzok voči F. F., R..F.. za nesplatený úver č. XXXXXXXXXX/XXXX
vo výške 609,32 Eur.

Navrhovateľka je p o v i n n á štátu - Slovenskej republike zaplatiť za súdny poplatok sumu 374,97
Eur na účet tunajšieho súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý štátu - Slovenskej republike zaplatiť za súdny poplatok sumu 374,97 Eur
na účet tunajšieho súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 470,17 Eur na
účet Okresného súdu v Lučenci, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 170,17
Eur na účet Okresného súdu v Lučenci, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý navrhovateľke nahradiť trovy konania v sume 1 768,62 Eur na účet L..
R. M., advokátky a 741,97 Eur na účet L.. W. U., advokátky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v návrhu na začatie konania domáhala vyrovnania majetkovej hodnoty podielov
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke sumu 15 128,38 Eur, ktorá suma sa skladá z čiastky 14 015,58 Eur zo zhodnotenia
nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X a z realizácie prístavby k
rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX pre obec a katastrálne
územie V. a z čiastky vo výške 1 112,80 Eur ako podielu pripadajúceho zo zostatku nesplateného
úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutého F. F., R..F.., P. G.. Ďalej žiadala vysloviť, že navrhovateľka
je povinná zaplatiť zostatok nesplateného úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutého F. F., R..F..,
P. G., ktorý ku dňu 14.07.2010 bol vo výške 2 225,60 Eur. Žiadala, aby súd zaviazal odporcu k
náhrade trov konania v prospech navrhovateľky. Svojho nároku sa domáhala na tom skutkovom základe,
že Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo dňa 15.06.2010 sp.zn. 17C/46/2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.07.2010 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vzniklo
uzatvorením manželstva dňa 27.11.2004. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva účastníci
konania do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli a zhodnotili veci, práva a
majetkové hodnoty a vznikli im spoločné záväzky, ktoré popísala tak, že nehnuteľnosť zapísanú na
LV č. XXX v kat. úz. V. na parc. č. XXX/X vlastnil odporca pred uzavretím manželstva. Rodinný
dom k dátumu sobáša nebol dokončený, ani skolaudovaný. Bola postavená hrubá stavba, dom bol
zastrešený. Počas trvania manželstva s navrhovateľkou túto stavbu zhodnotili. V roku 2007 realizovali
prístavbu k rodinnému domu, pričom dňa 10.2.2012 vypracovala C.. U. M., projektant rozpočet ohľadom
vykonaných prác na stavbe rodinného domu a prístavby súp. č. XXX, ktorým bola celková cena
stavebnej časti a elektroinštalácie ku dňu 14.07.2010 stanovená vo výške 28 031,15 Eur. Súčasným
vlastníkom týchto nehnuteľností je Ing. V. Š. s manželkou na základe Kúpnej zmluvy č. X. z 21.07.2010.
Napriek odpredaju nehnuteľností sa odporca s navrhovateľkou finančne nevysporiadal. Čo sa týka
hnuteľných vecí, ako tieto uviedla: záhradný nábytok + vonkajšiu hojdačku, kuchynskú linku, chladničku,
sporák, digestor, televízor, stolík pod televízor, playstation, sedaciu súpravu, lustre, stenu do predizby,
sporák na drevo, krb a mrazničku, ktorých nadobúdaciu hodnotu navrhovateľka v návrhu uviedla a
vo vzťahu k ich spoločným záväzkom voči tretím osobám zostatok úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX
poskytnutého F. F., R..F.., P. G., ktorý ku dňu 14.07.2010 bol vo výške 2 225,60 Eur spláca navrhovateľka
a tento bol poskytnutý vo výške 3 319,39 Eur. Ďalej navrhovateľka uviedla, že sa pokúšala vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov mimosúdne, avšak k dohode nedošlo, nakoľko odporca nie
je ochotný ohľadne nehnuteľností pristúpiť na žiadne finančné vyrovnanie. Keďže nie je daný reálny
predpoklad uzavretia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov
konania, navrhovateľka, aby vyporiadanie vykonal súd, a to tak, že navrhla, aby zo zhodnotenia
nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a z realizácie prístavby k rodinnému
domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX pre obec a kat. úz. V. vo výške 28
031,15 Eur, jej odporca uhradil jednu polovicu, t.j. 14 015,58 Eur. Čo sa týka hnuteľných vecí, žiadala
tieto rozdeliť tak, že navrhovateľke pripadnú chladnička, sporák, televízor, playstation, sedacia súprava,
lustre, stena do predizby, sporák na drevo a odporcovi pripadnú záhradný nábytok, kuchynská linka,
digestor, stolík pod televízor, krb, mraznička, pričom zo spoločných záväzkov voči tretím osobám
žiadala, aby bola zaviazaná zaplatiť zostatok nesplateného úveru poskytnutého F. F., R..F.., P. G., ktorý
ku dňu 14.07.2010 bol vo výške 2 225,60 Eur, pričom odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke
jednu polovicu zostatku nesplateného úveru vo výške 1 112,80 Eur.

Navrhovateľka na pojednávaní prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne uviedla, že
čo sa týka zhodnotenia rodinného domu rozpočet bol použitý za účelom právneho vysporiadania
formou dohody, keď tento rodinný dom už bol predaný, ale nemala k dispozícii kúpnu zmluvu a
fotodokumentáciu. Poukázala na to, že dátum rozvodu manželstva je takmer totožný s dátumom kedy
bola nehnuteľnosť odpredaná, pričom táto nehnuteľnosť bola odpredaná na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 08.07.2010 a rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2010. Znalkyňa
stanovila rozdiel v hodnote domu medzi uvedenými obdobiami. Predložila o tom znalecký posudok
znalkyne C.. U. M., ktoré zhodnotenie je čo do číselnosti temer totožné s rozpočtom, ktorý pôvodne chceli
použiť pre vysporiadanie BSM. V priebehu trvania manželstva bol splácaný stavebný medziúver v P. F.
F., R..F.., pričom tento bol splatený obidvoma manželmi počas trvania manželstva. Tiež bol poskytnutý F.
F., R..F.. spotrebný úver, ktorý bol sčasti použitý na zhotovenie kuchynskej linky a použitý na dokončenie

rodinného domu, ktorý aj po rozvode manželstva stále spláca navrhovateľka. Poukázala na to, že počas
trvania manželstva finančne vypomáhali rodičia navrhovateľky. V priebehu konania upresnila sumy, ktoré
boli uvedené v podanom návrhu na začatie konania, kedy navrhovateľka požadovala na vyrovnanie
podielov sumu 15 162,80 Eur, čo je tvorené sumou 14 050,- Eur investícií do nehnuteľnosti za trvania
manželstva a sumou 1 112,80 Eur ako podiel pripadajúci zostatku nesplateného úveru. V ostatnom
trvala na podanej žalobe. Uviedla, že na úvere zostala nesplatená časť 609,32 Eur, o čom predložila
ako dôkazový materiál potvrdenia F. F., R..F.. .

Navrhovateľka na pojednávaniach uviedla, že je pravdou, že odporca obdržal od svojich rodičov 352
000,- Sk na výstavbu rodinného domu, avšak z týchto peňazí použil na výstavbu len časť, časť si
ponechal pre vlastnú potrebu. Počas trvania manželstva si vzali na dostavbu rodinného domu pôžičku,
táto bola splácaná. Pokiaľ on pracoval v Írsku a posielal peniaze, tieto použila na veci potrebné na
výstavbu rodinného domu, resp. jeho dokončenie podľa jeho pokynov. Od roku 2004 do roku 2007
bola na materskej dovolenke, potom sa zamestnala vo fabrike JOHNSON CONTROLS v Lučenci,
pričom ona tiež investovala do domu peniaze, ktoré zarábala. Vypomáhali finančne tiež jej rodičia,
ako aj brat. Jej rodičia viac prispievali na chod ich domácnosti a dostavbu rodinného domu ako jeho
rodičia, ktorí je pravdou, že dali peniaze na výstavbu tohoto rodinného domu pred uzavretím manželstva,
avšak počas trvania manželstva už potom finančné prostriedky im neposkytovali. Poukázala na to, že
úver, ktorý si vzali, ktorý doteraz nebol ešte splatený, bol použitý na zakúpenie kuchynskej linky a na
zhotovenie fasády rodinného domu. Plávajúce podlahy boli zakúpené z jej svadobného daru, pričom
tieto boli skutočne zakúpené už predtým, avšak boli vyplatené až po uzavretí manželstva, a pokiaľ rodičia
odporcu prispievali, bolo to najmä formou darov pri nejakých životných jubileách. Nábytok bol zakúpený
z finančných prostriedkov jej rodičov.

Splnomocnená právna zástupkyňa odporcu uviedla, že čo sa týka žalobného návrhu a hnuteľných
vecí, ako aj pohľadávky, v podstate zo strany odporcu nie sú námietky. Úvery, ktoré uvádza protistrana
boli skutočne poskytnuté, avšak boli aj splácané za trvania manželstva, prispievali na ich splácanie
rodičia odporcu. Čo sa týka stavby rodinného domu, tento bol kolaudovaný na základe kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 07.07.2006, ktoré v uvedený deň nadobudlo právoplatnosť, pričom odporca túto
stavbu započal stavať spolu s bratom, ktorý má postavený dom vedľa neho, a ktorý sa volá U. X.,
pričom tieto stavby financovali rodičia týchto bratov. Na dofinancovanie týchto rodinných domov si viedli
rodičia zošit, v ktorom uvádzali svoje náklady. Výpis z tohoto zošita predložila súdu, v prípade potreby
je možné predložiť aj originál tohoto zošita. Predložila súdu výpis z účtu Všeobecnej úverovej banky, na
základe ktorej rodičia poskytli odporcovi ku dňu 01.03.2002 352 401,80 Sk. Poukázala na to, že v roku
2004, kedy bolo uzavreté manželstvo bol dom v takom technickom stave, že už bol užívania schopný.
Odporca počas manželstva odcestoval za prácou do Írska, avšak musel sa vrátiť, nakoľko jeho manželka
nehospodárne nakladala s finančnými prostriedkami rodiny, resp. s prostriedkami, ktoré zarobil. Celá
stavba bola financovaná aj po uzavretí manželstva z prostriedkov rodičov. Predložený rozpočet sa
nezakladá na pravde, nakoľko napr. zariadenie kúpeľne, ako vaňa, batérie bolo zabezpečované zo
strany samotného odporcu, a pokiaľ aj rodičia navrhovateľky niečo vykonávali na stavbe spolu s
majstrami, títo dostali zaplatené, a taktiež strava bola financovaná zo strany rodičov odporcu. Predložila
výpisy z účtu ohľadom posielania peňazí na účet navrhovateľky, ktoré peniaze posielal od 31.01.2006
do 30.11.2006 odporca navrhovateľke, ako aj výpisy z daňového priznania za roky 2006, 2007.

Odporca vypovedal, že dom v čase uzavretia manželstva už bol temer kompletne dokončený a bol
obývateľný. Pokiaľ sa aj stavba dokončovala počas trvania manželstva, stavebný materiál bol už
zakúpený, o čom svedčia aj bločky o nákupe tohoto materiálu a čo sa týka stavebných úverov, tieto
poskytli jeho rodičia a to tým spôsobom, že jeho stavebný úver splácal otec a bratov stavebný úver
splácala matka. Kuchynská linka nebola splácaná z úveru, ale bola splácaná z daru, ktorý obdržal od
rodinných príslušníkov a bola kúpená len farba na fasádu v hodnote cca 700,- Eur. Čo sa týka výpomoci
zo strany rodiny navrhovateľky, je pravdou, že rodičia vypomáhali, ale tým spôsobom, že vypomáhali len
jej, kúpili jej nábytok, ktorý si ona potom zobrala a to sa týka taktiež jej brata. On potom pracoval v Írsku
po dobu jedného roka, ale musel sa vrátiť, lebo navrhovateľka nehospodárne nakladala s finančnými
prostriedkami, ktoré jej posielal, kupovala si nákladné veci na seba a on potom ešte odišiel do Írska asi
na 3 mesiace, a potom sa vrátil. Pracoval ako lesný robotník. Je pravdou, že chodil na dom pomáhať
aj otec navrhovateľky, avšak len keď tam doviezol nejakého majstra, a tohoto majstra potom museli oni
vyplatiť. Snažil sa všetko svojpomocne zabezpečiť.

Svedok L. X., otec žalovaného uviedol, že oni s manželkou svojmu synovi dali počas výstavby rodinného
domu okolo 600 000,- Sk. Bol na stavbe prakticky každý deň, bez neho sa tam nič nepohlo a stravu
zabezpečovali oni s manželkou. Na prístavbe bol pred uzavretím manželstva vybetónovaný spodok,
zvyšok sa potom dorábal počas trvania manželstva. Materiál bol už vopred nakúpený aj navyše. Čo
sa týka stavebného sporenia dali peniaze aj s manželkou aj jednému synovi, aj druhému po 120 000,-
Sk. V čase uzavretia manželstva bol dom už prakticky hotový, dávala sa potom len dlažba, ktorá už
bola kúpená do kuchyne a kúpeľňa sa vykachličkovala, materiál už nakúpený bol. Bývalá nevesta pred
uzavretím manželstva nevypomáhala a nevypomáhala ani potom a myslí si, že ich strana vypomáhala
viac ako strana bývalej nevesty. Počas neprítomnosti syna v Írsku nevesta tam začas aj nebývala, lebo
sa bála a podľa neho sa veľmi o domácnosť nestarala.

Svedkyňa U. X., matka odporcu uviedla, že v čase uzavretia manželstva účastníkov konania bol dom už
hotový, aj vymaľovaný na bielo, farby sa dávali potom. Oni s manželom dali synovi okolo 600 000,- Sk pri
začatí výstavby a aj neskôr sa finančne podieľali na výstavbe, napr. pri kopaní studne. Chovali domáce
zvieratá, ktoré potom predávali a z týchto peňazí pomáhali svojím deťom. Aj po uzavretí manželstva
synovi finančne vypomáhali, častokrát im dávali rôzne finančné obnosy, nevie odhadnúť koľko peňazí
celkovo dali synovi po uzavretí manželstva. Materiál sa kupoval pred uzavretím manželstva a pri začatí
výstavby rodinného domu vložili na účet syna asi 300 000,- Sk, na stavebné sporenie potom vložili cca
150 000,- Sk. Dávali veľmi veľa synovi aj čo sa týka potravín, snažili sa im pomáhať ako vládali.

Svedok L. F., otec navrhovateľky uviedol, že v čase keď sa dcéra brala s bývalým zaťom dom bol v
štádiu tzv. hrubej stavby, okolie nebolo upravené, zvyšky materiálu boli pod oknami. Omietky tam neboli,
schodište bolo betónové, takisto podlahy neboli prevedené. Chodil často pracovať a pomáhať na tento
dom. Peniaze za prácu samozrejme nebral. Občas kúpil aj materiál, ako napr. cement, lepidlo na dlažbu,
a proste čo bolo treba na stavbu, a dcére aj finančne vypomáhal, napr. keď mali nedoplatok na elektrine,
raz 14 000,- Sk, raz 17 000,- Sk, keď sa im pokazilo čerpadlo v studni, tak ho dal opraviť. Vypomohol im
sumou v hrubom odhade 250 000,- Sk až 300 000,- Sk, okrem toho čo dával do zariadenia. Dostavba
rodinného domu a prístavba sa financovala z peňazí mladých, avšak aj oni prispievali, t.j. rodičia, napr.
aj na stravu. Z jeho rodiny nikto nebral peniaze za prácu.

Svedok U. X., brat odporcu uviedol, že jeho brat začal stavať dom ako slobodný, mal ho zvnútra
dokončený, bolo tam všetko, omietky, elektroinštalačné veci, kúrenie a nie je pravdou, že by bola v tom
čase existovala len hrubá stavba. Majstrov zháňal on, má dom hneď vedľa brata, tak bol na jeho stavbe
veľmi často. Prevádzal manuálne práce, napr. pokladal dlažbu, muroval, pomáhal pri robení strechy.
Peniaze za to nebral. Rodičia im dali obidvom peniaze okolo 700 000,- Sk. Tieto peniaze chodili vyberať
z účtu v banke, pokiaľ si pamätá, tieto účty boli zriadené na ich mená, nevie už presne v ktorej banke.
Časť peňazí im dali rodičia na účet a časť išla zo stavebného sporenia po vydokladovaní stavebnými
bločkami. Po uzavretí sobáša bolo nepotrebné dokupovať stavebný materiál, naopak bol ho prebytok
a stravu pre pracovníkov zabezpečovali jeho rodičia.

Svedok L. V. uviedol, že u X. bol už aj pred svadbou a môže povedať, že v čase uzavretia manželstva
dom bol nedostavaný, nebol omietnutý, neboli terénne úpravy, neboli podlahy, dlažby, bol vo forme
tzv. hrubej stavby. Chodil ako ich priateľ pomáhať pri dokončení rodinného domu, ako aj pri výstavbe,
bol napr. pri omietaní, pri kladení obkladačiek do kuchyne, do WC, pri maľovaní. Za prácu väčšinou
nebral peniaze, raz zobral za obkladanie kúpeľne 3 000,- Sk. Bola to symbolická suma na pokrytie
nákladov. Ďalej uviedol, že prác sa zúčastňoval podľa potreby. Väčšinu prác mal vykonávať s otcom
navrhovateľky, zo strany odporcu bola výpomoc menšia. Uviedol, že odporca mal nejaký materiál ešte
pred uzavretím manželstva, a to piesok, tehly, avšak na prístavbu sa museli dokúpiť štrk aj tehly. Pokiaľ
vie, otec žalobkyne pre nich nakupoval rôzne veci okolo 100,- Eur mesačne. Išlo napr. o nedoplatok za
elektriku 17 000,- Sk, poruchu čerpadla 3 000,- Sk, ako aj o menšie finančné hodnoty. Kúpeľňa sa robila
asi až po uzavretí manželstva.

Svedok P. M. uviedol, že pred svadbou mal p. X. rozostavaný rodinný dom, bola tam len hrubá stavba
a keď popršalo, tak sa chodilo do domu len po doskách, vnútrajšok nebol zariadený, boli tam len holé
schody, neboli tam podlahy a nebola tam ani omietka. Potom sa stavala prístavba, kde okrem skál sa
muselo všetko kupovať. Pokiaľ vie, tak prístavbu si sčasti financovali mladí a sčasti otec navrhovateľky
L. F. a nemyslí tým len prístavbu, ale aj dostavbu rodinného domu. Navrhovateľka je jeho neterou a veľa
krát zavolala buď svojmu otcovi alebo jemu, že by mohli priniesť chlieb. Bývalému manželovi netere dali

15 000,- Sk, keď odchádzal do Írska a tieto nežiadali späť. Pokiaľ vie, otec navrhovateľky zaobstarával
stavebný materiál, drevo, cement a pod. . Veľakrát tento stavebný materiál zohnal akože zadarmo, avšak
musel zaň platiť, povedal to len preto, aby mladí boli spokojní. Na stavbu chodil pomáhať. Pomáhal
takou formou, že doviezol napr. dosky, dal ich ohobľovať a nič za to nepýtal. Bol pri väčších prácach,
ako je omietanie, stavanie lešenia. Väčšinou tam chodili brigádovať p. V. R. P.. F..

Svedok Ing. V. Š. uviedol, že nadobudol rodinný dom po manželoch X.. Tento dom nadobudol kúpou
od p. X., kde potom ešte robil plynovú prípojku, zakrývala sa terasa. Dom kúpil asi pred 2 rokmi, cena
bola stanovená dohodou vo výške cca 2,5 mil. Sk. Časť kúpnej ceny uhradil pred uzavretím kúpnej
zmluvy, lebo sa chcel poistiť a mal záujem o tento dom, aby ho nepredali inému, a vybavoval si pôžičku.
Problémy pri zavkladovaní kúpnej zmluvy vznikli, pretože odporca mal nejakú dlžobu zrejme na elektrine.
Prístavba nebola omietnutá a nebola v nej ani podlaha.

Svedkyňa U. E. uviedla, že má dobrý vzťah k obidvom účastníkom konania. Bývala oproti ich domu, ktorý
mal rozostavaný p. X., a ktorý potom spoločne s manželkou dokončovali. Oni sa brali niekedy v roku
2004 a podľa jej názoru tento dom ešte nebol dokončený, a aj podľa vyjadrenia matky p. X. bolo ešte
treba dosť peňazí na dokončenie tohoto domu. V jednej miestnosti bola podlaha, ak si dobre pamätá,
bolo len ovakované, nemali ani kuchyňu. Niekedy po jednom roku išli do tohoto domu bývať a až potom
keď tam bývali, tak ho začali dokončovať. Podľa jej názoru na stavbe najviac urobil otec navrhovateľky
aj s jej mamou, ešte chodil jeden pán z Cinobane a tiež krstný otec a ešte jeden taký vysoký pán, tohto
som tam videla sústavne. Rodičov odporcu tam robiť nevidela. Omietky hrubé zvnútra boli, ale nebolo
asi vymaľované. Podlahy boli len v jednej miestnosti urobené a čo sa týka prístavby, môže uviesť, že
táto tam ešte nebola urobená a mali tam len nejaký piesok. Nebol tam ani krb a neboli ani obkladačky a
dlažby. Schody neboli obložené drevom, boli len vybetónované, a kúpeľňa bola obložená obkladačkami.
Keď sa rozprávala s matkou odporcu, táto jej povedala, že nemajú dostatok peňazí na dokončenie domu
a mladí si budú musieť na to vziať pôžičku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, potvrdením peňažného
ústavu, výzvou na vyporiadanie zaniknutého BSM zo dňa 06.03.2012, odpoveďou na túto výzvu
zo dňa 19.03.2012, zoznamom vecí zakúpených na dokončenie rodinného domu, ktorý predložil
odporca, výpisom zo zošita ohľadom nákladov na výstavbu rodinného domu, výpisom z účtu peňažného
ústavu zo dňa 01.03.2002, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 07.07.2006, výpisom z daňového
priznania odporcu za rok 2006 a rok 2007, výpisom zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 17.08.2002, potvrdeniami o poberaní rodičovského
príspevku zo dňa 09.07.2012, pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 21.09.2007, potvrdeniami o
príjme navrhovateľky, fotodokumentáciou, ktorú predložila navrhovateľka, rozpočtom, ktorý predložila
navrhovateľka, odborným vyjadrením č. 1/2012, ktoré predložila navrhovateľka, pokladničnými dokladmi
o kúpe materiálov, ktoré predložila navrhovateľka, zošitom, ktorý predstavuje súpis vynaložených
nákladov na stavbu rodinného domu, ktorý predložil odporca, znaleckým posudkom znalkyne C.. L. Y.
Č.. XX/XXXX, potvrdením peňažného ústavu zo dňa 04.06.2014, fotodokumentáciou, ktorú predložila
navrhovateľka, na základe čoho zistil, že Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo dňa 15.06.2010
sp.zn. 17C/46/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2010 došlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania, ktoré vzniklo uzatvorením manželstva dňa 27.11.2004.
Z manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa X. X., ktorá je zverená do starostlivosti navrhovateľky.
Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníci konania do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva nadobudli veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré v návrhu na začatie konania
navrhovateľka popísala ako nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v kat. úz. V.M. na parc. č. XXX/X, ktorú
vlastnil odporca pred uzavretím manželstva, pričom rodinný dom k dátumu sobáša nebol dokončený,
ani skolaudovaný. Bola postavená hrubá stavba, dom bol zastrešený a počas trvania manželstva s
navrhovateľkou túto stavbu účastníci konania zhodnotili, pričom v roku 2007 zrealizovali prístavbu k
rodinnému domu. Dňa 20.02.2012 vypracovala C.. U. M., projektant rozpočet ohľadom vykonaných prác
na stavbe rodinného domu a prístavby, ktorým bola celková cena stavebnej časti a elektroinštalácie
počas trvania manželstva ku dňu 14.07.2010 stanovená vo výške 28 031,15 Eur. Súčasným vlastníkom
týchto nehnuteľností je C.. V. Š. s manželkou na základe Kúpnej zmluvy č. X. z 21.07.2010, pričom
túto nehnuteľnosť odpredal odporca uvedenému kupujúcemu za kúpnu cenu vo výške 82 985,-
Eur. Napriek odpredaju nehnuteľností sa odporca s navrhovateľkou finančne nevysporiadal. Uvedený
dom bol skolaudovaný dňa 07.07.2006, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2006.
Navrhovateľka žiadala taktiež vyporiadať vlastníctvo k hnuteľnými veciam, ktoré popísala v návrhu na

začatie konania a čo sa týka spoločných záväzkov voči tretím osobám žiadala, aby zostatok úveru
č. XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutý stavebnou sporiteľňou, ktorý splácala bol vysporiadaný tak, že
navrhovateľka bude povinná zaplatiť zostatok nesplateného úveru, ktorý bol ku dňu 14.07.2010 bol
vo výške 2 225,60 Eur tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľke jednu polovicu zostatku
nesplateného úveru vo výške 1 112,80 Eur, ktorý úver navrhovateľka počas konania naďalej splácala
a zostatok ku dňa 03.06.2014 predstavuje 609,32 Eur. Čo sa týka vyporiadania hnuteľných vecí, s
týmto odporca súhlasil, namietal len tú skutočnosť, že záhradný nábytok bol nadobudnutý darom od jeho
rodičov, a preto nepatrí do BSM, o čom nepredložil dôkazový materiál, kuchynská linka bola nadobudnutá
z úveru, ktorý označila navrhovateľka a osobné motorové vozidlo zn. KIA RIO bolo vrátené leasingovej
spoločnosti. Ohľadom nehnuteľností tvrdil, že túto nehnuteľnosť nadobudol pred uzavretím manželstva,
stavba bola temer hotová a užívania schopná, a do tejto stavby mu rodičia ku dňu 01.03.2002 poskytli
352 401,80 Sk. Poskytovali mu taktiež ďalšie náklady na financovanie dostavby rodinného domu, pričom
v roku 2004, kedy bolo uzavreté manželstvo, bol dom v takom technickom stave, že už bol užívania
schopný. S týmto tvrdením nesúhlasila navrhovateľka, ktorá tvrdila, že bola dokončená len tzv. hrubá
stavba a ďalšie práce ohľadom zhodnotenia tejto nehnuteľnosti a jej dokončenia boli vykonané počas
trvania manželstva a taktiež bola vykonaná prístavba rodinného domu. Proti tvrdeniu navrhovateľky
ohľadom splácania úveru odporca nenamietal nič. Navrhovateľka tvrdila, že na stavbe rodinného domu
sa podieľali taktiež jej príbuzní a vnášali do neho taktiež investície na kúpu stavebného materiálu,
ako aj formou svojej práce. Navrhovateľka navrhla listom zo dňa 06.03.2012 vyporiadať zaniknuté
BSM dohodou, na čo jej odpovedal odporca listom dňa 19.03.2012, pričom ku vzájomnej dohode o
vysporiadaní BSM nedošlo.

Podľa § 143 O.Z., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobne potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstvo alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 O.Z., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 O.Z., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 O.Z., ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Keďže k dohode o vysporiadaní BSM medzi účastníkmi konania nedošlo, bezpodielové spoluvlastníctvo
zaniklo a navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie, vykonal toto vyporiadanie súd. Čo sa týka
majetku, práv a záväzkov patriacich do BSM, v tomto medzi účastníkmi čo sa týka hnuteľných vecí
zásadné rozdiely neboli, pričom odporca tvrdil, že záhradný nábytok nepatrí do BSM, nakoľko išlo o
dar od jeho rodičov, o čom však nepredložil dôkazový materiál, preto súd mal za to, že tento záhradný
nábytok patrí do BSM a kuchynská linka bola nadobudnutá z úveru, ktorý popísala navrhovateľka, čo
len preukazuje to, že táto linka patrí do BSM. Osobné motorové vozidlo, ktoré bolo vrátené leasingovej
spoločnosti súd pri vyporiadaní hnuteľných vecí preto nebral na zreteľ. Čo sa týka nehnuteľného majetku,
resp. zhodnotenia tohto majetku, v tomto boli medzi účastníkmi zásadné rozpory v tom, že odporca tvrdil,
že dom nadobudol pred uzavretím manželstva a vznikom BSM, na prístavbu bol zakúpený materiál,
čo popierala navrhovateľka a tvrdila, že dom bol len v štádiu ako hrubá stavba a prístavbu nadobudli
spoločne. Žiadal preto vyplatiť rozdiel medzi hodnotou domu v čase uzavretia manželstva a v čase
rozvodu s prihliadnutím na kúpnu cenu, za ktorú boli nehnuteľnosti odpredané. Čo sa týka zostatku
úver č. XXXXXXXXXX/XXXX P.B. F. F., R..F.., P. G., tento bol ku dňu 14.07.2010 nesplatený vo výške
2 225,60 Eur, ďalej ho splácala navrhovateľka a odporca súhlasil s vyplatením vyrovnacieho podielu z
tohto úveru vo výške 1 112,80 Eur.

Podľa § 150 O.Z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd vychádzal pri posúdení veci z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný
nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Čo sa týka vyporiadania
hnuteľných vecí súd bol toho názoru, že zo súhlasného vyjadrenia účastníkov vyplýva, že títo súhlasia
s vyporiadaním hnuteľných vecí ako je to uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia, zostatková
cena týchto vecí je rovnaká. Súd preto o vyporiadaní rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľky, s ktorým
odporca v podstate súhlasil.

Ďalej čo sa týka vyporiadania podielu navrhovateľky týkajúceho sa nehnuteľnosti, a to
rodinného domu zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. V. na parc. č. XXX/X, ktorý vlastnil pred uzavretím
manželstva odporca, a ktorý bol nedostavaný a skolaudovaný počas trvania manželstva, súd z výpovedí
svedkov zistil, že tento dom sa v čase uzavretia manželstva nachádzal v stave tzv. hrubej stavby, pričom
za trvania manželstva bolo potrebné vykonať jeho dokončenie najmä čo sa týka dokončenia tohoto
rodinného domu a vybudovania prístavby, čo vyplýva z výpovedí svedkov U. E., P. M., L. V., a v podstate
s uvedeným sa stotožnil aj znalecký posudok znalkyne C.. L. Y.. C.. L. Y., znalkyňa z príslušného
odboru a odvetvia stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu v čase uzavretia manželstva na sumu
53 900,- Eur s DPH a všeobecnú hodnotu rodinného domu s prístavbou a príslušenstvom v čase
právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov konania v sume 74 000,- Eur s DPH. Výšku investícií
do týchto nehnuteľností za obdobie trvania manželstva stanovila hodnotou 40 051,87 Eur a hodnotu
rozdielu dokončených stavieb a nedokončených stavieb za použitia konkrétnej kúpnej ceny, za ktorú boli
nehnuteľnosti odpredané na sumu 21 991,302 Eur s DPH. Pri stanovení výšky vyrovnávacieho podielu
potom súd vychádzal z tejto hodnoty a bol toho názoru, že navrhovateľke náleží na vyrovnanie podielu
týkajúceho sa nehnuteľnosti 10 995,601 Eur s DPH.

Ďalej súd vyporiadal podiel navrhovateľky týkajúci sa záväzku účastníkov konania vyplývajúceho z úveru
č. XXXXXXXXXX/XXXX P.B. F. F., R..F.., P. G., ktorý ku dňu 14.07.2010 bol vo výške 2 225,60 Eur, a ktorý
navrhovateľka splácala po uvedenom dátume, pričom zostatok úveru ku dňu 03.06.2014 predstavoval
609,32 Eur a rozhodol tak, že tento úver je ďalej povinná splácať navrhovateľka a odporca jej vyplatí
1 112,80 Eur na vyrovnanie podielu, čo odporca aj potvrdil vo svojej odpovedi prostredníctvom právnej
zástupkyne zo dňa 19.03.2012. Súd na vyrovnanie podielu preto navrhovateľke priznal celkovú sumu
12 108,45 Eur, ktorá suma sa skladá z čiastky 10 995,65 Eur za vyrovnanie podielu týkajúceho sa
nehnuteľnosti a 1 112,80 Eur ako podielu pripadajúceho zo zostatku nesplateného úveru.

Na základe uvedeného súdu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Navrhovateľka bola v konaní úspešná,
pričom navrhovala vykonať vyporiadanie odporcovi listom pred podaním návrhu, s ktorým vyporiadaním
odporca nesúhlasil, navrhované vyporiadanie zo strany navrhovateľky korešponduje s rozhodnutím súdu
a líši sa len výškou vyrovnávacieho podielu, ktorá výška závisela od zistenia znalkyne, na základe čoho
súd mal za to, že navrhovateľka bola v konaní úspešná a patrí jej právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľke vznikli trovy konania ohľadom právneho zastupovania L.. R. M. v sume 1 768,62 Eur, a
to za 6x hlavný úkon á 287,14 Eur za prevzatie veci, podanie návrhu, zastúpenie na pojednávaniach
02.07.2012, 08.08.2012, 08.10.2012 a vyjadrenie zo dňa 20.08.2012 + 6x režijný paušál á 7,63 Eur v
zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a L.. W. U. za 2x hlavný úkon, prevzatie veci, zastúpenie na
pojednávaní 11.06.2014, jedna polovica úkonu zastúpenia na vyhlásení rozsudku dňa 01.07.2014 + 3x
režijný paušál á 8,04 Eur, celkovo 741,97 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z..

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ďalej súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. . Štátu vznikli trovy konania
v sume 940,34 Eur na trovách znaleckého dokazovania, z ktorej čiastky vyplatila preddavok 300,- Eur

navrhovateľka. Jedna polovica zo sumy 940,34 Eur predstavuje 470,17 Eur, a keďže navrhovateľka
vyplatila preddavok 300,- Eur, zostáva jej nahradiť štátu 117,17 Eur a odporcovi 470,17 Eur.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu bolo rozhodnuté podľa § 7 ods. 8 a Položky č. 6 písm.
a/, b/ zákona č. 71/1992 Zb. . Predmetom vyporiadania boli hnuteľné veci v hodnote 3 006,50 Eur a
zhodnotenie nehnuteľností vo výške 21 991,30 Eur, celkovo teda 24 997,80 Eur, pričom vychádzajúc
zo zásady, že podiely účastníkov sú rovnaké, z ktorej zásady súd vychádzal pri posúdení veci, 3 % z
hodnoty každého podielu patriaceho navrhovateľke a odporcovi predstavujú 374,97 Eur, na zaplatenie
ktorého súdneho poplatku súd zaviazal účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.