Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 26, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110215201
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Klátik
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110215201.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného spoločnosťou Advocate s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 865 14, proti povinnej W. Y., nar. XX. júna XXXX, bytom C. O. XXX/
XX, H. H., (prechodne bytom R. C. XX, XXX XX D. Y.), štátnej občianke G. republiky, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 422,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7433/10, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2Er/1308/2010-9 zo dňa
21. júla 2010 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2Er/1308/2010-9 zo dňa 21. júla 2010 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 7433/10 zo dňa 15. júna 2010.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie o vymoženie 422,- € s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok sp. zn. SR
20327/09 zo dňa 14. 12. 2009, vydaný JUDr. Michalom Rašlom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava.

Prvostupňovýsúdžiadosťpreskúmalpodľa§44odsek2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) a zistil,
že rozhodcovský rozsudok, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru
poskytnutého mu na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, splnenie ktorého dlhu bolo zabezpečené
neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 23. januára 2009, kde povinný je vystaviteľom
a oprávnený remitentom. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Prvostupňový súd uviedol, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie
je rozhodujúce, aká je právna forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a
spotrebiteľ. Prvostupňový súd ďalej poukázal na § 40 písm. a), b) a 45 zákona číslo 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK), v zmysle ktorých je súd
povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so

zákonom. V prípade rozhodcovských rozhodnutí je súd povinný skúmať a to aj bez návrhu (ex offo), či
tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ďalej súd poukázal skutočnosť, že základným právnym
aktom ochrany spotrebiteľa bola smernice Rady 93/13/EHS (ďalej len Smernica) z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho právneho poriadku prebratá
zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinnom od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom

nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii) a tiež, že smernicamá tzv. nepriame účinky, je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre
výklad spotrebiteľských vzťahov.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory,

ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a
uplatnenia práv s takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s.,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08, z ktorého vyplýva, že smernica Rady
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozsudku, je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, takáto neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. a je v rozpore
so zákonom. Súd si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z uznesenia
Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoE 29/2010 zo dňa 5. mája 2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celosti zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis a zároveň
má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávne právne
posúdenieveciodvolateľvidívtom,žeexekučnýsúdvkonaníovydanípoverenianavykonanieexekúcie
z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako to vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavanie materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Odvolateľ je toho
názoru, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže

skúmať rozhodcovské konanie, môže skúmať len splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a to či
rozhodcovský rozsudok zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomučojevrozporesdobrýmimravmi.PoukazujenanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyÚS
5/2000, uverejnený pod č. 18/2000, podľa ktorého exekučný súd v rámci exekučného konania nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu, ktoré majú povahu skutkovo

zjavných dôvodov. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom

K inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ uviedol, že

procesnou vadou v tomto zmysle je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V prípade na založení
rozhodnutia súdu na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom musí súd náležite zdôvodniť, na
základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k
záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ ďalej uvádza, že na uvedený prípad nie

jeprípustnéaplikovaťustanovenie§54odsek2OZasúdmusípriposúdenívzťahuakospotrebiteľského
mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v
skutočnosti spotrebiteľom. Súd musí mať napevno zistené a ani nevykonal žiadne dokazovanie o
tom, že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala
reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a tiež opomenul dosúdiť do akej miery a v akej časti je

exekučný titul súladný so zákonom. Pri svojej činnosti má postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta
sunt servanda a z toho vyplýva zásada vyklať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne
(rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 87/2004). V závere svojho odôvodnenia uviedol,
že súd uvedeným postupom pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom,
nakoľko oprávnený už nemá možnosť uplatniť si svoje právo z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res

iudicata).
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovenia § 212 ods. 1
a ustanovenia § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia
pojednávania a uznesenie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 16. júla
2010 na Okresný súd v Banskej Bystrici žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 20327/09, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou
rozhodcovskou a. s., Bratislava. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 422,- € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
422,- € od 22. 07. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 422,- € od 05.
10. 2009 do zaplatenia a k nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 142,1 €.

Nakoľko povinný svoju povinnosť z úverovej zmluvy dobrovoľne nesplnil, navrhol oprávnený vydanie

rozhodcovského rozsudku, ktorý následne predložil súdnemu exekútorovi na vymáhanie.

Súdny exekútor v súlade s § 44 ods. 1 EP predložil návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom a podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Odvolací súd zistil, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy
na predtlačenom formulári medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ustanovenia §
52 ods. 1 OZ. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva.

Záver prvostupňového súdu je v tom, že základom pre nárok oprávneného, uplatnený v rozhodcovskom
konaní je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je správny a správy je aj postup súdu prvého stupňa, ktorý
daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl.

OZ, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Ustanovenie § 53
ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktorévyžadujúvrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa novelizoval OZ, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice
je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako niterpretačné pravidlo k ustanoveniam

vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES vo veci C-40/98 zo dňa 27. 06. 2000, Océano Grupo Editorial s.a.
cieľ článku 6 smernice), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľazaväzujúcebysanedosiahol,kebybolspotrebiteľsámpovinnývystúpiťprotinekalejpovahe

takýchto podmienok.

Európsky súdny dvor v rozsudku C-40/08 Astucrom judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa
05. 04.1993 o neprimeranosti podmienok v obchodných zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o

právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve, uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú
doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva a to napriek tomu, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku
ako zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
vzniknutých na základe zmluvy, a to práve na škodu spotrebiteľa. Zo zmluvy o úvere uplatňuje
práva predovšetkým veriteľ, ktorý si ako navrhovateľ môže zvoliť rozhodcu. Podmienka možnosti
jednostranného rozhodnutia navrhovateľa rozhodnúť sa, či spor bude riešený súdom alebo pred

rozhodcom, je podľa odvolacieho súdu neprimeranou podmienkou.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne

napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské
konanie neoblo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy
zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským súdom alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči
druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v

tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku
sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli
tietovždyriešenénasúde,ktorýsanachádzavmiestejehosídla,zaúčelomminimalizáciejehonákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, teda
napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu rovnováhy (sledovanou smernicou) medzi

zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú
vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne
sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania, či už pred rozhodcovským súdom
alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takému závažnému narušeniu rovnováhy
dochádza už aj skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby

voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
§ 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy.

V posudzovanej veci je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v
značnom počte. Spotrebiteľ sa v danom prípade v porovnaní s dodávateľom nachádza v zjavne
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho možnosť aj úroveň informovanosti ovplyvniť podstatným
spôsobom obsah rozhodcovskej doložky. V predmetnom prípade povinný mal možnosť buď pristúpiť

k uzavretiu úverovej zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, v ktorých bola obsiahnutá
rozhodcovská doložka a tieto prijať ako celok, alebo uzavretie zmluvy odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý
následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky nesie. Pokiaľ teda prvostupňový súd rozhodcovskúdoložku vykladal v znení obsahu Smernice 93/13/EHS ako vopred stanovenú podmienku v zmluve
uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva
právomoc jedinému rozhodcovi prípadne príslušnému súdu, ktorého miestna príslušnosť sa riadi sídlom

spoločnosti oprávneného, táto doložka spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska citovanej
smernice kvalifikovaná ako neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odobratá ochrana, ktorú mu poskytujú

nielen ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ale aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z prezentačnej pečiatky súdu na podanom odvolaní ako aj z
predladacej správy vyplýva, že odvolanie podal odvolateľ dňa 24. novembra 2010, t.j. po lehote, pretože
rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 06. augusta 2010. Z predloženého spisového
materiálu - úradného záznamu podateľne Okresného súdu Banská Bystrica a z priložených potvrdení
jeho Elektronickej podateľne o prijatí podania so zaručeným elektronickom podpisom zo dňa 19. a 20.

augusta 2011 pod názvom Y. W. č. XXX je zrejmé, že odvolanie je podané včas, a preto odvolací súd
napadnuté uznesenie prejednal a rozhodol o ňom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec správne právne
posúdil a preto výrok napadnutého uznesenia okresného súdu podľa ustanovenia § 219 odsek 1 O.s.p.

ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.