Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010163
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010163.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému J. E., nar. XX.XX.XXXX v
O., trvale bytom E. pod V., X. XXX/XXX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,
ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 3T/43/2014-213, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.
februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného J. E.

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.05.2015, sp. zn.: 3T/43/2014-213 bol
obžalovaný J. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, že

dňa 7.12.2012 okolo 19.30 hod. v obci Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, na X. ulici pred rodinným
domom poškodeného F. L. číslo domu XXX/XX, najskôr vyvolal slovné nedorozumenie s poškodeným,
pri ktorom sa vzájomne držali, sácali a po tom, čo sa poškodenému podarilo cez bráničku oplotenia vojsť
do oploteného dvora rodinného domu číslo XXX/XX, na X. ulici v obci Lehota pod Vtáčnikom, obžalovaný

ho prenasledoval a vošiel neoprávnene do dvora rodinného domu, kde udrel päsťou do oblasti tváre
poškodeného F. L., ktorý následne na to spadol na zem, ležiaceho poškodeného obžalovaný opakovane
kopol nohou do hrudníka, čím mu spôsobil zranenie -zlomeninu nosa, pomliaždenie hlavy v spánkovej
oblasti vľavo, odreninu ľavej ušnice a pomliaždenie ľavej stany rebier, ktoré si, podľa záverov znalca,
vyžiadalo liečenie a narušenie obvyklého spôsobu života po dobu troch týždňov.

Za to mu bol podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37
písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v
skúšobnej dobe, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek
2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu trvaní 25 mesiacov.Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), e) Trestného zákona boli obžalovanému uložené povinnosti v skúšobnej
dobe nahradiť poškodenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 60,42 €, a písomne
sa ospravedlniť poškodenému F. L..

Zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 60,42 €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním čo

do výroku o vine i treste obžalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že skutkové zistenia súdu
prvého stupňa sú založené výlučne len na výpovedi poškodeného. Ostatní svedkovia mali o údajnom
konflikte medzi ním a poškodeným len sprostredkované informácie od poškodeného. Aj príslušník
polície svedok O. uviedol, že najprv tvrdeniam poškodeného neverili, lebo mal povesť, že „toho veľa
narozpráva“. Na základe uvedených dôvodov je podľa neho výpoveď poškodeného nevierohodná.
Skutok sa mal stať v blízkosti autobusovej zastávky, takže by údajný incident musel niekto vidieť a

počuť. Obžalovaný tiež navrhol vypočuť ako svedkov brata a otca poškodeného, ktorí mali v dome
v čase spáchania skutku byť prítomní. Súd však tomuto návrhu nevyhovel s odôvodením, že neboli
svedkami skutku. Podľa neho však tieto osoby ak boli v dome, museli niečo počuť. Tiež zlomenina nosa
poškodeného nebola zistená hneď pri prvotnom ošetrení, ale až následne. Zlomenina teda podľa názoru
obžalovaného mohla vzniknúť až po prvotnom ošetrení. Navyše, obžalovaný v minulosti do uvedeného

domu často chodil za otcom poškodeného, preto si vôbec nemusel uvedomiť, že vstupuje na cudzí
pozemok. Ak teda aj obžalovaný vstúpil do dvora, absentoval úmysel k porušovaniu domovej slobody.
Okresný súd taktiež pri ukladaní trestu neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.
zákona. Obžalovaný bol síce v minulosti priestupkovo postihnutý, avšak na túto okolnosť sa nemalo
prihliadať. Súd prvého stupňa mal v tomto prípade aplikovať analogicky § 92 a 93 Tr. zákona, ktorých

aplikácia vedie k záveru, že je priestupok zahladený.

Vzhľadom na uvedené potom obžalovaný navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, alternatívne, aby
zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému kratší podmienečný trest s použitím poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. j) Tr. zákona.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na dôvodoch podaného odvolania zotrval.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupovalpodľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové

závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.
Obžalovaný, ktorý spáchanie skutku poprel, je usvedčovaný predovšetkým priamou výpoveďou
poškodeného F. L.. Ten jasne a konzistentne popísal, ako sa žalovaný skutok stal. V dome síce boli v
tom čase otec a brat poškodeného, tí však spali.

Uvedená výpoveď poškodeného je síce jediným priamym a bezprostredným dôkazom o spáchaní
skutku, nie je však dôkazom výlučným. Na jeho výpoveď logicky nadväzujú výpovede svedkov D. H., D..
X. V., F. H., výpoveď znalca MUDr. Ladislava Babiaka a ostatné listinné dôkazy. Z uvedených dôkazov
jasne vyplýva, že bezprostredne po skutku poškodený uvádzal, že ho obžalovaný napadol, hlásil to na
políciu a mal na tvári viditeľné zranenia po útoku inej osoby, pričom mu tiekla i krv.
Obžalovaný síce spáchanie žalovaného skutku popiera, no vyššie uvedenými dôkazmi bolo bez

akýchkoľvek pochýb preukázané, že sa žalovanej trestnej činnosti dopustil. V podrobnostiach krajský
súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Z uvedených skutočností potom vyplýva, že obrana obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená.
K ďalším námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že samotná skutočnosť, že obžalovaný do
rodinného domu kde bol spáchaný trestný čin chodieval, ešte sama osebe nie je spôsobilá vylúčiť

zavinenie vo vzťahu ku spáchaniu prečinu porušovania domovej slobody. Naopak, obžalovaný si musel
byť vedomý, že neoprávnene vstupuje do obydlia iného. Ako už bolo uvedené, vykonanými dôkazmi bolo
spáchanie žalovaného trestného činu zo strany obžalovaného jednoznačne preukázané. Nebolo preto
ďalej už potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, napríklad vypočutím otca a brata poškodeného, ktorí
objektívne incident nemohli vidieť. Dokazovaním bol tiež preukázaný kauzálny nexus medzi konaním

obžalovaného a spôsobeným zranením poškodeného a je vylúčené, že by zranenie vzniklo neskôr.
Nemožno tiež súhlasiť s názorom obžalovaného, že na okolnosť, že spáchal v minulosti priestupky
(ktoré boli „zahladené“) nemožno prihliadnuť pri rozhodovaní o priznávaní poľahčujúcich okolností. Z
ustanovenia § 91 ods.1, ods.2 Trestného zákona, upravujúceho inštitút zahladenia odsúdenia, síce
vyplývaprávnafikcia,žepovykonaníurčitéhodruhutrestusanapáchateľahľadí,akobynebolodsúdený.

To má za následok, že fiktívne, zdanlivo, zaniká iba skutočnosť odsúdenia. Skutočnosť, že bol spáchaný
trestný čin (alebo širšie protiprávny delikt), zostáva touto fikciou nedotknutá. Skutočnosť, že páchateľ
spáchal protiprávny čin (trestný čin, priestupok...) a skutočnosť, že bol za tento čin súdom (resp.
príslušným orgánom) postihnutý, sú dve rozdielne skutočnosti. Okolnosť, že páchateľ opäť spáchal
trestný čin (priestupok) však tiež treba ponímať vo vzťahu k pojmu „riadny život“ materiálne a treba

mať na zreteli, že váha tej skutočnosti, že na nové odsúdenie (postihnutie) páchateľa sa vzťahuje fikcia
neodsúdenia, je zreteľne menšia, akoby bola váha nového odsúdenia (postihu) bez tejto fikcie (pozri
napríklad primerane judikát ZSP č. 21/1996).
Obžalovaný teda svojím konaním naplnil všetky znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov
tak, ako to správne skonštatoval už okresný súd. Krajský súd potom opakovane v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Vovzťahukvýrokuotrestevnapadnutomrozsudkukrajskýsúdkonštatuje,žepriukladanítrestuokresný
súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na
spôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúceapoľahčujúceokolnosti,osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti,

zvýšil súd prvého stupňa dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v takto určenom
rozpätí. Správny je preto i rezultát súdu prvého stupňa o uložení trestu podmienečného, ako trestu
úhrnného s probačným dohľadom.
Na základe týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.