Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112229296
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112229296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, právnej veci žalobcov: 1/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.,
Z. XX, štátny občan SR, 2/ M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Z. XX, štátna občianka SR, obaja právne
zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Onďákom, so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému:
M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S., R. XX/B, štátny občan SR, právne zastúpenému advokátom Mgr.
Daliborom Tverďákom, so sídlom Košice, Krmanova 1, o náhradu škody vo výške 2.498,19 eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/187/2012 - 124 zo dňa 22.5.2013,
zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jrozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorou bola uložená žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade 361,50 eur a žalobkyni v 2. rade 723,- eur.

V prevyšujúcej napadnutej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov žalobcov v 1. a 2. rade
rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade
z titulu náhrady škody 361,50 eur, žalobkyni v 2. rade 811,82 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Povykonanomdokazovanívzalzapreukázané,žežalobcoviadňa21.9.2012doručilisúdunávrh,ktorým
sa žalobca v 1. rade domáhal náhrady škody titulom bolestného v sume 361,50 eur a nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s trestným konaním 595,90 eur, a žalobkyňa v 2. rade titulom bolestného 723,-
eur, na strate na zárobku 221,89 eur a náklady
9Co/104/2013

- 2 -

súvisiace s trestným konaním 595,90 eur. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/19/2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/46/2011 bolo rozhodnuté, že žalovaný bol
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Obaja žalobcovia
hneď po začatí trestného stíhania pri výsluchu dňa 7.9.2009 si uplatnili náhradu škody voči vtedy
obvinenému, a to vo výške, aká bude bodovo ohodnotená znalcom, a zároveň si uplatnili náhradu ušlej

mzdy, ktorú upresnia. Okresný súd pôvodne žalobcov odkázal na občianskoprávne konanie, pokiaľ ide
o náhradu škodu. Krajský súd v odvolacom konaní však zamietol odvolanie poškodených a uviedol,
že nárok na náhradu škody musí byť uplatnený včas, teda najneskôr do skončenia vyšetrovania. V
prípade, ak si poškodený tento nárok neuplatní riadne a včas, súd o tomto nároku nerozhoduje, a toani odkázaním na občianskoprávne konanie. Z tohto dôvodu vypustil výrok o náhrade škody. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov žalobcov. Znalecký posudok, v ktorom bola vyčíslená
škoda na zdraví žalobcov v 1. a 2. rade č. 247 a č. 248/2009, vypracovaný MUDr. Z. E., bol doručený

vyšetrovateľovi dňa 28.9.2009. O tom, kto škodu žalobcom spôsobil, sa žalobcovia dozvedeli až z
právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove dňa 15.3.2012. Až od tej doby začína plynúť
2-ročná premlčacia lehota žalobcom a keďže žalobcovia žalobu podali dňa 21.9.2012, podali ju včas.
Pre založenie zodpovednosti za škodu mal súd preukázané všetky predpoklady. Žalovaný úmyselne
trestným činom spôsobil žalobcom škodu na zdraví tak, ako bola vyhodnotená v znaleckom posudku

MUDr. Z. E. a stanovená vo výške 361,- eur pre žalobcu v 1. rade a 723,- eur pre žalobkyňu v 2. rade ako
bolestné. Žalobca v 1. rade si neuplatnil náhradu za stratu na zárobku. Žalobkyňa v 2. rade si uplatnila
sumu88,82euravčastinadtútosumuvzalažalobuspäť.Konečnúvýškunárokunanáhraduzastratuna
zárobku počas pracovnej neschopnosti mohla ustáliť, až keď Sociálna poisťovňa vyplatí poškodenému
poslednú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo dávku nemocenského, pretože až
vtedy môže poškodený presne určiť konečnú výšku svojho nároku za stratu na zárobku. Z potvrdenia

zamestnávateľa bolo preukázané, že za obdobie práceneschopnosti od 13.7. do 7.8.2009 táto strata
predstavovala 88,82 eur na zárobku. Súd preto priznal žalobcom nimi uplatnené nároky na náhradu
škody v časti týkajúcej sa bolestného a straty na zárobku. Pokiaľ ide o ďalšiu časť nárokov, a to ohľadom
nákladov trestného konania, v tejto časti súd návrh zamietol. O tomto nároku rozhodoval Okresný súd
Prešov v konaní sp. zn. 32T/19/2010 zo dňa 20.7.2012 tak, že ho nepriznal z dôvodov, že v trestnom

konaní nepriznal poškodeným nárok na náhradu škody.

Posledným výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť na náhradu konania žalobcovi v 1.
rade 142,41 eur, žalobkyni v 2. rade 232,05 eur, a to priamo na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr.
Jozefa Onďáka, advokáta, so sídlom v Prešove, Slovenská 69.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobkyni v 2. rade priznal náhradu v sume
232,05 eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 17.5.2012 v sume 51,45 eur, „podanie žaloby
z 20.9.2012 o náhradu škody v jednej polovici, t.j. 25,72 eur, účasť na pojednávaniach dňa 28.1., 10.4.
a 22.2.2013, 3 x po 25,72 eur, režijný paušál za 5 úkonov po 7,81 eur, spolu 39,05 eur, 20 % DPH

zo sumy 193,38 eur“. Žalobcovi v 1. rade priznal súd trovy za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa
17.5.2012 v sume 26,55 eur, za 4 úkony právnej pomoci, 20.9.2012 podanie žaloby, 28.1., 10.4.,
22.2.2013 - účasť na
9Co/104/2013 - 173

- 3 -

pojednávaniach, t.j. 4 úkony po 13,27 eur, režijný paušál 5 x 7,81 eur, t.j. 39,05 eur, 20 % DPH zo sumy
118,68 eur, t.j. 23,73 eur, spolu 142,41 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním výroky, ktorými mu
bola uložená povinnosť na plnenie, vrátane výroku o náhrade trov. Poukázal na to, že nárok na náhradu
škody si žalobcovia uplatnili s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/19/2010.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa o tom, kto škodu žalobcom spôsobil,
dozvedeli až z právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove dňa 15.3.2012. Rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/46/11 má vo vzťahu k vedomosti poškodených o vzniku škody len
deklaratórnu povahu. V žiadnom prípade nie je možné odvodzovať začatie plynutia premlčacej lehoty
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnej veci. Vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, mali žalobcovia v deň škodovej udalosti, t.j. 12.7.2009, čoho dôkazom je aj ich trestné
oznámenie, ktoré podali na žalovaného. Žalobcovia si na hlavnom pojednávaní (po uplynutí zákonom

stanovenejlehotynajejuplatnenievtrestnomkonaní)uplatnilivočižalovanémunároknanáhraduškody.
Ako si teda mohli uplatniť nárok na náhradu škody, ak nemali vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá? Za
deň zistenia bolesti treba považovať okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Podľa znalca
MUDr. Z. E. doba liečenia najzávažnejšieho poranenia u žalobcu bola v trvaní 14 - 18 dní a u žalobkyne v
trvaní 26 - 28 dní. Po uplynutí tohto obdobia bol zdravotný stav poškodených ustálený. U žalobcu došlo k

ustáleniu zdravotného stavu 30.7.2009 a u žalobkyne 9.8.2009. Znalecké posudky boli spracované dňa
28.9.2009. Najneskôr v deň vyšetrenia žalobcov, ktoré predchádzalo spracovaniu znaleckých posudkov,
musel byť ich zdravotný stav definitívne ustálený, keďže inak by sa znalec nemohol vyjadriť k otázkam
bodového ohodnotenia za vytrpenú bolesť. Vo vzťahu ku škode spočívajúcej v strate na zárobku užalobkyne má sa jednať o stratu na zárobku za 07/2009 a 08/2009. Aj keď z predložených listinných
dôkazov nie je zrejmé, aký výplatný termín mala žalobkyňa u svojho zamestnávateľa, z § 129 Zákonníka
práce vyplýva, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho

kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Vedomosť
o strate na zárobku mala žalobkyňa najneskôr dňa 31.8.2009 (strata na zárobku za mesiac 07/2009)
a najneskôr dňa 30.9.2009 (strata na zárobku za mesiac 08/2009). V zmysle § 46 ods. 3 Trestného
poriadku, poškodený, ktorý mal podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej
výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Žalobcovia si svoj nárok neuplatnili riadne v trestnom
konaní. To vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/46/11 zo dňa 15.3.2012. Súd
o tomto nároku meritórne nerozhodoval a poškodených (žalobcov) neodkázal na jeho uplatnenie v
občianskom súdnom konaní, keďže na to nebol oprávnený. Súd je týmto rozsudkom viazaný, a to aj vo

výroku o náhrade škody, ktorým bolo s poukazom na § 319 Trestného poriadku zamietnuté odvolanie
poškodených (žalobcov v tomto konaní), a to z dôvodu, že o tomto nároku nemohol súd rozhodovať,
keďže nebol uplatnený riadne a včas. Uplatnenie si nároku na nepríslušnom orgáne nemá vplyv na
pretrhnutie plynutia premlčacej doby. Uplatnenie náhrady škody na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2011,
t.j. po uplynutí lehoty určenej v § 36 ods. 3 Trestného poriadku (povinnosť uplatniť nárok

do skončenia
9Co/104/2013

- 4 -

vyšetrovania), nemožno považovať za riadne uplatnenie, keďže súdy v trestnom konaní nemajú
právomoc o takomto nároku rozhodnúť. Z tohto vyplýva, že premlčacia lehota vo vzťahu k nároku
žalobcov na náhradu škody z titulu bolestného začala plynúť u žalobcu dňa 31.7.2009 a u žalobkyne
dňa 10.8.2009, pričom subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota uplynula u žalobcu dňa 31.7.2011 a u
žalobkyne dňa 10.8.2011. Premlčacia lehota na náhradu škody z titulu straty na zárobku u žalobkyne za

mesiac 07/2009 začala plynúť najneskôr dňa 1.9.2009 a za mesiac 08/2009 najneskôr dňa 1.10.2009,
pričom subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota uplynula dňa 1.9.2011 a 1.10.2011. Žalobcovia si
svoj nárok na náhradu škody uplatnili žalobou na súde dňa 21.9.2012, t.j. cca 1 rok po tom, čo
im uplynuli vyššie uvedené premlčacie lehoty. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mal súd
žalobu zamietnuť. Znalecký posudok môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o náhrade škody za

bolesť, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia len v prípade, ak by existovali dôvodné pochybnosti
o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku. Žalobcovia však žiaden lekársky posudok nepredložili, a teda znalecký posudok
nemôže byť podkladom pre vydanie súdneho rozhodnutia. K rozhodnutiu o trovách konania žalovaný
poukázal na to, že súd priznal žalobcom náhradu trov konania s odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p., pričom

vychádzal zo sumy nárokov, ktoré boli žalobcom priznané. Návrhom na začatie konania si žalobca v
1. rade uplatnil sumu 957,04 eur a žalobkyňa v 2. rade sumu 1.540,79 eur. Súd priznal žalobcovi v 1.
rade sumu 361,05 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 811,82 eur, t.j. žalobca bol neúspešný v uplatnenej
časti 595,09 eur a žalobkyňa v časti 728,97 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v 1. rade bol v konaní
neúspešný a právo na náhradu trov konania mal žalovaný. Súd nesprávne vychádzal u žalobkyne v

2. rade zo sumy 811,82 eur a nezobral do úvahy pomer jej úspechu a neúspechu vo veci. Čiastočný
úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 2.10.2013 si žalovaný uplatnil náhradu trov celého konania v sume 1.012,07 eur,

pozostávajúcu z tarifnej odmeny spolu s režijným paušálom za vykonané úkony právnej služby v sume
872,12 eur, z náhrady za stratu času 78,06 eur a z náhrady cestovného v sume 61,89 eur.

Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolaním žalovaného nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. V
tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnenýtento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je v podstatnej časti
neopodstatnené.Prvostupňovýsúdvecnesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenie
právneho predpisu a v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav. Takýmto právnym ustanovením
je § 46 ods. 3, § 287 ods. 1 písm. d/ a § 206 ods. 2, 4 Trestného poriadku.
9Co/104/2013 - 174

- 5 -

Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 301/2005 Z.z. o Trestnom poriadku - ďalej len Trestný poriadok, poškodený,
ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným
činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť túto škodu. Návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo
skrátenéhovyšetrovania.Znávrhumusíbyťzrejmé,zakýchdôvodovavakejvýškesanároknanáhradu
škody uplatňuje.

Pokiaľ bol nárok poškodeným riadne uplatnený a niet iných zákonných prekážok na uloženie povinnosti

na náhradu škody, súd vždy uloží obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorej výška je súčasťou
popisu skutku uvedeného v rozsudku.

Pokiaľ však nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne a včas na to oprávnenou osobou (napr. ak z
návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu a v akej výške sa náhrada požaduje) a súd konajúci v trestnej veci

rozhodne podľa § 256 ods. 4 Trestného poriadku per analógia, nemôžu už poškodení si uplatňovať nárok
na náhradu škody, a to aj v prípade, ak oneskorené alebo vadné uplatnenie nároku bolo dôsledkom
nesprávneho postupu orgánu činného v trestnom konaní. V takom prípade súd (odvolací súd podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku) by mal v celom rozsahu pominúť výrok o náhrade škody.

Jednou zo základných podmienok pre vyslovenie povinnosti nahradiť škodu je, aby poškodený svoj
nárok voči obvinenému riadne uplatnil. Bez splnenia tejto podmienky nemôže súd o náhrade škody
rozhodovať. Vyjadrenia poškodeného v tom zmysle, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na
náhraduškody,akobudeorgánmičinnýmivtrestnomkonanízistená,apodobneniejemožnépovažovať
za riadne uplatnený nárok na náhradu škody, ak z neho nevyplýva, v akej aspoň minimálnej výške má

byť škoda, spôsobená trestným činom, uhradená“ (R-7/1968 - II).

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že práve takejto chyby sa dopustili
žalobcovia v preskúmavanej veci. Najprv dňa 7.9.2009 v priebehu prípravného konania sa obmedzili
obaja na prednes „pripájam sa k trestnému konaniu a žiadam náhradu škody, kde ku jej výške sa

momentálne vyjadriť neviem, ale akceptujem výšku podľa bodového ohodnotenia znalca a túto výšku si
nárokujem ako náhradu škody + ušlá mzda, ktorú upresním dodatočne“.

V tom istom štádiu konania do zápisnice dňa 23.11.2009 a 24.11.2009 toto prehlásenie zopakovali
bez toho, aby konkretizovali výšku uplatnenej náhrady škody. Urobili tak až na hlavnom pojednávaní

pred súdom dňa 22.2.2011. To bol dôvod, na základe ktorého Krajský súd v Prešove rozsudkom
č.k. 4To/46/2011 - 602 zo dňa 15.3.2012 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
28.6.2011 sp. zn. 32T/19/2010 aj vo výroku o náhrade škody. V takom prípade sa má obvykle za to, že
nárok na náhradu škody nebol uplatnený včas a pokiaľ si poškodený nárok na náhradu škody v trestnom
konaní neuplatní riadne a včas, súd o takomto nároku nerozhoduje, a to ani s odkazom na občianske

súdne konanie. To v podstatne znamená, že poškodení si už nemôžu v priebehu trestného konania
uplatňovať nárok na náhradu škody a pokiaľ tak predtým urobili inak ako riadne a včas, má sa za to, že
náhradu škody si v trestnom konaní neuplatnili.
9Co/104/2013

- 6 -Tieto závery je možné zvrátiť v prípade chybného rozhodnutia súdu zakladajúceho dobromyseľnosť
poškodeného v tom, že si nárok uplatnil riadne a včas, teda v súlade s požiadavkami stanovenými v §
46 ods. 4 Trestného poriadku.

Nie je možné súhlasiť s právnym záverom prvostupňového súdu, že žalobcovia sa dozvedeli o tom, kto
im spôsobil škodu až z právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012 a
že až od tohto dňa začala im plynúť 2 - ročná premlčacia lehota.

Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v
okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže
urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá konkrétna fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá.
V uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota
poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/82/2009 zo dňa 28.5.2010 - R 16/2014). To, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu

zodpovedá,saposudzujepodľakonkrétnychokolnostíprípadu,pričomsamusívychádzaťzpreukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku.

V preskúmavanej veci sa nepochybne obaja poškodení dozvedeli o osobe zodpovednej za ich zdravotné
poškodenie ihneď dňa 12.7.2009. Na tejto vedomosti by nič nezmenil ani prípadný oslobodzujúci

rozsudok vo vzťahu k žalovanému.

Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného skutkového stavu je možné súhlasiť s názorom, že žalobcovia
sa o škode ako určitej majetkovej ujme konkrétneho rozsahu dozvedeli až zo znaleckých posudkov
vypracovaných MUDr. Z. E., doručených vyšetrovateľovi policajného zboru dňa 28.9.2009.

Odvolací súd je toho názoru, že v preskúmavanej veci si žalobcovia uplatnili svoje nároky na náhradu
bolestného včas. V adhéznom konaní tak síce urobili až na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2011. V
dôsledku pochybenia Okresného súdu Prešov, ktorý nesprávne rozsudkom zo dňa 28.6.2011 odkázal
žalobcov na občianskoprávne konanie, boli žalobcovia dobromyseľní v tom, že si svoj nárok uplatnili

včas. Tento stav pretrvával až do 15.3.2012, keď Krajský súd v Prešove výrok o odkázaní na
občianskoprávne konanie zrušil.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho
uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v

trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na
náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku (R 22/1979, str. 508).

Žalobcovia sa mohli dozvedieť o výške škody vo forme bolestného až po oboznámení sa so znaleckým
posudkom MUDr. Z. E., a teda najskôr dňa 28.9.2009. Nárok na náhradu škody v adhéznom konaní

podali dňa 22.2.2011, t.j. po 16 mesiacoch a 24 dňoch. V období od 23.2.2011 do 15.3.2012 v dôsledku
dobromyseľnosti žalobcov premlčacia doba spočívala, neplynula (§ 112 Občianskeho zákonníka).
Pochybenie Okresného súdu Prešov,
9Co/104/2013 - 175

- 7 -

ktorý prehliadol oneskorenie žalobcov, spôsobilo, že žalobcovia nemali dôvod uplatniť svoje nároky v
občianskoprávnom konaní už dňa 29.6.2011, keď ešte neuplynula ani základná dvojročná premlčacia
doba. Tento stav, vyvolaný rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 32T/19/2010 - 566 zo dňa 28.6.2011,

mal za dôsledok spočívanie premlčacej doby celkom na 13 mesiacov a 20 dní. Premlčacia doba
opätovne začala plynúť dňa 16.3.2012 a plynula až do 20.9.2012, teda ďalších 5 mesiacov a 24 dní. Po
odpočítaní doby spočívania premlčacej doby uplatnili žalobcovia svoje nároky na náhradu škody z titulu
bolestného po 22 mesiacoch a 18 dňoch, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Nepochybilpretoprvostupňovýsúd,keďzaviazalžalovanéhozaplatiťztitulunáhradyškody(bolestného)
žalobcovi v 1. rade 361,50 eur a žalobkyni v 2. rade 723,- eur.Tieto závery však neplatia pre nárok žalobkyne v 2. rade na náhradu straty na zárobku. O výške
tejto škody sa žalobkyňa dozvedela po uplynutí mesiaca, v ktorom ukončila práceneschopnosť, t.j. po
31.8.2009 (§ 129 Zákonníka práce), a keď jej boli vyplatené nemocenské dávky (Rozsudok Najvyššieho

súdu ČSR zo dňa 29.6.1972 sp. zn. 1Cz 10/72). Žalobkyňa v 2. rade si uplatnila konkrétnu výšku tejto
náhradypodľadoterazvykonanéhodokazovaniaažvžalobezodňa20.9.2012.Narozdielodbolestného
totiž túto škodu žalobkyňa v 2. rade nekonkretizovala na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2011.

Za tohto stavu rozhodol prvostupňový súd prinajmenšom predčasne, keď žalobe žalobkyne v 2. rade na

náhradu škody z titulu straty na zárobku v rozsahu 88,82 eur vyhovel. Z týchto dôvodov odvolací súd v
súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zaväzujúcej
časti vo veci samej, ako aj čo do závislého výroku o náhrade trov konania, a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.