Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/352/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209774.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/174/2012-86 zo dňa 20. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľovi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Čadca. Nesprávnosť
postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 14575/2010, ďalej vo vydaní nezákonného rozhodnutia, ktorým bola

zamietnutá jeho následná žiadosť o zmenu exekútora. Na základe vykonaného dokazovania okresný
súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu prvej zákonnej podmienky zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a to, že
nepreukázalexistenciutakéhotopostupuanirozhodnutia.Okremnedostatkuexistencietejtopodmienky,
navrhovateľ nepreukázal ani vznik a existenciu škody, ktorá mu mala byť tvrdeným porušením
spôsobená, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že sa jej nemohol domôcť
pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného exekučného titulu v rámci súdneho konania. Ním

vyúčtované režijné náklady nepovažoval okresný súd za faktickú škodu, pretože boli vynakladané na
jeho podnikateľskú činnosť a v príčinnej súvislosti s ňou. Rovnako nemal preukázanú ani existenciu
práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z.. Navrhovateľ
vychádzal len z predpokladov, neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, ani nepredložil dôkazy, z ktorých
by existencia nemajetkovej ujmy bola zrejmá. Ak navrhovateľovi nejaká škoda vznikla, túto si spôsobil
výlučne svojim zavinením. Uzatváral spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi,
návratnosť úveru si nepreveroval. Na záver okresný súd konštatoval, že neexistuje ani príčinná súvislosť

medzi navrhovateľom tvrdeným porušením právnych povinností a uplatnenou škodou.

Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súdenej
veci do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti pre porušenie právana zákonného sudcu a nestranne konajúci súd. Konštatoval, že pre takýto procesný postup nie sú
splnené zákonné predpoklady, ani v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, ani v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci nie je podľa neho v rozpore s

Ústavou, zákonom ani medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vychádzajúc z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR okresný súd konštatoval, že právo na nestranný súd spočíva
v tom, že každý má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak robí opakovane má právo, aby sa o
jeho námietke rozhodlo. Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči
sudcom Okresného súdu Čadca, odmietol zaplatiť za takúto námietku súdny poplatok. Vec preto nebola

predložená na rozhodnutie nadriadenému súd. Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím tohto súdu
nemohlo byť porušené. Rovnako sa vo veci vedenej pres Ústavným súdom nerieši taká otázka, ktorá
by mala vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci a ktorú by si nemohol rozhodnúť prvostupňový súd.
Prerušenie konania by bolo v rozpore s účelom žaloby a došlo by tam len k opätovným zbytočným
prieťahom v prejednávanej veci.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému
odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko tento si ich nevyčíslil a z obsahu spisu ani ich vznik nezistil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že

okresný súd nepostupoval správne pokiaľ vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti postupujúc
podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol
preto dôležité dôvody. Ďalej poukázal na to, že v prvostupňovom konaní o veci rozhodol zaujatý sudca,
a to napriek tomu, že okresný súd upovedomil o tomu nasvedčujúcich skutočnostiach. Okolnosť, že
krajský súd v nich nevzhliadol dôvod pre vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach, ako

aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti navrhovateľ
poukázal na právne názory vyslovené v obdobných veciach odvolacími súdmi, a to Krajským súdom v
Trnave, Nitre a Prešove. Zároveň uviedol, že rovnaký názor vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ďalej namietal, že súd nemohol v rovnakom rozhodnutí zamietnuť jeho návrh na prerušenie konania a

zároveň aj vydať konečné meritórne rozhodnutie vo veci. Vydaním meritórneho rozhodnutia predbehol
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu. Nedostatočne sa oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
jeho žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Tým mu znemožnil možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a vyjadriť sa k dôkazom na ktorých

svoje rozhodnutie založil.
Uviedol, že "v konkrétnostiach napríklad" sa súd dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú.
Pokiaľ okresný súd konštatoval, že nepreukázal existenciu majetkovej škody, úplne ignoroval

všetky ním uvádzané tvrdenia, ktoré sa tejto škody týkali. Tým zaťažil odôvodnenie rozhodnutia
nepreskúmateľnosťou, nakoľko sa s týmito tvrdeniami nevysporiadal a ich ignorovanie nevysvetlil.
Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník
(povinný), v konaní hodlal predložiť pred súdom na pojednávaní dôkazy o výške majetkovej škody, a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie sám zabezpečil. Rozhodnutie súdu

označil za vnútorne rozporné, kedy napriek tomu, že zistil porušenie práva nekonštatoval ho a na tejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Jeho rozhodnutie tak je v právnom
štáte neudržateľné. Za irelevantné označil úvahy prvostupňového súdu o tom, aké spôsoby judikovania
pohľadávky si zvolil o podstate a rozsahu podnikateľského rizika u jeho osoby. Navrhovateľ ďalej
namietal, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, čím bolo rovnako zasiahnuté do jeho práva

na kontradiktórny súdny proces.
Naviac, odporca sa nevyjadril k žalobnému návrhu, teda okresný súd mal vydať rozsudok pre zmeškanie
postupom podľa ust. § 153b O.s.p.. Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do
úvahy, nakoľko v rovnakom rozhodnutí súd rozhodol aj o zamietnutí jeho žiadosti na prerušenie konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podáva odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby, preto

nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.), napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti však predvída najmä procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie ich
procesných práv je pojednávanie. Navrhovateľ bol riadne a včas na pojednávanie pred okresným súdom

predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredne naplnenie sám
obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol navrhovať jeho
doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by poučený o predbežnom právnom
posúdení veci v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti sú potom ďalšie jeho tvrdenia i námietky
dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Navrhovateľ ďalej namietal, že vo veci rozhodol zaujatý sudca. Odvolací súd uvádza, že požiadavka
nestrannosti súdu vyplýva tak z článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 141 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj keď neexistuje
žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, môže v rámci podaného odvolania sám krajský súd, ako súd nadriadený posúdiť

túto otázku samostatne. Krajský súd v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom
okresného súdu, na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nevidí dôvod pre jeho vylúčenie
z prejednávania a rozhodovania veci. Uvedený záver o nevylúčení zákonného sudcu rešpektuje aj
aktuálnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010;
6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť

nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu SR (napr. I ÚS 88/2013 z
06.02.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.
V tejto súvislosti zároveň krajský súd považuje za správny postup okresného súdu, ktorý nevyhovel
návrhu navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania pre zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu,
že predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na

ktorom táto sudkyňa vykonáva funkciu sudcu.
Ďalej nezodpovedá stavu veci ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu
vyplýva, že okresný súd v meritórnom rozhodnutí nerozhodoval o prerušení konania a takýto návrh nebol
v prejednávanej veci navrhovateľom ani vznesený.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať

namiesto neho odvolacieho dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.
Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že "súd sa dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú", nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými

zisteniami na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod
zaoberať sa predmetnom odvolacom námietkou, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí.
Naopak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zákonná 15 dňová lehota
na vydanie poverenia v exekučnej veci v súvislosti s ktorou sa navrhovateľ domáha uplatneného nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nemusela byť dodržaná. V exekučnej veci sa aplikovalo znenie

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 01.06.2010, ktoré neukladalo vydanie poverenia súdneho
exekútora v 15 dňovej lehote, v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Tieto závery
okresného súdu odvolateľ pri formulovaní odvolacích dôvodov nenamietal a ich správnosť žiadnym
konkrétnym spôsobom nespochybňoval. Je výlučne na ťarche odvolateľa, že k tomuto argumentu na
ktorom okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, respektíve

akúkoľvek protiargumentáciu.
Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal nesprávnosť záverov okresného súdu o nepreukázaní ním
uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc však zo skutočnosti, že správnosť
záverov okresného súdu o neexistencii nesprávneho úradného postupu odvolateľ nenamietal jenadbytočné zaoberať sa ďalej jeho námietkami týkajúcimi sa nesprávnosti tejto časti napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ by aj tieto námietky boli dôvodné (čo však už odvolací súd neskúmal) nič by to
nemenilo na závere, že okresný súd ustálil, že k nesprávnemu úradnému postupu na strane odporcu

nedošlo. Tým nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
a to nesprávny úradný postup. Na záver krajský súd opätovne zdôrazňuje, že viazaný konkrétnymi
dôvodmi odvolania, tieto nepovažoval za opodstatnené a zároveň nezistil ani nedostatky v postupe
okresného súdu na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.