Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/9/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708200314
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8708200314.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobkyne: C. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I.. C. XXXX/XX, D. L. E., proti žalovanej: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, Š.,
v konaní o určenie spoluvlastníckeho podielu s prísl. takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou 1/4-iny nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
kat. územie Š. ako parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/
XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty XXXX m2 a
parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v celkovej výške 398,80 eur pozostávajúce
z hotových výdavkov vo výške 9,08 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 389,72 eur, ktoré
je povinná zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa pôvodne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/218/2003 spolu s ostatnými
pôvodnými žalobcami I. N. ako žalobkyňou v 2. rade, C. Š. ako žalobcom v 3. rade, C. Š. ako žalobcom v
4. rade a J. Š. ako žalobcom v 5. rade svojou žalobou, ktorú pôvodne doručili súdu, žiadali, aby súd určil,
žežalobkyňajevlastníčkou1/4nehnuteľnostízapísanýchnaLVXXXXk.ú.Š.aX/Xtýchtonehnuteľností

patrí do dedičstva po neb. Š. Š., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Uplatnili si trovy konania.

V priebehu konania žalobcovia niekoľkokrát menili so súhlasom súdu žalobných návrh. V poslednej
verzii, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 31. mája 2005, žiadali určiť, že žalobkyňa v 1/ rade
je vlastníčkou 1/4 nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX k. ú. Š., ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o
výmere XXXX m2, č. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, č. XXXX/XX - trvale trávnaté porasty
o výmere XXXX m2, č. XXXX/XX - trvale trávnaté porasty o výmere XXXX m2, č. XXXX/XX - trvale

trávnaté porasty o výmere XXXX m2, č. XXXX/XX - trvale trávnaté porasty o výmere
XXXX m2. Zároveň žiadali, aby súd určil, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydané notárkou S. G.,
so sídlom v Poprade, C.R. XXX/XX, dňa 7.5.2002 pod spisovou zn. N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX, je
neplatné. Uplatnili si trovy konania.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva nemá náležitosti
podľa § 63 zák. č. 323/92 Z. z., a to najmä chýbajú podania uvedené pod písm. a) bod 1 a pod písm. a)

bod 2. Naviac považujú tento právny úkon za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý
právnyzáujemodôvodniližalobcoviaskutočnosťou,ženehnuteľnostinemôžubyťzapísanénaichmeno.Na pojednávaní žalobkyňa žalobe vyhovieť. Uviedla, že nevie prečo by cudzia osoba mala mať ich
majetky. Tieto majetky patria do rodiny. Je vdova a tiež chce mať z toho nejaké peniaze.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že asi v roku 2000 alebo 2001 obecný rozhlas hlásil, aby si ľudia dali
do poriadku pozemky po príbuzných. Keďže je toho názoru, že pôvodní vlastníci sporných pozemkov
boli jej príbuzní, rozhodla sa vec vyriešiť prostredníctvom osvedčenia. Notárka od nej požadovala všetky
listiny,ktorédoložila.Pokiaľsatýkaprávnychpredchodcov,uviedla,želennotárkazapísaladozápisnice,
že odišli do Ameriky, z obce dostala potvrdenie, že sa nachádzajú na neznámom mieste. Uviedla, že

ona chcela len dobre, aby sa pôda pre rodinu uchránila.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/218/2003-205 zo dňa 11.5.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.12.2007 tak, že žalobu vo veci určenia neplatnosti osvedčenia o vydržaní zamietol
a v prevyšujúcej časti, t. j. v časti nároku žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k presne označeným
nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že táto vec nesúvisí s vecou rozhodnutou,

líši sa okruh účastníkov konania najmä na strane žalobcov a z dôvodu hospodárnosti konania. Súd
nerozhodol o náhrade trov účastníkov tohto pôvodného konania.

Nakoľko v konaní o nároku terajšej žalobkyne, ktorá bola v pôvodnom konaní žalobkyňou v 1. rade,
ktorý bol vylúčený na samostatné konanie už nie sú účastníkmi konania žalobcovia v 2. až 5. rade,

pričom procesné účastníctvo týchto účastníkov sa po právoplatnosti rozsudku zo dňa 11.5.2007 skončilo
s výnimkou konania o náhrade trov, bolo potrebné o týchto trovách rozhodnúť samostatným uznesením.

Súd uznesením č. k. 7C/218/2003-242 zo dňa 24.6.2008 rozhodol, že žalobcovia v 1., 2., 3., 4., a
5. rade nemajú nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uvedené

rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcov potvrdené odvolacím súdom uznesením 8Co/123/2008-281 zo
dňa 25.5.2009, pričom zároveň odvolací súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že
žalobcovia na ich náhradu nemajú právo.

S poukazom na uvedené súd preto v konaní pokračoval len so žalobkyňou (pôvodne žalobkyňou v 1.

rade) a žalovanou.

Žalobkyňa množstvom procesných návrhov žiadala o vstup ďalších účastníkov do konania, ako aj o
pripustenie zmeny žaloby. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2013 však zobrala
všetky tieto procesné návrhy späť, teda súd o nich nerozhodoval. Na ostatnom pojednávaní konanom

dňa 7.5.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti výmery parcely č. XXX/XX,
ktorej výmera by mala byť XXXX m2 a v časti označenia parcely č. XXXX/XX, kde má byť jej správne
označenie parcela č. XXXX/XX tak, aby petit žaloby po pripustení jej zmeny znel:
„ U r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou 1/4-iny nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
kat. územie Š. ako parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXX/XXX - orná pôda

o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/
XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty XXXX m2 a
parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2.“

Uznesením na tom istom pojednávaní súd pripustil zmenu petitu žaloby v časti výmery parcely č. XXX/

XX a v časti označenia parcely č. XXXX/XX tak, že celý petit žaloby po pripustení jej zmeny bude znieť:
„U r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou 1/4-iny nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
kat. územie Š. ako parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/
XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty XXXX m2 a

parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom
úrade S. G., N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX, obsahom celého spisového materiálu ako aj pripojenými
spismi, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav:

Dňa 7.5.2002 na Notárskom úrade S. G., notárky so sídlom v G., bola spísaná zápisnica N XXX/
XXXX, NZ XXX/XXXX. K notárske sa dostavila C. X. - žalovaná, ktorá vyhlásila, že je spôsobila na
právne úkony a žiadala, aby do zápisnice bolo pojaté jej vyhlásenie. Na základe vyhlásenia žalovanej,notárka osvedčila obsah tohto úkonu, pričom žalovaná predložila list vlastníctva k. ú. Š. č. XXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ďalej predložila vlastné vyhlásenie o tom, že uvedené
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli ešte pred rokom 1950 jej právni predchodcovia

na základe neformálnej zmluvy, že tieto nehnuteľnosti v dobrej viere ako svoje vlastné užívali, že ona
sama uvedené spoluvlastnícke podiely nadobudla na základe neformálnej zmluvy z roku 1957, a že od
tohto času nehnuteľnosti nerušene užíva v dobrej viere ako svoje vlastné bez toho, že by ju v užívaní
niekto rušil; ďalej žalovaná predložila potvrdenie Obecného úradu v Š.P. zo dňa 6.2.2002, v ktorom
Obecný úrad potvrdzuje, že dotknutí spoluvlastníci nehnuteľností I. Š., C. Š., G. Š., Š. Š. S. S. Š., O.. X.,

sa z obce v rokoch 1925 - 1935 vysťahovali do USA, že sa nachádzajú na neznámom mieste a ich pobyt
nie je známy, ďalej potvrdili pravdivosť údajov uvedených vo vyhlásení účastníčky, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva účastníčky k týmto nehnuteľnostiam výhrady; ďalej bolo predložené potvrdenie
Poľnohospodárskeho družstva v Štrbe, ktoré príslušné na správu nehnuteľností zo dňa 6.2.2002 o tom,
že nemá k vzniku vlastníckeho práva účastníčky k týmto nehnuteľnostiam výhrady.

Notárka podľa § 56 a § 63 zák. č. 323/92 Z. z. v znení zákona 397/2000 Z. z. osvedčila, že C. X.,
O.. T.Á., vyhlásila vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiely C. Š., I.Á. Š., G. Š., Š. Š. S. S. Š., na
nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané v listoch vlastníctva XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX S. XXXX, k. ú. Š., nerušene užíva od roku 1957 v dobrej viere ako svoje vlastné bez toho,
že by ju v užívaní týchto nehnuteľností niekto rušil, splnila všetky podmienky, ktoré Občiansky zákonník

v ustanovení § 134 vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a
nadobudla tieto spoluvlastnícke podiely do podielového spoluvlastníctva najneskoršie 1.1.1992.

Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.12.2013 uviedla, že
žalovaná si neoprávnene privlastnila pozemky, ktoré žalobkyňa získala dedením po poručiteľovi Š. Š.,

čo žalobkyňa preukázala LV č. XXXX pre kat. ú. Š. zo dňa 15.5.2002, ktorý preukazoval vlastníctvo
poručiteľa Š. Š. pred neoprávneným prepisom pozemkov a osvedčením o dedičstve XD/XXX/XXXX,
1Dnot/XXX/XX zo dňa 18.9.2002 osvedčujúce nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k pozemkom z
titulu dedenia. Žalovaná, ktorá dňa 7.5.2002 na Notárskom úrade JUDr. S. G. urobila vyhlásenie pred
notárkou, ktorým si osvedčila vlastnícke právo okrem iného aj k sporným pozemkom, neoprávnene

zasiahla do absolútneho vlastníckeho práva žalobkyne, čím je dostatočne daná aktívna vecná
legitimácia žalobkyne ako aj pasívna vecná legitimácia žalovanej. V ďalšom žalobkyňa poukázala na
právoplatný rozsudok č. k. XT/XX/XXXX-XXX, ktorým bolo nespochybniteľne preukázané, že žalovaná
nadobudla vlastníctvo k sporným pozemkom podvodným konaním, pretože dňa 7.5.2002 urobila pred
notárkou nepravdivé vyhlásenie o vydržaní sporných pozemkov a toto osvedčenie predložila na zápis

Správe katastra Poprad, pričom vedela, že existujú oprávnení dedičia týchto pozemkov, a tak si
podvodným spôsobom privlastnila vlastníctvo uvedených pozemkov.
Ohľadom naliehavého právneho záujmu dala žalobkyňa do pozornosti ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR, podľa ktorej ak navrhuje žalobca určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k
inému právu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, platí, že je na požadovanom určení vždy

naliehavý právny záujem, keďže má byť výsledok tohto súdneho rozhodnutia zaznamenaný do katastra
nehnuteľností a týmto spôsobom sa má dosiahnuť zhoda medzi právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností. Ďalej žalobkyňa poukázala na článok 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa ods. 3 vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

Žalovaná na ostatnom pojednávaní uviedla, že pred notárkou povedala pravdu, pričom ju vyzývali
zo Š., aby si „dala pozemky do poriadku“. Všetko vykonávala na príkaz úradov v Štrbe, pričom tieto

nehnuteľnosti sú majetkom po „starkej“ žalovanej. Žalovaná podľa svojho vyjadrenia postupovala podľa
zákona, pričom „neprepisovala“ len ona, ale ľudia v celej republike. Každý si hľadal, kde má svoje a kde
môže vydržať, pričom bola nespravodlivo v trestnom konaní odsúdená.

Z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Š. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností vedených ako parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXX/XXX -
orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela
č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty
XXXX m2 a parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 je žalovaná.Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, 1Dnot/XXX/XX spísaného JUDr. B. J., notárom ako
súdnym komisárom so sídlom v Spišskej Novej Vsi dňa 18.9.2002 v dedičskej veci po neb. Š. Š., zomr.

XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2002 súd zistil, že okrem iného žalobkyňa ako
manželka poručiteľa nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v spoluvlastníckom
podiele 1/4-ine.

Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/52/2008 súd zistil, že žalovaná bola

právoplatným rozsudkom č. k. 4T/52/2008-310 zo dňa 12.5.2009 uznaná vinnou trestným činom
podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, pretože na notárskom úrade
JUDr. S.J. G. E. G. v konaní N XXX/XXXX, L. XXX/XXXX dňa 7.5.2002 pred notárkou nepravdivo
prehlásila, že jej právni predchodcovia na základe neformálnych zmlúv z roku 1950 nadobudlo
vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam a tieto spoluvlastnícke podiely sama
nadobudla od nich v roku 1957 na základe neformálnej zmluvy a od toho času ich nerušenie v dobrej

viere užívala ako vlastné a tak osvedčila vlastníctvo vydržaním okrem iného aj k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom tohto konania. Následne dňa 10.5.2002 toto osvedčenie predložila na zápis
vlastníctva Správe katastra Poprad, pričom vedela, že existujú oprávnení dedičia týchto pozemkov a
tak si podvodným spôsobom prisvojila vlastníctvo uvedených nehnuteľností ku škode okrem iného aj
žalobkyni, ktorá je dedičkou vlastných podielov uvedených nehnuteľností. Za uvedený skutok bol týmto

rozsudkom uložený žalovanej trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý jej bol podmienečne
odložený, pričom súd určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Súd poškodených okrem iného aj
žalobkyňu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaná potvrdila, že od roku 1957 žiadnu pôdu neužívala,
aj keď je to uvedené v osvedčení, pretože pôdu užívalo poľnohospodárske družstvo. Žalovaná uviedla,

že si uvedomila, že podmienky vydržania pôdy nesplnila, pretože túto pôdu neužívala, ale na notárstve
jej takto zapísali, pričom prejavila záujem o vrátenie pôdy po Š. Š., ktorý zomrel v roku 1977 s tým,
že písomnosti s tým súvisiace musí vybaviť žalobkyňa a jej deti. Žalovaná priznala, že uvedené
nehnuteľnosti si dala zapísať do osvedčenia, pretože vedela o nich, že sú vedené na neznámych
vlastníkovanezaoberalasaotázkoumožnýchdedičovaleboprávnychnástupcov,ktorímôžuexistovaťa

ktorí si doposiaľ nevysporiadali dedičstvo k nehnuteľnostiam vo vzťahu k svojim právnym predchodcom.
Súd mal v trestnom konaní za preukázané, že žalovaná v snahe získať majetkový prospech vo vzťahu
k majetku, o ktorom vedela, že jej nepatrí, uviedla nepravdivé údaje pri vyhotovení osvedčenia na
notárskom úrade a na základe týchto nepravdivých údajov sa obohatila na cudzom majetku tým, že
získala vlastníctvo k cudziemu majetku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1To/57/09-323 zo dňa 21.10.2009 zamietol odvolanie
žalovanej voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozsudku, nakoľko odvolanie žalovanej bolo podané
oneskorene.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti

rozhodnutia.

Podľa ust. § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa ust. § 135 ods. 2 O.s.p., inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Rozhodnutie o dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia svojho spoluvlastníckeho
práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam záviselo od posúdenia existencie naliehavého právneho

záujmu, ktorý vyžaduje ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že určovaciu
žalobcu môže žalobca podať, ak na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pričom žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, či v čase rozhodovania súdu má tento naliehavý právny záujem. Ak takýto právny záujem
nepreukáže, nemôže byť žalobca úspešný a žaloba musí byť zamietnutá a to aj v prípade ak by inak
podmienky na požadovanom určení v zmysle hmotného práva boli.

Súd preto musel skúmať najmä, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe.
Žaloba o určenie práva (a takou je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva podľa § 126 Obč. zákonníka
v spojení s § 80 písm.c/ O.s.p.) bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými
zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne

určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych
vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej zneužitiu. Vyžaduje sa
istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel,
lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých

vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by
bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o
takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej

ujme. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno
domáhať plnenia.
Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje
potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, možno
(vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho vychádzať len z tohto faktu, keď žalobkyňa v

tejto veci mala naliehavý právny záujem tým, že podaným návrhom na určenie vlastníckeho práva
môže odstrániť právna neistota v jej postavení a dôjde k zosúladeniu stavu v katastri nehnuteľností
nielen so stavom právnym, pokiaľ sa preukáže, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam v rozpore so zákonom, ale aj k zosúladeniu s iným súdnym rozhodnutím, a to
osvedčením o dedičstve sp. zn. 4D/636/2002, 1Dnot/168/02 spísaného JUDr. Ladislavom Borským,

notárom ako súdnym komisárom.
S poukazom na uvedené preto u žalobkyne možno konštatovať dostatok naliehavého právneho záujmu
na takomto určení.

S ohľadom na citované ust. § 134 O.s.p. mal súd za to, že Dohoda o vyporiadaní dedičstva po právnom

predchodcovi žalobkyne vyjadrená v osvedčení o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, XDnot/XXX/XX
spísanom JUDr. B. J., notárom ako súdnym komisárom je pre súd právne záväzná. Konanie o dedičstve
je tzv. konaním nesporovým a upravuje ho piata hlava tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Prakticky všetky úkony potrebné pre postup v tomto konaní je v zmysle § 38 ods. 1 O.s.p. oprávnený
vykonávať notár ako súdny komisár, ktorý za splnenia podmienok uvedených v § 175 zca O.s.p. je

oprávnený vydať osvedčenie o dedičstve. Úkony notára ako súdneho komisára sú úkonmi súdu a ním
vydané osvedčenie o dedičstve zo zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve,
teda uznesenia vydaného súdmi.
S poukazom na uvedené je preto súd viazaný týmto rozhodnutím - osvedčením o dedičstve vydaného
notárom, ktorý je v tejto zákonom vymedzenej oblasti priamym nositeľom výkonu verejnej moci.

Zároveň je súd viazaný aj právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu - rozsudkom č. k. 4T/52/2008-310
zo dňa 12.5.2009, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
2 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, pretože na notárskom úrade JUDr. S. G. E. G. v konaní NXXX/XXXX, L. XXX/XXXX dňa 7.5.2002 pred notárkou podala nepravdivé vyhlásenie jednak o užívaní
spornýchnehnuteľnostíprávnymipredchodcamižalovanejakoajňouakoajotom,žetietonehnuteľnosti
nadobudla na základe neformálnej zmluvy, čím ich mala vydržať.

Samotnážalovanávtrestnomkonanínaviacpotvrdilavedomosťoexistenciioprávnenýchdedičovtýchto
pozemkov ako aj to, že od roku 1957 žiadnu pôdu neužívala, aj keď je to uvedené v osvedčení, pretože
pôdu užívalo poľnohospodárske družstvo. Žalovaná uviedla, že si uvedomila, že podmienky vydržania
pôdy nesplnila, pretože túto pôdu neužívala, ale na notárstve jej takto zapísali, pričom prejavila záujem

o vrátenie pôdy po Š. Š., ktorý zomrel v roku 1977 s tým, že písomnosti s tým súvisiace musí vybaviť
žalobkyňa a jej deti. Žalovaná priznala, že sporné nehnuteľnosti si dala zapísať do osvedčenia, pretože
vedela o nich, že sú vedené na neznámych vlastníkov a nezaoberala sa otázkou možných dedičov alebo
právnych nástupcov, ktorí môžu existovať a ktorí si doposiaľ nevysporiadali dedičstvo k nehnuteľnostiam
vo vzťahu k svojim právnym predchodcom.

Obsahovo zhodné tvrdenia žalovaná produkovala aj v tomto konaní, pričom opakovane deklarovala
svojusnahuvrátiťžalobkynispornénehnuteľnostipodpodmienkounáhradyvynaloženýchtrovžalovanej
v súvislosti s prevodom týchto nehnuteľností na žalovanú.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že žalovaná nadobudla svoje vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam v rozpore so zákonom - osvedčením o ich vydržaní, keď tieto
nehnuteľnosti nemohla nadobudnúť v dobrej viere, teda nemohla byť pri ich nadobúdaní dobromyseľná.
Dobromyseľnosť resp. dobrá viera znamená, že niekto s ohľadom na určitý právny vzťah pri zachovaní
obvyklej miery opatrnosti je vnútorne presvedčený o správnosti (poctivosti) svojho konania. Žalovaná
musela pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť, že s nebohým Š. Š., ktorý bol v čase spísania

notárskej zápisnice uvedený ako vlastník sporných nehnuteľností s poznámkou SPF, čo znamená, že
sa jedná o neznámeho vlastníka nehnuteľností, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, nie je v
žiadnom príbuzenskom vzťahu, a teda že táto osoba resp. jej právni nástupcovia môžu byť vyhlásením
o osvedčení sporných nehnuteľností žalovanou ukrátení na svojich právach. Žalovaná nemohla byť
preto presvedčená o poctivosti, a teda správnosti svojho konania, a teda ani dobromyseľná. Uvedený

nedostatok dobromyseľnosti priznala žalovaná nielen v trestnom konaní, ale aj v tejto veci neustále
deklarujúc ochotu vrátiť žalobkyni sporné nehnuteľnosti, k čomu však doposiaľ dobrovoľne zo strany
žalovanej nedošlo.

Súdjepretovzmysleust.§134O.s.p.viazanýprávoplatnýmrozhodnutímsúdnehokomisáravdedičskej

veci po nebohom Štefanovi Šebestovi, ako verejnou listinou, z ktorej jednoznačne vyplývajú nielen
nehnuteľnosti, ktoré mala žalobkyňa v tomto dedičskom konaní nadobudnúť, ale aj spoluvlastnícky
podiel žalobkyne na týchto nehnuteľnostiach, nakoľko v konaní nebol preukázaný opak. Je preto
nepochybné, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, a preto súd žalobe po pripustení
jej zmeny vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni ako plne úspešnej
účastníčke konania voči žalovanej plnú náhradu trov konania.
Úspešná žalobkyňa predložila súdu vyčíslenie svojich trov v zákonnej lehote troch pracovných dní,
nakoľko toto bolo odoslané podľa podacej pečiatky v deň vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Žalobkyňou vyčíslené trovy konania pozostávajú z hotových výdavkov a trov dôkazov, a to za zaplatené
poštovné spolu vo výške 9,08 eur a zaplatené trovy dôkazov spolu vo výške 69,71 eur. Ďalej si žalobkyňa
uplatnila nárok na zaplatené súdne poplatky v celkovej výške 244,44 eur.
Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, a to za úkony vykonané JUDr. Milanom
Križalkovičom spolu vo výške 99,58 eur.

TaktiežsižalobkyňauplatnilazaposkytnutúprávnupomocdruhýmprávnymzástupcomžalobkyneJUDr.
Kovalčíkom nárok na náhradu v nasledovných úkonoch právnej služby:
13.5.2005 príprava a prevzatie zastupovania
13.5.2005 zastupovanie na pojednávaní
20.5.2005 písomné podanie na súd vo veci samej

23.5.2005 návrh na predbežné opatrenie
19.1.2007 zastupovanie na pojednávaní
7.5.2007 písomné podanie na súd vo veci samej
11.5.2007 zastupovanie na pojednávaní13.6.2007 odvolanie proti rozsudku
28.11.2007 zastupovanie na pojednávaní
12.5.2008 písomné podanie na súd vo veci samej

31.08.2009 príprava a prevzatie zastupovania;
Celkovo náklady právneho zastupovania JUDr. Kovalčíka predstavovali sumu 1.129,83 eur.
Žalobkyňou vyčíslené trovy tretieho právneho zástupcu JUDr. Mašana spočívali v nasledovných
úkonoch právnej služby:
13.10.2009 príprava a prevzatie zastupovania

1.4.2010 zastupovanie na pojednávaní
12.3.2012 zastupovanie na pojednávaní;
Tieto trovy právneho zastupovania JUDr. Mašana predstavovali spolu sumu 87,20 eur.
Štvrtý právny zástupca, ktorý vykonával právne zastupovanie a disponoval plnomocenstvom na jedno
pojednávanie JUDr. Dodrv vykonal vo veci nasledovné úkony právnej služby:
6.5.2014 príprava a prevzatie zastupovania

7.5.2014 zastupovanie na pojednávaní;
Za tieto úkony si vyúčtoval odmenu vo výške 318,18 eur a hotové výdavky a náhradu za stratu času vo
výške 41,41 eur, teda spolu trovy právneho zastupovania JUDr. Dodrva boli vo výške 359,59 eur.

Súd nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatených súdnych poplatkoch

vôbec, keď súd poukazuje na tú skutočnosť, že právoplatným uznesením č. k. 7C/218/2003-242 zo dňa
24.6.2008 rozhodol, že žalobcovia v 1., 2., 3., 4., a 5. rade nemajú nárok na náhradu trov konania, pričom
v tomto konaní bola žalobkyňa označená ako žalobkyňa v 1. rade a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Uvedené rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcov potvrdené odvolacím súdom uznesením
8Co/123/2008-281 zo dňa 25.5.2009, pričom zároveň odvolací súd žalovanej náhradu trov konania

nepriznal a vyslovil, že žalobcovia na ich náhradu nemajú právo.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré vynaložila ešte v
pôvodnom konaní vedenom pod spisovou značkou 7C/218/2003, ale len za vynaložené trovy vo
vylúčenom konaní. Nakoľko v tomto konaní žalobkyňa nehradila žiadne súdne poplatky, súd jej
ich náhradu nepriznal. Rovnako jej nepriznal aj celú náhradu trov právneho zastúpenia pre JUDr.

Križalkoviča. Žalobkyňa tiež nemá nárok na uplatnené zaplatené trovy dôkazov vo výške 69,71 eur,
nakoľko nijako súdu nepreukázala, žeby v tomto konaní uhradila na trovy dôkazov sumu v takejto výške.
Súd preto žalobkyni priznal iba ňou uplatnené zaplatené poštovné spolu vo výške 9,08 eur, keď mal za
preukázané, že žalobkyňa v tomto konaní v čase, keď nebola zastúpená žiadnym právnym zástupcom
vynaložila na poštovné služby minimálne ňou uplatnenú sumu vo výške 9,08 eur.

Pokiaľ sa týka uhradených trov žalobkyne za právne služby, tieto súd priznal žalobkyni len za úkony
vykonané jej bývalými právnymi zástupcami po právoplatnosti výroku rozsudku č. k. 7C/218/2003-205,
ktorým bol nárok žalobkyne vylúčený na samostatné konanie, t. j. po 21.12.2007, keď JUDr. Kovalčík
vykonal v tejto veci len jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania dňa 31.8.2009,
kde súd vychádzal podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. z 1/13-iny výpočtového základu

ako základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, nakoľko hodnotu spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne bolo možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, čo predstavuje sumu 53,49 eur, k
čomu je potrebné pripočítať aj nárok na režijný paušál vo výške 6,95 eur v roku 2009, teda spolu priznal
súd náhradu žalobkyni za úkony vykonané JUDr. Kovalčíkom vo výške 60,44 eur.

Súd zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu za všetky úkony právnej služby vykonané JUDr.
Mašanom, a to za prevzatie a prípravu zastupovania 13.10.2009 vo výške 53,49 eur + režijný paušál
za rok 2009 vo výške 6,95 eur, za zastupovanie na pojednávaní dňa 1.4.2010 vo výške 55,49 eur +
režijný paušál za rok 2010 vo výške 7,21 eur a dňa 12.3.2012 vo výške 58,69 eur + režijný paušál za
rok 2012 vo výške 7,63 eur. Spolu bola žalobkyni priznaná náhrada za úkony právnej služby vykonané

JUDr. Mašanom vo výške 189,46 eur.

Súd priznal žalobkyni aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vykonané JUDr. Dodrvom,
a to za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastupovania dňa 6.5.2014 a zastupovanie na
pojednávaní dňa 7.5.2014, a to 2 x 61,87 + 2 x režijný paušál za tieto úkony vykonané v roku 2014 á

8,04 eur. Spolu bola žalobkyni priznaná náhrada za úkony právnej služby vykonané JUDr. Dodrvom
vo výške 139,82 eur.

Spolu tak celkovo priznané trovy úspešnej žalobkyne prestavujú sumu vo výške 398,80 eur.