Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/123/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311213496
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8311213496.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu E. J., H. XXXX/X,

U., IČO: XX XXX XXX, t.č. T. U., P. č. XX, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom,
Kukorelliho 1505/52, Humenné proti žalovaným 1. E. P., H. XXXX/X, U., 2. E. P., bytom J. XXXX/XX, U.,
zastúpených JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Námestie slobody 12, Humenné, o náhradu škody
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2446,15 eur spolu s 9 % úrokom z
omeškania od 21.11.2012 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 2446,15 eur od 4.3.2011
do 20.11.2012 z a m i e t a .

Súd z a m i e t a žalobu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2011 sa domáhal na žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy
2446,15 eur s 9 % úrokom z omeškania od 4.3.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že dňom 1.1.2010

vzniklo žalobcovi živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti na kúpu tovaru na účely
jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, pričom pre účely rozvíjania svojich aktivít žalobca podal žiadosť
na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Žiadosti žalobcu bolo vyhovené
a dňa 28.12.2009 mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom na základe dohody o poskytnutí
príspevku poskytol príspevok vo výške 3775,24 eur s tým, že podľa dohody sa žalobca zaviazal vytvoriť
v prenajatých priestoroch prevádzku na ulici P. v U..

Žalobca poukazoval na skutočnosť, že 17.2.2011 mu bola doručená výzva z Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Humennom, ktorou ho vyzval k vráteniu pomernej časti poskytnutého príspevku, a to
z dôvodu zrušenia prevádzky na ulici P. č. X v U. zo dňa 15.9.2010 a neoznámením adresy novej
prevádzky, či mal žalobca porušiť dohodu o poskytnutí príspevku.

Žalobca prevádzku na ulici P. č. X v U. sám nezrušil a o zrušení prevádzky sa dozvedel až z listu Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a po preverení tejto situácie zistil, že prevádzku zrušila na
Obvodnom úrade, odbore živnostenského podnikania v Humennom žalovaná v 1. rade dňa 15.9.2010
bez splnomocnenia žalobcu. Žalobca následne dňa 3.3.2011 previedol na účet štátnej pokladnice sumu2446,15 eur z titulu vrátenia pomernej časti poskytnutého príspevku, a preto sa žalobca obrátil na
žalovanú o vrátenie tejto sumy.

V písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2012 právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť
v celom rozsahu s odôvodnením, že si nie je vedomá žiadnej škody, ktorú mala žalobcovi spôsobiť.

Počas konania žalobca navrhol, aby do konania vstúpila žalovaná v 2. rade t.j. dcéra žalovanej v 1.
rade, a preto súd uznesením č.k. 12C/123/2011-128 zo dňa 3.1.2013 pripustil, aby do konania vstúpila

žalovaná v 2. rade.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov ako aj vykonaným znaleckým dokazovaním súd zistil tento skutkový
stav:

Z výsluchu žalobcu a z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca žil so žalovanou v 1. rade v spoločnej
domácnosti 20 rokov ako druh a družka a majú aj spoločné dieťa. Žalobca uviedol, že prakticky začali
aj spoločne podnikať v roku 1997 a neskôr žalobca začal podnikať pod svojím menom, pričom v roku
2009 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú
činnosť s tým, že jeho žiadosti bolo vyhovené a bola urobená dohoda o poskytnutí príspevku s Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, na základe ktorej mu bol poskytnutý finančný príspevok
vo výške 3775,24 eur. Žalobca poukazoval na to, že mal v tom čase svoju prevádzku v U. na ulici P. č.
X, avšak so žalovanou v 1. rade mali viacero spoločných predmetov podnikania.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 17.2.2011 mu bola doručená výzva z úradu práce, ktorou ho úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny vyzval k kráteniu pomernej časti poskytnutého príspevku, a to z dôvodu zrušenia
prevádzkynauliciP.č.XvU.akoajneoznámenímnovejadresyprevádzky.Pomernáčasťpredstavovala
sumu 2446,15 eur.

Z výsluchu žalobcu ďalej vyplýva, že po tejto výzve ostal prekvapený, pretože prevádzku na ulici

P. č. X nezrušil a taktiež nezriaďoval ani inú svoju vlastnú prevádzku. O zrušení tejto prevádzky sa
teda dozvedel až z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a okolnosti zrušenia
prevádzky preveril osobne na Obvodnom úrade, odbore živnostenského podnikania, kde zistil, že niekto
v jeho mene bez splnomocnenia dňa 15.9.2010 zrušil živnostenské oprávnenie žalobcu na vykonávanie
ohlasovacej činnosti na kúpu tovaru t.j. maloobchod a domnieval sa, že toto mohla urobiť jedine

žalovaná, pretože v tom čase medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade boli vzťahy napäté. Neskôr sa
žalovaná v 1. rade žalobcovi aj priznala a potvrdila, že živnostenské oprávnenie žalobcu zrušila údajne
z pomsty.

Žalobca ďalej uviedol, že následne vyplatil sumu 2446,15 eur na účet Štátnej pokladnice a týmto

spôsobom teda vznikla škoda, ktorú podľa žalobcu spôsobila svojím konaním žalovaná, resp. žalované,
keď bez jeho súhlasu a bez vedomia žalobcu žalovaná v 1. rade zrušila živnostenské oprávnenie
žalobcu, a teda mu znemožnila využiť poskytnutý finančný príspevok.

Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplýva, že žalovaná tvrdila, že nezrušila živnosť, resp. prevádzkareň

žalobcu, pretože toto ani nemohla urobiť, pretože nemala ani nemá žiadne oprávnenie a bez
splnomocnenia by to ani žiaden úrad neurobil. Z tohto dôvodu tvrdila, že žalobcovi nespôsobila
žiadnu škodu a nepoprela skutočnosť, že bola dňa 6.9.2010 osobne na Obvodnom úrade, odbore
živnostenského podnikania, kde chcela zrušiť prevádzkareň žalobcu, avšak nemala plnú moc a na výzvu
pracovníka živnostenského úradu s ňou potom následne nič nerobili, a preto podľa žalovanej v 1. rade

Obvodný úrad následne predvolal osobne žalobcu.

Žalovaná v 1. rade teda nepoprela skutočnosť, že mala úmysel zrušiť prevádzkareň žalobcu, avšak z
dôvodu, že nemala plnú moc od žalobcu toto nemohla urobiť.

Z výsluchu žalovanej v 2. rade vyplýva, že žalovaná v 2. rade je dcérou žalovanej 1. rade a predtým
než si zriadil žalobca svoju prevádzku v U. na ulici P. X mala tam svoju prevádzku žalovaná v 2. rade.
Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že ona nebola na živnostenskom odbore,
nezrušovala prevádzkareň žalobcu ani nepodpisovala oznámenie o zrušení prevádzkarne. Z výsluchužalovanej v 2. rade vyplýva, že jej matka, teda žalovaná v 1. rade, bola zrušiť prevádzkareň žalobcu na
živnostenskom odbore, avšak žalobca mal doložiť plnú moc živnostenskému úradu dodatočne.

Z obsahu Dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť zo dňa 28.12.2009 vyplýva,
že podľa predmetnej dohody Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom poskytol žalobcovi
finančný príspevok vo výške 3775,24 eur a výška príspevku bola viazaná na 2 ročné nepretržité
vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Z obsahu listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom zo dňa 14.2.2011 vyplýva, že
predmetným listom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom vyzval žalobcu na vrátenie
pomernej časti poskytnutého finančného príspevku na základe dohody zo dňa 28.12.2009 vo výške
2446,15 eur s odôvodnením, že dňom 15.9.2010 mal žalobca zrušiť svoju prevádzkareň na adrese P.
X, U. a neoznámil ani novú adresu prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, čím porušil článok
II bod 3 dohody a v zmysle článku II bod 9 bol povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého finančného

príspevku.

Z obsahu tlačiva Oznámenie o zriadení/zrušení prevádzkarne Obvodného úradu Humenné, Odbor
živnostenského podnikania vyplýva, že dňa 6.9.2010 bolo toto tlačivo predložené Obvodnému úradu
Humenné ako žiadosť o zrušenie prevádzkarne žalobcu na ulici P. č. X v U. od 15.9.2010.

Keďže žalované v 1. a 2. rade spochybňovali, resp. tvrdili, že predmetné tlačivo nevypisovali a ani
ho nepodpísali v mene žalobcu, súd v danej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectva, odvetvie ručené písmo.

Zo záveru znaleckého posudku znalca D.. O. F. č. 23/2014 ako aj doplnku č. 1 k tomuto znaleckému
posudku vyplýva, že jednoznačný záver, že sporný podpis oprávnenej osoby napodobneného podpisu J.
a text paličkové písmo na čl. XXX súdneho spisu na tlačive Oznámenie o zriadení/zrušení prevádzkarne
zo dňa 15.12.2009 urobila žalovaná v 1. rade E. P..

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť iba vo
vzťahu k žalovanej v 1. rade.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobca bol súkromným podnikateľom a mal svoju
prevádzku na ulici P. č. X s tým, že na základe Dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú
činnosť zo dňa 28.12.2009 mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom poskytol finančný
príspevok vo výške 3775,24 eur. Táto skutočnosť je nesporná a nikto z účastníkov ju nespochybňoval.

V konaní ďalej bolo preukázané, že žalobca dňa 17.2.2011 obdŕžal výzvu z Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Humennom, na základe ktorej bol vyzvaný k vráteniu pomernej časti poskytnutého príspevku
z dôvodu zrušenia prevádzky na ulici P. č. X v U. a neoznámením adresy novej prevádzky, či mal žalobca
porušiť dohodu o poskytnutí finančného príspevku. Žalobca na základe tejto výzvy aj sumu 2446,15 eur
na účet Štátnej pokladne uhradil.

Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, a to zo záverov znaleckého posudku tlačivo Oznámenie
o zriadení/zrušení prevádzkarne doniesla na Obvodný úrad živnostenského podnikania žalovaná v 1.
rade, ktorá nepoprela skutočnosť, že toto tlačivo tam doniesla, avšak tvrdila, že nemala so sebou plnúmoc žalobcu. V konaní však bolo preukázané, že toto tlačivo bolo vypísané vlastnoručne žalovanou v 1.
rade, ktorá ho aj za žalobcu podpísala a na základe tejto žiadosti potom došlo k zrušeniu prevádzkarne
žalobcu na ulici P. č. X od 15.9.2010, čo spôsobilo to, že žalobca bol povinný vrátiť pomernú časť

poskytnutého finančného príspevku.

Podľa názoru súdu žalovaná v 1. rade teda svojím úmyselným konaním konala v rozpore s dobrými
mravmi, keď bez vedomia žalobcu, jeho súhlasu a bez splnomocnenia zrušila prevádzkareň žalobcu
na ulici P. č. X v U..

Z tohto dôvodu teda žalovaná v 1. rade nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že
musel vrátiť pomernú časť poskytnutého finančného príspevku vo výške 2446,15 eur a z tohto dôvodu
súd žalobe vyhovel iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

Keďže súd nezistil porušenie právnej povinnosti ani iné úmyselné konanie zo strany žalovanej v 2.

rade, ktoré by spôsobilo vznik škody na strane žalobcu, súd žalobu voči žalovanej v 2. rade z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie zamietol.

Súd zamietol aj návrh zástupcu žalovaných na ďalšie dokazovanie, a to výsluchmi svedkov pracovníkov
živnostenského odboru, pretože toto dokazovanie je podľa názoru súdu neúčelne vzhľadom na

jednoznačnosť záverov znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectva.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý žalobca uplatňoval, pretože výška úroku z omeškania
je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., avšak súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania od dátumu ako ho žalobca požadoval, pretože

čas plnenia medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol a z tohto dôvodu súd považoval ako začiatok
omeškania žalovanej v 1. rade za deň, ktorý nasledoval po dni, kedy bola žaloba doručená žalovanej
v 1. rade, resp. jej zástupcovi a až nasledujúci deň súd teda určil ako deň omeškania deň začiatok
omeškania, čo vyplýva z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania súd rozhodne
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.