Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa C. Y.,
bytom A., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom AK Sibírska 4, Bratislava,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok zo
všeobecného systému sociálneho poistenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Nitre z 24. júna 2014, č. k. 19Sd/114/2014-15, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. júna 2014, č. k.
19Sd/114/2014-15, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 25. apríla 2014

z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 24. júna 2014, č. k. 19Sd/114/2014-15, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX
XXXX X z 25. apríla 2014, ktorým odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 9. júla 2010.

Náhradu trov konania odporkyni nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že rozhodnutím Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65205006070405K-VÚSZ/DO1 zo dňa 13.01.1999 bol
navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 01.01.1999
priznaný výsluhový dôchodok za výkon služby v rozsahu 39 rokov. Navrhovateľ bol zo služobného
pomeru prepustený dňom 31.12.1998, po priznaní výsluhového dôchodku nepracoval, od 01.01.1999

do 31.01.2000 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Doby zamestnania od 01.08.1971
do 31.12.1986 v Hydrostave Bratislava a od 03.01.1987 do 30.11.1991 v Hydrostave Mochovce má
zhodnotené na základe mimosúdnej rehabilitácie ako dobu služby vojaka z povolania pre nárok a
výšku priznaného výsluhového dôchodku. Krajský súd dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli
splnené podmienky nároku na starobný dôchodok z dôvodu, že všetka doba jeho zamestnania mu bola
zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od 01.01.1999. Stotožnil sa aj s názorom, že odporkyňa
nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa a po právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia postúpi vec Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý aj podľa názoru krajského
súdu je príslušný aj na preskúmanie trvania doby služobného pomeru navrhovateľa, ktorý namietal
rozsah jeho zhodnotenia pre výsluhový dôchodok. Preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako
zákonné potvrdil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal zrušiť rozhodnutie
krajského súdu z dôvodu, že v dobe jeho pôsobenia profesionálneho vojaka do 31.12.1998 prišlo k

diskriminácii v odmeňovaní rehabilitovaných vojakov za vykonanú prácu a prijatím zákona č. 380/1997
Z. z. prišiel o 20 rokov pre výpočet prídavku za výsluhu a nápravy sa nedočkal. Štát ho tak pripravil o
značnú finančnú sumu a preto je toho názoru, že má právo žiadať odporkyňu o priznanie dôchodku za
20 rokov odpracovaných v civilnom sektore. Odvolanie navrhovateľ doplnil podaním svojho právneho
zástupcu z 20.05.2015 s poukázaním na to, že odporkyňa aj krajské súdy zabúdajú, že navrhovateľ

podliehal brannému zákonu č. 92/1949 Zb. už od 17. roku veku a ako študentovi vojenskej školy je
potrebné preto hodnotiť navrhovateľovi aj túto dobu. Nesúhlasil s názorom odporkyne a krajského súdu,
že príslušný na rozhodovanie o dôchodku navrhovateľa je Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
pretože od 01.05.1998 sa na vojakov podľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. ustanovenie §
132 zákona č. 100/1988 Zb. nevzťahuje. Poukázal na to, že odporkyňa nezohľadnila ustálený názor a
judikáty Najvyššieho súdu SR vo veci priznávania starobných dôchodkov príslušníkom ozbrojených síl,

ktorí získali vo všeobecnom systéme akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia. Pre nárok na výsluhový
dôchodok má navrhovateľ hodnotených 39 rokov a 193 dní služobného pomeru a v civilnom zamestnaní
má odpracovaných 23 rokov a 217 dní, takže spĺňa všetky podmienky pre nárok na starobný dôchodok.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne vec jej vrátil
na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok.

V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.decembra 2004 v konaniach o nárokoch
na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších
predpisov profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak
vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. dobou výkonu služby rozhodujúcou pre vznik nároku
na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a
pre výšku týchto dávok je doba výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách a doba výkonu služby
v ozbrojených bezpečnostných zboroch a v ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ako doba
výkonu služby sa započítava aj doba výkonu služby v ozbrojených silách a doba výkonu služby

v ozbrojených bezpečnostných zboroch a v ozbrojených zboroch Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, Československej socialistickej republiky a Československej republiky pred 1. januárom 1993
a v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993. Ako doba výkonu služby
sa započítava aj doba hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa
predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.

Podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov“) výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za

výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti (1. júla 2002) a od
tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z
osobitného účtu.Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby
hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov

zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku
nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto
zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ
ide o
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,

b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Z obsahu spisového materiálu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave je zrejmé,

že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako 20 rokov a po ukončení
služobného pomeru mu bol priznaný od 01.01.1999 výsluhový dôchodok za výkon služby v rozsahu 39
rokov. Zo služobného pomeru bol uvoľnený dňom 31.12.1998. Podľa žiadosti o starobný dôchodok po
tomto dni už nebol zamestnaný, len evidovaný na úrade práce (od 01.01.1999 do 31.01.2000).

Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky.

Navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa §

132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom X. F. XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov.

Dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.

Podľa § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne

zabezpečenie vojakov nepoužijú:
1. zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,
2. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
3. § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú
až od 1. mája 1998, počnúc ktorým mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 114/1998 Z. z.
Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č.100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný

dôchodok, ktoré do 1. mája 1998 už vznikli, ale iba za predpokladu, že vojak splnil všetky podmienky pre
priznanie starobného dôchodku (vrátane skončenia služby pokračujúcej nepretržite od vzniku nároku
na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku pred 01.05.1998) do dňa predchádzajúceho dňu 1.
mája 1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť
o priznaní starobného dôchodku (§ 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 103 bod

2 zákona č. 114/1998 Z. z.)

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 132 ods.1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa
§ 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu X. F. . 1996 a tento nárok mu zostal zachovaný podľa
§ 175 zákona č. 100/1988Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Na tejto skutočnosti ničnemení okolnosť, že žiadosťou z 22.07.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu
až od 9. júla 2010.

Tvrdenie navrhovateľa, že zákon č. 114/1998 Z. z. (účinný od 01.05.1998) vylúčil možnosť, aby požiadal
o starobný dôchodok, nie je správne.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že pri posudzovaní nároku na dávku a pri
jej výpočte sa postupuje podľa právneho predpisu platného v čase, kedy nárok na dávku vznikol.

Navrhovateľ po priznaní výsluhového dôchodku nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003. Vzhľadom na to sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia súd
preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný
navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia

napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím
sa súd zaoberať nemôže, a preto sa ani odvolací súd nemohol zaoberať ďalšími námietkami
navrhovateľa (či mu bola hodnotená základná vojenská služba ďalšia vojenská služba a služba vojaka
z povolania hodnotená Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v dostatočnom rozsahu), keďže
tieto skutočnosti neboli predmetom napadnutého rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ sa so žiadosťou o

úpravu výsluhového dôchodku v tomto smere môže obrátiť na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa je povinná v
danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť a posúdiť, či požiadavka navrhovateľa na
započítanie všetkých ním namietaných dôb štúdia a civilného zamestnania je dôvodná. Po zistení tzv.

teoretickej sumy starobného dôchodku rozhodne o výške starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. apríla 2014 nepovažoval za
zákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods.

2 O.s.p. a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku od 9. júla 2010 v naznačenom smere, pričom je viazaná právnym názorom

odvolacieho súdu.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods.
2, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi náhradu trov konania vyčíslených jeho právnym
zástupcom nepriznal. Navrhovateľ si právneho zástupcu navrhovateľ zvolil až po podaní odvolania a

uplynutí odvolacej lehoty, právny zástupca doplnil dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Navrhovateľ uviedol dôvody svojho odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo svojom odvolaní,
preto súd nepovažoval trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.