Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107010897
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3107010897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr.

Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovaným T. J. a L. U., pre trestný čin
vraždy podľa § 219 ods.1, 2 písm. i/, j/ Tr.zák. účinného do 31.8.2003 (ďalej len Tr.zák.), na verejnom
zasadnutí dňa 16. novembra 2011, o odvolaniach obžalovaných T. J. a L. U. a Krajskej prokuratúry v
TrenčíneprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa13.októbra2008,sp.zn.1T/60/2007apomerom
hlasov tri k nule takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaní

T. J. - nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom W. H., L. kpt. W. č. XX/XX a

L. U. - nar. XX.XX.XXXX v K., bytom W. H., ul. M. č.
XX/XX

s ú v i n n í , ž e

po tom ako sa obžalovaný T. J., obžalovaný L. U. a C. Q. rozhodli usmrtiť L. V., nar. X.X.XXXX, dňa
12.6.2003C.Q.vreštauráciiFilagorvDubnicinadVáhomnašielL.V.,ktorýužbolpodvplyvomalkoholu,
na motorovom vozidle zn. Renault Clio, EČV: A.-XXX F. ho odviezol do Trenčína, kde s ním chodil
po meste a vo večerných hodinách s ním prišiel na aute do reštaurácie Conti motorest v Trenčianskej
Teplej, kde mu objednal pivo a počas toho ako L. V. odišiel na toaletu, mu nalial do piva dvojitú dávku

Rohypnolu, následne po nasadnutí do auta L. V. zaspal, čo C. Q. telefonicky oznámil T. J., podľa ich
dohody sa stretli na benzínovom čerpadle na vjazde do Novej Dubnice, odkiaľ spoločne na motorových
vozidlách zn. Fiat UNO nezisteného evidenčného čísla, v ktorom sedel obžalovaný T. J. a obžalovaný
L. U. a zn. Renault Clio, EČV: A.-XXX F., v ktorom C. Q. viezol L. V., prišli na vopred dohodnuté miesto,
po tom ako sa obžalovaný T. J., obžalovaný L. U. a C. Q. presvedčili, že L. V. spí, C. Q. si zobral vozidlo
Fiat UNO s tým, že počká v Trenčianskych Tepliciach, obžalovaný T. J. a obžalovaný L. U. nastúpili do
vozidla Renault Clio, EČV: A.-XXX F., v ktorom spal L. V., s vozidlom odišli smerom na Dubnicu nad

Váhom, pred mestom Dubnica nad Váhom odbočili vľavo na mesto Nemšová a odtiaľ prešli do obce
Horná Súča, pričom počas cesty obžalovaný T. J. a obžalovaný L. U. poškodeného L. V. nezistenýmspôsobom usmrtili a jeho telo doviezli do obce Horná Súča, kde ich čakal na základe predchádzajúceho
dohovoru s obžalovaným T. J. v časti obce Trnávka asi 100 metrov od konečnej stanice autobusu, na
lesnej ceste v poľovnom revíri Čerešienky Y. Q., telo L. V. obžalovaný T. J. a obžalovaný L. U. vyložili z

vozidla zn. Renault Clio a obžalovaný T. J. prikázal Y. Q., aby sa tela zbavil tak, aby ho nikto nenašiel,
čo Y. Q. vykonal, telo L. V. naložil do vozidla zn. Wartburg a odviezol ho na odľahlé miesto v revíri
Čerešienky, na tzv. „odvozné miesto“ pod Bradlom, kam ho odtiahol a v lesnom poraste zakopal

t e d a

obž. T. J. a obž. L. U.

iného úmyselne usmrtili a čin spáchali ako členovia organizovanej skupiny,

č í m s p á c h a l i

obž. T. J. a obž. L. U.

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 553/2002
Z.z. (ďalej len Tr.zák.)

Za to sa
o d s u d z u j ú :

Obžalovaný T. J. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III.
(tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný L. U. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III.
(tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.1.2006 v spojení s § 2 ods. 3 Tr. zák. účinného od
1.1.2006 sa obžalovanému T. J. a obžalovanému L. U. ukladá ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov
a to v rozsahu určenom podľa § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. účinného od 1.1.2006.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. sú obžalovaní T. J. a L. U. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej
X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. L. č. XX/A škodu vo výške 848,42 € (25.559,50 Sk).

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.10.2008, sp.zn. 1T/60/2007 boli obžalovaní T. J. a L. U.
uznaní vinnými pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1, 2 písm. i/, j/ Tr.zák. účinného do 31.8.2003

na tom skutkovom základe, žepo tom, ako C. Q., ktorého vznesenie obvinenia bolo dočasne odložené a T. J. dňa 16.04.2003
zabezpečili zápis L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. U. č. XXXX/XX do živnostenského registra

Okresného úradu v Prešove na meno L. V., IČO XXXXXXXX, miesto podnikania T., U. XX, pričom jeho
živnostenskúčinnosťchcelivyužívaťavyužívalinapáchanietrestnejčinnostiakeďhroziloichodhalenie,
v obave pred vypovedaním L. V. pred orgánmi činnými v trestnom konaní rozdelili si úlohy za účelom
jeho odstránenia a dňa 12.06.2003 v presne nezistenom čase v priebehu poludnia T. J. v Trenčianskych
Tepliciach pri rybníku nad hotelom Baračka prikázal C. Q., aby so L. V. strávil zvyšok dňa, zobral ho na

pivo a do piva mu nalial dvojitú dávku Rohypnola, ktorú mu za tým účelom dal a keď bude spať, má
ho doviezť k vopred dohodnutému miestu medzi obcami Trenčianske Teplice a Trenčianska Teplá, na
základe čoho C. Q. dňa 12.06.2003 v reštaurácii Filagor v Dubnici nad Váhom našiel L. V. ktorý už bol
pod vplyvom alkoholu, na motorovom vozidle zn. Renault Clio, EVČ A.-XXX F. ho odviezol do Trenčína,
kde s ním chodil po meste a vo večerných hodinách s ním prišiel na aute do reštaurácie Conti motorest
v Trenčianskej Teplej, kde mu objednal pivo a počas toho, ako L. V. odišiel na toaletu mu nalial do piva

dvojitú dávku Rohypnolu, následne po nasadnutí do auta L. V. zaspal, čo C. Q. telefónom oznámil T. J.,
podľa pokynu T. J. sa stretli na benzínovom čerpadle na vjazde do Novej Dubnice, odkiaľ spoločne na
motorových vozidlách zn. Fiat UNO nezisteného EVČ, v ktorom sedel T. J. a L. U. a zn. Renault CLIO
EVČ A.-XXX F., v ktorom C. Q. viezol L. V., prišli na vopred dohodnuté miesto, po vystúpení z vozidla T.
J. dvakrát udrel L. V. otvorenou dlaňou do tváre a spýtal sa ho či spí, na čo on nereagoval, potom T. J.

prikázal C. Q., aby si zobral vozidlo Fiat UNO a počkal na neho v Trenčianskych Tepliciach, T. J. a L. U.
nastúpili do vozidla zn. Renault Clio, A.-XXX F., v ktorom spal L. V. s vozidlom odišli smerom na Dubnicu
nad Váhom, pred mestom Dubnica nad Váhom odbočili vľavo na mesto Nemšová a odtiaľ prešli do obce
Horná Súča, pričom počas cesty T. J. a L. U. poškodeného L. V. doposiaľ presne nezisteným spôsobom
usmrtili a jeho telo doviezli do obce Horná Súča, kde ich čakal na základe prechádzajúceho dohovoru

s T. J. v časti obce Trnávka asi 100 metrov od konečnej stanice autobusu, na lesnej ceste v poľovnom
revíri Čerešienky Y. Q., telo L. V. T. J. a L. U., vyložili z vozidla zn. Renault Clio a T. J. prikázal Y. Q., aby
sa tela zbavil a tak, aby ho nikto nenašiel, lebo bude mať problémy i on, čo Y. Q. zo strachu o svoj život
vykonal, telo L. V. naložil do vozidla zn. Wartburga a odviezol ho na odľahlé miesto v revíri Čerešienky,
na tzv. „odvozné miesto“ pod Bradlom, kam ho odtiahol a v lesnom poraste zakopal.

Za to boli odsúdení:

Obžalovaný T. J. podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.08.2003 na trest odňatia slobody v
trvaní 14 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zákona účinného

do 31.08.2003 zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný L. U. podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.08.2003 na trest odňatia slobody v
trvaní 12 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zákona účinného
do 31.08.2003 zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.1.2006 v spojení s § 2 ods. 3 Tr. zák. účinného od
1.1.2006 sa obžalovanému T. J. a obžalovanému L. U. ukladá ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov
a to v rozsahu určenom podľa § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. účinného od 1.1.2006.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. sú obžalovaní T. J. a L. U. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej
X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. L. č. XX/A škodu vo výške 25.559,50 Sk.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaní T. J. a L. U. a prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trenčíne.

Odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne bolo podané v neprospech oboch obžalovaných,
a to v časti výroku o treste. Vzhľadom na mimoriadne vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti
a právnu kvalifikáciu konania obžalovaných podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, odôvodňovalo,

aby obžalovaným boli uložené prísnejšie tresty v rámci zákonnej sadzby § 219 ods. 2 Tr.zák., keď
zákon účinný v čase spáchania skutku umožňoval páchateľovi trestného činu z akého boli obaja uznaní
vinnými, uložiť i výnimočný trest odňatia slobody vo výmere od 15 do 25 rokov, pričom podľa v súčasnosti
platného zákona, by bolo možné obžalovaným uložiť iba trest odňatia slobody na 25 rokov. Poukázalpritom i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2011, sp.zn. 6Tdo 25/2011, ktorým bolo
vyhovené dovolaniu Generálneho prokurátora SR podaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 12.10.2010, sp.zn. 2To/128/2008. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o treste u obžalovaných T. J. a L. U. a obžalovanému T. J. uložil trest odňatia slobody na hornej hranici
trestnej sadzby 12 až 15 rokov so zaradením na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny a
obžalovanému L. U., aby uložil trest v hornej polovici trestnej sadzby 12 až 15 rokov so zaradením na
výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny, a to podľa § 219 ods. 2 Tr.zák. účinného do 31.8.2003.

Obžalovaní T. J. a L. U. svoje odvolania smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako
i proti konaniu, ktoré mu predchádzalo, písomne odôvodnili ako sami, tak i prostredníctvom svojho
obhajcu. Obaja obžalovaní zhodne napadli nezákonnosť vyšetrovania, ako i hlavného pojednávania,
keď súd nerešpektoval zachovanie lehoty na prípravu hlavného pojednávania. Namietali porušenie
zásady „rovnosti zbraní“ keď im nebola včas doručená listina lustrácie Ministerstva vnútra SR, Úradu
hraničnejacudzineckejpolícieaevidenčnákartavodiča,napokonnevykonalokresnýsúdvšetkydôkazy,

ktoré nariadil v predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd, neboli preukázané skutočnosti, ako o nich
mal vypovedať svedok C. Q., ostala nepreukázaná príčina smrti poškodeného V. a rozporné ostali i
ďalšie dôkazy nepreukazujúce ich vinu. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti navrhli, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhli, aby boli spod obžaloby oslobodení.

Verejné zasadnutie krajský súd vykonal v neprítomnosti obžalovaných T. J. a L. U., ktorí písomne
požiadali, aby verejné zasadnutie súd vykonal v ich neprítomnosti (293 ods. 7 Tr.por.).

Krajský súd v Trenčíne na podklade podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných T. J. a L. U. sú čiastočne dôvodné
a odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne vzhliadol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci konal po tom, čo Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 22.09.2011, sp.zn.

6Tdo/25/2011 o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 12.10.2010, sp.zn. 2To/128/2008 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
bol porušený zákon v ustanovení § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr.zák. a § 219 ods. 1, 2 písm. i/ Tr.zák
účinného do 31.08.2003 v prospech obvinených T. J. a L. U.. Tento rozsudok zrušil v celom rozsahu
a zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil, že obvinení T. J.
a L. U. spolu s C. Q. konali v posudzovanom prípade ako členovia organizovanej skupiny, ktorý právny
záver bol pre Krajský súd Trenčín pri rozhodovaní vo veci záväzný.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o
vine i treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, nezistil pochybenia a porušenie práv obhajoby
v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. Námietky obhajoby o porušení práva na zachovanie päťdňovej
lehoty na prípravu hlavného pojednávania odvolací súd považuje za nedôvodné, keďže päťdňová
pracovná lehota na prípravu na hlavné pojednávanie musí byť zachovaná len pri prvom otvorení

hlavného pojednávania, čo sa stalo. Pokiaľ v tomto smere obžalovaný vznášal námietku zaujatosti,
správne o nej okresný súd nerozhodol a tejto nevyhovel, keďže išlo o procesný postup súdu. Rovnako
nevzhliadol porušenie zásady „rovnosti zbraní“, lebo listinné dôkazy, na ktoré obhajoba poukazovala,
boli obžalovaným v súdnom konaní predložené a s týmito boli riadne oboznámení. Pokiaľ ide o námietku,
že neboli vykonané všetky dôkazy, tak krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky potrebné

dôkazy na zistenie skutkového stavu veci. Na druhej strane však okresný súd síce vykonal všetky
potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, avšak s týmito sa náležitým spôsobom nevyrovnal,
nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a tým došlo i k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona.

Obaja obžalovaní T. J. a L. U. spáchanie žalovaného skutku popreli a tento považujú za vykonštruovaný.
Bližšie výpovede rozviedol okresný súd v odôvodnení rozsudku.Možno uviesť, že kľúčovým svedkom na objasnení skutku a usvedčení obžalovaných zo spáchania
skutku bol práve svedok C. Q., ktorý popisoval okolnosti predchádzajúce zavraždeniu poškodeného L.
V., ako i okolnosti tesne pred spáchaním skutku, pričom uviedol, že on sa na zavraždení poškodeného

L. V. nezúčastnil a tohto mali zavraždiť práve obžalovaní T. J. a L. U.. Uviedol za akých okolností sa s
obžalovaným T. J. spoznal, že to bolo v roku 2000 a malo to byť v súvislosti ohľadom podmienečného
prepustenia z väzenia. Spolu sa podieľali na rôznej nelegálnej činnosti, z ktorej mali alebo chceli
profitovať. Obžalovaný T. J. mal prísť s návrhom, že otvoria firmu na nejakú tretiu osobu, za čo
tento dostane peniaze, potom zmizne. Jeho bratranec C. Q. mu poradil poškodeného - alkoholika a

bezdomovca z Prešova. T. J. ho vybavil peniazmi, aby na neho otvoril živnostenský list v Prešove a
vybavil mu aj register trestov. Do takto založenej firmy potom investovali J. s F. väčšie peniaze a na ich
činnosti (špekulačnej kamiónovej preprave) sa mal podieľať aj svedok T. S. ako špeditér. Obžalovaný
T. J. mu rovnako dával peniaze pre poškodeného, aby tomuto mohol dať jesť, piť, obliecť ho. V deň
skutku od T. J. dostal príkaz, aby poškodenému L. V. dal do piva Rohypnol a mal ho priviesť na miesto,
ktoré mu v priebehu dňa ukázal, čo sa aj stalo. Rohypnol mu rovnako dal obžalovaný T. J.. Takto potom

bezvládneho poškodeného odovzdal vo vozidle obžalovaným T. J. a L. U. a títo s ním odišli preč. Keď
sa vrátili, bolo mu zrejmé, že tohto zlikvidovali.

Skutkový dej popisovaný svedkom C. Q. však nie v plnej miere korešponduje so všetkými vykonanými
dôkazmi,apretoanikrajskýsúdtejtovýpovedinemoholvovšetkomdaťzapravdu,čosvedokvypovedal,

nakoľko buď voči tejto výpovedi v niektorých tvrdeniach stál dôkaz proti dôkazu, alebo iné dôkazy
nasvedčovali, že skutkový dej sa mohol odohrať i inak ako tvrdil svedok.

Predovšetkým sa nepreukázalo, že organizátorom a hlavou žalovaného trestného činu bol obžalovaný
T. J.. Naopak vyvstávajú pochybnosti, že práve C. Q. mohol mať ďaleko väčší záujem na odstránení

poškodeného L. V., lebo preukázané bolo iba toľko, že bol to práve C. Q., ktorý priviedol túto osobu
ako vytypovanú, na ktorú sa napíše živnosť, že bol to C. Q., ktorý zabezpečil výpis z registra trestov
poškodeného v Bratislave a zabezpečil zápis poškodeného do živnostenského registra na Okresnom
úrade v Prešove. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa Y. Y., ktorá v tom čase žila so svedkom C. Q..

Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaní T. J. a L. U. využívali živnostenskú činnosť poškodeného
L. V. na páchanie trestnej činnosti. Je síce pravdou, že v spise sa nachádza viacero dôkazov o rôznej
majetkovej trestnej činnosti, avšak ani jedna nepreukázala súvis medzi obžalovanými a poškodeným L.
V.. Nepreukázalo sa, že by špeditér Y. S. takúto činnosť v súvise s poškodeným vykonával, ako sa to
snažil preukázať svedok C. Q..

Napodkladevykonanýchdôkazovhodnotiactietojednotlivoivovzájomnejsúvislostibolomožnédospieť
k záveru, že obžalovaný T. J., obžalovaný L. U. a svedok C. Q. sa rozhodli usmrtiť poškodeného L.
V. Motív však jednoznačne zistený nebol. Rovnako nebolo možné len na základe výpovede svedka
C. Q. označiť motív, že tento je na strane obžalovaných T. J. a L. U., keď T. J. sa rozhodol zbaviť sa

L. V. ako potencionálneho nebezpečného svedka, ktorý by ho mohol usvedčiť z ekonomickej trestnej
činnosti, na páchanie ktorej L. V. zneužil. Na takýto záver nie je dostatok dôkazov, ktoré by tvorili ucelený
obraz jednoznačne poukazujúci o takomto skutkovom deji. Takto sa nepodarilo preukázať kto z týchto
obžalovaných, i prípadne svedka C. Q. mal väčší záujem na zavraždení poškodeného. Stojac na jednej
strane výpovede obžalovaných L. U. a T. J. a na druhej strane výpovede svedka C. Q., nie je možné

ustáliť, že T. J. bol organizátorom vraždy, že to bol on, kto dal príkaz C. Q., aby s poškodeným strávil
zvyšokdňa,abytomutonalialdopivadvojitúdávkuRohypnolu.Preukázanébolo,žeC.Q.poškodenému
nalial dvojitú dávku Rohypnolu, čo uviedol (Rohypnol prítomný v tele poškodeného potvrdili znalci z
odboruzdravotníctvo),akeďtentobolvnevládnomstave,priviezolhonadohodnutémiesto,kdeT.J.aL.
U. nasadli do auta, v ktorom bol poškodený a s týmto odišli na smer poľovnícky revír Čerešienky pri obci

Horná Súča. K usmrteniu poškodeného L. V. teda muselo dôjsť obžalovanými v čase, keď sa presúvali
do obce Horná Súča. Je pravdou, že znalecky sa nepodarilo preukázať spôsob usmrtenia poškodeného
L. V., avšak súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že obaja obžalovaní práve v tomto čase spoločne
poškodeného usmrtili. Túto skutočnosť preukazuje výpoveď svedka C. Q., ktorý v bezvládnom stave
poškodeného obžalovaným odovzdal a svedka Y. Q., ktorý od obžalovaných prevzal už telo nebohého

poškodeného L. V.. Napokon s vykonaním skutku sa obžalovaný T. J. pod vplyvom alkoholu zdôveril
svedkovi T. F., keď uviedol, že nejakého koňa zaškrtili ako kura.Svedok Y. Q. už iba potvrdil, že obaja obžalovaní potom ako sa telefonicky ozvali, priviezli telo
poškodeného a na príkaz T. J. sa tela musel zbaviť tak, že ho zakopal. Tak sa stalo na mieste v revíri
Čerešienky, na tzv. „odvoznom mieste“ pod Bradlom. Svedkovi Y. Q. nebol dôvod neveriť, i keď sa snažili

obžalovaní spochybniť jeho vierohodnosť, keďže tento bol osobou, ktorá napokon príslušníkom polície
označila miesto, kde poškodeného v lesnom poraste zakopal. Bez jeho súčinnosti by k objasneniu tohto
trestného činu nedošlo, lebo iba on vedel, kde je poškodený zakopaný.

Pokiaľ ide o samotný deň spáchania skutku, tak okresný súd v tomto smere vykonal vyčerpávajúce

dokazovanie a správne ustálil na základe vykonaných dôkazov, že ku skutku došlo dňa 12.6.2003.
Rozhodnou skutočnosťou, ktorá mala viesť k ustáleniu dňa spáchania skutku, boli udalosti popisované
svedkom C. Q., Y. Y. a ďalšími svedkami a dôkazmi. Takto sa podarilo ustáliť z lustrácie Ministerstva
vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 8.7.2008, z evidenčnej karty vozidiel zo dňa
11.8.2008 o diaľkovom autobuse Karosa EČ F.-XXX R. a diaľkovom autobuse Renault EČ F.-XXXDP,
kópie výpisu zoznamu ubytovaných hostí v ubytovni V. v H. nad U., že svedkyňa Y. Y. vstúpila na územie

SR dňa 12.6.2003 o 18.48 hod. a v neskorších hodinách ako vypovedá, sa mala stretnúť s C. Q. a
nasadnúť do vozidla, kde mal byť poškodený zavraždený, čo zmyslovo vnímala podľa veľmi silného
zápachu, hlavne po moči.

Obhajoba obžalovaného L. U. bola plne vyvrátená keď tento sa bránil, že v čase skutku mal pomáhať

rodičom na byte s pokládkou dlážky, čo mu mali potvrdiť jeho rodičia, svedok R. A. ml. a T. J.. Je zrejmé,
že obžalovaný účelovo prispôsobil obhajobu na deň spáchania skutku, keď obžaloba považovala za deň
spáchania skutku deň 11.6.2003.

Vychádzajúczostatnýchvykonanýchdôkazov,výpovedíďalšíchsvedkov-U.F.,H.F.,T.F.,Y.C.,C.F.,Y.

S., L. V., R. Q., U. T., F. A., zo znaleckých posudkov znalcov PhDr. Petra Vaňka, MUDr. Andreja Hatmaja,
MUDr. Juraja Lexmanna, MUDr. Svetozára Drobu, MUDr. Branislava Moťovského, znaleckých posudkov
KEÚ PZ a ďalšieho radu listinných dôkazov, bol nepochybne preukázaný len skutkový stav ustálený vo
výrokurozsudku.Ikeďsanepodariloustáliťspôsob,akýmobžalovaníusmrtilipoškodeného,nietpochýb,
že išlo o násilnú smrť. Znalci vylúčili, že by poškodený L. V. po požití Rohypnolu mohol exitovať. Taktiež

sa nepodarilo preukázať, že boli to obžalovaní, ktorí poškodenému spôsobili na hlave zranenia, ktoré
pri pitve vykazovali zranenia za vitálnosti poškodeného. Taktiež pokiaľ obžalovaní namietali, že od času
kedy došlo k smrti poškodeného po jeho zakopanie svedkom Q., na tomto sa museli prejaviť posmrtné
stuhlosti a nebolo možné s mŕtvolou manipulovať ako svedok Q. uvádza, krajský súd dospel k záveru,
že čas, kedy malo dôjsť k usmrteniu poškodeného až po zakopanie, vzhľadom na hydrometeorologickú

situáciu ako to potvrdil hydrometeorologický ústav vo svojej správe, vytváral optimálne poveternostné
podmienky a tak posmrtná stuhlosť nenastávala zrýchlene.

Vzhľadom na skutkové zistenia, ako tieto zistil a ustálil odvolací súd, bolo potrebné vysloviť i záver o
právnom posúdení skutku. Záväzný právny názor, vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa

22.09.2011, sp.zn. 6Tdo/25/2011, jednoznačne konštatuje, že obžalovaní T. J., L. U. spolu s C. Q. konali
v posudzovanom prípade, ako členovia organizovanej skupiny podľa § 89 ods. 26 Tr.zák. Podľa popisu
skutku, ako bol krajským súdom ustálený, niet pochýb o tom, že konanie C. Q. a obžalovaných T. J. a
L. U. bolo cieľavedomé, plánovité a zosúladené. Vopred sa na usmrtení L. V. dohodli a za tým účelom
si zabezpečili nielen potrebné prostriedky, ale i človeka na odpratanie jeho tela. Úlohy si pritom rozdelili

tak, že žiaden z nich sa nezúčastnil na celom skutku. Vo vzťahu k výhradám obžalovaných je potrebné
navyše dodať, ako uvádzal Najvyšší súd SR v dôvodoch rozsudku, že posudzovaniu predmetného
konania, ako konania členov organizovanej skupiny, vôbec nebráni tá skutočnosť, ak by aj napr. C. Q.
ktorého úloha nespočívala v samotnom akte usmrtenia poškodeného, nebol vopred oboznámený s tým,
akým konkrétnym spôsobom má k tomuto zo strany oboch obžalovaných dôjsť.

Nepodarilo sa objasniť motív konania obžalovaných, nepodarilo sa ustáliť spôsob, akým zavraždili
poškodeného,avšaknepochybnepreukázanéostalo,žetaktokonaliakočlenoviaorganizovanejskupiny
spoločne s C. Q. a ich úmysel treba považovať za úmysel priamy v zmysle § 4 písm. a/ Tr.zák. Nebolo
však preukázané, že by obžalovaní konali v úmysle zakryť iný trestný čin. Takýto záver ostal len v rovine

podozrenia a indícií.

ZatohtozistenéhoaustálenéhoskutkovéhostavuapochybenívaplikáciiustanoveniaTrestnéhozákona
pri kvalifikácii skutku, krajský súd, rešpektujúc právny názor vyslovený rozsudkom Najvyššieho súduSR v konaní o dovolaní v neprospech obžalovaných, na podklade podaných odvolaní obžalovanými,
dospel k záveru, že v napadnutom rozsudku sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, ako na ne poukázal krajský súd a že napadnutým rozsudkom bolo

porušené ustanovenie Trestného zákona, ktoré skutočnosti viedli krajský súd k zrušeniu napadnutého
rozsudku v celom rozsahu a keďže odvolací súd mal dostatočne a náležitým spôsobom zistený skutkový
stav, rozhodol vo veci sám.

Na podklade, náležitým spôsobom zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu veci, ktorý odvolací

súd ustálil tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, konanie obžalovaných potom právne posúdil ako
trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1, ods. 2 písm. i/ Tr.zák., ktorý spáchali ako členovia organizovanej
skupiny (§ 89 ods. 26 Tr.zák.). Právnu kvalifikáciu, že obžalovaní sa skutku dopustili v úmysle zakryť iný
trestný čin podľa písm. j/ ods. 2 § 219 Tr.zák. bolo potrebné pominúť.

Obžalovaný T. J. bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho akoby súdne trestaný

nebol. Priestupkovo riešený rovnako nebol a z miesta bydliska bližšie nie je hodnotený.

Obžalovaný L. U. súdne trestaný nebol, rovnako nebol priestupkovo riešený. Z miesta bydliska bližšie
nie je hodnotený. Zamestnávateľ ho hodnotí kladne.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných krajský súd hodnotil podľa § 3 ods.4 Tr.zák.,
pričom prihliadol najmä na význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý (život človeka), jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osobami páchateľov, mierou ich zavinenia, i keď sa
nepodarilo objasniť pohnútku spáchania činu ani motív a spôsob, akým bol poškodený obžalovanými
zavraždený (skôr mechanizmus zranenia a spôsob ich vykonania, na následky ktorých poškodený

zomrel) a dospel k záveru, že tento je vysoký práve vzhľadom na nebezpečnosť takéhoto konania, ktoré
na základe úmyselného konania obžalovaných viedlo k zavraždeniu poškodeného.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľov, pričom sa nepodarilo výraznejším spôsobom

diferencovať mieru konania, akou každý z obžalovaných prispel k spáchaniu tohto trestného činu, avšak
možno konštatovať, že obžalovaný T. J. aktívnejším spôsobom sa podieľal na spáchaní skutku, keďže
on komunikoval s C. Q. počas skutkového deja, keď mali prevziať poškodeného v bezvládnom stave,
ktorého mal na dohodnuté miesto priviesť C. Q..

Za tohto stavu, potom obžalovaným vymeral diferencované tresty, ktoré považoval za spravodlivé a
zákonné, zodpovedajúce trestnej sadzbe podľa § 219 ods. 2 Tr.zák. Obžalovanému T. J. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 14 rokov a L. U. uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov.

Oboch obžalovaných podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

III. nápravnovýchovnej skupiny, keďže im trest bol uložený za trestný čin uvedený v § 62 Tr.zák. a
nevzhliadol žiaden dôvod na zaradenie obžalovaných do miernejšej nápravnovýchovnej skupiny (39a
ods.3 Tr.zák.).

Obom obžalovaným súd zároveň uložil ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad vzhľadom na aktuálnu

účinnosťustanovenia§2ods.3Tr.zák.č.300/2005Z.z.vznenínoviel,podľaktoréhoochrannéopatrenie
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Ochranný dohľad
obžalovaným súd uložil podľa § 76 ods.1 a § 78 ods.1 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení noviel, podľa
ktorých ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin (trestný
čin vraždy podľa § 219 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. v znení noviel je za takýto obzvlášť závažný zločin

nutné považovať, nakoľko dolná hranica trestnej sadzby za tento trestný čin je najmenej 10 rokov, ktorý
trestný čin sa považuje za obzvlášť závažný zločin podľa § 11 ods.3 zák.č. 300/2005 v znení noviel).
Ochranný dohľad krajský súd obžalovaným uložil na dobu 3 rokov, čo je maximálna možná doba, na
ktorú je ochranný dohľad možné uložiť a ktorý v tomto rozsahu považoval súd za nevyhnutný vzhľadom k
spáchaniu skutku, následku, okolnostiam a v neposlednej rade aj z dôvodu ochrany spoločnosti. Rozsah

ochranného dohľadu obom obžalovaným určil v zmysle § 77 ods.1 písm.a/, b/, c/ Tr.zák. č. 300/2005
Z.z. v znení noviel, podľa ktorého obaja obžalovaní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody budú
povinní oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sahlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí
súdu.

Zároveň odvolací súd, keďže napadnutý rozsudok zrušil vo všetkých výrokoch, opätovne rozhodol i
o nároku poškodenej strany - X. V., ktorej podľa § 287 ods.1 Tr.por. priznal nárok na náhradu škody
vo výške 848,42 Eur (25.559,50 Sk), ktorú sú poškodenej spoločne a nerozdielne povinní nahradiť
obžalovaní T. J. a L. U.. Nárok poškodenej mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, za oprávnený,
riadne a včas uplatnený, náležitým spôsobom preukázaný, a preto nebolo dôvod tento nárok poškodenej

nepriznať v uplatnenom rozsahu.

Odvolaniam obžalovaných krajský súd vyhovel len čiastočne, a to úpravou skutkového deja, čiastočnou
zmenouprávnejkvalifikácie.Pokiaľideouloženétresty,tietovšakpovažovalzaprimeranéavyvážené,a
toinapriekzmenám,ktorévykonalkrajskýsúdzrušenímnapadnutéhorozsudkuavlastnýmrozhodnutím
vo veci. Naproti tomu krajský súd nevzhliadol odvolanie prokurátora za dôvodné a toto podľa § 319

Tr.por. zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.