Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216358
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112216358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., ul. U. XX, O. P., právne zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom
Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,Župnénámestie13,Bratislava,onáhraduškody,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 14C/115/2012-28 zo dňa 23.01.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva. Posledným výrokom vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust.§ 5 ods.1,2,3, § 6 ods.1,2,3, § 9 ods.1, 2,
§ 10, § 22 ods.3 a § 23 zákona č. 58/1969 Zb., výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca si uplatnil právo na náhradu škody,
ktorá mu bola spôsobená rozhodnutím o väzbe z dôvodu, že bol spod obžaloby oslobodený. Rozsudok,
ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2001. Keďže sa
jedná o právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy zákona, toto právo sa premlčí za rok
odo dňa keď nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok. Vzhľadom na to, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.12.2001 a žalobca nárok na náhradu škody predložil žalovanému na predbežné

prerokovanie až dňa 22.01.2003, resp. podal žalobu na súd až dňa 18.12.2003, nárok žalobu je
premlčaný a z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd žalobu zamietol.
V prejednávanej veci nemožno ani aplikovať ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o prerušení plynutia
premlčacej doby, po dobu najdlhšie šesť mesiacov, keďže žalobca ani žalovanému nepodal návrh na
predbežné prerokovanie v lehote jedného roka od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku a v tejto
lehote ani nepodal žalobu na súd.

Súd prvého stupňa vyslovil názor, že pokiaľ právny zástupca žalobcu argumentoval v prejednávanej veci
tým, že zákon pozná dve lehoty a to jednoročnú lehotu, ktorá sa týka odškodnenia za väzbu a trest a
dvojročnú, ktorá sa týka náhrady škody, súd v tomto ohľade poukazuje na skutočnosť, že predmetný
zákon síce pozná aj ďalšie premlčacie lehoty (napr. § 22), avšak tieto ustanovenia sa týkajú inýchnárokov (napr. nesprávny úradný postup), pričom je nesporné, že žalobca náhradu škody uplatňuje z
dôvodu rozhodnutia o vzatí do väzby a následného oslobodzujúceho rozsudku, teda v danom prípade
sa jednoznačne jedná o špeciálnu lehotu, ktorá sa vzťahu na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím

o väzbe (§ 5 zákona), resp. náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste (§ 6 zákona). V tomto
ohľade teda nie je namieste obrana žalobcu, keďže súd má nepochybne za to, že na prejednávanú vec
sa vzťahuje jednoročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť v prejednávanej veci od právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku.

Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd prvého stupňa odôvodnil na základe ust.§
142 ods.1 O.s.p. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo
na náhradu trov konania, preto súd prvého stupňa účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa zároveň odôvodnil rozhodnutie o trovách štátu s tým, že s poukazom na vykonané
znalecké dokazovania, ktoré boli realizované aj cestou dožiadaného súdu v cudzine rozhodne aj o

trovách štátu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 205
ods.2 písm.c/, d/, f/ O.s.p. Súd prvého stupňa uplatnený nárok nesprávne posúdil po právnej stránke,
keď neakceptoval vznesené námietky na pojednávaní v tom, že pri posudzovaní vznesenej námietky

premlčania je potrebné nárok posudzovať aj s ohľadom na ust.§ 22 zákona č. 58/1969 Zb. V prípadoch
trestného stíhania a následného oslobodzujúceho rozsudku, ktorý zakladá právo na náhradu škody
môžu vzniknúť viaceré nároky, ktoré môže dotknutá osoba uplatňovať. Jedným z nárokov môže byť aj
nárok náhrady škody na zdraví, pričom dôsledky pobytu vo väzbe sa obvykle neprejavia i hneď a takto
poškodený nemôže v jednoročnej premlčacej lehote od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia

túto škodu uplatniť, pretože nevie jej konkrétnu výšku. Platí všeobecná zásada, že premlčanie nároku
na náhradu škody sa začína od doby, keď sa poškodený o škode dozvie, t.j. kto za ňu odpovedá a
dozvie sa aj jej výšku. Pri škode na zdraví sú obvykle jednotlivé nároky diferencované z toho hľadiska,
keď sa diferencuje škoda za bolesť a moment kedy sa o výške tejto škody dozvie. Škoda za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti, strata na dôchodku, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

kde jednotlivé nároky majú každý iný začiatok behu premlčacej lehoty a to zásadne od momentu kedy
sa poškodený dozvie aj výšku škody. Preto pri škode na zdraví za trvalé následky sa táto zisťuje až
po jednom roku po úraze, respektíve od škodnej udalosti. Súd prvého stupňa mal zohľadniť ust.§ 20
citovaného zákona, kde sa právne vzťahy upravené v tomto zákone riadia Občianskym zákonníkom,
pokiaľ nie je ustanovené inak. Preto aj s ohľadom na ust.§ 22 ods.2 zákona č. 58/1969 Zb. sa osobitne

upravuje lehota na premlčanie vo vzťahu ku náhrade škody, pokiaľ ide o škodu na zdraví, ktorá týmto
ustanovením sa nelimituje. Bolo by v rozpore so všeobecnými princípmi reparačnej zásady pri náhrade
škody z ublíženia na zdraví kedy by sa jednostrannou aplikáciou ust.§ 23 zákona č. 58/1969 Zb.
vylúčila možnosť uplatňovať nároky na náhradu škody na zdraví, ktoré objektívne sa zvyknú prejaviť
až s odstupom času a teda často po jednoročnej premlčacej lehote. Pri posudzovaní týchto okolností

je potrebné prihliadnuť aj na aktuálnu úpravu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., kde v ust.§ 19 už
premlčacie lehoty sú nastavené tak, že pri škode na zdraví je stanovená objektívna premlčacia lehota
v prípadoch, keď bola spôsobená rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo iného pozbavenia osobnej
slobody a to aj pri rozhodnutí o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe. Z týchto
dôvodov sa súd prvého stupňa mal zaoberať otázkou náhrady škody, keďže už v tomto smere nariadil

znalecké dokazovanie. Už len tá skutočnosť, že výška škody musí byť zisťovaná znaleckým posudkom
znemožňuje poškodenému, aby v jednoročnej premlčacej lehote mohol zistiť výšku škody. Preto navrhol
zrušiť napadnuté rozhodnutie a jeho vrátenie na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky
ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádza také
nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 16.04.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p., teda že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočnosti je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak na zistenie rozhodujúcich
skutočností účastníci navrhnú dôkazy, ktoré súd nevykoná a napriek tomu vo veci na základe takéhoto
neúplného zistenia skutkového stavu rozhodne. Odvolací súd podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p.,
teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri
hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 a § 135 O.s.p., jednotlivé dôkazy a

všetkydôkazyvichvzájomnejsúvislostinevyhodnotízhľadiskaichvierohodnosti,pravdivostiavýznamu
pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. je spôsobilým odvolacím
dôvodomvtedy,akdôjdekomylusúdupriaplikáciínazistenýskutkovýstav.Zamylnúaplikáciuprávnych
predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo síce aplikácia

správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

Z obsahu odvolania vyplýva, že čo do pochybenia súdu prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu a
nevykonania navrhnutých dôkazov mal súd prvého stupňa vo veci sa zaoberať otázkou náhrady škody,
keďužvtomtosmerenariadilznaleckédokazovanie.Čodomylnejaplikácieprávnychpredpisovnamieta

žalobca, že súd prvého stupňa uplatnený nárok nesprávne posúdil po právnej stránke, keď neakceptoval
námietky vznesené na pojednávaní v tom, že pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania je
potrebné nárok posudzovať aj s ohľadom na ust.§ 22 zákona č. 58/1969 Zb. Žalobca poukázal na to, že
platí všeobecná zásada, že premlčanie nároku na náhradu škody sa začína od doby, keď sa poškodený
o škode dozvie, t.j. kto za ňu zodpovedá a dozvie sa aj o jej výške. Žalobca mal za to, že súd prvého

stupňa mal zohľadniť ust.§ 20 zákona č. 58/1969 Zb., kde sa právne vzťahy upravené v tomto zákone
riadne Občianskym zákonníkom pokiaľ nie je ustanovené inak. Preto aj vzhľadom na ust.§ 22 ods.2
zákona č. 58/1969 Zb. sa osobitne upravuje lehota na premlčanie vo vzťahu k náhrade škody, pokiaľ ide
o škodu na zdraví, ktorá týmto ustanovením sa nelimituje.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho
skutkového a právneho záveru, nevykonanie znaleckého dokazovania nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že súd prvého stupňa žalobu
zamietol po vznesení námietky premlčania žalovaným.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne prejednávanú vec právne posudzoval podľa
zákona č. 58/1969 Zb. v znení účinnom ku dňu 20.12.2001, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/115/2000.

Podľa ust.§ 23 zákona č. 58/1969 Zb. v znení platnom dňa 20.12.2001, právo na náhradu škody

podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce
rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné
konanie zastavené.

Podľa ust.§ 5 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného
súdu Prešove č.k. 3T/115/2000-192 zo dňa 5.6.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove

č.k. 2To/232/2001 zo dňa 20.12.2001, pričom v predmetnej veci oslobodzujúci rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.12.2001 a žalobca si právo na náhradu škody za vykonanú väzbu uplatnil
žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 22.01.2003, teda po uplynutí jednoročnej
zákonnej lehoty podľa citovaného § 23 zákona č. 58/1969 Zb.

Žalobca žiadal o odškodnenie za vykonanú väzbu v trestnej veci zo dňa 20.01.2003 žalovaného (odbor
odškodňovania) o náhradu škody, pričom podaním zo dňa 11.2.2003 žalovaný právnemu zástupcovi
žalobcu oznámil potvrdenie prijatia žiadosti o náhradu škody. Listom zo dňa 20.8.2003 žalovaný oznámil
právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosť, ktorou bola uplatnená náhrada škody nemohla byť doposiaľprerokovaná z objektívnych dôvodov, pre množstvo skôr obdržaných žiadostí, pričom vzhľadom na to,
že už uplynula 6-mesačná lehota má žalobca možnosť postupovať súdnou cestou (§ 10 zákona).

Odvolací súd plne súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vo veci sa jedná o právo
na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy zákona. Toto právo sa premlčí za rok odo dňa,
keď nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok. Vzhľadom na to, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.12.2001 a žalobca nárok na náhradu škody predložil žalovanému na predbežné
prerokovanie až dňa 21.01.2003, respektíve podal žalobu na súd až dňa 18.12.2003, nárok žalobcu je

premlčaný a z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného neostávalo súdu prvého
stupňa nič iné ako žalobu zamietnuť. I podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nemožno
aplikovať ust.§ 22 ods.3 zákona č. 58/1969 Zb. o prerušení plynutia premlčacej doby po dobu dlhšej ako
6 mesiacov, pretože žalobca žalovanému nepodal návrh na predbežné prerokovanie v lehote 1 roka od
právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku a v tejto lehote nepodal ani žalobu na súd.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vysvetlil v dôvodoch svojho rozhodnutia, že
zákon pozná dve lehoty a to jednoročnú lehotu, ktorá sa týka odškodnenia za väzbu a trest a dvojročnú,
ktorá sa týka náhrady škody. Predmetný zákon poznal aj ďalšie premlčacie lehoty, napríklad v § 22,
avšak tieto ustanovenia sa týkajú iných nárokov, napríklad nesprávneho úradného postupu. Žalobca
výslovne uplatňuje náhrady škody z dôvodu rozhodnutia vzatia do väzby a následného oslobodzujúceho

rozsudku. Jedná sa o špeciálnu lehotu, ktorá sa vzťahuje na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe (§ 5), resp. náhrady škody rozhodnutím spôsobeným o treste (§ 6).

I odvolací súd má za to, že na prejednávanú vec sa vzťahuje jednoročná premlčacia lehota, ktorá začala
plynúť v prejednávanej veci od právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku.

K otázke nevykonania dôkazu znaleckým dokazovaním odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny
poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, v zmysle
ust.§ 120 ods.1 O.s.p. však súd rozhodne o tom ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. V

danom prípade, keď súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania bolo by neúčelne vykonať vo
veci znalecké dokazovanie na zistenie výšky náhrady škody.

K názoru žalobcu, že pri posudzovaní okolnosti vo veci je potrebné prihliadnuť aj na aktuálnu úpravu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., kde v ust.§ 19 už premlčacie lehoty sú nastavené tak, že pri škode

na zdraví je stanovená objektívna premlčacia lehota v prípadoch, keď bola spôsobená rozhodnutím o
zatknutí, zadržaní alebo iného pozbavenia osobnej slobody, a to aj pri rozhodnutí o treste, ochrannom
opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nebolo možné prihliadnuť
na aktuálnu úpravu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., lebo k premlčaniu nároku došlo skôr ako bol zákon
č. 514/2003 Z.z. prijatý., nehovoriac o jeho účinnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že nárok
žalobcu je premlčaný. Správne je i rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do trov konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods.1 O.s.p., neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešný
žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.