Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209547
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky L. P., nar.

X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, Č., právne zastúpená JUDr. Jánom Šulganom, advokátom so sídlom
Palárikova93,ČadcaprotiodporcoviJ.R.B.Ž.J.P.,E..S.XXX,Ž.,IČO:XXXXXXXX,právnezastúpený
JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokát, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca v konaní o zaplatenie 1095
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1 095,- € s 8,5%-ným úrokom z omeškania
ročne od 15.7.2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 343,80 €, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Šulgana, advokáta,
AK Čadca, Palárikova 93, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Č. I..J.., pobočka Čadca, VS XXXXXX.

III. Návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie návrhu na zaplatenie 1095 € istiny s
príslušenstvom z a m i e t a .

IV. P r i p ú š ť a zmenu návrhu tak, že predmetom sporu bude nárok na zaplatenie sumy 1095 € s
8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.7.2008 do zaplatenia.

V. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom
súdneho poplatku za návrh sumu 65,50 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.9.2012 navrhovateľka podala návrh. Žiadala zaplatiť sumu 1095 € s príslušným úrokom
z omeškania, ktorý nekonkretizovala, nevyčíslila, neuviedla dátum, odkedy - dokedy žiada úrok z
omeškania zaplatiť. Od podania návrhu ju zastupoval všeobecný splnomocnený zástupca Š. P., manžel

navrhovateľky, na základe plnej moci zo dňa 9.9.2013 čl. 35 spisu. Od 23.1.2014 navrhovateľku
zastupuje JUDr. Ján Šulgan, advokát, AK Čadca, plná moc čl. 50 spisu. Skutkový základ uplatneného
nároku bol ten, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 21.2.1977 ako účtovníčka. Následne
ochorela, bola dlhodobo práceneschopná, uznaná ako osoba ťažko zdravotne postihnutá. Predložila
odporcovi lekársky posudok s výraznými pracovnými obmedzeniami. Odporca posudok neuznal, dal
si vypracovať posudok u iného lekára a trval na výkone práce bez realizácie zdravotných obmedzení.
Aby navrhovateľka si uchránila svoje zdravie, musela okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69

ods. 1 písm. a), c) Zákonníka práce dňom 2.7.2008. Súčasne upozornila odporcu, že žiada náhradu
mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Odporca podal návrh na
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súdne konanie bolo vedené pod sp.
zn. 10C/92/2008 a navrhovateľka bola úspešnou účastníčkou konania. Odporca jej dobrovoľne mzdovýnárok nezaplatil, preto bola nútená podať žalobu vo veci 4Cpr/4/2012 a domáhať sa náhrady mzdy za
dobu dvoch mesiacov.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.5.2013 čl. 22 spisu, zastúpený totožným právnym
zástupcom ako v konaní 10C/92/2008, uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Spor 10C/92/2008 nadobudol
právoplatnosť dňa 30.3.2012, návrh bol podaný 21.9.2012, nárok je uplatnený ako nárok podľa § 69
ods. 4 Zákonníka práce ako nárok na vyplatenie priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov. Splatnosť mzdy bola 14.7.2008, prvýkrát nárok mohla uplatniť 15.7.2008. Premlčacia

lehota podľa § 100 uplynula po troch rokoch, 15.7.2011, teda pred podaním návrhu. Nárok navrhovateľky
je premlčaný, odporca vzniesol námietku premlčania a trval na tom, že premlčaný nárok nie je možné
priznať.

Navrhovateľka v podaní na čl. 36 spisu reagovala na vyjadrenie odporcu. Uviedla, že u odporcu
opracovala 30 rokov na viacerých pozíciách. Komplikácie a šikana nastali až v súvislosti s jej ochorením

a s príchodom nového riaditeľa O.. G. v roku 2007. Vedel o jej nespôsobilosti vykonávať jej pridelenú
prácu bez určitých obmedzení. Vedel to aj preto, že táto choroba bola v zozname chorôb z povolania.
Prebiehalo konanie o priznanie tejto choroby z povolania. Jeho tvrdenia už vtedy boli nepravdivé, keď
uviedol, že 80 % práce je duševná práca a 20 % práca s počítačom. Lekársky posudok nebral do úvahy a
nútilnavrhovateľkupracovaťnapôvodnejpracovnejpozíciiúčtovníčky,navýkonktorejbolanespôsobilá,

a to šikanóznym písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 19.6.2008, druhý
deň po nástupe po ukončení PN. Potom ju odoslal k lekárovi ŽILPO Žilina. Navrhovateľka zastávala
názor, že stanovisko bolo vopred dohodnuté, pretože ŽILPO Žilina navrhovateľke nepriznalo pracovné
obmedzenia. Vzhľadom na šikanózny prístup bola nútená navrhovateľka okamžite rozviazať pracovný
pomersodporcompodľa§69ods.1písm.a),c)Zákonníkaprácedňom2.7.2008.Oznámiljej11.7.2008,

teda pred zročnosťou výplaty, ktorá bola dňa 14.7.2008, že považuje jej výpoveď za neplatnú, ale
netrvá, aby naďalej pracovala a podáva žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru.Uviedla,ženijakýmspôsobomnezavinila,žesúdnekonanietrvaloviacakotrirokyodskončenia
pracovného pomeru a v stave právnej neistoty, vzhľadom k prístupu odporcu, nepodávala žalobu o
vyplatenie náhrady mzdy. Odporca bol však kvalifikovane právne zastúpený a postupoval tak, aby

spôsobil navrhovateľke ďalšiu ujmu a aby musela vynaložiť značné finančné prostriedky. Odporca
porušil dobré mravy. Základným cieľom odporcu bolo vyhnúť sa plneniu zákonnej povinnosti, poškodiť
navrhovateľku, a to v pracovnoprávnom vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec. Aj keď jej oznámil, že
nechce, aby ďalej navrhovateľka u neho pracovala, napriek tomu podal žalobu o neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru. Odporca vykonával svoje právo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §

8 Zákonníka práce, § 13 ods. 2 Zákonníka práce, zneužíval výkon práva na úkor navrhovateľky, čo je v
rozpore s dobrými mravmi. Jeho snahou bolo poškodiť navrhovateľku za jej postup, s ktorým nesúhlasil.
Správal sa tak odpočiatku od jej nástupu do zamestnania po ukončení PN. K svojmu vyjadreniu pripojila
vyjadrenie O.. G. zo dňa 19.6.2008 čl. 38, zo dňa 11.7.2008 čl. 39 a zo dňa 1.10.2007 čl. 40. Tieto
podania tvorili aj súčasť spisu 10C/92/2008.

Dňa 9.12.2013 doručila na čl. 45 spisu návrh na odpustenie zmeškanej lehoty.

Na čl. 46 spisu doručila list adresovaný D. T., predsedovi ŽSK, aby uložil odporcovi povinnosť vziať späť
námietku premlčania a dobrovoľne urovnal spor. Žiadala, aby bolo stopnuté nemorálne dovolávanie sa

práva premlčania.

Dňa 6.2.2014 čl. 52 spisu navrhovateľka uviedla, že súd jej bránil podať žalobu skôr tým, že spor trval
neprimerane dlho. Prieťahy v konaní nezapríčinila. Podať návrh pred ukončením sporu 10C/92/2008 by
bolo špekuláciou. Počas sporu lehoty neplynú. Oznámila, že Ž. I. H. Ž. do sporu zasahovať nebudú.

Dňa 6.2.2014 na čl. 53 spisu už právne zastúpená oznámila, že námietka premlčania je v rozpore
s dobrými mravmi, odporuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka. Ak
je námietka premlčania vznesená a rešpektuje spoločenské a morálne normy, je v súlade s dobrými
mravmi. Ak je toto právo zneužité na úkor účastníka konania, nie je v súlade s dobrými mravmi (Nález

ÚS ČR 718/11). Ďalej poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/539/2008, podľa ktorého rozpor s
dobrými mravmi v príčinnej súvislosti so vznesenou námietkou premlčania je daný vtedy, ak by išlo o
výraz zneužitia subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, ateda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Musí ísť o výnimočnú intenzitu a len v takom prípade je možné
odobriť právo, uplatniť námietku premlčania.

Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/459/2011, podľa ktorého: „I uplatnenie
námietkypremlčaniamôžebyťvýnimočnevýkonomprávavrozporesdobrýmimravmizasituácie,pokiaľ
by táto námietka bola iba prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť účastníka právneho vzťahu.“

Navrhovateľka uviedla, že konanie odpočiatku malo znaky šikanózneho konania a úmyslu poškodiť

navrhovateľku. Odporca bol zaujatý voči navrhovateľke. Zlyhal ako zamestnávateľ, nedbal na ochranu
života a zdravia navrhovateľky, používal účelové údaje, snažil sa navrhovateľku odradiť od uplatňovania
zákonných nárokov. Uplatňovanie jej zákonných nárokov označoval za nemorálnu ziskuchtivosť.
Zastrašoval ju hrozbami vysokých trov súdneho konania. Pod týmito hrozbami a v súvislosti so
zdravotným stavom v právnej neistote navrhovateľka čakala na právoplatné skončenie sporu. Pri
návšteve manžela v sídle sľúbil riaditeľ firmy, že navrhovateľke po skončení sporu náhradu mzdy vyplatí.

Práve odporca spôsobil premlčanie nároku, keďže práve odporca podal návrh na určenie neplatnosti
konania, pričom konanie účelovo naťahoval a trvalo viac ako tri roky. Je preto nemorálne, že práve
odporca vznáša námietku premlčania, keď k sporu došlo v príčinnej súvislosti s jeho konaním.

Dňa 19.2.2014 na čl. 55 spisu doručila súdu zmenu návrhu. Žiadala viac, ako bolo žiadané v pôvodnom

návrhu,tedaokremmzdyza2mesiacevovýške1095€žiadalanavrhovateľkaaj8,5%úrokzomeškania
od 15.7.2008 do zaplatenia.

Odporca na pojednávaní uviedol, že tvrdenia, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými
mravmi, sú účelové, nepravdivé. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo/159/2008, Nález ÚS ČR I.ÚS 718/11 zo dňa 26.6.2012, uznesenie NS SR 1Ncdo 8/2008, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť spisu a boli doručené i právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Na pojednávaní predložil odporca vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že je neakceptovateľné právne
stanovisko navrhovateľky o rozpore vznesenej námietky premlčania s § 3 Občianskeho zákonníka.

Samotná navrhovateľka spôsobila premlčanie a kladie to za vinu odporcovi. Nikdy nevyužila právnu
pomoc, konala sama, a to aj v predchádzajúcom súdnom konaní. Nie je pravdivé jej tvrdenie o
šikanóznom postupe odporcu, ktorým zdôvodňuje navrhovateľka rozpor s dobrými mravmi. Poukázal
na rozsudok NS SR 3Cdo/53/2006: „Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie je
v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami,

dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky
významné konkrétne okolnosti prípadu.“ Výkon práva odporcu nebol amorálny. Bolo by to len vtedy,
keby navrhovateľka nemohla uplatniť svoj nárok, napríklad by bola v kóme, išlo by o čiastočnú stratu
spôsobilosti na právne úkony a podobne. Nie je preto právne relevantné tvrdenie navrhovateľky, že
subjektyverejnéhoprávanámietkupremlčaniavobčiansko-právnychvzťahochnemôžuuplatniť.Vdanej

vecinebolpreukázanýžiadenvecnýargument.Zanečinnosťnavrhovateľkynemôženiesťzodpovednosť
odporca.

V konaní bol vypočutý manžel navrhovateľky (predtým zástupca). Pri výsluchu poprel, že by sa bol
arogantne a útočne správal pri návšteve odporcu, a to vo vzťahu k vedeniu odporcu. Tak isto poprel,

že by mu zo strany pani M., právnej zástupkyne odporcu, pri tejto návšteve bolo oznámené, že bude
vznesená námietka premlčania. Manželke - navrhovateľke odmietli vydať potvrdenie o zápočte, správali
sa k nej šikanózne, a preto ho splnomocnila k vyzdvihnutiu týchto listinných dôkazov. Bol tam prítomný
D.. E., E.. T. a po skončení jednania mu O.. G. oznámil, že budú podávať žalobu o neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru, pretože to majú právne ošetrené. Nárok navrhovateľky neuznávajú. Ešte raz bol

za pani M. u odporcu po ukončení sporu 10C/92/2008 a následne s rozsudkami, pretože mu uviedla, že
to nemá k dispozícii. Chcel sa mimosúdne dohodnúť.

Napriek vyjadreniu svedka poverená pracovníčka odporcu pani M. zotrvávala na svojich tvrdeniach,
ktoré uviedla do zápisnice o pojednávaní vo veci dňa 4.3.2014. Rovnako svedok zotrvával na svojich

tvrdeniach. V danom prípade išlo o tvrdenia proti tvrdeniam.

Súd podľa § 129 ods. 1 OSP vykonal dokazovanie oboznámením podstatných častí listinných dôkazov.
Vykonal nasledovné dôkazy: zo spisu 10C/92/2008 oboznamuje návrh čl. 1, 2 zo dňa 11.8.2008,pracovnú zmluvu čl. 4 zo dňa 21.2.1977, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.2.1977 čl.
6, opis pracovnej činnosti čl. 7, okamžité skončenie pracovného pomeru čl. 8 doručené odporcovi
2.7.2008 s tým, že súčasťou obsahových náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru je aj

veta:„Súčasnesiuplatňujemnároknanáhradumzdyvovýškepriemernéhozárobkuzavýpovednúdobu
dvoch mesiacov.“ Listinný dôkaz choroba z povolania pani P. čl. 9, 10, 11, vyjadrenie Žilpo - neštátne
zdravotnícke zariadenie, posudok o zdravotnej spôsobilosti čl. 12, lekárska správa - nález E.. P. čl. 13,
oznámenie O.. G. Š. P. čl. 15, údaje pre zápočet čl. 16, pričom sudkyňa konštatuje, že na druhej strane
zápočtu je rukou dodatok dopísaný, oboznamuje vyjadrenie k žalobe č. 26, oznámenie o prechode

práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov čl. 27, nahliadanie do spisu Š. P. čl. 34 na základe
plnej moci čl. 35, zdravotný posudok navrhovateľky - miera funkčnej poruchy 60 % čl. 36, opakovane
lekárska správa E.. P. čl. 39, opakovane opis pracovných činností čl. 40, časopis - fotokópia založená
v súdnom spise čl. 42 k ochoreniu, ktoré bolo tvrdené aj navrhovateľkou - karpálny tunel, pokračovanie
až po čl. 44, pracovné lekárstvo Martinská fakultná nemocnica čl. 45, neurologické oddelenie čl. 46,
vyjadrenie O.. G. čl. 47, rozhodnutie sociálnej poisťovne čl. 48, 50, zápisnica o pojednávaní zo dňa

17.4.2009 čl. 56, zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.6.2009 čl. 63, zápisnica o pojednávaní zo dňa
22.7.2009 čl. 76, nariadenie znaleckého dokazovania čl. 90, znalecký posudok čl. 97, vyšetrenie MGE
čl. 112, zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.11.2011 čl. 121, zdravotné posudky predložené na tomto
pojednávaní čl. 126 a nasledujúce spisu a listinné dôkazy po čl. 130, rozsudok Okresného súdu v Čadci
č. konania 10C/92/2008-133 zo dňa 23.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2012 a ktorým

návrh navrhovateľa bol zamietnutý o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnancom, odvolanie čl. 141, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. konania 5Co/88/2012-158 zo
dňa 26.3.2012, právoplatný 30.3.2012. Sudkyňa oboznámila predložené rozhodnutia 4Cdo/159/2008,
1ÚS 718/11, oboznámila uznesenie NS SR 1Ncdo 8/2008, oboznámila návrh vo veci 4Cpr/4/2012
čl. 1, opakovane predložené okamžité skončenie pracovného pomeru čl. 2, rozhodnutie o plate čl.

3, rozsudok vo veci 10C/92/2008, a to prvostupňový i odvolací od čl. 4 a nasledujúce spisu po
čl. 14, podrobné procesné poučenia súdu, ktoré boli doručené účastníkom i právnym zástupcom
čl. 16, vyjadrenie právneho zástupcu odporcu čl. 22, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.9.2013 čl.
33, vyjadrenie navrhovateľa čl. 36, pripojené listinné dôkazy k vyjadreniu, upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 19.6.2008 čl. 38, ďalšie podanie O.. G. zo dňa 7.11.2008 čl. 39 spisu, ďalšie

podanie O.. G. zo dňa 1.10.2007 čl. 40 spisu, ktoré už sudkyňa oboznámila zo spisu 10C/92/2008
prečítaním, vyjadrenie pôvodného zástupcu navrhovateľky čl. 46, opakované vyjadrenie navrhovateľky
čl. 53 a doplnenie návrhu čl. 55, úroková sadzba čl. 56, 57.

K vykonaným dôkazom sa účastníci konania nevyjadrili, nenavrhli doplnenie dokazovania.

Na začiatku pojednávania súd oboznámil sporné a nesporné body prípadu v zmysle § 118 ods. 2 OSP
a predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP.

Za nesporné súd považoval, že nárok je premlčaný. Splatnosť mzdy nastala 14.7.2008, prvýkrát právo

mohla navrhovateľka uplatniť dňa 15.7.2008, premlčacia lehota je 3-ročná, uplynula dňa 15.7.2011,
navrhovateľka právo uplatnila po uplynutí premlčacej lehoty dňa 21.9.2012 (bolo potrebné aplikovať na
tento pracovno-právny vzťah zákonník práce platný a účinný ku dňu vzniku uplatneného nároku, teda ku
dňu 14.7.2008, a to § 119 ods. 1 veta prvá zákonníka práce: „Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za
mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté

iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutia obdobia, za ktoré sa poskytuje.“, podľa
§ 261 ods. 1 veta prvá zákonníka práce: „Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto
zákonníku stanovenej.“, podľa § 262 ods. 1 zákonníka práce: „Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo uplatniť po prvý raz.“, podľa § 263 ods. 1 zákonníka práce: „ Ak nie je v tomto zákonníku
ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov 3 roky.“)

Za nesporné súd považoval, že bola vznesená zo strany odporcu námietka premlčania, za nespornú
považoval súd výšku mzdy vzhľadom k uplatnenému nároku na náhradu mzdy za dva mesiace vo
výške 1095 € : 2 mesiace = 547,50 € (zo strany odporcu počas celej doby takto uplatnená suma
nebola spochybnená), súd za nesporné považoval, že v príčinnej súvislosti s uplatneným nárokom ide o

premlčaciulehotu,nejdeoprekluzívnulehotu(§69ods.4zákonníkapráce),súdpovažovalzanesporné,
že daný vzťah je pracovno-právny vzťah a je potrebné prioritne aplikovať ustanovenia zákonníka práce,
ustanovenia občianskeho zákonníka len podporne.Za sporné súd považoval, či sú tu dané dôvody pre aplikáciu článku 2 zákonníka práce, resp. § 3
Občianskeho zákonníka, teda rozpor s dobrými mravmi v príčinnej súvislosti so vznesenou námietkou
premlčania.

Okrem už uvedených tvrdení a dôkazov iné tvrdenia a dôkazy k sporným a nesporným bodom zo strany
účastníkov konania a ich právnych zástupcov neboli produkované.

Keďže tvrdenia poverenej pracovníčky odporcu boli v rozpore s tvrdeniami svedka - manžela

navrhovateľky, súd zo vzájomných protikladných tvrdení nevychádzal, považoval ich za nepreukázané.
Vychádzal z objektívnych listinných dôkazov.

Súd sa cítil byť viazaný predmetom sporu podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP. Predmetom sporu
bol po pripustení zmeny návrhu nárok na zaplatenie sumy 1095 € s 8,5 % úrokom z omeškania od
15.7.2008 do zaplatenia.

Nárok bol uplatnený podľa § 69 ods. 4 zákonníka práce „zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný
pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov.“

Výšku priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov súd mal preukázanú nespornými tvrdeniami
účastníkov konania vo výške 1095 € (§ 120 ods. 3 OSP, § 153 ods. 1 OSP). O týchto tvrdeniach nemal
závažné a dôvodné pochybnosti aj vzhľadom k pripojenému rozhodnutiu o plate na čl. 3 spisu.

Skutočnosť, že navrhovateľka okamžite skončila pracovný pomer a nárok na náhradu mzdy za dobu

dvoch mesiacov vo výške priemerného zárobku jej skutočne vznikol, mal súd preukázanú zo spisu
10C/92/2008, konkrétne z okamžitého skončenia pracovného pomeru na čl. 8 tohto spisu, ktoré
odporcovibolodoručenédňa2.7.2008,čovyplývazprezenčnejpečiatky.Zvýpovede,tedazokamžitého
rozviazania pracovného pomeru, vyplýva, že došlo k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru zo
strany navrhovateľky podľa § 69 ods. 1 písm. a), c) zákonníka práce, pretože v dôsledku ochorenia

je zdravotne obmedzená na niektoré pracovné činnosti a lekársky posudok o tom organizácii doložila
23.5.2008, v opravenej verzii 2.6.2008. Napriek tomu nebola preradená na inú vhodnú prácu podľa
§ 55 ods. 2 písm. a) zákonníka práce. Z toho dôvodu okamžite skončila pracovný pomer a z tejto
výpovede zároveň súd mal preukázané, že týmto dňom 2.7.2008 si zároveň uplatnila nárok na náhradu
mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov. Vznik nároku mal súd preukázaný

aj rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. konania 10C/92/2008-133 zo dňa 23.11.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. konania 5Co/88/2012-158 zo dňa 26.3.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.3.2012 a ktorým bolo určené, že návrh odporcu o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru bol zamietnutý ako nedôvodný.

Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Tým mal súd danú prekážku res iudicata na opätovné prejednávanie skutočností a dôkazov, ktoré boli
podkladom k vydaniu rozsudku vo veci sp. zn. 10C/92/2008. Všetky ostatné dôkazy tvoriace podklad
rozhodnutia vo veci 10C/92/2008 a zo spisu 4Cpr/4/2012 teda súd musel vykladať s prihliadnutím na
záväznosť uvedeného rozsudku a na právoplatnosť uvedeného rozsudku.

Tým mal súd preukázané, že s prihliadnutím na právoplatný rozsudok bolo povinnosťou odporcu
navrhovateľku ihneď po predložení zdravotného posudku preložiť na inú vhodnú prácu. Namiesto toho
odporca listom zo dňa 11.7.2008 na čl. 15 spisu 10C/92/2008, na čl. 39 spisu 4Cpr/4/2012 oznámil
navrhovateľke, že okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné, ale netrvá na tom, aby
ďalej pracovala. Súd zároveň má zato, že ju nepriamo nútil k uzavretiu dohody o rozviazaní pracovného

pomeru, pretože uviedol, že zároveň z dôvodu, ak nedôjde vzhľadom na stanovisko zamestnávateľa k
spôsobu skončenia pracovného pomeru k dohode o skončení pracovného pomeru, bude zamestnávateľ
nútený uplatniť svoje nároky v súdnom konaní a trovy, ktoré mu takto vzniknú, budú uplatňované na
jej ťarchu. Dokonca vyhodnotil uplatnenie práva navrhovateľky na poskytnutie pracovných podmienokzodpovedajúcich jej ochoreniu ako porušenie pracovnej disciplíny. Vyplýva to z listu zo dňa 19.6.2008 čl.
38 spisu 4Cpr/4/2012, kde je uvedené: „Dňa 18.6.2008 ste po dlhodobej PN nastúpili do zamestnania,
bol Vám predložený opis pracovnej činnosti v zmysle pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej

zmluvy zo dňa 1.9.2005 uzatvorenej medzi zamestnávateľom a Vami. Vzhľadom k tomu, že ste porušili
pracovnú disciplínu podľa zákonníka práce, § 47, a to tým, že ste odmietli prijať pridelenú prácu v
zmysle uvedeného, Vás týmto upozorňujem na porušenie pracovnej disciplíny v zmysle zákonníka
práce. Zároveň Vás upozorňujem, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny Vám bude
daná výpoveď v zmysle zákonníka práce § 63 ods. 1 písm. e).“ Taktiež pre Regionálny úrad verejného

zdravotníctva Čadca poskytol skreslené údaje k bodu 3 posledná veta: „H. P. bola ponúknutá menej
náročná práca samostatného administratívneho zamestnanca na úseku dopravy, s čím nesúhlasila.“

Uvedenými objektívnymi listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že na strane navrhovateľky skutočne
bolo ťažké zdravotné postihnutie a odporca právo navrhovateľky neriešil v súlade so zákonom, ale
manipulatívnym a šikanóznym spôsobom. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka vzhľadom k tomu,

že odporca jej nepridelil vhodnú prácu, bola nútená okamžite zrušiť pracovný pomer. Prioritný záujem
spoločnosti je na ochrane života a zdravia. Tento záujem odporca nerešpektoval. Navrhovateľka v
záujme ochrany svojho zdravia bola nútená okamžite rozviazať pracovný pomer a postup odporcu súd
vyhodnotil ako postup, ktorým nechránil prioritný záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia, ktorým
chránil prioritne záujmy odporcu na úkor navrhovateľky, s vyhrážkami o disciplinárnej zodpovednosti,

zodpovednosti za vzniknutú škodu a podobne. Pri právnom vzťahu pracovník a zamestnávateľ má byť
viac chránenou kategóriou pracovník ako zamestnávateľ. V danom prípade tomu tak nebolo. Keď súd
zoberie do úvahy aj procesný postup, že odporca nezmenil prístup ani po vypracovaní znaleckého
posudku a po rozhodnutí prvostupňového súdu a podal odvolanie, nemohol súd ustáliť inak, len
tak, že odporca sledoval len svoje záujmy s úmyslom nerešpektovať záujmy navrhovateľky. Keď súd

porovnal, že navrhovateľka žiadala nárok podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce priemernú mzdu za dva
mesiace vo výške 1095 €, pričom odporca radšej ako by uspokojil dôvodný nárok navrhovateľky, vyplatil
trovy znaleckého dokazovania a trovy právneho zástupcu za dobu konania počas troch rokov vo veci
10C/92/2008, súd nemohol zaujať iný názor, len taký, že v danom prípade nešlo o zákonné vyriešenie
nároku navrhovateľky, ale o to, odradiť navrhovateľku od uplatnenia jej nároku na jej úkor, teda na jej

škodu. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že ani po právoplatnom ukončení veci 10C/92/2008 odporca
dobrovoľne navrhovateľke, ktorá u neho odpracovala 30 rokov, nenahradil mzdu za dva mesiace, pričom
vedel, že mzdu uplatnila zároveň s výpoveďou dňa 2.7.2008. Teda vedel to aj počas celého konania
vo veci 10C/92/2008.

Ajkeďzauplatnenienárokumožnopovažovaťlenuplatnenienárokupredsúdom,súduvedenéokolnosti
považoval za také okolnosti, pre ktoré je potrebné na vznesenú námietku premlčania aplikovať článok
2 Zákonníka práce a neposkytnúť ochranu realizácii práva odporcu - vzneseniu námietku premlčania.

Podľa článku 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so

súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Súd mal zato, že z vykonaného dokazovania vo veci 10C/92/2008 je zrejmé, že vzťah medzi

navrhovateľkou ako pracovníčkou a zamestnávateľom - odporcom nebol rovnocenný. Vzťah odporcu
ako zamestnávateľa bol dominantný, svoj dominantný vplyv zneužíval na úkor navrhovateľky.
Nepostupoval v súlade so zákonníkom práce, hazardoval so zdravím navrhovateľky, neposkytol jej inú
prácu, nemala inú možnosť, len podať výpoveď, nezaplatil jej dobrovoľne mzdu v súvislosti s okamžitým
zrušením pracovného pomeru, ktoré sám vyvolal svojim nezákonným postupom. Odporca nemal právo

zneužívať práva zamestnávateľa na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, teda na škodu
navrhovateľky. V danom prípade súd mal zato, že nie v každom prípade vznesenej námietky premlčania
možno aplikovať článok 2 Zákonníka práce. Musí ísť o vysokú intenzitu porušenia morálky tak, ako
tomu bolo v tomto prípade. Osobitosťou tohto prípadu je, že nevzniká porušením právnej povinnosti, ale
vzniká pri výkone práva a spôsobom, ktorý zákon zakazuje. Odporca vykonával svoje právo, vzniesol

námietku premlčania, ale spôsobom, ktorý zákon zakazuje, pretože jeho vznesenie námietky premlčania
bezprostredne nadväzuje a je v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim postupom, kedy zneužíval
svoje postavenie zamestnávateľa na nezákonný postup a šikanózny postup voči navrhovateľke, čo je
v konaní preukázané právoplatným rozsudkom, že navrhovateľka bola v práve a odporca jej právonerealizoval, vyhrážal sa jej disciplinárnym postihom za uplatnenie práva náhradou škody, náhradou trov
konania. Takému právu preto súd nemohol poskytnúť ochranu. Neposkytol ochranu vznesenej námietke
premlčania. Vznesenú námietku premlčania súd považoval za námietku premlčania, ktorá je v rozpore s

článkom 2 Zákonníka práce, s dobrými mravmi. Na túto námietku premlčania preto neprihliadal a priznal
navrhovateľke podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce právo na zaplatenie predmetu sporu, teda sumy 1095
€ priemerného zárobku za dva mesiace.

Keďže dlh odporca nezaplatil dobrovoľne, a to ani po právoplatnom rozhodnutí vo veci 10C/92/2008,

dostal sa do omeškania s platením. Súd z tohto dôvodu priznal navrhovateľke aj právo na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5 % od 15.7.2008 do zaplatenia. 14.7.2008 bola splatnosť
mzdy, prvýkrát právo mohla navrhovateľka uplatniť 15.7.2008. Uplatnila ho spolu s doručenou
výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, dňa 2.7.2008 (čl. 8 spisu 4Cpr/4/2012).
Odporca dlh dobrovoľne nezaplatil, preto dňom 15.7.2008 sa dostal do omeškania s platením dlhu.
Výška úroku z omeškania je v súlade so zákonom, a preto podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. bol navrhovateľke priznaný aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od
15.7.2008 do zaplatenia.

Súd návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie návrhu na zaplatenie 1095 € istiny s
príslušenstvom zamietol.

Podľa § 58 ods. 1 OSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní
po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

V danom prípade návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie návrhu na zaplatenie 1095 €
istiny s príslušenstvom nebol procesným návrhom, ale hmotnoprávnym návrhom, ktorým navrhovateľka
uplatnila právo na zaplatenie nároku, ktorý jej vyplýva z hmotného práva, zákonníka práce - § 69 ods.
4 zákonníka práce. Súd má zato, že podľa § 58 ods. 1 OSP možno pripustiť len zmeškanie procesnej
lehoty, nemožno pripustiť zmeškanie hmotnoprávnej lehoty. Pripustiť možno zmeškanie procesnej

lehoty, napríklad lehoty na podanie odvolania.

Súd zároveň s poukazom na § 209 ods. 2 OSP odvolanie proti tomuto výroku predloží spolu s odvolaním
vo veci samej odvolaciemu súdu.

Súd zároveň v nadväznosti na § 95 ods. 1, 2 OSP pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu
bol nárok na zaplatenie sumy 1095 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.7.2008 do zaplatenia
namiesto pôvodného návrhu ne zaplatenie sumy 1095 €. Súd dospel k záveru, že výsledok dokazovania
umožňuje rozhodnúť aj o zmenenom návrhu, pretože návrh bol rozšírený len o úrok z omeškania z istiny,
nebolo potrebné osobitné dokazovanie pre rozhodnutie o rozšírenej časti predmetu sporu - o zmenenom

návrhu. Z týchto dôvodov zmenu návrhu pripustil. Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP predmet
konania tak ďalej tvoril návrh a rozšírený návrh.

Podľa § 142 ods. 1 OSP úspešným účastníkom konania je navrhovateľka, patrí jej plná náhrada trov
konania vyúčtovaných v súlade s § 151 ods. 1 OSP, v súlade so zákonom, náhrada trov konania, ktoré

v konaní navrhovateľka účelne vynaložila a ich vynaloženie preukázateľne preukázala. Trovy konania
predstavujú 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, porada s klientom, písomné
podanie vo veci, účasť na pojednávaní dňa 4.3.2014) po 61,41 € + 4-krát režijný paušál po 8,04 € +
277,80 € + zaplatený súdny poplatok 66 € = 343,80 €.

Súd navrhovateľku zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov z predmetu sporu 1095 €, v celkovej výške 65,50 €. Trovy konania, ku ktorým bola
zaviazaná, tvoria vynaložené trovy konania pre účely náhrady trov konania navrhovateľky.

Poučenie:

1.) Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.

2.) Proti uzneseniu, ktorým súd pripustil zmeny návrhu, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm.
f) OSP)