Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Klaudia Kosková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213282
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711213282.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu Ing. Ján

Plesník - XANTO, Stavby, rekonštrukcie, design, A. Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen, IČO: 33 304 904
zast. JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, advokátkou, Predmestie 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému K..
O.. D. A., G.., trvale bytom ul. I. XX, XXX XX X., občanovi SR, zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom,
Na Troskách 3, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 411,- EUR istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 411,- EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 20.07.2011 až
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu uzatvorenej Zmluvy
o dielo s poukazom na ust. § 631 Občianskeho zákonníka a nasledujúce, za ktoré žalovaný žalobcovi
nezaplatil cenu.

Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, ako nedôvodne podanú.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom

účastníkov konania, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd
zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo, kde na strane zhotoviteľa
vystupoval žalobca a na strane objednávateľa žalovaný, na základe ktorej žalobca vypracoval pre
žalovaného položkovitý rozpočet na vybudovanie základov na rodinný dom v obci Podzámčok. Žalobca
dňa 15.06.2011 odovzdal osobne žalovanému, ako objednávateľovi „krycí list rozpočtu“ a „prehľad

rozpočtových nákladov“, ktorých prevzatie žalovaný vlastnoručne podpísal, čím potvrdil, že žalobca
riadne a včas dielo ukončil a toto odovzdal žalovanému bez pripomienok. Žalobca sa dohodol so
žalovaným, že cena diela bude určená podľa sadzobníka. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.
11/06001, ktorá sa stala splatnou dňa 19.07.2011 a ktorou vyúčtoval žalovanému cenu diela vo výške
411,- EUR, a to za vypracovanie rozpočtu na vybudovanie základov rodinného domu v obci Podzámčok.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas nesplnil a predmetné
faktúry žalobcovi neuhradil, žalobca následne vyzval dňa 29.07.2011 písomne žalovaného na zaplatenie

žalovanej pohľadávky. Žalovaný však pohľadávku žalobcovi neuhradil a túto povinnosť si odmieta splniť
napriek k tomu, že si je plne vedomý svojho záväzku. Ďalej žalobca okrem iného v konaní uviedol, že
vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného sa jedná len o účelové vyhýbanie sa plneniu jeho záväzku
s cieľom poškodiť žalobcu a získať tak majetkový prospech, nemá žalobca inú možnosť, ako domáhaťsa svojho práva súdnou cestou. Žalobu žalobca opieral o ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka
a nasledujúce.
Žalobca ďalej v konaní uviedol, že záujem o vypracovanie rozpočtu prejavil osobne žalovaný, a nie

len mailom. Žalovaný oslovil žalobcu aj telefonicky, ktorému nikdy neoznámil, že sa jedná o nejakú
súťaž, pričom na osobnom rokovaní vo veci žalobca oznámil žalovanému, že cena za vypracovanie
kompletného položkovitého rozpočtu na stavbu rodinného domu v Podzámčoku je 1.200,- EUR.
Uvedená cena podľa vyjadrenia žalovaného bola vysoká, a tak si žalovaný objednal len položkovitý
rozpočet na základy domu, a dohodol sa so žalobcom na cene 400,- EUR. Cena 1.200,- EUR bola

stanovená na základe ponuky - cenovej kalkulácie na pozemné stavby. Žalobca pri osobnom rokovaní
oznámil žalovanému, že vypracovanie položkovitého rozpočtu je platená služba, s čím žalovaný súhlasil.
Žalovaný bol dostatočne oboznámený s tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o dielo na vypracovanie
rozpočtu, dohodli spoločnú cenu diela, rozsah diela (len základy), časť plnenia, teda boli splnené všetky
podstatné náležitosti Zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal žalobcu,
aby sa dostavili na pracovisko, kde bol zamestnaný, teda v žiadnom prípade za ním žalobca so

svedkom nešli z vlastnej iniciatívy. Žalovaný predmetný položkovitý rozpočet osobne prevzal s tým,
že jeho prevzatie podpísal, nemal k nemu žiadne výhrady a vedel, že mu bude vystavená faktúra v
dohodnutej cene 411,- EUR. Žalovaný si bol vedomý toho, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o
dielo na vypracovanie rozpočtu, taktiež predložil žalobcovi „popis položiek výkazu výmer“.

Žalovaný považoval nárok žalobcu za absolútne neopodstatnený. V konaní uviedol, že so žalobcom
nikdy žiadnu zmluvu o dielo neuzavrel, a to ani ústnou, ani písomnou formou. Dôvody uvedené v žalobe
považoval žalovaný za nepravdivé, nakoľko sa nikdy nestali. Žalobcu, ako aj iné stavebné spoločnosti
žalovaný oslovil s návrhom na predloženie cenovej ponuky pre stavbu rodinného domu. Dňa 05.06.2011
žalobcovi zaslal e-mail s predmetom „Podklady pre ocenenie stavby“, kde okrem iného žalovaný

uviedol „Vašu cenovú ponuku vyplnenú do priloženej excelovskej tabuľky prosím zašlite v utorok 7.6.“
K tomuto e-mailu žalovaný predložil žalobcovi výkaz výmer, popis položiek a niektoré výkresy pre
stavbu. Vypracovanie cenovej ponuky bolo zo strany žalobcu dobrovoľné, o žiadnej odmene v súvislosti
s vypracovaním ponuky sa nikdy nerozprávali. Aj pri osobných rozhovoroch žalovaný jednoznačne
žalobcoviuviedol,žesiničunehoneobjednáva,rozhodnesaažnazákladejehocenovejponuky.Formu,

v akej cenovú ponuku žalobca predložil, si zvolil on sám, a to v rozpore s tým, o čo ho žalobca žiadal
v e-maile zo dňa 05.06.2011. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že krycí list rozpočtu a prehľad
rozpočtových nákladov osobne prevzal a považoval to za jeho cenovú ponuku na zhotovenie základov.
Ani pri odovzdaní tejto ponuky žalobca o tom nehovoril, ako diele, za ktoré si bude účtovať odmenu.
Žalovaný nepotreboval vypracovať rozpočet vo forme, v akej ho predložil žalobca, nakoľko v tom čase

už vlastnil výkaz výmer, aj rozpočet. Výkaz výmer žalobcovi žalovaný zaslal aj sám v e-maile
zo dňa 05.06.2011, čo sám žalobca potvrdil. Preto je nelogické, aby si z neho žalovaný objednával
vypracovaný prehľad rozpočtových nákladov a krycieho listu rozpočtu. Sám žalobca predložené doklady
označil v predmete, ako „základy-ponuka“. Keby sa jednalo o dielo v zmysle údajnej zmluvy, nemal
by dôvod to označovať ako „základy-ponuka“, ale skôr ako zmluva o dielo. Ďalej žalovaný uviedol, že

predmetná „ponuka“ bola žalobcom žalovanému predložená po stanovenom termíne a v nevyhovujúcej
forme, avšak keďže sa nejednalo o dielo a medzi ním a žalobcom nedošlo ani k uzavretiu žiadnej zmluvy,
ďalej sa týmto žalovaný nezaoberal a dňa 30.06.2011 žalobcu e-mailom informoval, že pre vysokú cenu
ho nemohol osloviť na uzatvorenie zmluvy. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na časovú následnosť
krokov zo strany žalobcu. Žalobca totiž faktúru, ktorá je predmetom konania vystavil až dňa 12.07.2011,

pričom ako dátum vzniku daňovej povinnosti uviedol deň 30.06.2011, t.j. deň, kedy žalovaný žalobcu
mailom informoval, že jeho služby pre vysokú cenu nevyužije. Žalovaný je toho názoru, že faktúru č.
11/06001 na sumu 411,- EUR žalobca vystavil len z toho dôvodu, že vo výberovom konaní na realizátora
stavby neuspel. Keby sa totiž medzi nimi jednalo o ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej by mal
byť krycí list rozpočtu, aj prehľad rozpočtových nákladov, faktúra by podľa jeho názoru bola vystavená

podstatne skôr a predovšetkým s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 15.06.2011, t.j. v deň, kedy
krycí list rozpočtu, aj prehľad rozpočtových nákladov od žalobcu žalovaný prevzal. Z uvedených dôvodov
má zato, že v tom čase to aj žalobca považoval za bežné vypracovanie cenovej ponuky u výberového
konania na zhotovenie základov a svoj postoj zmenil až potom, ako sa dozvedel, že neuspel. Ohľadom
fakturácie údajného „diela“ poukázal zároveň žalovaný aj na fakt, že žalobca na zhotovovanie rozpočtov

a kalkulácií ani nemá živnostenské oprávnenie. Ďalej žalovaný uviedol, že keby mal skutočný záujem
o zhotovenie rozpočtu a nie len o cenovú ponuku na zhotovenie základov, obrátil by sa na niekoho, kto
s takýmto predmetom činnosti aj podniká a má oprávnenie na vyhotovovanie rozpočtov. O uvedenýchskutočnostiach žalovaný žalobcu informoval až listom zo dňa 20.07.2011 až do dňa 08.08.2011, kedy
žalobcovi opakovane faktúru č. 11/06001 vrátil ako nedôvodne podanú.

SvedokI.J.napojednávaníkonanomdňa19.03.2011okreminéhouviedol,žebolužalobcuzamestnaný
od roku 2004 do 30.10.2011, kým neodišiel do starobného dôchodku. U žalobcu pracoval ako vedúci
stavebného úseku. Žalovaného pozná, pretože bol za žalobcom ohľadom rodinného domu, pričom k
obdobiu, kedy bol za žalobcom žalovaný sa svedok vyjadriť nevedel. Uviedol, že u žalobcu bol žalovaný
2-krát, alebo 3-krát. Prvýkrát navštívil žalovaný žalobcu z dôvodu, že im povedal, že ide stavať rodinný

dom, a že si hľadá dodávateľa pre stavebné práce a že potrebuje, aby mu urobili nejaké stavebné
práce na stavbe, konkrétne hovorili o spodnej stavbe, teda aj základoch. Žalovaný im doniesol popis
prác na základy, teda na zemné práce. Svedok to žalovanému sľúbil, že mu to urobí, ale keď začal
na tom pracovať, videl, že ten popis, ktorý mu dal žalovaný nezodpovedal tomu, aby mu svedok mohol
vyhotoviť objektívnu cenu. Toto potom oznámili žalovanému a pýtali od žalovaného ďalšie podklady,
keďže tieto boli nedostatočné. Ďalej svedok uviedol, že boli za žalovaným, dohodli si u neho stretnutie

v práci. Tam sa potom bavili a predložili žalovanému toto ohodnotenie, pričom žalovaný im povedal,
že to ohodnotenie nezodpovedá jeho predstavám. Svedok so žalobcom mu potom povedali, že ak im
dá žalovaný podklady, urobia mu rozpočet na požadované práce. Ďalej svedok uviedol, že žalobca sa
potombavilsožalovanýmonejakejcenetohorozpočtu,ktorýžalobcaspracuje.Keďmužalobcapovedal
tú cenu, tak žalovaný sa zasmial a povedal žalobcovi, že za tú cenu si to urobí aj sám, alebo niekto mu

to urobí za 200,-- EUR. Toto sa malo udiať nejako koncom týždňa s tým, že žalovaný povedal, že si to
premyslí cez víkend. Začiatkom týždňa prišiel žalovaný k žalobcovi aj s dokumentáciou s tým, aby mu
spodnú stavbu podľa tej dokumentácie, ktorú doniesol, spracovali, na ten rozpočet len základov. Ďalej
svedok uviedol, že bol prítomný aj pri odovzdávaní spracovaného rozpočtu, pričom žalovaný si prišiel k
žalobcovipotiepapiere.Svedokkonkrétnevidel,keďsižalobcaažalovanývymieňalitiepapiere.Svedok

si nepamätá, žeby žalovaný niečo pripomienkoval, keď preberal tieto papiere. Žalovaný nič nespomínal
o nejakom výberovom konaní, keď im odovzdával tie papiere. Svedok bol v tom, keď im žalovaný
odovzdával tie papiere, že to budú aj realizovať. Svedok nepočítal s niečím takým, žeby žalovaný mal
ešte niekoho vo výhľade, žeby bol ešte chcel s niekým ohľadom toho spolupracovať. Svedok nemal taký
dojem z tých vzájomných rozhovorov. Keď boli u žalovaného koncom týždňa v zamestnaní, odovzdali

spolu so žalobcom žalovanému „cenovú ponuku vypracovanú na základe zborníka ukazovateľov“, ktorý
vypracovalinazákladepôvodnýchpodkladov,ktoréimdalžalovaný.Akoposlednýpredložiližalovanému
krycí list rozpočtu na rodinný dom žalovaného za sumu 42.444,07 EUR. Ďalej svedok uviedol, že
každému hovorili, kto prišiel za nimi, že cena rozpočtu je zahrnutá už v tých dodávateľských prácach,
ale ak to nebudú realizovať, že budú žiadať cenu za spracovanie. Svedok presne nevedel uviesť kde

a kedy toto žalovanému hovorili, uviedol však, že vie, že to hovoria každému. Svedok tieto podklady
pre žalovaného, ktoré spracovával robil asi týždeň. Ďalej svedok uviedol, že s určitosťou môže povedať,
že keď bol prítomný pri rozhovore žalobcu a žalovaného, počul na milión percent, že sa bavili o cene
rozpočtu. Bavili sa o tom na konci týždňa, keď spomínal, že boli so žalobcom v kancelárii žalovaného.
Svedok si nepamätal na to, či k doloženiu výkazu výmer predchádzal mail zo dňa 05.06.2011. Taktiež

si nepamätal na to, či tento mail on videl, alebo nie. Na začiatku nepovedali žalovanému, koľko bude
stáť cenová ponuka, jej vypracovanie, povedal mu to žalobca pri stretnutí u žalovaného a žalovaný nato
reagoval, že sa mu to zdalo veľa a že si to radšej urobí sám. Bolo to niečo nad 1.000,-- EUR. Nato
žalovaný reagoval tak, že si to radšej urobí sám. Na záver svedok uviedol, že na druhý týždeň doniesol
žalovaný projektovú dokumentáciu, tak si svedok myslel, že si to žalovaný nejako premyslel cez víkend,

a že súhlasí s tým, teda s cenou a so všetkým, čo si u neho v kancelárii povedali. Ďalej svedok uviedol, že
pri finančných otázkach, o ktorých sa rozprávali účastníci konania sa naschvál vytratil, je toho názoru,
že tam nemá čo byť tretí človek, je to finančná otázka. Svedok vie, že sa tam dohadovali o niečom, to
sú ich peniaze. Nevedel uviesť, ako sa dohadovali, uviedol, že jeho to nezaujíma. Nebol pri tom. Na
záver svedok ešte dodal toľko, že prax žalobcu bola taká, že keď sa nedohodli na cene za rozpočet

s tým-ktorým účastníkom, tak mu rozpočet žalobca neodovzdal. Keď žalovaný zobral podklady, teda
rozpočet, tak si svedok myslel, že sa dohodli žalobca a žalovaný a nepýtal sa ani na cenu, pretože ho
to nemá čo zaujímať.

Svedok W.. W. I. uviedol, že účastníkov konania pozná, pričom žalobca je jeho konkurencia, robia

v rovnakom „fachu“. Žalovaného pozná z titulu, že robili pre neho výstavbu rodinného domu. Ďalej
svedok uviedol, že v mesiaci marec-apríl 2011 boli oslovení, teda ich technický úsek na spracovanie
podkladov na výstavbu rodinného domu Podzámčok. Cenovú ponuku vypracovávali hlavne na základe
projektovej dokumentácie. Bol im predložený aj popis položiek výkazu výmer. Svedok predpokladal,že robí cenovú ponuku pre žalovaného a že sú oslovení viacerí na vypracovanie cenovej ponuky pre
žalovaného. Nestretol sa s tým, žeby sa išlo do výberového konania na základe jednej cenovej ponuky.
Ponuky sa nespoplatňujú, resp. vo firme svedka nie. Nevedel uviesť, či sa spoplatňuje v iných firmách, v

podstate ho to nezaujíma. Svedok vypracoval na základe podkladov, ktoré im dal žalovaný, len podklady
na hrubú stavbu. Predložené doklady od žalovaného im postačovali nato, aby vedeli vypracovať cenovú
ponuku pre hrubú stavbu. Keď už bola cena doriešená, dotiahnutá medzi svedkom a žalovaným, tak
jednali už ohľadom podmienok zmluvy, ktorú následne uzavreli. Ďalej svedok uviedol, že nepozná
rozdiel medzi cenovou ponukou a položkovitým rozpočtom pri jeho spracovaní, pretože cenová ponuka

je vlastne položkovitý rozpočet. Ich technický úsek spracovával položkovite rozpočet hlavne na základe
projektovej dokumentácie, ktorý sa stal následne súčasťou zmluvy o dielo. Ohľadne výberových konaní
nie je spoplatnená žiadna služba. V režijných nákladoch sú zahrnuté všetky náklady na vytváranie
cenových ponúk, všetky náklady do akýchkoľvek výberových konaní. Cenová ponuka vlastne znamená
výber dodávateľa; keby sa žalovaný nerozhodol pre realizáciu diela u nich, neboli by mu spoplatnili
cenovú ponuku.

Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2012 súd vypočul svedka W.. I. T., ktorý uviedol, že žalobca je
jeho zamestnávateľ a žalovaného pozná ako obchodného firemného partnera žalobcu. Vo firme pracuje
približne 4 roky a žalovaného, ako obchodného partnera žalobcu zaregistroval približne pred jedným
rokom. V danom prípade sa jednalo o dom žalovaného v Podzámčoku. Ďalej svedok uviedol, že firma

žalobcu vytvára aj stavebnú činnosť a žalovaný prišiel s požiadavkou o výstavbu, pričom svedok to
chápal tak, že v lokalite Podzámčok, kde ocenenie vykonania prác bol prvý bod. Firmu zastupuje
žalobca - pán Plesník, lebo je živnostníkom. Tento si potom prizýva ľudí, ktorí sú kompetentní, teda
zo stavebných oblastí, z právnych služieb, administratívnych služieb a podobne. Svedok je k dispozícii
ohľadom administratívnych služieb v oblasti počítačov, resp. zabezpečuje elektronickú komunikáciu,

prípadne prenos do stavbárskeho počítača, servis k tomu. Svedok uviedol, že sa uskutočnila návšteva -
stretnutie zmluvných strán, teda žalobcu s pánom J., a na strane druhej žalovaný osobne v priestoroch
žalobcu. To bola prvá informácia, ktorú svedok vnímal, samozrejme potom nasledovali veci ohľadom
nejakej-tej komunikácie. Uvedené stretnutie sa udialo v otvorenom priestore. Svedok ďalej uviedol, že
žalobca - pán Plesník má hlasné vyjadrovanie, teda celý priestor vnímal, čo sa hovorí. Vzhľadom k tomu,

že mu zo stretnutia žalobcu môžu vzísť nejaké úlohy, tak svedok rozhovor vnímal tiež. Svedok ďalej
uviedol, že z tohto stretnutia vyšlo, že bude zaslaná nejaká e-mailová pošta, a to od pána žalovaného na
firmu žalobcu a svedok ju teda pomôže stavbárom spracovať, teda preniesť, alebo vytlačiť z počítača;
svedok to potom zhodnotí a spracuje. Potom pokračujú stavbári v tom, čo svedok v papierovej forme
spracuje. Na toto bol on žalobcom upozornený, že príde e-mailová dokumentácia od žalovaného. Zo

strany žalovaného to bola požiadavka o spracovanie ceny diela, pričom žalobca za dielo považuje
stavbu; v danom prípade sa jednalo o predpokladaný rodinný dom v lokalite obce Podzámčok, vzhľadom
k tomu, že neboli podklady, svedok ďalej tieto ďalšie veci nevnímal a nasledoval ďalší postup, ako
zaslanie dokumentácie žalovaným. Svedok uviedol, že žalovaný mal viacej návštev u žalobcu, pričom
svedok minimálne vie ešte o jednej. Taktiež svedok má vedomosť o tom, že zástupcovia spoločnosti

žalobcu boli aj u pána žalovaného A., pričom sa toho nezúčastnil. Za žalovaným išiel pán J. a pán
Plesník. V rámci prenosu informácií, teda vo vnútri firmy svedok má dojem, že sa už pokračovať nebude
v ich prácach, teda v prácach firmy XANTO pre žalovaného. Svedok to vnímal tak, že došlo k nejakému
nedorozumeniu.Totovnímalpostretnutíužalovaného,naktoromsvedoknebol.Následnenatožalovaný
osobne navštívil žalobcu, pričom svedok presne dátum uviesť nevedel, ale povedal, že tam nebol dlhý

časový úsek. Preto to svedka upútalo, pričom sa dohodlo na tomto stretnutí, keď bol druhýkrát žalovaný
u nich na firme, že sa bude pokračovať s tým, že sa pripraví rozpočet na čas, teda zemné práce,
spodná stavba. Žalovaný osobne doručil nejakú dokumentáciu, z ktorej bolo treba urobiť podklady pre
nacenenie. Stavbári tomu hovoria „výkaz výmer a ocenenia“. Pri vypracovaní výkazu výmer sa jedná
o náročnejšie práce, treba tam nájsť nejaký program. Tam sa dojednáva, kedy a za koľko, kde, „kedy“

znamená časový horizont, dokedy sa dá urobiť to nacenenie a samozrejme, koľko taká činnosť má
hodnotu, teda činnosť nacenenia. Ďalej svedok uviedol, že pokiaľ je vo firme, presadzuje taký postup, že
oni, ako firma nič nebudú robiť zadarmo, preto svedok sleduje, či pán Plesník - teda žalobca, dojednáva
tú cenu akýchkoľvek práce vo firme, v danom prípade cenu vyrobenia rozpočtu; teda aj v danom prípade
svedok „naťahoval uši“, či on tú cenu rozpočtu dojednáva. Svedkovi odľahlo, keď počul, že ju dojednáva.

Stavbári musia urobiť výkaz výmer a potom z toho urobia rozpočet. Svedok uviedol, že v danom prípade
počul, že sa dohadovali na cene, a to v stovkách eur, konkrétne počul 400,-- EUR, pričom sa to svedkovi
videlo málo.Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Súd
mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 631
Občianskeho zákonníka, ktoré žalobca vypracoval na základe ústnej požiadavky žalovaného zo dňa
10.06.2011. Žalobca vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa. Predmetom
uvedenej zmluvy o dielo bolo vypracovanie položkovitého rozpočtu základov pre stavbu rodinného

domu žalovaného v obci Podzámčok. Spracovaný položkovitý rozpočet na vybudovanie základov
rodinného domu v obci Podzámčok spolu s prílohami, a to „Krycí list rozpočtu a Prehľad rozpočtových
nákladov“žalobcažalovanémuosobneodovzdaldňa15.06.2011vpriestorochžalobcu,ktorúskutočnosť
žalobca súdu preukázal listinným dôkazom zo dňa 15.06.2011. Medzi účastníkmi konania došlo aj
k dohode ohľadom ceny diela, kde žalobca upozornil žalovaného pri osobnom stretnutí v priestoroch
zamestnávateľa žalovaného, že uvedená služba je spoplatnená a cena kompletného položkovitého

rozpočtu na stavbu rodinného domu predstavuje 1200,- EUR, pričom uvedená suma sa žalovanému
zdala vysoká a tak si žalovaný objednal len položkovitý rozpočet na základy domu, pričom žalobca
žalovanému uviedol, že v danom prípade bude cena diela predstavovať len sumu 400,- EUR + -
5 %. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede svedka I. J. na pojednávaní konanom
dňa 19.03.2011, ako aj z výpovede svedka I. T., ktorý bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa

13.06.2012. Obidvaja svedkovia súdu potvrdili tú skutočnosť, že žalobca si so žalovaným dohodli cenu
za vykonanie diela. Žalobca následne po odovzdaní diela vystavil žalovanému faktúru č.11/06001 dňa
12.07.2011 s dátumom splatnosti 19.07.2011 a s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.06.2011, ktorou
vyfakturoval žalobca žalovanému za vypracovanie rozpočtu na vybudovanie základov rodinného domu
v obci Podzámčok sumu 411,- EUR spolu s DPH. Žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi neuhradil v lehote

splatnosti.
Obranu žalovaného v tom smere, že nikdy so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu o dielo, a to ani
ústnou, ani písomnou formou, a že dôvody uvedené v žalobe sú nepravdivé, nakoľko sa nikdy nestali,
súd považoval zo strany žalovaného za účelové. Súd mal preukázané, že žalovaný dňa 05.06.2011
zaslal žalobcovi e-mail s predmetom „podklady pre ocenenie stavby“, kde okrem iného žalovaný uviedol,

že žiada žalobcu o cenovú ponuku vyplnenú do priloženej excelovskej tabuľky zaslať žalobcom
žalovanému v utorok 7.6.“ Súd mal však ďalej z výpovedí svedkov za preukázané, že došlo aj k ďalším
osobným stretnutiam, kde si účastníci konania ústne dohodli Zmluvu o dielo, tak ako to v konaní
tvrdil a zároveň aj preukázal žalobca. V e-maile žiadal žalovaný, ako mal súd preukázané, o zaslanie
„cenovej ponuky pre stavbu rodinného domu“, pričom následne, ako žalobca súdu preukázal výpoveďou

svedka pána J., potom, ako bola žalovanému oznámená cena pre vypracovanie položkovitého rozpočtu
na celú stavbu vo výške 1200,- EUR, žalovaný žiadal spracovanie položkovitého rozpočtu len na
vybudovanie základov na rodinný dom v obci Podzámčok za cenu 400,- EUR, čo vyplynulo z osobného
rokovania z piatka 10.06.2011 v kancelárii žalovaného, kde bol prítomný aj svedok J.. Pokiaľ by mal
žalovaný skutočne záujem len o cenovú ponuku a nie položkovitý výkaz výmer, tak záujem žalobcu

by bol uspokojený už dňa 10.06.2011, kedy mu žalobca za prítomnosti svedka pána J. odovzdal
v kancelárii žalovaného cenovú ponuku vypracovanú v zmysle metodiky „Zborníka ukazovateľov
priemernej rozpočtovej ceny na mernú jednotku objektu“. Uvedená cenová ponuka nebola spoplatnená.
Žalovaný žiadal od žalobcu podrobný položkovitý výkaz výmer. Za tým účelom následne žalovaný
navštívil žalobcu v jeho priestoroch dňa 13.06.2011, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede

pána svedka J., ako aj svedka T. s tým, že žalobcovi doniesol projektovú dokumentáciu za účelom
vypracovania podrobného položkovitého rozpočtu len na základy rodinného domu. Žalobca už v listine o
prevzatí diela zo dňa 15.06.2011 sám uvádza dátum požiadavky na spracovanie položkovitého rozpočtu
deň 10.06.2011, a nie dátum 05.06.2011, kedy došlo k odoslaniu e-mailu žalovaným žalobcovi, pričom
v čase odovzdania diela, t.j. dňa 15.06.2011 žalobca ešte nevedel, že nebude realizovať dielo pre

žalovaného a preto podľa názoru súdu nemal dôvod uvádzať dátum 10.06.2011, keby nedošlo v tento
deň k uzavretiu zmluvy o dielo, ako to tvrdí žalovaný, ale zrejme by uviedol dátum 05.06.2011 (deň
odoslania e-mailu žalovaným). O tom, že dielo žalobca realizovať pre žalovaného nebude sa žalobca
dozvedel až dňa 30.06.2011 z e-mailu žalovaného.

Súd mal teda preukázané výpoveďami svedkov, a to I. J. a W.. I. T., že žalovaný oslovil žalobcu
s požiadavkou vypracovania konkrétneho položkovitého výkazu výmer s ocenením len v rozsahu
základov stavby. Keby nedošlo k takejto dohode medzi účastníkmi konania, logicky by žalobca nemal
dôvod, podľa názoru súdu, svojvoľne meniť rozsah cenovej ponuky zo stavby, ako celku, len na jejzáklady.Súdpotomuveriltvrdeniužalobcuvtomsmere,žeoddobyzaslaniae-mailovejkomunikácie (zo
dňa 05.06.2011) ohľadom cenovej ponuky na celú stavbu rodinného domu došlo k zmene dojednania pri
osobných stretnutiach medzi účastníkmi konania. Žalovaný žiadal žalobcu o vypracovanie konkrétneho

položkovitého rozpočtu len základov pre stavbu rodinného domu žalovaného, na čom sa účastníci
konania dohodli dňa 10.06.2011 pri osobnom stretnutí účastníkov konania za prítomnosti svedka pána
J. v kancelárii žalovaného. Pri uvedenom stretnutí bolo žalovanému oznámené, že uvedený výkaz výmer
je spoplatnený, pričom bola pri tomto stretnutí žalovanému oznámená aj cena ako mal súd preukázané
z výpovedi svedka pána J..

Námietka žalovaného v tom smere, že si nikdy neobjednal u žalobcu výkaz výmer, pretože ním
disponoval, o čom svedčí aj čestné prehlásenie od W.. R. Y., súd aj túto námietku považoval za účelovú
zostranyžalovanéhovzhľadomktomu,žeuvedenývýkazvýmer obsahovallenvšeobecneformulované
položky, ich približné množstvá a popis položiek a žalobca pre žalovaného vypracovával konkrétny

výkaz výmer pre rodinný dom žalovaného v obci Podzámčok, k čomu žalobca potreboval projektovú
dokumentáciu, ktorú následne žalovaný žalobcovi osobne doručil.

Výpoveď svedka W.. W. I. súd považoval za nepodstatnú v danom konaní, pretože svedok sa bližšie
nevedel vyjadriť ku skutočnostiam ohľadom uzavretia zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania. V

podstate sa svedok vyjadril len k tomu, že cenové ponuky sa v jeho firme nespoplatňujú a všetky náklady
z vypracovania cenových ponúk sú zahrnuté v režijných nákladoch firmy. Nevedel však uviesť, či cenové
ponuky iné firmy spoplatňujú pretože ho to nezaujíma.

Ďalší dôkaz, ktorý žalovaný predložil súdu, a to prehľad jázd, súd považoval za účelový zo strany

žalovaného vzhľadom k tomu, že uvedený listinný dôkaz hodnoverným spôsobom súdu nepreukazuje
tú skutočnosť, kedy žalovaný navštívil priestory žalobcu, pretože žalovaný sa mohol dostať do miesta
prevádzky žalobcu aj iným spôsobom, ako len uvedeným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia
Combi, ŠPZ X. XXX S..
Pokiaľ žalovaný v konaní spochybňoval svedeckú výpoveď svedka I. J. a W.. I. T. v tom smere, že sa

jedná o zamestnancov žalobcu a z toho dôvodu sú ich výpovede nevierohodné, súd v tomto smere
poukazuje na tú skutočnosť, že obidvaja svedkovia boli súdom riadne poučení o krivej výpovedi a preto
nie je možné spochybniť pravdivosť a vierohodnosť ich svedeckých výpovedí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia. Zároveň súd v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti žalovanej faktúry, t.j. odo dňa 20.07.2011 až do
zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.