Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216937
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomne podanou žalobou doručenou dňa 28. 9. 2012 Okresnému súdu Levice namietal

zaujatosť sudcov Okresného súdu Levice a domáhal sa, aby súd medzitýmnym rozsudkom o základe
vec i tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Levice, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným
S. R.. Zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej škody v sume 175 eura
a titulom nemajetkovej ujmy v sume 663,84 eura. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 4091885
povinným S. R.. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom Okresného súdu Levice a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca následne podal
podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ legitímne
očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k

reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Nesprávny úradný postup videl žalobca v tom, že neexistovala okolnosť, ktorý by umožňovala

exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zmyslom
právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovaniazásady hospodárnosti v exekučnom konaní a zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti
súdneho exekútora. Pretože exekučný súd zostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora
nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity

pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám:

neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastali riziká: zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

V žalobe ďalej uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur , na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur. a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu

stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, spolu sumu 175 eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodiac, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj
základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si

uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom pri výpočte vychádzal z
pomernej časti sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe

aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov, t.j. 55,32 eura, za mesiac,
spolu 663,84 eura. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 389 dní. Poukázal pritom na nálezy
Ústavného súdu SR, v ktorých bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy
súdov. V žalobe uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 3. 7.2013, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť
a priznať žalovanej náhradu trov konania. Poukázala na to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce
podal písomnú žalobu a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Mala
za to, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných

konaní, nezakladá sa na pravde, pričom sám uvádza, že mu boli doručené rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora a navrhol aplikáciu ustanovenie § 43 ods. 1 OSP. Uviedol, že nie je jasný ani
titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v
prieťahoch v konaní. Mala za to, že žaloba je podaná predčasne, keď neuplynula šesť mesačná doba
na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe

čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedla, že žalobca podal prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23. 4. 2012, pričom už 28. 9. 2012 bola súdu
doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale
skôr. Ďalej poukázala na to že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je splnenie
troch podmienok súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu, ktoré malo spočívať v nerozhodnutí

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, pričom poukázala na to, že nič
nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušnéhosúdu . Okrem toho poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 že pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd
prihliada na lehoty, ale ich nedodržanie nepovažuje automatiky za porušenie základného práva, lebo

je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti danej veci. Zároveň poukázala na to, že pôvodný súdny
exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, teda v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Ďalej poukázala
na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom
konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia

sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má
zanásledokprieťahyvkonaní,príp.vprávoplatnomrozhodnutíEurópskehosúdupreľudsképrávaalebo
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Žalovaná namietala aj premlčanie
návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť k období pred marcom 2009,
keď lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30 - dňovej lehoty

od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora .Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej
súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa žalovanej nemožno tvrdiť,
že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná mala za to, že žalobca nepreukázal, že
by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma,
či majetková škoda. Ku škode uviedla, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými

úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, teda akákoľvek výška
nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikla, tak vznikla bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. To isté platí aj o nároku na majetkovú škodu na udržiavanie systému. Požadovať tak paušálne
sumy za spomínané veci všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a účelové. Poukázala na to,
že samotný zástupca žalobcu vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2. 7. 2012 uviedol, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou
databázou návrhov elektronickej forme a návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli
odoslané v tejto forme rovnako elektronicky. Z týchto dôvodov je uplatňovanie majetkovej škody vo výške
175 eur nadhodnotené a aj nepreukázané. Skutočnú škodu treba preukázať. Žalobca nepreukázal v
konaní ani vznik ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípade zo strany súdu, preto považoval za nesprávnu úvahu navrhovateľa
vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur. Poukázala aj na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických
osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,
úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetom konaní, lebo si nemajetkovú ujmu uplatňuje

spoločnosť ako právnická osoba. V závere poukázala na to, že práve praktiky žalobcu sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových

osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu,
lebo súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne
zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je spojená vyššie časová náročnosť vykonania
procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považuje žalovaný konanie žalobcu
za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca si uplatňuje náhradu škody tak majetkovej
ako naj nemajetkovej z titulu nesprávneho postupu exekučného súdu, ktorý spočíva v tom, že exekučný
súd v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na výkon exekúcie
súdnemu exekútorovi, čím vznikla majetková škoda, o ktorej si žalobca dal vypracovať znalecký

posudok, ktorý je založený na súde pod spisovou značkou Spr 247/2014. Poukázal na závery tohto
znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že škoda navrhovateľovi vznikla, ide o najmenšiu škodu v
sume 31,68 eura. Žiada, aby sa súd s týmto znaleckým posudkom oboznámil. Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanej podaná 25. 9. 2012, nároky neboli uhradené.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len "OSP"), pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a
súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou žalobcu,
vyjadrením žalovaného, stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovaného, pripojeným spisom Okresného
súdu Levice sp.zn. 12Er 408/2005 a zistil tento skutkový a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 12Er 408/2005 vyplýva, že súdny exekútor dňa 1. 8.
2005 predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému
S. R., o vymoženie sumy 25 200,-- Sk (836,49 eura), exekučným titulom bola notárska zápisnica zo
dňa 30. 4. 2005. Exekučný súd dňa 19. 8. 2005 vydal vo veci poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie. Dňa 23. 11. 2010 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora
a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 10. 5.
2011 vyzval súd súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu exekútora, na ktorú výzvu
reagoval súdny exekútor dňa 6. 6. 2011. Uznesením zo dňa 12. 12. 2011 č.k. 12Er 408/2005-18
exekučný súd návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že notársku zápisnicu zo dňa 30. 4. 2005

nepovažoval za vykonateľný exekučný titul, nakoľko povinný bol zastúpený na základe písomného
splnomocnenia uvedeného už v zmluve o úvere, ktorý zástupca za povinného uznal záväzky vyplývajúce
z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Tento súhlas povinnej osoby
nepovažovalzasúhlaspodľapredpisovhmotnéhopráva,nakoľkotovylučujejehoúčelacieľ.Oprávnený
prevzal uznesenie súdu dňa 16. 12. 2011.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak

tentozákonneustanovujeinak,2.škoduspôsobilnotárprivýkoneverejnejmoci,3.škoduspôsobilsúdny
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. (účinný v čase podania žaloby a žiadosti o udelenie
poverenia, t.j. do 31. 12. 2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 541/2003 Z.z, , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona číslo 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä naa) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona číslo 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. číslo 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplneníďalšíchzákonov(ďalejlen"Exekučnýporiadok"),účinnéhovčasezačatiaexekučnéhokonania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a
dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 8. 2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa novely Exekučného poriadku zákonom číslo 341/2005 Z.z., účinnej od 1. 9. 2005, ktorou bolo
novelizované ustanovenie § 44 tak, že § 44 odsek 7 znie nasledovne: "oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.".V prechodných a záverečných ustanoveniach k úpravám účinným k 1. 9.2005, je v ustanovení § 238
uvedené, že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 zákona číslo 341/2005 Z.z. - novela Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3,
§ 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa
použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice. Právnym predpisom, upravujúcim
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je zákon číslo 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová

udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná

ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ("Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom").

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

V nadväznosti na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, v danej veci súd skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Je nesporné,
že žaloba žalobcu vychádza z platnej úpravy, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje
ktorémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s
ustanovením§127ods.1ÚstavySR.Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný

preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci,správanieúčastníkaapostupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonaniezpohľadudodržiavanialehôt
či už zákonných, resp. primeraných lehôt na rozhodnutie v danej veci, nie je kompetentný preskúmavať
všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na

podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to
záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k

porušeniu inštančného princípu súdnictva. V exekučnom spise sa sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy
v konaní, ani žiadosť o stav konania, či sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, nenachádza.Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania, ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29. 6. 1999).
Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čo však
navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,
čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny
názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za

splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol
zodpovednosť len v prípade, ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania,
ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné, nepredstavuje
nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25. 8. 2009).

Žalobca v danej veci namieta, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenom čase. Súd v tomto prípade
skúmal, či exekučný súd dodržal zákonnú 30-dňovú lehotu, z akého dôvodu táto dodržaná nebola a či
je tu existencia dôvodu na náhradu škody, a či vôbec nejaká škoda vznikla.

V predmetnej veci súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovení Exekučného
poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, t.j. ku dňu 1. 8. 2005, ktoré je potrebné aplikovať
na uvedenú vec, nebola v ustanovení § 44 ods. 7 určená lehota na rozhodnutie o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora. Lehota na rozhodnutie bola zavedená až novelou zákona číslo 341/2005
Z.z., účinnou dňa 1. 9. 2005, avšak podľa ustanovenia § 238 sa konania začaté pred 1. septembrom

2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V ods. 2 tohto
ustanovenia nebolo konštatované, že novela Exekučného poriadku sa použije aj na ustanovenie § 44
ods. 5 Exekučného poriadku, t.j. lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora určená nebola,
keďže súd musel postupovať podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku platného pred novelou (podľa §
238 zákona číslo 341/2005 Z.z. - novela Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods.

4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj
na konania začaté pred 1. septembrom 2005). Je nesporné, že exekučný súd o tomto návrhu rozhodol
až dňa 31. 1. 2012. Napriek tomu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora po viac ako
roku od jej podania (žiadosť bola podaná dňa 23. 11. 2010, súd rozhodol dňa 12. 12. 2011 zastavením
exekúcie), nie je možné skonštatovať, že rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, spĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a nárok žalobcu na
náhradu škody z tohto titulu, keďže zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu neexistovala. V danej veci
súd poznamenáva, že v exekučnom konaní zo strany oprávneného nebola podaná žiadna sťažnosť na
prieťahy v konaní, nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, či Európskym súdom pre ľudské práva.

V predmetnej veci, v ktorej žalobca sa domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
určenej lehote, podľa názoru súdu, oprávnený nemôže utrpieť majetkovú škodu počas výkonu exekúcie,
a to ani v čase, kedy oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, nakoľko pôvodný exekútor má

podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať všetky úkony exekučného konania, a to až do doby
rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., dôvodiac,
že príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V súvislosti s
prípadným prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 1. 1. 2013. Aj keď žaloba bola podaná v

roku 2012, súd je toho názoru, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného
ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania
návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie
majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe , je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva

v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo
treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili
dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.
Tedapostupom, ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Navrhovateľ tieto skutočnosti

nepreukázal, nepreukázal, že majetková škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným
rozhodnutím exekučného súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil náhradu tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.
Ako majetkovú škodu uviedol vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci

správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody a
ani jej výšku, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu
exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40 eur, súd dospel k záveru, že okrem toho, že žalobca nepreukázal existenciu škody,
túto výšku škodu ani dostatočne nešpecifikoval. Uvedené položky, ktoré žalobca v podanej žalobe
špecifikoval, nie je možné považovať za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu. Uvedené položky sú paušalizované, nie sú konkrétne pre danú vec, pričom poplatky
spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má žalobca v súvislosti so svojou

podnikateľskou činnosťou a nie je možné určiť hodnotu, akú by mali výkony jeho zamestnancov práve so
správou pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania, v ktorom namieta žalobca nesprávny
úradný postup exekučného súdu. K výške škody, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, žalobca nepreukázal. V exekučnom spise sa v období
od podania návrhu na vydanie poverenia, návrhu na zmenu exekútora do jeho rozhodnutia, nenachádza
žiadna sťažnosť, ani urgencia zo strany oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca existenciu
škody v tejto časti žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom ako dôkaz v žalobe navrhol pripojiť exekučný

spis Okresného súdu Levice. Súd tento exekučný spis pripojil a oboznámil prečítaním listiny z tohto
spisu, pričom žiadne dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje, a z ktorých odvodzuje vznik škody, sa v spise
nenachádzajú a ani žiadne iné žalobca k žalobe, ani na pojednávaní, na výzvu súdu, nedoložil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že počas doby, ktorá uplynula od podania

návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu, žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Jeho
vyjadrenia o rizikách neskoro vydaného rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by mohol
súd považoval za právne relevantné iba v takom prípade, ak by neboli uvádzané len všeobecne a
hypoteticky, ale by boli podložené jednoznačnými dôkazmi (napr. v čase podania návrhu na zmenu

exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v priebehu doby do rozhodnutia o návrhu
na zmenu exekútora, ich už nemal). Aj v tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti skutočnosť, že až
do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný vykonať úkony pôvodne poverený
exekútor a tiež skutočnosť, že v čase podania návrhu na zmenu exekútora súd nemal určenú zákonom
lehotu na rozhodnutie o tomto návrhu.

Žalobca predložil súdu znalecký posudok (založený na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou Spr
247/2014), spracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom pod číslom 1/2014
zo dňa 17. 1. 2014. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymiúradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov v slovenskej republike v exekučných
konaniach. Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné
služby, tlač a úpravu informačného systému, znalecký ústav vypočítal majetkovú ujmu žalobcu, ktorá je

diferencovaná podľa jednotlivých typoch žalôb tak, že pri žalobách, v ktorých žalobca namieta nesprávny
úradný postup z titulu nerozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote o zmene súdneho exekútora,
je výška škody 31,68 eura spolu (z toho mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na
úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné
služby 4,43 eura) na jednu žalobu (strana 43 znaleckého posudku).

Súd sa s argumentáciou žalobcu v tom smere, že znaleckým posudkom je preukázaná skutočná výška
škody, ktorú žalobca utrpel v dôsledku nerozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o zmene exekútora v
zákonnej 30-dňovej lehote, nestotožnil, dôvodiac, že týmto znaleckým posudkom síce vyčíslil znalecký
ústav náklady na jednu žalobu, avšak toto vyčíslenie je paušalizované, neodzrkadľuje skutočnú výšku
škody v danej exekučnej veci Okresného súdu Levice sp.zn. 12Er 408/2005, pričom takáto "škoda",
resp. takéto náklady by mu vznikli i v prípade, ak by exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora

rozhodol bezodkladne, na nasledujúci deň, taktiež by mal mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na
úpravu informačného systému, náklady na poštovné, náklady na telekomunikačné služby. V tejto danej
exekučnej veci sa nenachádza žiadna sťažnosť oprávneného, t.j. žalobcu, ani žiadosť o informáciu o
stave konania, preto nie je zrejmé, aké zvýšené náklady na poštovné, či telekomunikačné služby mu
vznikli. Napriek predloženému znaleckému posudku súd konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu

skutočnej škody a ani jej výšky v danej veci, ktorá mu mala nesprávnym postupom exekučného súdu
vzniknúť.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa domáha majetkovej škody v celkovej
výške 175 eur v každej jednej žalobe (správa pohľadávky 70 eur, udržiavanie a správa informačného
systému 40 eur, administrácia listín a komunikácia s exekučným súdom 50 eur), pričom znaleckým

posudkom bola určená výška "škody" v sume 31.68 eura, žalobca napriek tomu zotrval na výške škody
175 eur. Z uvedeného postoja žalobcu vyplýva, že žalobca si neuplatňuje skutočnú "škodu", ktorá mu
mala byť spôsobená, ale iba "škodu" určenú odhadom, ktorá skutočnosť na preukázanie výšky škody
nepostačuje.

V časti uplatneného nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu v tomto konaní, súd poznamenáva, že túto
môže priznať s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Tak, ako sú tieto
podmienky nároku v zákone uvedené, je potrebné konštatovať, že tieto sa vzťahujú na poškodeného
- fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a
okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj
od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod
pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. O návrhu na zmenu exekútora bolo exekučným
súdom rozhodnuté, aj keď nie v zákonnej 30-dňovej lehote, pričom je potrebné konštatovať, že v čase
rozhodovania súdu o tejto žiadosti, lehota na rozhodnutie podľa exekučného poriadku neexistovala.

Konštatovanie že vo veci došlo k prieťahom v konaní exekučného súdu, nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať. Prieťahy v konaní neboli zistené a konštatované žiadnou inou inštitúciou,
ktorá je na takéto konštatovanie oprávnená (predseda súdu, Ústavný súd Slovenskej republiky, ESĽP),
taktiež nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom exekučného súdu a vznikom škody.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov a skutočností súd na jednej strane skonštatoval, že žiadna škoda

nevznikla a na druhej strane konštatuje, že ak by aj teoreticky žalobca určitú škodu reálne utrpel a
túto preukázal relevantnými dokladmi, nepreukázal žalobca príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
rozhodnutímexekučnéhosúduozmeneexekútora,nepreukázal,žebymunímtvrdenénákladynevznikli
aj v prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu, keďže exekúcia nie je doteraz právoplatne
skončená.

Z uvedených dôvodov súd preto konštatuje, že v danej exekučnej veci vedenej Okresným súdom
Levice sp.zn. 12Er 408/2005 nezistil žiadny nesprávny úradným postup, zakladajúci nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu.V danej veci žalovaný namieta zmätočnosť žaloby žalobcu s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen"OSP"),

ktorú námietku súd vyhodnotil ako účelovú, keď dospel k záveru, že žaloba spĺňa náležitosti v zmysle
§ 43 OSP a zákona číslo 514/2003 Z.z.. Žalobca v podanej žalobe uviedol čoho sa domáha, voči komu
smeruje a z akého dôvodu, pričom nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale
má vplyv na výsledok sporu a môže viesť k zamietnutiu návrhu.

Ďalej žalovaný namieta predčasnosť podanej žaloby, keď žalobca síce podal návrh na predbežné
prerokovanie návrhu podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., avšak neodstránil vady tohto návrhu,
na odstránenie ktorých ho vyzval. Súd preto skúmal, či žalobca podal žalovanému návrh v zmysle
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona a z písomného vyjadrenia žalovaného zistil, že tento bol podaný
dňa 30. 5. 2012. Žalobca podal súdu žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súdu
dňa 28. 9. 2012. V čase podania žaloby súdu šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak

v čase rozhodovania súdu, táto lehota už uplynula a žalovaný návrhu žalobcu v rámci predbežného
prerokovania nevyhovel. Súd preto žalobu za predčasne podanú nepovažoval a vo veci rozhodol.

Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu

súdneho exekútora. Námietku premlčania vzniesol pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4.
2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Preskúmaním námietky premlčania súd konštatuje, že žiadosť o zmenu súdneho exekútora
bola exekučnému súdu doručená dňa 23. 11. 2010, súd o nej rozhodol 12. 12. 2011 zamietnutím tejto

žiadosti a zastavením exekúcie. Trojročná premlčacia lehota v čase podania nároku na predbežné
prerokovanie, ani žaloby, neuplynula. Na základe uvedených skutočností súd neakceptoval žalovanou
vznesenú námietku premlčania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne neuplatnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.