Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/117/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706204965
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8706204965.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu F. P.

H. F. A..G.. Y. C. I.-G., Q.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Janou Murárovou, advokátkou AK Poprad, 1 . mája
220/19, proti žalovanému W. N., Q.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Margitou Schmidtovou, advokátkou AK
Poprad, Partizánska 2900, v konaní o vydanie nehnuteľnosti podľa Zák. č. 161/2005 Z.z., takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu návrhu tak, že nový petit návrhu znie: Súd určuje, že nehnuteľnosti -
stavba súp. č. XX na parcele KNC č. XXX, pozemky KNC č. 101 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
221 m2 a KNC č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1110 m2, ako aj stavba hospodárskej
budovy bez súp. č. na pozemku parc. č. KN C XXX, to všetko zapísané na LV č. X pre obec a k.ú. N.,

patria do vlastníctva cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Poprad
- Veľká.

II. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti - stavba súp. č. 28 na parcele KNC č. 105, pozemky KNC č.
101 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2 a KNC č. 105 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1110 m2, ako aj stavba hospodárskej budovy bez súp. č. na pozemku parc. č. KN C 101, to

všetko zapísané na LV č. 1 pre obec a k.ú. Mlynica, patria do vlastníctva cirkevného zboru Evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania na Slovensku I. - G..
III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 5.5.2006 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bola
odporkyni uložená povinnosť vydať navrhovateľke stavbu súp. č. XX na parcele č. XXX, pozemok parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1110 m2, všetko zapísané na LV č. X pre obec a k.ú. Mlynica.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností, a to domu - fary č.p.

XX a vedľajších stavieb, dvora a záhrady pod mpč. XXXX v pozemnoknižnej zápisnici č. 9, bol právny
predchodca navrhovateľa, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, cirkevná obec v Milbachu, avšak
nehnuteľnosti boli bez právneho dôvodu odňaté vlastníkovi a delimitačným protokolom zo dňa 18.9.2002
prešli do vlastníctva odporcu.
Navrhovateľka si nárok na vydanie nehnuteľností uplatnila v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č.
161/2005 Z.z., o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam výzvou zo dňa 5.5.2005.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila v tom smere, že v danej veci je odporcovi množstvo vecí
nejasných, je potrebné vypracovať geometrický plán, ktorý si už vypracovať dala, avšak nemá ho k
dispozícii. Po jeho vypracovaní mala odporkyňa podať písomné stanovisko, ktoré však ani dodatočne
nepredložila.Rozsudkom zo dňa 14.12.2009 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podala odvolanie
odporkyňa a uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 28.6.2010 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený

a vec vrátená na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa mal súd I. stupňa vysporiadať
s ustálením a identifikáciou predmetu sporu.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne Q.. G. C., znaleckým posudkom Q.. A. L.Č., ako
aj listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka sa pôvodne v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. domáhala uloženia povinnosti odporkyni
vydať navrhovateľke stavbu súp. č. XX na parcele č. XXX, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 221 m2, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1110 m2,
všetko zapísané na LV č. X pre obec a k.ú. Mlynica. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností, a to domu
- fary č. p. XX a vedľajších stavieb, dvora a záhrady pod mpč. XXXX v pozemnoknižnej zápisnici č.

X, bol právny predchodca navrhovateľa, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, cirkevná obec v
Milbachu, avšak nehnuteľnosti boli bez právneho dôvodu odňaté vlastníkovi a delimitačným protokolom
zo dňa 18.9.2002 prešli do vlastníctva odporcu. Navrhovateľka je právnym nástupcom Evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania, cirkevnej obce v Milbachu.
Po vrátení veci odvolacím súdom sa navrhovateľka domáha určenia, že je výlučným vlastníkom stavby

súp. č. XX postavenej na parcele č. 105 a pozemkov registra C parc. č. XXX o výmere 1110 m2 - zast.
plochy a nádvoria a parcely parc. č. KNC XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 221 m2, všetko
zapísané v LV č. X pre obec a k. ú. N.. Navrhla tiež pripustenie rozšírenia petitu o výrok, ktorým súd
určí, že stavba hospodárskej budovy bez súp. č. na pozemku parc. č. KN C XXX, k.ú. Mlynica patrí do
vlastníctva Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku I.-G..

Predmetné nehnuteľnosti boli bez právneho dôvodu navrhovateľke odňaté a zapísané do vlastníctva
Slovenskej republiky. V roku 2002 bol medzi Okresným úradom v Poprade a odporkyňou uzavretý
delimitačný protokol, na základe ktorého prešlo vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam do
vlastníctva odporkyne. Podľa identifikácie parciel parcely dnes evidované Správou katastra Poprad v
k.ú. Mlynica na LV č. X pod č. XXX a XXX zodpovedajú pôvodnej parcele mpč. XXXX a budova fary,

stojaca na parcele č. XXX, pôvodne evidovaná pod súp. č. XX je v súčasnosti evidovaná pod č. p. XX.

Odporkyňa namietala, že zákon č. 161/2005 Z.z. sa vzťahuje na poľnohospodársku a lesnú pôdu, a na
hospodárke budovy, avšak budova fary žiadnu hospodársku funkciu neplnila. Namietala, že zákon č.
161/2005 Z.z. sa na predmetné pozemky a stavbu nevzťahuje. Ďalej namietala, že pozemok pôvodne

mpč. XXXX bol prevedený do k.ú. Starý Smokovec a nie je súčasťou katastrálneho územia obce Mlynica
a nie je možné teda uvedené nehnuteľnosti vydať. Po zmene petitu návrhu odporkyňa namietala, že
predmet sporu nie je totožný s nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom tzv. delimitácie, nakoľko
pôvodná stavba bola zbúraná a pozemky v súčasnosti zapísané pod parc. č. XXX a XXX nie sú totožné
s pôvodnou parcelou mpč. XXXX.

Z výsluchu svedkyne Q.. G. C., riaditeľky Správy katastra Poprad súd zistil, že čo sa týka pôvodnej
parcely mpč. XXXX táto bola zapísaná pôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. 32 zápisom z roku
1909 v k. ú. Mlynica. V roku 1914 bola predmetná parcela prepísaná na pozemno-knižnú zápisnicu č.
XXX k. ú. Mlynica. V roku 1942 bola táto nehnuteľnosť zapísaná do pozemno-knižnej zápisnice č. 9

k. ú. Starý Smokovec. Tento zápis bol vykonaný na základe rozhodnutia týkajúceho sa navrhovateľky.
Listiny týkajúce sa zápisov z roku 1909 a 1914 sa v archíve Správy katastra Poprad nenachádzajú.
Listina osvedčujúca dôvod zápisu z roku 1942 pod č. d. 713 sa v archíve nachádza. Čo sa týka
mapového vyznačenia pôvodnej parcely mpč. XXXX, táto je vyznačená v pozemno-knižnej mape, ktorá
je súčasťou pozemkovej knihy a nachádzala sa v intraviláne obce Mlynica. Parcela vznikla v roku 1909.

K rozdielnym stanoviskám Správy katastra Poprad svedkyňa uviedla, že prvý prípis nespracovávala
osobne, spracovávala druhý prípis a čo sa týka obsahu, pokiaľ by sa Správa katastra zaoberala pri
spracovaní prvého stanoviska vecou dôslednejšie, zistila by rovnaké skutočnosti ako svedkyňa v rámci
druhého šetrenia. Je pravdou, že v minulosti sa z k. ú. Milbach vyčlenila časť, ktorá neskôr tvorila a tvorí
časť k. ú. Starý Smokovec. Čo sa týka výmery parciel, túto možno považovať za záväznú, hodnoverným

a záväzným údajom je len vtedy, ak bola určená v digitálnej podobe. Správa katastra pri konštatovaní
nesprávnosti zistení uvedených v prípise zo dňa 26.2.2009 nie je v prípade opakovaného podnetu na
opravu chyby v katastrálnom operáte schopná prípadné zistenia využiť a chybu odstrániť.Nakoľko bolo úlohou súdu vysporiadať sa s ustálením a identifikáciou predmetu sporu, nariadil znalecké
dokazovanie a zo znaleckého posudku Q.. A. L. č. 14/2011 zistil, že súčasné parcely parc. č. C KN
XXX a XXX boli vytvorené v mieste, kde je podľa pozemkovoknižnej mapy polohovo situovaná mpč.

XXXX a do 30.12.1942 boli pozemky parc. č. C KN XXX a XXX a na nich postavené budovy ev. fary
a hospodárske budovy evidované v PKV XXX ako mpč. XXXX. Chybnou listinou o delimitácii boli z
tejto zápisnice vyčiarknuté a evidenčne zapísané do zápisnice 9 k. ú. Starý Smokovec a týmto zápisom
došlo k zavedeniu nesúladu medzi v katastri evidovaným právnym stavom a stavom skutočným, nakoľko
budova fary a pozemky sa nachádzajú v k. ú. Mlynica a nie v k. ú. Starý Smokovec. Pôvodnú parcelu

mpč. XXXX tvoria teraz parcely C KN XXX a XXX a budova materskej škôlky súp. č. XX na parcele C
KN XXX je pôvodná budova ev. fary v pkv XXX č. XX. Pôvodná hosp. budova stojí na parcele parc.
č. C KN XXX.
Kvôli chybnému odpisu mpč. XXXX z PKV XXX a z k.ú. Mlynica sa pri zápise parciel tieto identifikovali
z neknihovanej plochy - verejného priestranstva, podľa katastrálnej mapy označenej č. XXXX. AK by
bola parcela mpč. 3463 ostala zapísaná v k.ú. Mlynica, identifikácia parciel C KN č. XXX A. XXX by bola

vyhotovená na túto parcelu.
Vzhľadom na spochybňovanie identifikácie pre nesúlad výmery znalec skonštatoval, že výmera
pozemku v celej histórii evidencie pozemkov nebola záväzným údajom. Poukázal pri tom na § 51 ods.
4 Nariadenia ministra spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 (pozemnoknižný poriadok) uverejnený
ako patent v ríšskom zákonníku, z ktorého vyplýva, že „strana majetkovej podstaty neručí za správnosť

zovňajších značiek, za povahu a udanú plošnú mieru parciel v nej vykázaných.“
Taktiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 70 ods. 2 Zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra,
a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné čísla, geometrické určenie nehnuteľností, druh
pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera
poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej jednotky, údaje o

základných a podrobných polohových bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy
sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Výmera pozemku teda nie je záväzná ani podľa
platného katastrálneho zákona.
Znalec tak potvrdil rozhodujúce skutočnosti uvedené aj v znaleckom posudku Q.. K. P. č. 6/2009.

K vypracovanému posudku sa vyjadrila odporkyňa a uviedla, že znalecký posudok vníma ako
kontroverzný a zo strany znalca výslovne špekulatívny. Podľa odporkyne je absolútne neprípustné, aby
znalec napádal aktuára, ktorý pred 70 rokmi robil zápisy do pozemkovej knihy. Podľa odporkyne aktuár,
ktorý v roku 1942 do pozemkovej knihy zapisoval to, čo zapisoval, mal na to riadny titul, a to bolo
rozhodnutie Okresného súdu Spišská Sobota a potom uznesenie. Pokiaľ administratívne odišla parcela

mpč. XXXX do iného k.ú., tento fakt treba rešpektovať. Poukázala na to, že od roku 1942 štát v dobrej
viere vydržal voči evanjelickej cirkvi parcelu, ktorú potom odovzdal do správy MNV a tohto času obci
Mlynica. Podľa odporkyne budova fary ako administratívnej jednotky bola v roku 1942 zbúraná, pozemok
so zbúraniskom sa odpredal a keď sa neodpredal, tak sa zrejme nemohol odpredať, pretože nepatril
spolu s budovou evanjelickej cirkvi ale obci.

Čosatýkazmenypetitu,tútonavrhovateľkaodôvodnilatým,žeSprávakatastraPopradneeviduježiaden
doklad o tom, že by bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľke v minulosti
odňaté. Podľa záznamov správy katastra bol jediným nadobúdacím titulom delimitačný protokol, ktorým
prešlo vlastnícke právo na odporkyňu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočnosti
ustanovených zákonov.

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľky na vyhlásení určovacieho výroku súdu vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam, pričom mal za preukázané, že v prípade, ak by súd nerozhodol o návrhu

navrhovateľky, jej právne postavenie by sa nepochybne zhoršilo.

Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny
záujem navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: odporcom
je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že

právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

Naliehavý právny záujem navrhovateľka preukazovala tým, že rozhodnutie môže byť podkladom pre
zápis v katastri nehnuteľností, a že neexistuje doklad o tom, že by bolo v minulosti vlastnícke právo

navrhovateľke odňaté. Neexistuje teda doklad o tom, ako prešlo na štát. Delimitačný protokol uzavretý
medzi bývalým Okresným národným výborom v Poprade a Obecným úradom v Mlynici dňa 31.12.1990
uvádza, že štát predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva v roku 1946, avšak bez uvedenia
právnehotitulu.Uznesenímzodňa17.12.2007,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa1.2.2008,súdzmenu
petitu žaloby pripustil.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že navrhovateľka osvedčila jednak naliehavý
právny záujem na vydaní určovacieho výroku k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
sporu. Pri hodnotení existencie a preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva súd
vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva,

pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv
v katastri nehnuteľností.

Súd má za to, že nárok navrhovateľky nebolo možné uplatniť podľa reštitučného predpisu (zák. č.
282/1993 Z.z.), nakoľko tento sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd

spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným
veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych a správnych
aktov vydaných v období od 8. mája 1945. Základnou podmienkou je existencia rozhodnutia, ktorá
splnená nie je.

Súd má za to, že v prejednávanom prípade sa nemohlo jednať o konfiškovaný majetok v zmysle zákona
č. 46/1948 Zb., o nové pozemkové reformě (trvalé úpravě vlastnictví k zemědělské a lesní půdě), napriek
tomu, že tento dôvod, resp. nadobúdací titul bol v katastri nehnuteľností uvedený.
V tomto smere má súd za to, že napriek tomu, že boli poľnohospodárske nehnuteľnosti cirkevným
zborom odňaté a dané do správy štátnych orgánov, predovšetkým nehnuteľnosti nemeckých a

maďarských reholí a cirkevných inštitúcií boli síce dané pod národnú správu, ale stavby a pozemky v
intraviláne obcí neboli skonfiškované ani podľa nariadenia SNR č. 4/1945 Zb., 104/1945 Zb., ani podľa
iného predpisu.
Pokiaľ bola v katastri nehnuteľností vykonaná zmena v osobe vlastníka, neexistoval pre túto zmenu
zákonný dôvod.

Dekrétom prezidenta ČSR č.108/45 Zb. síce boli právoplatne zrušené nemecké cirkevné zbory
evanjelickej cirkvi a.v. a senioráty, maďarské cirkevné zbory a senioráty ako právnické osoby, a majetky
ústredí týchto zrušených zborov a seniorátov, podnikov, ústavov, združení a inštitúcií každého druhu,
počítajúc do toho každý hnuteľný a nehnuteľný majetok, archívy a cirkevné matriky ako verejnoprávne

listiny boli dané do správy majetku Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, avšak s ohľadom na obsah
pozemnoknižnej zápisnice č. 9 mal súd za preukázané, že vlastníkom majetku bola minimálne od
11.7.1914 navrhovateľka.
Pokiaľ by mal byť nehnuteľný majetok navrhovateľky konfiškovaný, Československý štát sa mohol stať
vlastníkom predmetných nehnuteľností len na základe priamej inštrukcie pre výkonné orgány národných

výborov reg. č. 89/P-60 Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry č. 53/774/60 zo dňa 20.
4. 1960, avšak iba rozhodnutím príslušného národného výboru, k čomu nedošlo.
Bez rozhodnutia národného výboru o prechode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
teda k prechodu vlastníckeho práva v prospech štátu dôjsť nemohlo. Ak Okresný úrad v Poprade akonevlastník previedol odporcovi vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorej nebol vlastníkom, prevádzal to, čo sám
nevlastnil, a teda prevod viac práv, než mal sám prevodca v čase prevodu, nie je podľa práva spravidla
možný, (nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet).

Z listinných dôkazov založených v spise síce vyplýva, že pozemnoknižná zápisnica č. X pre k.ú. Starý
Smokovec eviduje dom - faru č. p. 58 a vedľajšie stavby a dvor, záhradu, a že podľa rozhodnutia
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania zo dňa 13.4.1914 zo zápisníc č. XX A. XXX sa zapisuje
parcela č. 3463 a vkladá vlastnícke právo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, cirkevná obec v

Milbachu, avšak z vyjadrenia svedkyne Ing. C.j aj znaleckého posudku Q.. L. jednoznačne vyplýva, že
uvedené nehnuteľnosti sú dnes evidované ako parcely č. 101 a 105 a nachádzajú i intraviláne obce
Mlynica. Túto skutočnosť potvrdzuje aj identifikácia parciel č. P85/03 zo dňa 30.6.2003. Uvedené parcely
sú zapísané na LV č. X pre obec a k.ú. Mlynica v prospech odporkyne a na parcele č. 105 je postavená
stavba súp. č. 28, materská škola. Ako titul nadobudnutia nehnuteľností evidovaných na LV č. X je o.
i. uvedený protokol o delimitácii 254/91-máj.

Je pravdou, že dňa 22.5.1942, č. k. 671/42 súd zistil, že uvedeným oznámením bola bývalému
Okresnému súdu v Spišskej Sobote oznámená zmena hraníc katastrálneho územia Milbach na dve
samostatnékatastrálneúzemia,ktorýchnázvystanoviloMinisterstvofinanciísMinisterstvompravosúdia
a Ministerstvom vnútra tak, že časť katastrálneho územia označovaného Milbach I. (dnešná Mlynica),
na ktorom ležala politická obec uvedeného názvu, ostala naďalej označené ako Milbach a časť

katastrálneho územia označovaná ako Milbach II. (dnešný Starý Smokovec), na ktorej ležala obec Starý
Smokovec, bola ďalej označovaná ako k.ú. Starý Smokovec. Uvedená zmena mala byť vykonaná v
operáte.
Napriek uvedeným listinným dôkazom, ako aj uzneseniu bývalého Okresného súdu v Spišskej Sobote
má súd za to, že uvedená zmena v pozemnoknižnej zápisnici vykonaná nebola, resp. nebola či nemohla

byť vykonaná úplne, nakoľko z ďalšej komunikácie súdu a Katastrálneho zememeračského úradu v
Kežmarku vyplýva, že katastrálny úrad nebol schopný zmeny riadne zapísať, z dôvodu nemožnosti
riadnej identifikácie parciel.

Z uznesenia Okresného súdu v Spišskej Sobote zo dňa 30.12.1942, č.k. Čd XXX/XX, síce vyplýva, že

bývalý Okresný súd v Spišskej Sobote okrem iných nehnuteľností v bode 9 písm. a) povolil v pozemkovej
knihe k.ú. Milbach zmenu v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. Milbach tak, že odpísal parcelu č.
XXXX - dom-fara čp. 58 a zapísal ju do novej zápisnice č. 9, k.ú. Starý Smokovec, avšak z prípisu
Obvodného úradu MNV vo Veľkom Slavkove zo dňa 10.10.1947, č. k. XXXX/XXXX, súd zistil, že s
ohľadom na nedostatok finančných prostriedkov obce Milbach úrad upovedomil školský inšpektorát v

Poprade o možnosti umiestnenia štátnej detskej opatrovne do bytu evanjelického farára, ktorý považoval
za konfiškát v zmysle nar. SNR č. 104/45 Sb. a požiadal o umiestnenie opatrovne do uvedených
priestorov. Je teda zrejmé, že nehnuteľnosť ostala naďalej v evidencii obce Milbach, i keď sa malo
podľa predchádzajúcich listinných podkladov jednať o pozemok a stavbu v k. ú. Starý Smokovec. Súpis
majetku navrhovateľky k 1.12.1960 obsahuje záznam o správe filiálneho cirkevného zboru Mlynica, kde

je o.i. uvedená okrem parcely č. XX, na ktorej stojí evanjelický kostol aj parcela č. XXXX, na ktorej má
byť farská budova č.p. XX a vedľajšie stavby, a taktiež dvor a záhrada. Fotodokumentácia predložená
navrhovateľkou aj znalcom zase jednoznačne preukazuje, že v súčasnosti evidovaná stavba súp. č. 28
je pôvodnou stavbou č. 58. Nemôže tak byť pravdivým tvrdenie, že pôvodná budova evanjelickej fary
neexistuje, resp. bola sanovaná.

Z potvrdenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 8.6.2009 súd zistil, že uvedeným
potvrdením bola osvedčená právna subjektivita Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania na Slovensku Poprad - Veľká, pričom štatutárnym zástupcom subjektu je predsedníctvo
cirkevného zboru, t.j. príslušný evanjelický farár a zborový dozorca. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona

č. 282/1993 Z.z. oprávnenou osobou po Nemeckej evanjelickej a.v. cirkvi je Evanjelická cirkev
augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevné organizačné jednotky. Evanjelická cirkev
augsburského vyznania na Slovensku teda bola uznaná ako nástupca nemeckých a nemecko-
maďarských cirkevných zborov. Totožné stanovisko vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa
15.2.2012.

Rozhodnutím Biskupského úradu východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na
Slovensku zo dňa 28.7.1995 Dištriktuálne presbyterstvo v zmysle čl. 16 bod 2 a čl. 26 odst. 2 písm.f)
cirkevnej ústavy bývalý cirkevný zbor Mlynica pričlenilo k cirkevnému zboru I. - G. s účinnosťou od
15.7.1995. Z uvedeného vyplýva splnenie požiadavky aktívnej legitimácie navrhovateľky v spore.Základnouprávnounormouupravujúcouzmiernenieniektorýchmajetkovýchkrívdspôsobenýchcirkvám
a náboženským spoločnostiam je zák. č. 282/1993 Z.z.

Podľa § 2 cit. zák. oprávnenými osobami sú štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so
sídlom v Slovenskej republike vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva
štátu alebo obce v rozhodnom období v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2.
Povinnou osobou, ktorá má povinnosť odňatú vec vydať, je organizácia vlastniaca alebo spravujúca

predmet reštitúcie. Ide predovšetkým o štátne organizácie ( rozpočtové a príspevkové organizácie ),
štátne podniky, obce ( bývalé národné výbory ), ktoré majú v rozhodujúcom čase, teda ku dňu
účinnosti reštitučného zákona k 01.01.1994 predmet reštitučného nároku v držbe. Rozhodujúca je držba
nehnuteľnosti a nie záznam v evidencii nehnuteľnosti.
V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 282/1993 Z.z. povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v
rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom

podľa nariadenia SNR č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia SNR č.
47/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením SNR č. 34/1945 Zb. SNR
a nariadenia SNR č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov.

Povinnosť vydať vec sa vzťahuje aj na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva

štátu alebo obce na základe kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok alebo na základe vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy
neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
S ohľadom na citované zákonné ustanovenia má súd za to, že zák. č. 282/1993 Z.z. sa na prejednávaný
prípad nevzťahuje, nejedná sa teda o uplatnenie reštitučného nároku navrhovateľky, ale o určovaciu

žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.

S ohľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.