Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Ľuboš Szigeti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/304/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308206024
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2308206024.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľa: P.. M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - C., K. XXX/XX, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 S68 876, proti odporkyni: D. B.,
rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., V. XXXX/X, toho času XX B. K., XX XXX Z., G.,občan SR, o
zaplatenie 98.147,50 Sk istiny (3.257,90 euro) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť istinu 3.257,90 euro so 6 % ročným úrokom z omeškania
od 20.6.2005 do zaplatenia, do troch dní.

Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť na náhrade trov konania 1.339,60 euro k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ so svojím návrhom podaným na Okresný súd v Galante 18.4.2008 žiadal uložiť povinnosť
odporkyni zaplatiť mu istinu 98.147,50 Sk z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX uzavrel s odporkyňou ústnu
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal odporkyni sumu 2.500 € s tým, že táto suma bude vrátená
v priebehu dvoch mesiacov od pôžičky v slovenských korunách podľa kurzu platného v NBS dňa
XX.X.XXXX t.j. v deň pôžičky. Napriek tomu, že uplynula lehota na vrátenie pôžičky, odporkyňa požičanú
sumu nevrátila, preto navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť aj úroky z omeškania vo

výške 6 % od 20.6.2005 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania za zaplatený súdny poplatok.

Rozsudkom č. k. 25C 304/2008 - 36 zo dňa 26.1.2009 súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť
navrhovateľovi istinu 3.257,90 euro so 6 % ročným úrokom z omeškania od 20.06.2005 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania vo výške 195,58 euro, všetko do troch dní.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď

z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ s odporkyňou uzavreli dňa XX.XX.XXXX
ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 2.500,- euro tak, že tento
vložil uvedenú sumu v Unibanke v prospech odporkyne, pričom sa dohodli, že odporkyňa požičanú sumu
vráti do dvoch mesiacov v slovenských korunách podľa kurzu platného v NBS dňa 19.04.2005, t.j. v deň
pôžičky. Toto sa však nestalo. Podľa kurzovného lístka platného XX.XX.XXXX hodnota jedného Eura
bola 39,259 Sk, čiže hodnota 2.500,- eur bola 98.147,50 Sk. Odporkyňa tým, že nesplnila pohľadávku
navrhovateľa riadne a včas, dostala sa do omeškania, preto bola povinná platiť aj úroky z omeškania

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. majú
výšku dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS v deň kedy sa odporkyňa dostala do omeškania,
čo v danom prípade bolo 6 %. Procesne úspešnému navrhovateľovi súd priznal nárok na náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok 5.892,- Sk, v prepočte 195,58 euro podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súdkonal s opatrovníčkou pre konanie odporkyne podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pretože odporkyňa hoci mala
adresu trvalého pobytu v Šali na Váhovej ulici č. 1000/5 na tejto adrese sa dlhodobo nezdržiavala, pritom
nebola vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa oznámenia OO PZ v Šali odporkyňa sa

mala zdržiavať niekde v zahraničí pravdepodobne vo Francúzsku na neznámom mieste.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnutý
rozsudok jej do nebol doručený, a to z dôvodu, že rozsudok bol doručený iba jej opatrovníkovi, ktorý bol

ustanovený v rozpore s právnymi normami upravujúcimi inštitút opatrovníctva obsiahnutými v ust. § 29
ods. 2 a 6 O.s.p. a z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť. O
konanívedenomnasúdeprvéhostupňapodsp.zn.25C304/2008sadozvedelaažnazákladezadržania
finančných prostriedkov na jej bankovom účte v zmysle pokynu exekútora. Odvolanie odôvodnila v
zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko bola toho názoru, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Poukázala na to, že v predmetnom konaní jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom, nakoľko jej prvostupňový súd ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., hoci na to neboli
splnené podmienky. Namietla tiež, že podľa § 29 ods. 6 O.s.p. súd nemôže ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý vec prejednáva s výnimkou tzv. drobných sporov. Poukázala na skutočnosť,
že na adrese V. XXXX/X, Š., kde mala v čase predmetného konania ohlásený trvalý pobyt a súčasne na
tejto adrese bolo vykonané šetrenie - zisťovanie pobytu Obvodným oddelením PZ Šaľa, bývali v čase

zisťovania pobytu jej rodičia. Pokiaľ mal súd za splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka, bolo
jeho povinnosťou ustanoviť v prvom rade osobu blízku a v danom prípade týmito osobami boli jej rodičia.
Podľa jej názoru súd nemohol posúdiť, že doručenie je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,
nakoľko sa o šetrenie jej pobytu v cudzine ani nepokúsil a uspokojil sa s informáciou od OO PZ o jej
pobyte vo Francúzsku na neznámom mieste, ktorú ďalej nepreveroval. Poukázala na to, že podľa §

48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Okolnosť neznámeho
pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý
musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Účastníkovi, ktorý
sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky možnosti

na zistenie miesta jeho pobytu. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08.01.2009, ktorým jej bola
ustanovená opatrovníčka, je podľa jej názoru v rozpore s ustanoveniami Listiny základných práv a
slobôd, Ústavou SR a zároveň v rozpore s O.s.p.. K veci ďalej uviedla, že medzi ňou a navrhovateľom
nebola nikdy uzatvorená zmluva o pôžičke a tvrdenia navrhovateľa počas celého konania označila za
nepravdivé.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce,

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože postupom súdu
prvého stupňa bola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci pochybil, pokiaľ za účelom

zistenia pobytu odporkyni sa uspokojil len so správou OO PZ Šaľa so zistením, že sa na adrese
Váhová 1000/5, Šaľa nezdržuje a zdržiava sa na neznámej adrese vo Francúzsku. Okolnosť neznámeho
pobytu musí byť hodnoverne preukázaná, pričom táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať
všetky možnosti na zistenie, či je jej pobyt skutočne neznámi. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola
prejednaná na súde v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Nebol tiež správny postup súdu prvého stupňa, ktorý nevykonal
dostatočné šetrenie za účelom zistenia osoby vhodnej pre ustanovenie za opatrovníka odporkyni, a to
v kruhu rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je jej blízke. Za nesprávne je
trebapovažovaťustanovenieopatrovníkavosobezamestnankynesúdu,ktorýprejednávavecvzhľadom
na to, že nešlo o drobný spor.

Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci
výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne pred dožiadaným súdom, písomnými vyjadreniami
odporkyne k návrhu a k vykonaným dôkazom, oboznámením potvrdenia od Unibanky o vklade na účet,kurzovným lístkom, potvrdením o úrokovej sadzbe NBS, výsluchom svedkov P.. P. V., P.. J. G. a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ pred súdom uviedol, že s odporkyňou uzavreli dňa XX. X. XXXX ústnu zmluvu o pôžičke na
základe, ktorej jej požičal sumu 2500 euro a to tým spôsobom, že túto sumu jej uložil dňa XX. X. XXXX
na účet číslo XXXXXXX/XXXX vedený na meno B. D. v UniBanke. Dohodol sa s ňou, že doba vrátenia
peňazí je najviac 2 mesiace a peniaze budú vrátené v slovenských korunách podľa kurzu platného
v NBS dňa XX. X. XXXX. K vráteniu pôžičky však nedošlo. Predmetnú sumu požičal odporkyne na

základe odporučenia P.. G., ktorá bola s odporkyňou kamarátka. Od tejto svedkyne sa neskôr dozvedel,
že odporkyňa si požičiavala peniaze od viacerých osôb a už ich nikdy nevrátila. Viackrát telefonicky
kontaktoval odporkyňu, z týchto telefonických rozhovorov pochopil, že odporkyňa nemieni mu požičané
peniaze vrátiť.

Z vkladového lístku Unibanky súd zistil, že navrhovateľ vložil v hotovosti na účet vedený v Unibanke dňa

XX.X.XXXX naúčetčísloXXXXXXX/XXXXvedenýnamenoB.D.sumu2.500,-euro.Podľakurzovného
lístka NBS, platného XX.X.XXXX, hodnota jedného eura bola 39,259 Sk.

Odporkyňa písomne reagovala dňa 21. 1. 2014 na tvrdenia navrhovateľa v návrhu a na oboznámené
dôkazy, tak, že nepoprela prijatie uvedenej sumy, tvrdila však, že nikdy neuzavrela zmluvu o pôžičke

s navrhovateľom, pretože v tom čase kedy došlo k odovzdaniu uvedených financií, navrhovateľ bol jej
milencomamalivpláneotvoriťspoločnúkanceláriuvBratislavenanámestíSNP.Navrhovateľmalotvoriť
advokátsku kanceláriu a ona konzultačnú kanceláriu, s tým, že by sa navzájom dopĺňali. Pri zariaďovaní
týchto priestorov sa i ona finančne podieľala. Ich plán spoločných kancelárií sa však neuskutočnil a preto
jej navrhovateľ len vrátil ňou vložené peniaze do zariadenia kancelárie na jej účet. Po krátkom čase ich

vzťah s navrhovateľom ukončil. Navrhovateľ ju pravidelne stretával i po tomto čase v Nitre a nikdy od
nej nežiadal vrátenie peňazí a preto bola prekvapená, keď odišla do zahraničia, že až následne začal
robiť kroky ohľadom vrátenia z pôžičky. (Na tomto mieste súd poznamenáva, že návrh navrhovateľa
bol podaný na súd dňa v 18. 4. 2008 a odporkyňa pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že
Slovensko opustila koncom roka 2009 a odišla do Francúzska).

Na tieto tvrdenia navrhovateľ reagoval vo svojej výpovedi pred súdom dňa 16. 6. 2014 tak, že uviedol,
že tvrdenia odporkyne súd nepravdivé. S odporkyňou ho zoznámila ich spoločná známa advokátka P.. J.
G. I. Š.. Práve s touto advokátkou mienili spolu si založiť v Bratislave advokátsku kanceláriu na Z. Q. Č.
XX. To i uskutočnili a tieto priestory ako advokáti spoločne užívajú naďalej aj spolu s P.. V.. Odporkyňa

nikdy s ním spolu nepodnikala a spolu nemienili si zakladať žiadnu kanceláriu. On spolu s P.. G. z
vlastných peňazí zakúpili zariadenie do týchto priestorov a i k dnešnému dňu sú jediní vlastníci tohto
zariadenia. Preto nie je pravda, že by odporkyňa z vlastných peňazí sa podieľala na kúpe zariadenia v
tomto priestore. S odporkyňou nikdy žiadny milenecký pomer nemal a v tom čase ani nevedel, že býva
v Nitre. Po istom čase sa začal domáhať vrátenia pôžičky od odporkyne telefonicky a vtedy zistil, že sa

zdržiava v zahraničí. Po určitom čase odporkyňa mu prestala dvíhať telefón. O tom, za akých okolností
zariaďovali kanceláriu v Bratislave a o pôžičke navrhol vypočuť svedkov P.. G. a P.. V. advokáta v Nitre.
Odporkyňa pýtala od neho pôžičku z dôvodu, že pred tým sa mala rozviesť a, že nemá ešte vyporiadané
BSM a nemá z čoho vyživovať svoje maloleté deti. Odporkyňa si sama dala dvojmesačnú lehotu na
splatenie pôžičky, keďže tvrdila, že do tej doby bude mať vyporiadané BSM.

Svedok P.. P. V. pred súdom uviedol, že v roku 2005 nebol spoločníkom navrhovateľa, ale ako bývalí
kolegovia sa občas stretli na káve. Fyzicky nebol prítomný ani pri poskytnutí pôžičky, vie len o tom, že
navrhovateľ mu spomínal, že poskytol nejaké peniaze odporkyni. Na presnú sumu sa nepamätá, ale
mohlo to byť do 100 000,- SK. Podrobnosti o vzťahu navrhovateľa s odporkyňou nevie, ani dôvody pre

ktoré tieto financie navrhovateľ odporkyni požičal.

Svedkyňa P.. J. G. pred súdom uviedla, že s odporkyňou nikdy bližšia kamarátka nebola, poznala ju len
z gymnázia a sama nevie prečo sa na ňu odporkyňa obrátila keď mala finančné problémy a putovala po
takmer celom svete s tromi deťmi. Pamätá si, že z Belgicka jej raz volala, že nemá kto prísť pre jej 3 deti

do Viedne na letisko. Z ľútosti jej v tom pomohla a pre detí išla ona sama a deti 2 týždne u seba ubytovala.
Istý čas celá rodina odporkyne bývala u nej, až kým nezasiahla do toho jej vlastná rodina. V tom čase
odporkyne pomáhala i materiálne. Neskôr sa dozvedela, že vo vzťahu k jej známym sa odporkyňa
správala neseriózne, že si napožičiavala peniaze údajne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.Odporkyňa pritom bola zvyknutá na vysoký životný štandard, na nákupy a vysedávaní v kaviarni. Prácu
si však nehľadala. Čo sa týka zariaďovania kancelárií, čo uvádza odporkyňa je nezmysel. Kanceláriu
v Bratislave spolu ona zariaďovala s navrhovateľom asi pred desiatimi rokmi. Ona a navrhovateľ spolu

investovali do zariadenia kancelárií, to majú riadne zaevidované aj vo vlastnom účtovníctve. Odporkyňa
nemala prakticky na živobytie nie, že by investovala do zariadenia kancelárií. Nielen navrhovateľ ale
viacerí jej známy sa jej sťažovali, že požičali odporkyni peniaze, pretože odporkyňa sa odvolávala práve
na to, že s ňou jej kamarátka. Pamätá si, že navrhovateľ jej viackrát povedal ako dopadol s odporkyňou,
že požičali jej peniaze do 100 000,- SK na krátkodobú pôžičku približne 2 mesiace. Odporkyňa si takto

požičiavala na krátku dobu peniaze aj od ostatných jej známych s tým, že niektorým aj do zálohy dala
nejaké veci, tvrdiac, že sú to drahé hodinky a podobne, čo neskôr vysvitlo, že to pravda nie je.

Po týchto výpovediach odporkyňu súd oboznámil a dal možnosť jej sa týmto dôkazom vyjadriť pred
dožiadaným súdom.

Pred dožiadaným justičným orgánom vo Francúzsku odporkyňa zopakovala svoje písomné tvrdenia o
veci. Dodala, že spoluprácu v predmetnej kancelárii práve jej ponúkli navrhovateľ a J., keďže od roku
XXXXbývalavoFrancúzsku,čobolovýhodné,keďžedobrepoznalafrancúzskeaslovenskétrhy.Naviac
ovládala francúzsky jazyk. Ona sa podieľala na uhradení zálohy na prenájom kancelárií ako i zariadenia.
Jej finančná účasť bola vo výške 2500,- euro a túto sumu vyplatila navrhovateľovi a Renáte. O tom

však nemá žiadne potvrdenie, pretože Renáta bola jej priateľka z detstva a navrhovateľ bol jej milenec.
Nebola v tom čase v rozvodovom konaní, keďže od roku 1995 už je rozvedená. Chcela len, aby jej bol
vrátený vklad čo navrhovateľ vykonal prevodom na jej osobný účet. Ona následne odišla do Belgicka
a na Slovensko sa vrátila v roku 2006. S navrhovateľom sa následne pravidelne stretávala v Nitre,
pretože až koncom roka 2009 opustila Slovensko a odišla do Francúzska. Naďalej si však ponechala

adresu trvalého pobytu na Slovensku. (Na tomto mieste súd poznamenáva, že odporkyňa hoci bola
oboznámená s výpoveďami navrhovateľa i svedkov v ostatnom na ich výpovede nereagovala).

Na túto výpoveď odporkyne reagoval navrhovateľ pred súdom na pojednávaní dňa 12. 10. 2015 tak, že
sú to absolútne nezmysly. Odporkyňa nevytvárala s nimi žiadnu spoločnú kanceláriu a tým pádom do

nej nemohla vložiť ani cent. Pokiaľ opak by bolo pravdou musela mať o tom nejaké listinné doklady, to
však nepredložila. Odporkyňa pokiaľ s nimi chcela spolu podnikať musela mať minimálne živnostenský
list alebo musela mať vytvorenú obchodnú spoločnosť alebo musela by s nimi uzavrieť zmluvu o tichom
spoločenstve. Nič také však nebolo. Nebol jej milenec a nestretol ju v Nitre. O odporkyni bol následne
už len informovaný sprostredkovane cez svedkyňu G., ktorá mu občas na jeho dotaz povedala kde sa

odporkyňa zdržuje, prípadne s kým býva.

Na výpoveď odporkyne, pred súdom na pojednávaní dňa 12. 10. 2010, reagovala aj svedkyňa P.. J.
G., ktorá uviedla, že odporkyňa žiadne peniaze jej neodovzdala a žiadnu kanceláriu spoločnú s ňou
nezariadila. Jediné pravdivé tvrdenie v tomto konaní je tvrdenie navrhovateľa, že zobrala odporkyňa

od neho pôžičku, ktorú nevrátila a tak isto zobrala pôžičky od X ľudí v jej blízkom okolí, ktorých by
mohla menovať, ktorým pôžičku nevrátila. Tvrdenia odporkyne sú nezmysly a bližšie k nim sa vyjadrovať
nemieni. Mrzí ju len nevďačný prístup odporkyne za ich pomoc v čase, keď prakticky s deťmi utekala
a oni sa jej snažili pomôcť.

Tieto výpovede navrhovateľa i svedkyne boli doručené odporkyne elektronicky 13.10.2015 na písomnú
reagenciu tak, že jej bola doručená zápisnica z pojednávania zo dňa 12. 10. 2015. Odporkyňa na tieto
výpovede nereagovala. Nereagovala ani na výzvu súdu na možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy vo veci,
ktoré považuje za nevyhnutné na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel T k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Súd z vykonaného dokazovania nesporne mal preukázané, že navrhovateľ poukázal na účet odporkyne
v banke dňa XX. X. XXXX sumu 2500,- euro. Toto bolo preukázané nielen potvrdením o vklade na
účet, ale i samotnými účastníkmi tohto konania. Mal za preukázané, že v čase poukázania týchto

peňazí podľa kurzového lístka platného XX. X. XXXX hodnota jedného eura bola 39,259 SK čiže
hodnota vkladu 2.500,- euro bola 98 147,50 SK. Otázne bolo za akým účelom tieto peniaze boli
poskytnuté navrhovateľom odporkyni. Tu tvrdenia účastníkov sa rozchádzali, pretože navrhovateľ tvrdil,
že poskytol odporkyni krátkodobú pôžičku peňazí a odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ vrátil jej peňažný
vklad do zariadenia v spoločnej kancelárie. Odporkyňa okrem vlastného tvrdenia nepreukázala súdu

ničím pravdivosť tohto svojho tvrdenia. Práve naopak vznikli pochybnosti o jej tvrdení, keď najprv
tvrdila, že financie poskytla na zariadenie spoločnej kancelárie s navrhovateľom a len navrhovateľovi,
následne tvrdila, že financie poskytla navrhovateľovi a svedkyne G. na ich spoločnú kanceláriu,
pričom tento jej peňažný vklad (o ktorom žiadne listinné dôkazy nemala) vrátiť mal len navrhovateľ.
Svedkyňa G. poprela, že by niekedy spolu mali s odporkyňou zriaďovať kanceláriu a, že by jej mala
odporkyňa poskytnúť nejaké financie. Práve naopak, navrhovateľ i svedkyňa G. poukázali na zlú

finančnú situáciu odporkyne v tom čase, preto vylúčili, že by akýmkoľvek finančným obnosom bola
schopná odporkyňa sa spolupodieľať na zariaďovaní kancelárie. Preto súd tieto tvrdenia odporkyne
považoval za rozporuplné a tým pre súd nevieryhodné. Naproti tomu za preukázané súd mal tvrdenie
navrhovateľa o poskytnutí bezúročnej krátkodobej pôžičke pre odporkyňu. Nepriamo poskytnutie tejto
krátkodobej pôžičky potvrdzovali svedkovia P.. G. T. P.. V.. Logicky preto vychádzajúc z toho, že nebolo

preukázané, že by navrhovateľ dlžil odporkyne a zaplatením 2500,- euro dňa 19. 4. 2005 si plnil len
svoj dlh, prípadne, že poskytol odporkyni v takejto výške finančný obnos z právneho dôvodu daru alebo
iného neoznačeného plnenia (čo napokon netvrdila ani odporkyňa), ostáva len možnosť poskytnutia
krátkodobej pôžičky podľa tvrdenia navrhovateľa preukázaná svedeckými výpoveďami. Preto súd mal
za preukázané, že dňa XX.X.XXXX navrhovateľ s odporkyňou uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke, na

základe, ktorej jej požičal sumu 2.500 euro. Tieto peniaze boli požičané navrhovateľom odporkyni tak,
že navrhovateľ vložil na účet vedený v Unibanke v prospech odporkyne predmetnú sumu. Navrhovateľ s
odporkyňou sa dohodli, že odporkyňa požičanú sumu vráti do dvoch mesiacov v slovenských korunách
podľa kurzu platného v NBS dňa XX.X.XXXX t.j. v deň pôžičky. Toto sa však nestalo. Podľa kurzovného
lístka platného XX.X.XXXX hodnota jedného Eura bola 39,259 Sk, čiže hodnota 2.500 € bola 98.147,50

Sk.

Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že navrhovateľ požičal odporkyni za dohodnutých podmienok
peniaze bez úrokov, ktorá však v dohodnutej dobe pôžičku nevrátila. Preto návrh navrhovateľa bol
podaný dôvodne a preto súd návrhu čo do základu vyhovel.

Odporkyňa tým, že nesplnila pohľadávku navrhovateľa riadne a včas dostala sa do omeškania, preto
je povinná platiť aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v zmysle
nariadenia vlády č. 57/1995 Zb. majú výšku dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS v deň kedy sa
odporkyňa dostala do omeškania, čo v danom prípade bolo 6 %. Preto súd uložil povinnosť odporkyni

platiť aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Procesne úspešnému navrhovateľovi súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., za zaplatený súdny poplatok 5.892, Sk, v prepočte 195,58 euro, z titulu trov právneho zastúpenia
navrhovateľa:

1.prevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvejporadysklientom(§13aods.1písm.a/Vyhl.-.655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov) - 119,33 euro (odmena) + 7,81 euro (náhrada hotových
výdavkov) + 20 % DPH = 152,57 euro,
2. účast na pojednávaní 04.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. Vyhl.) - 119,33 euro (odmena) + 7,81
euro (náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH = 152,57 euro,

3. účast na pojednávaní 17.03.2014 odročené bez prejednania veci (§ 13a ods. 1 písm. d/, 4 druhá
veta cit. Vyhl.) - 119,33 euro (odmena) + 8,04 euro (náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH delené
4 = 38,21 euro
4. účast na pojednávaní 16.6.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. Vyhl.) - 119,33 euro (odmena) + 8,04 euro
(náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH = 152,84 euro

5. účast na pojednávaní 22.9.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. Vyhl.) - 119,33 euro (odmena) + 8,04 euro
(náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH = 152,84 euro
6. účast na pojednávaní 12.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. Vyhl.) - 119,33 euro (odmena) + 8,39
euro (náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH = 153,26 euro7. Písomné podanie - záverečné vyjadrenie (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhl.) - 119,33 euro (odmena) + 8,58
euro (náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH = 153,49 euro
Odmena za úkony právnej služby spolu predstavujú sumu vo výške 955,55 euro.

Cestovné náhrady spolu predstavujú sumu vo výške 27,21 euro ( 5 krát účast právneho zástupcu
navrhovateľa na súdnych pojednávaniach dňa 4.11.2013, 17.3.2013, 16.6.2014, 22.9.2014, 12.10.2015
Nitra - Galanta a späť). Náhrada za stratu času spolu predstavuje sumu vo výške 161,26 euro (§ 17 ods.
1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov). Trovy právneho

zastúpenia spolu predstavujú sumu 1.144,02 euro. Trovy konania spolu predstavujú sumu vo výške
1.339,60 euro (súdny poplatok 195,58 euro plus 1.144,02 trovy právního zastúpenia navrhovateľa).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný si nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať
o jeho súdny výkon.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.