Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208064
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812208064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanej: I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so
sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava o zaplatenie 2 227,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 21. 05. 2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „ Pôvodný veriteľ O. a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 23. 05. 2005 zmluvu

o poskytnutí spotrebného úveru vo výške 130 000 Sk (4 315,21 Eur) s mesačnou anuitnou splátkou 3
050,25 Sk (101,25 Eur) v počte splátok 60, pričom dátum prvej splátky bol uvedený dňom 23. 06. 2005
a posledná splátka dňa 23. 05. 2010. Výška úrokovej sadzby uvedená nebola, bola uvedená RPMN
vo výške 7,25 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré
upravovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k údajom v úverovej zmluve.

V súlade s čl. VI. bod 1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok, pôvodný veriteľ od zmluvy

odstúpil, a to písomným podaním zo dňa 28. 02. 2006, zároveň žalovanú vyzval na okamžité predčasné
splatenie celého úveru v lehote do 22. 03. 2006. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.
12. 2006 pôvodný veriteľ B., a. s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom
tohto konania na žalobcu ako postupníka.

Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať

zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, pričom sa
vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti aoproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

Žalobca si svoj nárok v predmetnom konaní uplatňuje odôvodňujúc, že so žalovanou uzatvoril dohodu
o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a že žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a o jeho následkoch. Zo strany žalovanej dňa 06. 07. 2009 došlo k podpísaniu dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. V danom prípade, nakoľko ide o predformulovaný
obsah dohody a samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára je možné

mať vážne pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná si bola vedomá dôsledkoch uznania dlhu, najmä
predĺženia premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na
doterajšiu súdnu prax, keď u viacerých prebiehajúcich súdnych konaní si žalobca takýmto postupom
snažil zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky a súd nie v jednom prípade mal za preukázané, že zo
strany žalobcu dlžníci neboli upovedomení o tom, že uznávajú premlčanú pohľadávku, neboli náležite
poučení o dôsledkoch svojho konania.

Podpisom takejto formulárovej dohody navyše žalovaná ako spotrebiteľka si zhoršila svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku žalovanou bolo
vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym

právnymvedomímzaurčitýchokolností,keďjezostranyveriteľaupozorňovaný,keďnieažzastrašovaný
možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o
splátkovom kalendári v snahe zabrániť postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmania aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých

obchodných praktík. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd
môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej
obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podstatným narušením ekonomického správania sa spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácie inak
neurobil. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej
obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viere uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 06. 07. 2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa - žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie sa spotrebiteľa.
Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaná nemohla mať vedomosť o

následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom
je možné mať pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu
uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Na základe uvedeného súd považoval uvedenú dohodu za
neplatnú a vyhodnotil ju ako nekalú obchodnú praktiku.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pôvodný veriteľ písomným podaním zo dňa 28. 02. 2006
v zmysle čl. 3 bod 3.1, 3.2 od zmluvy odstúpil a žalovanú vyzval na okamžité predčasné splatenie
celého úveru v lehote do 22. 03. 2006. Žaloba bola podaná na súde až dňa 08. 08. 2012, teda po
uplynutívšeobecnej3-ročnejpremlčacejlehoty,ktoráuplynuladňa23.03.2009.Vzmyslezmenyprávnej
úpravy (§ 5 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05. 2014) súd

musel na uplynutie premlčacej lehoty prihliadnuť ex offo napriek tomu, že žalovaná nevzniesla námietku
premlčania. Na základe uvedeného preto súd s prihliadnutím na premlčanie žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaná ako úspešná účastníčka
konania si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, trovy konania nevyčíslila, preto súd žalovanej

náhradu trov konania nepriznal“.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že žalovaná dňa 06. 07. 2009 podpísala dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi
vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 23. 05. 2005. Predmetná dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú

formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom
zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie
plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou
a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Podpisom dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k naplneniu ust.§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka, tzn., k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby,
pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu. Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní,
nastávajú vyššie uvedené účinky. Zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (viď rozsudok

Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 23Cdo/1201/2009 a tiež Komentár Občánsky zákonník I.,
Komentář, I. vydanie Praha, C. H. Beck, 2008).

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nárok žalobcu pozostávajúci zo sumy splátok nemožno
považovať za premlčaný, keďže došlo k jeho uznaniu a k plynutiu novej premlčacej doby.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad
upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré
konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v

PrešovevoveciachXXCo/XX/XXXX,XXCo/XX/XXXX,XCo/XX/XXXX,XCo/XX/XXXX,XXCo/XX/XXXX,
XCo/XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XX/XXXX a Krajského
súdu v Košiciach vo veci XCob/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX a uvádza nasledovné.

Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a
to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môže
súd potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže
na tomto tlačive nič meniť.

Vylúčenie vyššie citovanej smernice a súdnej kontroly je nedôvodné. Navyše odvolací súd už judikoval,
že konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou
(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach XXCo XX/XXXX, XXCo XX/XXXX).

„Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, na ktorú poukazuje súd

prvého stupňa v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje
medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny
vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní

dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktikaorientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického
správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že
v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve

tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje
tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci XXCo

XX/XXXX).

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa
zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.

Takéto praktiky sú zakázané a žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania.

V tomto smere je dôležité poukázať na skutočnosť, že dobré mravy, resp. konanie v rozpore s dobrými
mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa (,,ZOS“).

Podľa § 4 ods. 8 ZOS predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.„

Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny
dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8
ZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.

Odvolací súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu Ústavného súdu
ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při veškerém sociálním
styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann, N.: Vetrauen.
Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je třeba pokládat

za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející eticky odůvodněné
představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je výrazem principu právní jistoty,
který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápaného právního státu, jehož ústavně
normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená konkretizace principu právního
státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti principu autonomie vůle, kterého se

dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou konkordanci mezi
oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno maximum z obou, a tak, aby výsledek
byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009,
sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

Kampaňovité predkladanie formulárov s ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre
spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť
predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému
spotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenže
je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o

neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci XXCo XX/XXXX.

Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením
si dôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, nežiadala priznať náhradu trov odvolacieho
konania a vedľajší účastník, ktorý vstúpil až do odvolacieho konania nežiadal priznať náhradu trov
konania, ani trovy konania písomne nevyčíslil. Žalobca ako neúspešný účastník konania nemá právona náhradu trov konania, a preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanej, ani
vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.