Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205759
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514205759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/
XXX, V. N., zastúpeného splnomocneným zástupcom PhDr. Dušanom Kasenčákom, nar. 15.6.19602,
bytom Mierová 38, Stará Ľubovňa, proti žalovanému Q., s.r.o., Q. XX, M., IČO XX XXX XXX, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k.
4C 226/2014-39 zo dňa 10.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 435
eur a v časti týkajúcej sa určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov konanie zastavil. Vyslovil, že
žiadnemuzúčastníkovnepriznávanáhradutrovkonania.Včastitýkajúcejsaurčenianeplatnostizmenky
č. XXXXXXXXX súd vylúčil vec na samostatné konanie. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa
20.12.2011 bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť sumu úveru zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 288 eur, teda celkovo sumu 588 eur. Túto sumu mal uhradiť v 12-tich

mesačných splátkach po 49 eur. V zmluve je uvedený údaj o RPMN vo výške 300,29 %. Z potvrdenia
zamestnávateľa žalobcu mal súd preukázané, že za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2014 tento zaplatil na
účet žalovaného sumu 735 eur. Citoval ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj ustanovenie § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1 citovaného zákona. V nadväznosti na citované ustanovenie súd prvého stupňa posúdil vzťah medzi
účastníkmi konania, a to vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.,
preto skúmal, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje citovaná právna úprava. Dospel

k záveru, že zmluva neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s §
9 ods. 2 písm. k/ zákona. V zmluve je uvedená len výška celkovej splátky, a to 49 eur, počet splátok 12
počnúc dňom 22.11.2012. Dátum prvej splátky nie je uvedený, tak ako aj termíny splatnosti splátok. Zo
zmluvy tak nevyplýva presný termín splatnosti prvej splátky, ako aj splátkový kalendár, ktorým by sa mal
riadiť žalovaný (správne žalobca - poznámka odvolacieho súdu) pri riadnom a včasnom splácaní úveru.
Taktiež zo sumy 49 eur nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru, koľko na splátku úroku a

koľko na prípadnú splátku poplatkov. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ďalej uviedol, že v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoréupravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsobom vykonania tejto zmeny. Keďže žalobcovi bol

poskytnutý úver vo výške 300 eur a tento uhradil sumu 735 eur, získal tak žalovaný na úkor žalobcu
bezdôvodné obohatenie vo výške 435 eur podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako
plnenie bez právneho dôvodu. Preto uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu zaplatiť žalobcovi.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

v zmysle ktorého mal úspešný žalobca právo na náhradu trov konania, avšak tento si trovy konania
neuplatnil a z obsahu spisu ani žiadne trovy konania nevyplývajú, tak tieto mu neboli priznané.

Konanie v časti týkajúcej sa určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov súd prvého stupňa zastavil
s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, teda v dôsledku späťvzatia
žaloby.

Časť nároku súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie s poukazom na ustanovenie § 112 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 435 eur odvolanie žalovaný. Dôvody odvolania podriadil pod ustanovenie § 205 ods.
2 písm. b/, f/, d/ Občianskeho súdneho poriadku. Trval na tom, ž e nezískal žiadne bezdôvodné
obohatenie. Žalobca totižto plnil na základe platne uzavretej zmluve o úvere, táto zmluva nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a ani právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy
neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy) preto majetkový prospech bol získaný

z poctivých zdrojov. Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal prekážkou litispendencie, ktorá
predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania, na ktorú je povinný súd prihliadať v ktoromkoľvek
štádiu konania. Zdôraznil, že návrh bol podaný na Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, a to už dňa 30.10.2014.
Takýmto návrhom sa žalovaný v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX domáhal okrem

iného aj zaplatenia príslušného poplatku za poskytnutie úveru. Keďže žalobca podal žalobu až dňa
10.11.2004, existuje tu prekážka už začatého konania podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže záväzné rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu o povinnosti plniť bude konzumovať i
prejudiciálnu otázku určenia platnosti, či neplatnosti dojednania o príslušnom poplatku za poskytnutie
úveru,otázkuurčenieplatnosti,čineplatnostisamotnejzmluvyoúvere,akoajneprijateľnostijednotlivých

zmluvných podmienok. Mal za to, že orgán, ktorý začal vo veci konania neskôr, musí konanie pre
prekážku litispendencie zastaviť. O tú istú vec ide totižto vtedy, ak sú totožné subjekty konania, teda
vec sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či tieto osoby majú v konaniach rovnaké alebo
rozdielne procesné postavenie a tiež je daná totožnosť predmetu konania, čo znamená, že uplatňovaný
nárok vyplýva z rovnakého skutkového základu. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu

zamietnuť alebo v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.8.2015. Poukázal na to, že rozhodcovský
súd sa v danej veci ani nemal začať, lebo rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
žalovaný nevysvetlil žalobcovi čo podpisuje a nedal mu na výber, či danú zmluvnú podmienku príjme

alebo nie. Ak žalovaný vyžadoval plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, tak takýto právny úkon je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Mal za to, že neexistovala právomoc
rozhodcovského súdu konať, preto nedošlo k prekážke litispendencie. Poukázal na zvýšenú ochranu
spotrebiteľa. S rozsudkom súdu prvého stupňa sa stotožnil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil správny

právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Správne posúdil absenciu náležitosti zmluvy o úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho považoval úver za bezúročný a bez poplatkov s odkazom
na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona. Súd prvého stupňa nekonštatoval, že zmluva o úvere je neplatnáa že právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Konštatoval len, že žalovaný získal
bezdôvodné obohatenie predstavujúce nie istinu úveru, ale úroky a poplatok.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa vyporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa prekážky
začatého konania tak, že žalovaný nepreukázal, že na rozhodcovskom súde prebieha konanie, v ktorom
si uplatnil nároky z predmetnej zmluvy o úvere. Zdôraznil, že žalovaný neuviedol ani spisovú značku,
pod ktorou sa konanie vedie a tiež ani, na ktorom rozhodcovskom súde žalobu podal. Odvolací súd k
tomu uvádza, že ani v odvolaní žalovaný neuviedol číslo konania, pod akým si uplatnil svoje nároky z

predmetnej zmluvy o úvere, hoci naviac uviedol, že návrh podal na Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Tvrdeniu žalovaného
preto odvolací súd neuveril a toto považoval za zavádzajúce.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku
vrátane výroku o náhrade trov konania v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
teda úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže tieto mu nevznikli a z tohto
dôvodu si ich ani neuplatnil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.