Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/135/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230383
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112230383.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26. 6. 2014, č.k. 6C/184/2012
- 72, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 6C/184/2012 - 72 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca dňa 27. 9. 2012 na Okresný súd
Prešov podal žaloby na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde okresný súd spojil 10 žalôb pod jedinú spisovú značku
15C/214/2012. Krajský súd uznesením z 19. 10. 2012 vylúčil Okresný súd Prešov z prejednávania a
rozhodovania veci a vec prikázal Okresnému súdu Humenné.

Žaloby boli podané v súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z., ktorý uložil povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný okresný
súd túto povinnosť nesplnil napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu o výmene súdneho exekútora. Žaloby
vychádzali z exekučných konaní na Okresnom súde Prešov, kde vec 15C/214/2012 sa týkala exekúcie
proti povinnej U. R. (EX 12039/2011). Vec 12C/216/2012 sa týkala náhrady škody z exekučného
konania proti povinnému C. R. (sp. zn. 22Er/3187/2002). Vec 15C/217/2012 sa týkala exekučného
konania proti povinnej H. H. (sp. zn. EX 1558/2003). Vec 15C/220/2012 je nárokom z exekučného
konania proti povinnému E. L. (sp. zn. 26Er/1985/2004). Vec 15C/222/2012 sa týkala povinného J.
P. (sp. zn. 26Er/687/2004). Vec 15C/283/2012 je nárokom z exekučného konania proti povinnej D. V.
(sp. zn. 26Er/4118/2004). Vec 15C/285/2012 sa týkala exekučného konania proti povinnej E. B. (sp.
zn. 26Er/1979/2004). Vec 15C/296/2012 sa týkala exekučného konania proti povinnej Z. E. (sp. zn.
6Er/27/2007). Vec 15C/221/2012 o náhradu škody sa týkala exekučného konania proti povinnej A.
G. (sp. zn. 26Er/853/2003). Podľa žalobcu Okresný súd Prešov ako exekučný súd porušil ust. § 44
ods. 8 Exekučného poriadku, keď o žiadosti žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora

nerozhodol v zákonnej 30-dňovej lehote. Žalobca nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu, tieto listiny doručil súdnemu exekútorovi, preto navrhuje pripojiť exekučné spisy Okresného súdu
Prešov, ktoré obsahujú podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti uplatnených žalôb.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca si uplatňuje majetkovú škodu
175,- Eur, ktorá pozostáva zo 70,- Eur nákladov za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov informačného systému v sume 70,- Eur, náhradu 40,- Eur za udržiavanie a
správu informačného systému, 50,- Eur za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom. Ďalej 15,- Eur na poštových výdavkoch pri komunikácii s exekučným súdom. Žalobca
žaluje aj nemajetkovú ujmu, pretože samotné konštatovanie porušenia práv na rozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je nedostatočným zadosťučinením za ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko
zániku povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, či insolventnosti povinného.
Táto situácia vyvolala riadiacich členov organizácie pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zániku už vytvorených
podnikateľských plánov. Tu vznikla hospodárska strata na strane žalobcu a jeho majiteľov. Vzniknutá
situácia ovplyvnila aj ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
možností, ktoré mohol prijať. Pri určení primeranej náhrady žalobca vychádzal zo sumy 55,32 Eur za
každý mesiac omeškania nečinnosti exekučného súdu.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Samotný návrh žalobcu je zmätočný. Žalobca nevie uviesť ani
len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedená vec na súde. Žalobca tak
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám.

Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta nezákonné konanie v podobne
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z toho nie je jasné, na základe akého titulu
si žalobca uplatňuje škodu. Nie je jasné či žalobca si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka prieťahov v konaní, žalobca nedoložil, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné prieťahy
príslušnému predsedovi okresného súdu alebo či podal ústavnú sťažnosť. Naviac všeobecné súdy v
konaní o náhradu škody nie sú oprávnené posudzovať prieťahy v konaní iného súdu. Túto právomoc
má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Z hľadiska podanej žaloby je zrejmé, že žalobca ich podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Zák. č.
514/2003 Z.z. v § 16 ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2012 uvádza, že príslušný orgán ak neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časti do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Žalobca však uplatnil práva pred ukončením
lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a pred uplynutím 6-mesačnej doby podal
žaloby na súd.

Žalovaná pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch exekučný súd nemusí dodržať zákonom stanovenú 30-
dňovú lehotu v súvislosti s potrebou komunikácie s pôvodným či zamieňaným súdnym exekútorom. Keď
oprávnený mal podozrenie, že súd nekonal dostatočne rýchlo, nič mu nebránilo využiť účinné prostriedky
nápravy a podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu. Takýto postup žalobca nevyužil a zanedbal
svoju prevenčnú povinnosť.

Žalovaná poukázala na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, že pôvodný súdny exekútor je povinný
vykonávať exekúciu až do doby rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. U žalobcu nemohlo dôjsť k
vzniku žiadnej škody, lebo pôvodný súdny exekútor mal riadne pokračovať vo výkone exekúcie až do
doby trvania jeho poverenia.

Podľa 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. V niektorých žalobách sa vytýka
nesprávny úradný postup, ku ktorému malo dôjsť pred 23. 4. 2009. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí do 3 rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel z škode. Preto
žalovaná vznáša z opatrnosti námietku premlčania

Ak si žalobca uplatňuje nárok materiálnej škody 125,- Eur, resp. 175,- Eur, tak je nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Žalobca nepreukázal existenciu škody. Jeho nároky je možné považovať za
hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov spočívajúcich
v administratívnych výdavkov, pričom tieto vecné náklady nemožno považovať za zmenšenie majetku
poškodeného. Žalobca ako spoločnosť sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a nepochybne potrebuje
informačný systém a má s udržiavaním tohto systému tak či tak náklady. Podľa žalovanej žalobca
nepreukázal vznik ani výšku škody.

Žalovaná v neposlednom rade poukázala na to, že sa zvyšuje ochrana spotrebiteľských práv, najmä
na trhu spotrebiteľských úverov. Vec 15C/214/2012 sa týka exekúcie proti povinnej U. R. (sp.
zn. exekučného spisu EX 12039/2011), pričom podľa správy Okresného súdu Prešov neeviduje
žiadnu žiadosť súdneho exekútora pod vyššie uvedenou spisovou exekučnou značkou. Vo veci
15C/216/2012 sa uplatňuje nárok na náhradu škody z exekučného konania proti povinnému C. R. (sp. zn.
29Er/3187/2002), kde okresný súd uznesením z 3. 4. 2012 sp.zn. 29Er/3187/2002 návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 12.
7. 2012. Vec 15C/217/2012 z nároku na náhradu škody sa týka exekúcie proti povinnej H. H., sp.
zn. 7Er/2604/2003, kde uznesením zo dňa 4. 4. 2012 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Krajský súd uznesením z 4. 1. 2013 toto uznesenie potvrdil a zároveň zamietol
návrh na prerušenie konania vo veci. Vec 15C/220/2012 sa týka náhrady škody z exekučného konania
proti povinnému E. L. sp. zn. 26Er/1985/2004, kde exekučný súd uznesením z 10. 4. 2012 č.k.
26Er/1985/2004 - 13 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené
odvolacím súdom 25. 10. 2012. Vec sp. zn. 15C/222/2012 sa týka exekučného konania pôvodne
vedeného proti J. P. sp. zn. 26Er/687/2004, kde uznesením z 10. 4. 2012 bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením z 27. 3.
2014 dovolanie oprávneného zamietol. Vec 15C/263/2012 sa týka exekučného konania proti povinnému
O. V., kde Okresný súd Prešov nevedie spis pod žalobcom uvedenou spisovou značkou exekútora
EX 12088/2010. Vec 15C/283/2012 sa týka povinnej D. V., kde exekučný súd 10. 4. 2012 uznesením
č.k. 26Er/4118/2004 - 13 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané dovolanie. Vec 15C/285/2012 sa
týka nároku na náhradu škody z exekučného konania proti povinnej E. B., kde exekučný súd pod sp. zn.
26Er/1979/2004 rozhodoval a dňa 10. 4. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Aj
proti tomuto rozhodnutiu bolo podané dovolanie. Vec 15C/296/2012 sa týka povinnej Z. E., kde okresný
súd uznesením 6Er/27/2007 - 13 z 9.5. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Aj tu
bolo podávané dovolanie. Vec 15C/221/2012 sa týka exekúcie proti povinnej A. G., kde okresný súd 10.
4. 2012 pod č.k. 26Er/853/2003 - 15 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací
súd potvrdil uznesenie dňa 19. 3. 2013. Aj tu je dané dovolanie.

Žalobca v konaní doložil znalecký posudok č. 1/2014 z Ekonomickej univerzity v Bratislave na vyčíslenie
nákladov na činnosť žalobcu spojených s neskorým rozhodnutím o žiadosti o zmenu súdneho exekútora.
Podľa súdu závery tohto znaleckého posudku sú všeobecné a netýkajú sa konkrétneho uplatneného
nároku, lebo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu vznikla materiálna škoda jednotlivými
administratívnymi úkonmi, ako je to uvedené v znaleckom posudku. Žalobca nedoložil žiadne dôkazy o
nákladoch na poštovnom, telekomunikačných službách. Žalobca nepreukázal výšku materiálnej škody
v sume 175,- Eur, ako to deklaruje v jednotlivých žalobách.

Samotný nárok žalobcu súd posudzoval podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., že štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9
ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č.
514/2003, účinného do 27. 9. 2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona,
účinného do 27. 9. 2012, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy poukazom na porušenie povinnosti
Okresným súdom Prešov. Keď žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd s ohľadom na §
19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že práva žalobcu na náhradu škody vo
veci 15C/296/2012 nie sú premlčané. Sú ale premlčané nároky vo veciach 15C/216/2012,
15C/217/2012, 15C/220/02012, 15C/222/2012, 15C/283/2012, 15C/285/2012 a 15C/221/2012. Vo
veciach 15C/214/2012 a 15C/263/2012 nie je nárok žalobcu opodstatnený, pretože okresný súd
neeviduje exekučné konania, na ktoré sa žalobca odvoláva.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pri nárokoch žalobcu týkajúcich sa neskorého rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora nie je nárok dôvodný, keď okresný súd vyhlásil exekučné konanie za
neprípustné a exekúciu zastavil. Naviac Exekučný poriadok pri konaniach začatých do 31. 8. 2005
neustanovil povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca sa v konaní domáha náhrady materiálnej škody vo výške administratívnych úkonov spojených s
vedením konania do vydania poverenia. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal existenciu škody.
Náhrady, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Dôkazné bremeno je na žalobcovi,
pričom tvrdenie o škode žalobca ničím nedokladoval. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkazom o
vzniku tejto škody. Keď bol doložený znalecký posudok žalobcom, ten sa netýka uplatneného nároku, ale
preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré mali vzniknúť žalobcovi v dôsledku komunikácie
so súdom, úradníkmi a exekútorom a podobne. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal vznik
materiálnej škody či ušlého zisku.

Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
pričom škodu nie je možné len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná. Keď žalobca
uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu, tak je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočný zadosťučinením. To zo žalobného návrhu nevyplýva a žalobcom nebolo preukázané.
Nepreukázal žiadne dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy.

Súd zamietol nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto nevydal ani medzitýmny rozsudok na
opodstatnenosť žaloby podanej žalobcom.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu v súdnom
konaní. Keďže žalobca nebol neúspešný účastník konania, nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov
konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založil zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojím rozhodnutím de iure
a de facto aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo nie je prípustné. Súd nevysvetlil, prečo u účastníka

nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistoty existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý z hľadiska ochrany zákonných práv na spravodlivý súdny proces je
neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Štrasburský
súd konštatoval, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,
ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti,
rozsahom nevybavenej agendy a podobne. Preto Dohovor zaväzuje štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavke čl. 6 ods. 1 zahrňujúci aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote.

Žalobca v konaní doložil znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave pod č. 1/2014. Súd nevykonal dokazovanie dostatočným oboznámením sa s obsahom
znaleckého posudku.

Okresný súd tiež nerozhodol o návrhu na prerušenie konania na predloženie prejudiciálnej otázky.
Žalobca preto navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na opätovné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia §
44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. o povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene
exekútora do 30 dní. Keďže o zmene súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, potom
si žalobca uplatňuje právo na náhradu škody - materiálnej škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 55,32
Eur za každý jeden mesiac omeškania s neskorým rozhodnutím o zmene súdneho exekútora. Nárok
sa opiera o zák. č. 514/2003 Z.z., pretože podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Ust. § 9 ods. 1 zákona vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah náhrady škody je vymedzený v §
17 ods. 1 zákona, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis nestanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nemôže uspokojiť ju inak.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody v rozsahu 175,- Eur súvisiace s administratívnymi
výdavkami správy pohľadávky. Tie sa týkajú pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému, preplácania nákladov za udržiavanie a správu informačného systému, či za administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom. Tiež sa uplatňuje náhrada 15,- eur v súvislosti s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Tieto finančné náklady tak či tak predstavujú
náklady žalobcu súvisiace so správou pohľadávky prakticky od vzniku zmluvného vzťahu do prípadného
uspokojenia takejto pohľadávky dlžníkom. Žalobca to nepreukázal, že takáto čiastka ako škoda vznikla
žalobcovi práve v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora uplynutím 30-
dňovej lehoty od podania návrhu na vydanie rozhodnutia do konečného rozhodnutia o zmene súdneho
exekútora. Ako už konštatuje okresný súd, uplatnená náhrada škody vyjadruje len paušálny výpočet
nákladov, aj keď podložených tzv. znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, ale nie priamo ku tomu ktorému nároku. Nároky na náhradu škody sú skôr
hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávok u žalobcu, bez konkrétneho
určenia, že práve takáto škoda v súvislosti s tým ktorým jednotlivým prípadom porušenia povinnosti

exekučným súdom predstavuje konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej škody.

Pokiaľ sa týka uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu, tu žalobca vychádzal z rozhodnutí Ústavného
súdu SR, ktorý za zbytočné prieťahy v súdnom konaní v trvaní 1 roka a 1 mesiaca priznal zadosťučinenie
15.000,- Sk, čo mesačne vychádza na 55,32 Eur. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla nemajetková
ujma v súvislosti s porušením práva a že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným
zadosťučinením a preto je potrebné priznať náhradu peňažnú a že táto náhrada má byť práve 55,35 eur
za každý jeden mesiac omeškania s vydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora.

Žalobca v konaniach uplatňuje nároky zo spotrebiteľských úverov, preto exekučné súdy sú oprávnené
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať titul vedenia exekúcie proti povinnému ako
spotrebiteľovi. V súvislosti s uplatnenou náhradou materiálnej škody okresný súd nemôže vychádzať
len z tvrdení žalobcu o vzniku materiálnej škody, ak administratívne výdavky so správou pohľadávky
by mal žalobca tak či tak. Pri nemateriálnej ujme a požiadavke na náhradu peňazí, je potrebné
vychádzať z toho, či ujma žalobcu v dôsledku nevydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je
takého charakteru, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a je potrebné
priznať peňažnú náhradu. Je potrebné poukázať na to, že udelením poverenia pôvodnému súdnemu
exekútorovi ten má vykonávať exekúciu až do doby zámeny. Preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda
v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora v zákonnej lehote. Naviac žalobca
je spoločnosťou, ktorá je známa vymáhaním pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov, kde
v mnohých prípadoch vykonáva nekalú obchodnú praktiku, o čom svedčia list Generálneho riaditeľa
pre spravodlivosť Európskej komisie adresovaný predstaviteľovi Slovenskej republiky pri EÚ Ivanovi
Korčekovi práve v súvislosti s činnosťou spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. pri vymáhaní pohľadávok
zo spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom rozhodcovských orgánov. V rozhodcovských konaniach
boli spotrebitelia pozbavení ochrany, ktorá je im poskytovaná kogentnými ustanoveniami platných
právnych predpisov štátu, na území ktorého takýto orgán sídli. Ak okresný súd konštatuje nepreukázanie
ohrozenia legitímnych očakávaní žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu pre prípadný zánik
povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinnou osobou a stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci, pričom princípy na ktoré sa odvoláva žalobca sú práve z jeho strany často
porušované, o čom svedčí aj list Generálneho riaditeľa pre spravodlivosť Európskej komisie. Preto
odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keď žalobca nepreukázal
vznik nemajetkovej škody v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora v 30-
dňovej lehote, resp. nepreukázal nemajetkovú ujmu. Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia práv
žalobcu, si sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré sú pochybné a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch je pochybný. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne v celom rozsahu.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., tak podľa
odvolacieho súdu ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je definovaný nesprávny úradný postup
a ods. 2, ktorý je účinný od 1. 1. 2013 len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu
súdu, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadné disciplinárne konania, ktoré konštatoval
Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v konaní vo
veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý
je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ust. § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie
nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona, účinného aj pred 1. 1. 2013. Aj
táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v celom rozsahu.

Námietku žalobcu, že súd nevyužil ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v
Bratislave, kde dokazovanie znalcom nebolo nariadené súdom a na tvrdený znalecký posudok možno
prihliadať len ako na ďalší doklad predkladaný žalobcom v konaní. Sumy uvádzané v znaleckom
posudku sú len absolútne číselné výpočty hypotetickej paušálnej náhrady za porušenie povinnosti
súdom bez konkrétneho vzťahu k tomu konkrétnemu prípadu súdnych žalôb na náhradu škody. Nie je
preplácaná konkrétna výška škody v jednotlivých uplatnených nárokoch - žalobách.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. Okresný
súd správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu
trov prvostupňového konania. Neúspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom sa
jedná o návrhové konanie, preto ani okresný súd nemohol priznal úspešnej žalovanej náhradu trov
prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si v odvolacom konaní
náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.

Žalobca vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnych otázok. V súdnom spise
sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania, preto o tomto návrhu žalobcu ani nemohlo byť
rozhodnuté.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.