Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/881/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213103
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713213103.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajová
a členov senátu JUDr. Miroslav Jamrich a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO :
00151866, proti žalovanému: BRIEŽDENIE, občianske združenie, so sídlom Hodžova 12, 036 01 Martin,
IČO : 37802763, právne zastúpená Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP č. 3, 917 01
Trnava, IČO : 36 857 548, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/201/2013-191 zo dňa 29.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 314,38 Eur, a to na účet
právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy právneho zástupcu žalovaného vo výške 2505,32 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 90 O.s.p., § 11 zák. č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu, § 34 Katastrálneho zákona a vykonané dokazovanie, na základe ktorého
mal preukázané, že dňa 08.04.2011 bola uzavretá kúpna zmluva č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011,
na základe ktorej predávajúci Slovenská republika, v tom čase zastúpená Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru v Žiline previedol na žalovaného nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti
Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra v Martine, obec Kláštor pod Znievom, k.ú. L. pod Q.,
na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ pod parc. č.481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116
m2, parc. č. 482 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, parc. č. 483/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 293 m2, parc. č. 483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 ako aj objekt
bývalej žandárskej stanice súp. č. XX na pozemku parc. č. 483/1. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa
08.04.2011 rozhodnutím Správy katastra Martin, č. vkladu V 2897/11.
Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.05.2013 bolo zistené, že bola
uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim a kupujúcim N. G. o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, kde predmetom prevodu vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti - prerozdelené v
zmysle II bod 2 predmetnej zmluvy geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOREX, s.r.o. tak , že boli
vytvorené parcely registra „C“ pod parc. č. 481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parc.
č. 482 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parc. č. 483/1- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 208 m2, parc. č. 483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, vklad kúpnej
zmluvy bol povolený Správou katastra Martin rozhodnutím č. V 2132/13 zo dňa 10.07.2013. Súčasťou
kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim SR Krajské riaditeľstvo PZ a žalovaným ako kupujúcim bol
vyhotovený aj dodatok č. 1 upravujúci ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán.

Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva je uvedená len iná stavba - drevený
sklad - maštaľ s pivnicou, ktorá leží na parc. č. 481. Iné nehnuteľnosti na liste vlastníctva zapísané nie sú.
Z listu vlastníctva LV č. XXXX súd zistil, že na liste vlastníctva sú evidované parcely registra „C“ pod
parc. č. 481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parc. č. 482 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 217 m2, parc. č. 483/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. 483/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, a ako vlastník je evidovaný N. G. na základe kúpnej
zmluvy, ktorá bola odvkladovaná vkladom zo dňa 10.07.2013.
Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnej dobe zapísané
na LV č. XXXX a ich vlastníkom je N. G. ako fyzická osoba. V prejednávanej veci v návrhu označený ako
žalovaný, BRIEŽDENIE, občianske združenie, ktorý nie je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností ,
a ku ktorým sa teda domáha žalobca určenia vlastníckeho práva a z toho dôvodu podľa názoru súdu
nemá žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu. V konaní je nesporné, že k predmetným nehnuteľnostiam
sa v čase rozhodovania súdu, alebo v čase podania návrhu žalobcu ako i v čase rozhodovania súdu
dotýkala ďalšia právna zmena, nakoľko v katastri je zapísaný ako vlastník niekto iný ako účastník tohto
konania a vo vzťahu k tejto osobe zapísanej v katastri nehnuteľnosti, návrh žalobcu nesmeroval. Súd
musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené
právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať, či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam
trvá medzi v návrhu označenými účastníkmi konania. Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie
účastníkov konania, ktorá má hmotno-právny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný
postup odstraňovania vád podľa § 5 O.s.p. Riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov
práv a povinností predmetu konania je hmotno-právnou podmienkou podaného návrhu o určenie
vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník
konania , teda žalobca zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa v zamietnutí jeho
žaloby. S poukazom na nesplnenie hmotno-právnej podmienky, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného k predmetu konania, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Pre úplnosť uviedol, že z § 11 ods. 4 Zákona o správe majetku vyplýva, že správca je povinný podať návrh
na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností, ak kupujúci nedodržal dohodnutý účel
alebo ak zmaril dohodnutý účel a kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. Žaloba na určenie vlastníckeho
práva ako právny prostriedok je viazaná na to, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, t.j. že prichádza do úvahy vtedy, keď sa vlastníckemu právu a vlastníkovi nemôže
poskytnúť ochrana iným spôsobom. Zákon tu však dáva vyslovene zákonnú možnosť, že tá zmluva sa
od začiatku zrušuje, t.j. že tie práva vlastne zanikli zo zákona a správca majetku štátu je povinný podať
návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností a kataster je povinný postupovať
v súlade so zák. č. 162/1995 Z.z.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, vyčíslené v súlade s Vyhláškou
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je
daná. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX stavba, ktorá
je v súčasnosti podľa žalovaného zbúraná, v právnom zmysle existuje a je evidovaná ako vlastníctvo
žalovaného - občianske združenie BRIEŽDENIE. Znamená to, že N. G. nie je v súčasnosti vlastníkom
všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 zo dňa
08.04.2011. Z listu vlastníctva jasne vyplýva, že na N. G. žalovaný previedol iba pozemky a stavba, ktorá
v zmysle uvedeného listu vlastníctva existuje je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný previedol na N. G.
iba pozemky, nie však stavbu. Stavba ostala vo vlastníctve žalovaného.
Pokiaľ prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 11 ods. 4 zák. č. 278/1993 Z.z.
tak uvedenú povinnosť si splnil listom č.p. : KM-OPS3-Z-456/2013 zo dňa 06.09.2013 adresovaným
Správe katastra Martin. Poukázal na ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. Vzhľadom k tomu zmenu v
osobe vlastníka je príslušná správa katastra oprávnená vykonať až na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia a nie ex offo s poukazom na § 11 ods. 4 zák. č. 278/1993 Z.z. či na základe podnetu žalobcu,
najmä ak prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na N. G. už bol vykonaný a takto vykonané údaje
sa považujú za hodnoverné do času, kým sa nepreukáže opak, ktorým je v tomto prípade právoplatné
rozhodnutie súdu.

N. G. v tejto právnej veci by prichádzal do úvahy len ako vedľajší účastník konania na strane žalovaného,
teda ako osoba, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, t.j. právny záujem na úspešnosti v spore
u toho účastníka, ku ktorému pristúpil.
S poukazom na všetky okolnosti prípadu, najmä na fakt, že žalobný návrh sa odvíjal od skutočnosti, že
žalovaný nedodržal podmienky zmluvy, čo malo za následok porušenia ust. zák. č. 278/1993 Z.z. má
žalobca za to, že N. G. by prichádzal do úvahy v tejto právnej veci jedine ako vedľajší účastník konania
na strane žalovaného, nie však ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.
Určovacia žaloba má preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu
predovšetkým skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle , že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určeným dosiahnuť odstránenie spornosti o ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Poukázal na ust. § 3 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z.
Žalobca má za to, že predajom bývalého nehnuteľného majetku štátu tretej osobe v rámci zákonom
vymedzeného 5-ročného obdobia plynúceho odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva, žalovaný porušil
podmienky predaja časti nehnuteľného majetku štátu a účel zmluvy, ku ktorému sa odporca zaviazal.
Predmetný účel zmluvy, ku ktorému sa žalovaný zaviazal, je záväzkom osobným a nie je ho možné
preniesť na inú osobu.
Nakoľko ide o majetok štátu, na ktorého nakladanie s ním sa vzťahuje osobitný predpis, ktorý bol
konaním žalovaného porušený, pričom správca majetku štátu je povinný využívať všetky právne
prostriedky na jeho ochranu pred jeho zneužitím, žalobca za súčasného skutkového právneho stavu
nemá inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojich práv podaním žalobného návrhu v zmysle § 80
O.s.p.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa považuje žalobca za formalistické, svojvoľné, vyložené
jednoznačne v prospech žalovaného a arbitrárne bez toho, aby malo rozumný základ obsahu spisu.
V dôsledku toho došlo k porušeniu čl. 46 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 314,38 Eur. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s odvolaním navrhovateľa a má za to, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, pretože súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný, naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nie je
daný, k neexistujúcej stavbe nemožno určiť vlastníckeho právo a žalobca nepreukázal porušenie účelu
predmetných zmlúv žalovaným.
Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že žalovaný porušil podmienky predaja časti nehnuteľného majetku
štátu a účel zmluvy, ku ktorému sa žalovaný zaviazal. Na základe toho je zrejmé, že určovacia žaloba
nemôže v prípade žalobcu plniť preventívnu funkciu, pretože už podľa žalobcu malo nastať porušenie
zmluvy a teda určovacia žaloba je neopodstatnená, čo spôsobuje nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, čiže nedôvodnosť žaloby. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca
nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v zmysle § 11 ods. 4 Zákona
o správe majetku štátu sa v prípade nedodržania dohodnutého účelu kúpna zmluva od začiatku zrušuje
ex lege. Zrušením zmluvy preto ex lege nastávajú účinky ust. § 457 Občianskeho zákonníka, t.j. vzniká
zákonná povinnosť pre účastníkov zmluvného vzťahu vrátiť si navzájom poskytnuté plnenie. Zákon o
SMŠ ukladá žalobcovi ako správcovi majetku štátu povinnosť podať návrh na záznam vlastníckeho
práva štátu do katastra nehnuteľností. Žalobca teda nemôže mať žiadny naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vlastníckeho práva, avšak ani neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže v prípade, ak má
za to, že bol porušený dohodnutý účel, môže žalovať žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p.
a to realizáciu solučného úkonu spätného prevodu vlastníckeho práva. Súd nemôže určiť vlastníckeho
právo k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že kúpna zmluva bola od začiatku zrušená. Preto
by súd nemal z hmotno-právneho pohľadu právny dôvod pre vydanie deklaratórneho rozhodnutia,
keďže konštitučným spôsobom o požadovanom určení rozhodnúť nemôže. Aj preto je ust. § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, irelevantné.
Žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože nie je vlastníkom ani jednej z nehnuteľností, ku ktorej
žalobca žiada určiť vlastníckeho právo. Vlastníkom dotknutých pozemkov je iný subjekt odlišný od
žalovaného. Žalovaný nie je ani vlastníkom stavby, pretože stavba vec v právnom zmysle asanáciou
zanikla. Asanácia stavby nemohla byť v rozpore s dohodnutým účelom, pričom poukázal najmä na

skutočnosť, že bola povolená štátnym orgánom - obcou Kláštor pod Znievom, a to rozhodnutím v rámci
preneseného výkonu štátnej správy. Rozhodnutie o odstránení stavby č. 837/294/2012-Hun s termínom
asanácie do dňa 31.12.2012, ktorý bol dodržaný. Z dôvodu zániku stavby preto žalovaný nemôže byť
pasívne legitimovaný v konaní o určenie vlastníckeho práva k nej.
Má za to, že žalobca nepreukázal postup žalovaného v rozpore s dohodnutým účelom. Žalobca tvrdí,
že záväzok žalovaného podľa dohodnutého účelu je osobný, toto však nie je relevantné, pretože
žalovaný sa dočasným scudzením pozemkov nezbavil daného záväzku, ba práve naopak, takýmto
poskytnutím zabezpečenia sa ho snažil realizovať. V čase nadobudnutia stavby a dotknutých pozemkov
totiž žalovaný nemal vedomosť, že stavbu bude nevyhnutné asanovať a teda bude nútený pre dodržanie
účelu stavbu asanovať a realizovať podstatne nákladnejšiu výstavbu než bola plánová rekonštrukcia
stavby. Pre realizáciu novej výstavby žalovaný potreboval získať investora, inak by práve nemohol
naplniť dohodnutý účel. Žalobca mal a mohol s využitím odbornej starostlivosti vedieť, že stavba, ktorú
v roku 2011 prevádzal na žalovaného je v takom havarijnom stave, že bude nevyhnutné ju odstrániť.
Sám žalobca mohol predpokladať, že dodržanie účelu v lehote je zlým stavom stavby ohrozené a teda
mal na tento fakt ako predávajúci upozorniť žalovaného ako kupujúceho.
Má za to, že práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle Ústavy SR a Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neboli porušené, pretože súd v rozsudku presvedčivo uviedol, prečo
považuje pasívnu nelegitimáciu žalovaného za danú a prečo nemá žalobca na požadovanom určení
naliehavý právny záujem.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 od.s 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho
pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

K námietkam žalobcu uvádzaným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
správne konštatoval, keď uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p. a taktiež podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v
predmetnom konaní nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd vychádzal z us.t§ 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy žalovaného ako úspešného účastníka v odvolacom konaní
predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v sume 314,38 Eur v súlade s Vyhláškou
MS SR č. 655/2004 Z.z. (právny úkon : vyjadrenie k odvolaniu - 253,94 Eur, režijný paušál 8,04 Eur,
20% DPH).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.