Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215201508
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215201508.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci
navrhovateľky: W.. B. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXXX/X, Z., zastúpenej JUDr. Dagmar Hornákovou,
advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď, proti odporcovi: CORRECT- realitná kancelária s.r.o., so sídlom
Štúrova 16/12 Bratislava, IČO: 36 774 979, zastúpenému spoločnosťou AK LG Legal, s.r.o., so sídlom
Štúrova 6/13, Bratislava, o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2.000 € s 5,15% úrokom z omeškania ročne od 22.7.2014
až do zaplatenia na účet navrhovateľky, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj náhradu trov konania 120
€ a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 384,60 € na účet JUDr. Dagmar Hornákovej, č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.01.2015 domáhala od odporcu zaplatenia 2.000,-
eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 19.05.2014 uzavrela s odporcom Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.
Predmetom zmluvy bolo uzavretie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Bratislava
IV, v obci Bratislava- mestská časť Karlova Ves, kat. úz. Karlova Ves, zapísanej na LV č. XXXX
Okresného úradu Bratislava- katastrálny odbor, t.j. byt č. XXX, vchod N. X na X. B. bytového domu so
súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX v celosti, spoluvlastníckeho priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 63/1000 do 20.06.2014. Súčasťou uzavretia
zmluvy bolo zaplatenie 2000,- eur ako rezervačného poplatku zo strany navrhovateľky. Navrhovateľke
bolo odporcom oznámené, že na byte sú ťarchy v prospech peňažného ústavu, pričom bližšie
informácie nevyplývajú ani z výpisu z katastra nehnuteľností. Po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve
navrhovateľka začala podnikať kroky k vybaveniu hypotekárneho úveru, nakoľko všetci zúčastnení
vedeli, že týmto spôsobom sa bude kúpa realizovať. V bankovom ústave bolo navrhovateľke oznámené,
že preverovaním ťarchy, ktorá bola na predmetnej nehnuteľnosti bolo zistené, že ťarcha spočíva v práve
tretích osôb k predmetnej nehnuteľnosti. Táto ťarcha bola prekážkou na poskytnutie hypotekárneho
úveru. Po oznámení peňažného ústavu a vysvetlení, v čom spočíva ťarcha na kupovanej nehnuteľnosti,
navrhovateľka zaslala dňa 19.06.2014 odporcovi odstúpenie od zmluvy s tým, že požaduje vrátenie
blokačnej zálohy. Odporca na odstúpenie od zmluvy zareagoval tým, že dôvody na odstúpenie od zmluvy
neakceptoval, nakoľko ťarchu nepovažoval za prekážku faktickú ani právnu, ktorá by znemožňovala
poskytnutie hypotekárneho úveru. Odporca navrhovateľke ponúkol zľavu 3.000,- eur. Odporca bol
navrhovateľkou vyzvaný na zaplatenie blokačnej zálohy 2.000,- eur, ktorú do podania návrhu neuhradil.

Odporca k návrhu uviedol, že dňa 19.05.2014 došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve medzi
predávajúcou p. F. W. a budúcou kupujúcou- navrhovateľkou. Predmetom zmluvy bolo uzavretie kúpnej

zmluvy s predávajúcou do 20.06.2014 na kúpu nehnuteľností. Navrhovateľka uhradila na účet odporcu
sumu 2.000,- ako rezervačný poplatok, pričom táto suma bola rovnako aj časťou kúpnej ceny predávanej
nehnuteľnosti. V bode 2.1 zmluvy o budúcej zmluve je uvedené, že predávajúci je oprávnený od
zmluvy odstúpiť ak do 20.06.2014 neuzavrie s kupujúcim kúpnu zmluvu z dôvodu prekážok na strane
kupujúceho a keď kupujúci nebude vedieť hodnoverne preukázať dostatok finančných prostriedkov na
kúpu nehnuteľnosti. Platba vo výške 2.000 eur predstavuje zmluvnú pokutu v prospech predávajúceho
a odporcu v pomere ?. Odporca sumu vo výške 1.000,- eur poukázal na účet predávajúcej, preto nie
je správne ak navrhovateľka požaduje uhradenie sumy 2.000,- eur od odporcu. Navrhovateľka mala už
pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve vedomosť, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha, pričom vedela
aj jej konkrétnu identifikáciu. Na liste vlastníctva sa nevyskytla žiadna nová ťarcha, ani právo tretích
osôb. Navrhovateľka nepreukázala, že by jej peňažný ústav odmietol poskytnúť hypotekárny úver na
základe ťarchy uvedenej na liste vlastníctva viažucej sa k predmetnej nehnuteľnosti. Odporcovi sa
predmetnú nehnuteľnosť podarilo predať inému kupujúcemu, ktorý financoval jej kúpu prostredníctvom
hypotekárneho úveru. Odporca ani predávajúci nemôžu niesť zodpovednosť za to, že navrhovateľka
nemala finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením listín založených v spise, prednesov účastníkov
konania na pojednávaní dňa 28.01.2016 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený
nasledovný skutkový stav veci:

Zo zmluvy o budúcej zmluve (ďalej len zmluva) zo dňa 19.05.2014 uzavretej medzi F. W. ako
budúcou predávajúcou a navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou súd zistil, že v zmysle článku 1. sa
zmluvné strany zaviazali do 20.06.2014 uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti špecifikovanej
v uvedenom článku. V článku 1.3 bolo uvedené, že budúci kupujúci sa zaväzuje do 24 hodín od
uzavretia zmluvy uhradiť v sumu 2.000 eur ako blokačnú zálohu do rúk sprostredkovateľa (odporcu). V
článku 1.5 bolo uvedené, že zvyšná časť kúpnej ceny (68.000,- eur) bude financovaná prostredníctvom
hypotekárneho úveru. V článku 1.6 písm. a ) bolo uvedené, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha, záložné
právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., na byt č. XXX na X. B., N. X, podľa O.-XXXX/XX zo dňa
26.04.2011. V článku 1.8 bolo uvedené, že budúci predávajúci sa zaväzuje v lehote do 30 dní od prijatia
úhrady celej kúpnej ceny podať na príslušnom katastrálnom odbore žiadosť o výmaz záložného práva
uvedeného v č.l 1.6 zmluvy. V článku 1.8 zmluvy bolo uvedené, že budúci kupujúci berie ťarchu na
vedomie a súhlasí so spôsobom jej výmazu.

V článku 2.2 zmluvy je uvedené, že budúci kupujúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak do dátumu
uzavretia kúpnej zmluvy budúci predávajúci neuzavrie s kupujúcim zmluvu z dôvodov na strane
budúceho predávajúceho alebo do dátumu uzavretia kúpnej zmluvy sa vyskytnú akékoľvek iné ťarchy,
vecné bremená alebo práva tretích osôb viaznucich na nehnuteľnosti, okrem tiarch, vecných bremien a
práv tretích osôb uvedených vo výpise z LV nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu zmluvy.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, okres Bratislava, obec BA- m.č.- Karlova Ves, kat. úz. Karlova Ves,
súd zistil, že na nehnuteľnosti byte č. XXX na X. B. na U. N. X O. Z. bola uvedená ťarcha- záložné právo
v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., podľa O.-XXXX/XX zo dňa 26.04.2011.

Dňa 19.06.2014 zaslala navrhovateľka odporcovi odstúpenie od zmluvy, nakoľko sa vyskytla nová
okolnosť, na ktorú nebola pri podpise zmluvy upozornená. Na nehnuteľnosti viazne ťarcha, no dlžníkom
nie je majiteľka bytu, ale tretia osoba, rodičia predávajúcej. Zároveň žiadala o vrátenie zálohy vo výške
2.000,- eur do 10 dní.

Dňa 25.06.2014 zaslal odporca navrhovateľke stanovisko k odstúpeniu od zmluvy v ktorom uviedol,
že dňa 20.06.2014 mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy navrhovateľkou. Skutočnosť, že
na nehnuteľnosti je ťarcha zriadená za účelom krytia záväzku tretej osoby nie je právnou ani
faktickou prekážkou kúpy nehnuteľnosti. Táto ťarcha neznemožňuje kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom
hypotekárneho úveru. Odporca ponúkol navrhovateľke 3.000,- eur ako zľavu z kúpnej ceny.

Z výpisu z účtu založeným do spisu odporcu vyplýva, že na účet č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
bola N. Š. vložená suma 1.000,- eur.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.01.2016 uviedla, že sa zúčastnila obhliadky nehnuteľnosti so
svojou matkou, pričom bol prítomný aj maklér odporcu. Predávajúca prítomná nebola. Na otázku, či
má byt nejaké záložné právo, jej bolo oznámené, že predávajúca má na byt ťarchu zapísanú v katastri
nehnuteľností. Odporca navrhovateľku nakontaktoval na firmu Gepard, pričom jej z tejto spoločnosti
bolo telefonicky oznámené, že hypotekárny úver z Prima banky a.s. nedostane. V čase, keď žiadala
o hypotekárny úver mala 48 rokov, pričom jej splátky rozpočítali až do 70 rokov, ale jediným dôvodom
neposkytnutia úveru bolo záložné právo tretích osôb na predmetnej nehnuteľnosti. V Prima banke a.s.
bolo poskytnutie úveru pre navrhovateľku najvhodnejšie s ohľadom na jej vek a výšku splátok.

Odporca na pojednávaní dňa 28.01.2016 uviedol, že netrvá na predložení dôkazu, že Prima banka
a.s. odmietla navrhovateľke poskytnúť úver z dôvodu práva tretích osôb na predmetnú nehnuteľnosť,
nakoľko ak by banka neposkytla úver aj z iného dôvodu, i tak by neprišlo k uzavretiu zmluvy z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov na strane navrhovateľky.

Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka ako budúca kupujúca, uzavrela dňa 19.05.2014 zmluvu
o budúcej zmluve s predávajúcou F. W., pričom predmetom zmluvy bolo uzavretie kúpnej zmluvy na
kúpu nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, v obci Bratislava- mestská časť Karlova
Ves, kat. úz. Karlova Ves, zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava- katastrálny odbor,
t.j. byt č. XXX, vchod N. X na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č.
XXXX v celosti, spoluvlastníckeho priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
podiele 63/1000 do 20.06.2014. Kúpna cena bola stanovená na 70.000,- eur. Navrhovateľka v zmysle
zmluvy o budúcej zmluve vyplatila odporcovi sumu 2.000,- eur ako blokačnú zálohu, prípadne zmluvnú
pokutu pri neuzavretí zmluvy. V zmluve bolo dohodnuté, že zvyšná časť kúpnej ceny, t.j. 68.000,-
eur bude financovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru. Zároveň bolo v zmluve uvedené, že na
predmetnej nehnuteľnosti je záložné právo prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., podľa O.-XXXX/XX zo
dňa 26.04.2011. Navrhovateľka podpisom zmluvy zobrala ťarchu na vedomie, nakoľko v zmysle zmluvy
budúca predávajúca mala do 30 dní od prijatia kúpnej ceny podať na katastrálnom úrade návrh na jeho
výmaz. V zmluve ani na čiastočnom výpise z LV č. XXXX okres Bratislava, obec BA- m.č.- Karlova
Ves, kat. úz. Karlova Ves, pre č. XXX na X. poschodí na ulici N. X v Bratislave nebolo záložné právo
bližšie špecifikované. Pri vybavovaní hypotekárneho úveru bolo navrhovateľke oznámené, že jej ho
Prima banka a.s. neposkytne z dôvodu, že na byt sa viaže právo tretích osôb. Na základe uvedeného
zaslal dňa 19.06.2014 navrhovateľka odporcovi odstúpenie od zmluvy a žiadala ho o vrátenie blokačnej
zálohy 2.000,- eur. Odporca tento dôvod na odstúpenie od zmluvy neuznal, nakoľko podľa jeho názoru
ťarcha v prospech tretích osôb nebola právnou ani faktickou prekážkou na kúpu nehnuteľnosti ani na
poskytnutie hypotekárneho úveru.

Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť či odstúpenie od zmluvy navrhovateľkou bolo oprávnené a či
mal odporca nárok na ponechanie si sumy 2.000,- eur ako zmluvnej pokuty z dôvodu, že kúpna zmluva
nebola uzatvorená z dôvodov na strane kupujúcej- navrhovateľky. Sporný bol aj nárok na zaplatenie
celej sumy 2.000,- eur od odporcu.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že v zmluve o budúcej zmluve v č.l. 1.6. bolo
uvedené, že na predmete kúpy bolo záložné právo zapísané na LV č. XXXX, okres Bratislava, obec BA-
m.č.- Karlova Ves, kat. úz. Karlova Ves, na byt č. XXX na X. B. na ulici N. X O. Z. v prospech Slovenská
sporiteľňa, a.s., podľa O.-XXXX/XX zo dňa 26.04.2011. V zmluve ako ani v čiastočnom výpise z katastra
nehnuteľností, ktorý bol prílohou zmluvy, bližšie táto ťarcha špecifikovaná nebola. Navrhovateľka sa pri
obhliadke nehnuteľnosti informovala od makléra odporcu na záložné práva na nehnuteľností, pričom jej
bolo oznámené, že na byt je ťarcha predávajúcej - majiteľky bytu, ktorá je aj zapísaná v katastri
nehnuteľností. Navrhovateľka nemala bližšie vedomosti o povahe tejto ťarchy. Až po podpise zmluvy
o budúcej zmluve a začatí vybavovania hypotekárneho úveru prostredníctvom finančného poradcu
odporcu, jej bolo oznámené, že ťarcha je právom tretím osôb k nehnuteľnosti, rodičov predávajúcej.
Na základe toho jej Prima banka a.s. hypotekárny úver neposkytla. Odporca mal ako sprostredkovateľ
povinnosť navrhovateľku ako kupujúcu riadne oboznámiť so všetkými skutočnosťami a to aj povahou v
zmluve uvedeného a v katastri zapísaného záložného práva. Zo znenia záložného práva uvedenom v
zmluve ako aj v katastri nehnuteľností navrhovateľka nemohla vedieť, že sa jedná o právo tretích osôb,
nie predávajúcej k nehnuteľností. Odporca mal povinnosť na túto skutočnosť navrhovateľku upozorniť,
pričom jej však potvrdil, že záložné právo k predmetnému bytu sa týka predávajúcej. Na základe
práva tretích osôb k predávanej nehnuteľnosti nebol peňažným ústavom navrhovateľke poskytnutý
hypotekárny úver.

Odporca na predložení dôkazu o neposkytnutí hypotekárneho úveru z dôvodu ťarchy v prospech tretích
osôb na predmetný byt netrval, nakoľko mal za to, že zmluva nebola uzatvorená z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov na strane navrhovateľky. V zmysle zmluvy bol odporca ako aj predávajúca
uzrozumená s tým, že kúpa nehnuteľnosti sa bude financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru,
preto mal povinnosť navrhovateľku upozorniť na povahu záložného práva.

Odporcov argument, že zmluva nebola uzatvorená na základe nedostatku finančných prostriedkov na
strane navrhovateľky neobstojí. Zmluvné strany , ako bolo v zmluve uvedené, vedeli, že navrhovateľka
nemá finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a ich získanie bude riešiť cestou hypotekárneho
úveru. To, že jej nebol poskytnutý, nie je vinou navrhovateľky, ale odporcu, ktorý navrhovateľku riadne
neoboznámil s povahou záložného práva. Nedostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti
zo strany navrhovateľky, je teda dôsledkom neposkytnutia hypotekárneho úveru. I keď v konaní nebolo

preukázané, že Prima banka a.s. odmietla poskytnúť navrhovateľke hypotekárny úver na základe práva
tretích osôb, súd mal za to, že odporca porušil svoju povinnosť a tým pádom naplnil ustanovenie č.l.
2.2 zmluvy. Na nehnuteľnosti sa tak vyskytla iná ťarcha- právo tretích osôb, o ktorej navrhovateľka
pri podpise zmluvy nemala vedomosť. Odporca ťarchu na nehnuteľnosti bližšie nešpecifikoval a
navrhovateľka jej povahu zistila až po podpise zmluvy. Odporca opieral svoje tvrdenia o to, že sa
nejednalo o novú ťarchu, ale ťarchu, ktorá bola v katastri zapísaná. V zmysle zmluvy sa nemuselo jednať
o novú ťarchu, ale iné právo tretích osôb.

Na základe uvedeného mal súd za to, že boli splnené podmienky uvedené v čl. 2.2 zmluvy, kde
bolo uvedené, že ak sa vyskytnutú nehnuteľnosti iné práva tretích osôb okrem tých, ktoré sú
uvedené v čiastočnom výpise z katastra nehnuteľností, ktorý bol prílohou zmluvy, má právo kupujúci
(navrhovateľka) od zmluvy odstúpiť. V konaní bolo preukázane, že sa jednalo o iné právo tretích osôb,
ktoré nebolo v zmluve a vo výpise z katastra uvedené a odporca s ním navrhovateľku neoboznámil,
nakoľko v zmluve aj v katastri bolo uvedené, že sa jedná o záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s.,
pričom toto bližšie špecifikované nebolo. Navrhovateľka preto mala za to, že sa jedná o záložné právo
na nehnuteľnosť, ktoré patrilo predávajúcej, nie tretím osobám. Maklér odporcu ju uistil, že je to záložné
právo spojené s predávajúcou. Nakoľko sa na nehnuteľnosti po podpise zmluvy vyskytlo iné právo tretích
osôb, má navrhovateľka v zmysle článku 2.2 ods. 1 právo na vrátenie blokačnej zálohy.

Odporcov argument, že byt sa predal aj napriek uvedenej blokácii bol v tomto konaní irelevantný, nakoľko
iný kupujúci mohol mať iné zmluvné podmienky a mohli tam byť iné okolnosti, za ktorých sa predaj
nehnuteľnosti uskutočnil.

Odporca v konaní ďalej tvrdil, že navrhovateľka nesprávne žaluje celú sumu 2.000,- eur od neho,
nakoľko on zaslal ? tejto sumy, t.j. 1.000,- eur na účet predávajúcej. Odporca na podporu svojho
tvrdenia priložil výpis z banky, z ktorého bolo zrejmé iba to, že na účet S. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX bola N. Š. vložená suma 1.000,- eur. Odporca neuviedol, o koho účet sa jednalo. Otázka, ako
odporca ďalej nakladal s peniazmi, ktoré mu navrhovateľka poskytla je v konaní irelevantná. Suma
vo výške 2.000 eur bola poskytnutá odporcovi, čo odporca v konaní ani nerozporoval. Zo zmluvy o
budúcej zmluve jednoznačne vyplýva, že na vrátenie blokačnej zálohy v mene predávajúceho je povinný
sprostredkovateľ, t.j. odporca. Ďalšie nakladanie s peňažnými prostriedkami odporcom nie je pre súd
relevantné.

Na základe uvedeného, súd uzatvára, že na strane odporcu ide o bezdôvodné obohatenie z právneho
dôvodu, ktorý opadol, preto ho súd zaviazal na vrátenie blokačnej zálohy, ktorá bola zároveň časťou
kúpnej ceny. Na zaplatenie v celom rozsahu zaviazal odporcu, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy
nedošlo.

Z dôvodu, že odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 O. z.), má
navrhovateľka proti odporcovi nárok na úrok z omeškania. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel aj
v časti príslušenstva.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia navrhovateľky, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej ku
dňu vykonania úkonu právnej služby pozostávajú zo:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 91,29 eur (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 2.000,-
eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 09.07.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 13.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 28.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

2/ Režijný paušál - 1 x 8,04 eur +1 x 8,39 eur + 1 x 8,58 eur, spolu 25,01 eur (§16 ods.3 vyhlášky)

Trovy právneho zastúpenia 298,88 eur

3/ Náhrada za stratu času spolu 85,80 eur t. j. za:
- pojednávanie dňa 28.01.2016 (cesta na pojednávanie, účasť na pojednávaní - Sereď - Bratislava a
späť)

Pojednávanie začínalo o 10.00 hod, skončené bolo o 11.30 hod. Právna zástupkyňa si za náhradu straty
času uplatnila 85,30 eur. Súd vypočítal pomerne náhradu straty času za 6 polhodín + 1/60 výpočtového
základu t.j. 14,30 eur vo výške 85,80 eur, ktorú jej aj priznal.

Trovy právneho zastúpenia spolu 384,60 eur

b/ Uhradený súdny poplatok za návrh - 120- eur

Súd navrhovateľke nepriznal režijný paušál vo výške 8,39 eur za prípravu a prevzatie právneho
zastúpenia, nakoľko k tomuto úkonu došlo v roku 2014, kedy bola výška režijného paušálu 8,04 eur,
ktorú jej súd za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia aj priznal.

Občiansky súdny poriadok neupravuje ako podmienku prípustnosti súdneho konania tzv. predsúdnu
upomienku alebo pokus o zmier a túto predsúdnu korešpondenciu nie je možné považovať za úkon
právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe
vyššie uvedeného súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za úkon právnej služby advokáta
a to zaslanie vyjadrenia - výzvy na zaplatenie.

Súd navrhovateľke nepriznal ani náhradu cestovných nákladov, nakoľko súd nemal výdavky vyčíslené
právnou zástupkyňou navrhovateľky za preukázané. K vyúčtovaniu trov konania právna zástupkyňa
navrhovateľky nepriložila žiadne doklady preukazujúce nárok na ňou vyčíslené cestovné náklady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).