Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/666/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212207264
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6212207264.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 proti odporkyni V. A., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom M. K., I. V. č. XXX/XX, t. č. neznámeho pobytu, zastúpenej opatrovníčkou Janou
Dohnálekovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, za účasti vedľajšieho účastníka

na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Zvolen, J. Bánika č.
2009/2, IČO: 42 305 675, zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Nemce, 974 01
Banská Bystrica, Nemčianska 25, o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/29/2013-106 zo dňa 04. 02.
2014 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ j e

p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 77,38 €, na účet právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, advokáta, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho

konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 37,66 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Viliama Glézla, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 248,95 € s
príslušenstvom ako nedôvodný z dôvodu, že navrhovateľ uplatnil nárok z neprijateľnej
zmluvnej podmienky. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP na základe zásady úspechu. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, v spojení s konaním jej trovy

nevznikli, preto súd vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne vznikli trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia - odmena advokáta za 2 úkony
po 21,58 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na začatie konania - zo sumy 248,95
€), režijný paušál 2x 7,81 €, teda celkom 58,70 €, pričom tieto trovy považoval súd za potrebné
pre účelné uplatnenie práva, preto uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť ich vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP k rukám jeho advokáta.

Predmetné rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 12. 02. 2014, vedľajšiemu účastníkovi dňa
12. 02. 2014. Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v lehote v súlade s § 204 ods.
1 OSP podal odvolanie navrhovateľ a vedľajší účastník, obaja do druhého výroku rozsudku, ktorým
bolo rozhodnuté, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 58,78 €.Navrhovateľ v lehote v súlade s § 204 ods. 1 OSP podal odvolanie proti rozhodnutiu v časti priznania
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. V odvolaní uviedol, že tým že vedľajší účastník žiada
priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol právnu pomoc pri ochrane jeho

práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním, odporcovi právnu pomoc poskytol advokát za
služby, ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Podľa názoru navrhovateľa
ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní,
pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o
konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konania ochrana spotrebiteľa

alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj
formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru. Zo strany vedľajšieho
účastníka ide o paušálny vstup bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov
vedľajšieho účastníka nepreukazuje vôľu združenia naplniť jeho cieľ stanovený v stanovách združenia.
Vedľajší účastník ako odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a
rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti,

nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Vedľajší účastník, teda do konania nepriniesol žiaden prínos. Poukázal na to, že účel procesnej pomoci
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný
účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Ďalej poukázal na to, že na vyriešenie otázky procesného
postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods.

3 OSP. Uviedol, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami jednak hradí
výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti
ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania
by bola 2-krát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vzniká pochybnosť, či cieľom vedľajšieho
účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit náhrady trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania, a to
z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vedľajší účastník uviedol, že prvostupňový súd mu priznal náhradu trov konania len za 2 úkony právnej

služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a vyjadrenie k návrhu na začatie konania a režijný
paušál v celkovej sume 58,78 €, avšak vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania za 3 úkony
právnej služby. Tretím úkonom právnej služby bolo podanie - odvolanie vedľajšieho účastníka voči
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/29/2013-80 zo dňa 01. 08. 2013, ktorým okresný súd
nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, kde si uplatnil tento úkon, ktorý si riadne uplatnil a

je účelný, keďže na základe tohto odvolania bolo rozhodnutie - uznesenie okresného súdu zo dňa 21.
11. 2013 zmenené. Tento úkon žiadal priznať vo výške 10,70 € a režijný paušál, spolu 18,06 €.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že do konania vstúpil v súlade s
§ 93 ods. 2, 3 OSP, v súlade s § 93 ods. 4 OSP má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník, a teda má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, a teda aj na
náhradu takýchto trov. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že trovy právneho
zastúpeniatrebavzásadevkaždomprípadepovažovaťzaúčelné,podalkvalifikovanépodanie,vktorom
poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a závery vyjadrenia
boli prenesené aj do odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktoré boli dôvodom na zamietnutie

návrhu žalobcu, a teda toto malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Vynaložením trov právneho
zastúpenia vedľajší účastník sledoval účel a to účel sledovaný združením a priamo realizoval ochranu
práv žalovaného. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia treba považovať za
nevyhnutý z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným
nárokom v návrhu na začatie konania (jeho charakterom a právnym, či skutkovým odôvodnením) ako aj

prílohami. Úkon - vyjadrenie k návrhu navrhovateľa predstavuje vonkajší výstup myšlienkovej činnosti
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý svojimi dôsledkami mal za následok zamietnutie návrhu
žalobcu, kedy bolo potrebné posúdiť zmluvu o pripojení vrátane jej dodatku z hľadiska toho, či sa
jedná o zmluvu spotrebiteľskú, zmluvu formulárovú a následne podrobne, detailne právne rozanalyzovať
ustanovenia dodatku v zmluve obsahujúce zmluvnú pokutu so záverom o jej neprijateľnosti. Pokiaľ

ide o skutočnosť tvrdenú žalobcom, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť zo
svoje podstaty schopné samé poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach. Poukázal na to, že v
občianskych združeniach sa môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, to ktoré občianske združenie vykonáva, teda ajobčianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené výlučne len
laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní vedia realizovať prostredníctvom tretích
splnomocnenýchosôb,napr.prostredníctvomadvokáta.Vedľajšíúčastníknemávosvojichradochosoby

s právnickým vzdelaním (a teda ani potrebné znalosti o priebehu civilného procesu a hmotnoprávnej
kvalifikácii nárokov navrhovateľa), preto z dôvodu zabezpečenia, čím najvyššej miery ochrany práv
spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta, ako osoby, ktorá je v prvom rade povolaná
chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Poukázal na to, že do konania vstúpil
písomným podaním nezastúpený advokátom a až po obdržaní návrhu na začatie konania

spolu s prílohami splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Uviedol, že nevidí žiadny súvis medzi
finančnou podporou poskytnutou Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS a vedľajším účastníkom,
ale ani žiadny súvis medzi skutočnosťou, že ministerstvo môže finančne podporiť občianske združenie
a právom takýchto združení na náhradu trov konania, keďže náhrada trov konania má
slúžiť výlučne na náhradu tých nevyhnutných nákladov, ktoré tomu ktorému účastníkovi v konaní vznikli.
Navyše vedľajší účastník doposiaľ o žiadnu podporu zo strany ministerstva nepožiadal, a ani žiadnu

podporu nedostal. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ udáva, že odporca nevyjadril súhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, odporca nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania
a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania nesúhlasil, a navyše vstup vedľajšieho účastníka na jeho strane bol úspešný, keď znamenal
zamietnutie návrhu navrhovateľa a argumentáciu navrhovateľa možno považovať za absolútne účelovú.

Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania
odvolacieho vo výške 37,66 € ( za úkony odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu.

Odporkyňa sa k odvolaniam nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
podľa § 220 OSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol

oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní
nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť
právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
vedľajší účastník, má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že

vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred
súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137
OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu

účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, kde vedľajší účastník vstúpil do konania v súlade s § 93 ods. 2, 3 OSP (účinného v rozhodnom
čase).

V danej veci došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu. Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania
v súlade s § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi (teda aj vedľajšiemu účastníkovi),

ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Jednoznačne úspech vo veci nemal navrhovateľ, a
teda prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ uviedol v odvolaní,
že rozhodnutie prvostupňového súdu napáda z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f) OSP, t. j. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením
veci sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva,

ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne
právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, ak súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne
vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR 2 M Cdo 4/2009). Odvolací súd má
vzhľadom na vyššie uvedené za to, že okresný súd vychádzal zo správnej právnej normy, ustanovenia §

142 ods. 1 OSP, na základe, ktorého má byť priznaná úspešnému účastníkovi náhradu trov potrebných
na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech.

Prvostupňový súd považoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelne
vynaložené, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, vedľajší účastník oznámil vstup do konania

dňa 05. 04. 2013 ( nebol zastúpený advokátom ), podaním došlým súdu dňa 21. 05. 2013
podal vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie k návrhu, vyjadrenie vedľajšieho
účastníka bolo urobené po oboznámení sa s konkrétnym návrhom a vedľajší účastník v ňom reagoval
na konkrétne skutočnosti uvedené v návrhu, poukázal na skutočnosti, pre ktoré považuje nárok
navrhovateľa za neoprávnený, pokiaľ ide o úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia, takýto úkon

je nevyhnutný na vznik zastúpenia, rieši sa stratégia zastúpenia, bez tohto úkonu by nemohlo dôjsť k
zastúpeniu vedľajšieho účastníka. Prvostupňový súd však opomenul rozhodnúť o náhrade trov za úkon
- odvolanie vedľajšieho účastníka voči uzneseniu č. k. 1C 29/2013 zo dňa 01. 08. 2013, odvolaniu
vedľajšieho účastníka bolo vyhovené, takýto úkon treba považovať za účelne vynaložený, preto odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, tak že bola priznaná vedľajšiemu účastníkovi aj náhrada

trov za tento úkon v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, podľa vyčíslenia v polovičnej výške 10,79 €, paušálnu náhradu
7,81 €, a DPH, t. j., spolu 18,60 €. Odvolací súd potom zmenil rozhodnutie, tak že navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške
77,38 €. Súd považoval trovy vedľajšieho účastníka konania za vynaložené v súvislosti s účelným

uplatňovaním alebo bránením práva proti účastníkovi - navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 142 ods. 1 OSP, keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a vedľajší účastník bol v
odvolacomkonaníúspešný,vzniklovedľajšiemuúčastníkoviprávonanáhradutrovodvolaciehokonania,

ktoré si uplatnil vo výške 37,66 € v súlade s § 13a ods. 2 písm. b/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkony
odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške po 10,79 € a 2x režijný paušál vo výške po
8,04 €. Trovy konania nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.