Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/874/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113209822
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113209822.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: J.. E. R., bytom L., Z. XXX/XX, proti odporcovi: E.
M., bytom Y. R. XXX, zastúpený na základe plnej moci C. M., bytom V., ul. B. XX, o návrhu na povolenie
obnovy konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája
2014, č. k. 17C/181/2013- 76, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na
obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod č.k. 23C/78/2006 a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal povolenia obnovy konania,
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod č. 23C/78/2006 dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu
Trenčín, sp.zn. 23C/78/2006 zo dňa 21.08.2007 bol zamietnutý jeho návrh, ktorým sa domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 498.793,-Sk s príslušenstvom. Uvedenú sumu žiadal z titulu nevyúčtovaného
preplatku a vzniknutej škody nekvalitnou a nedokončenou prácou, resp. nevykonaním stavebných

prác podľa schválenej PD pri realizácii diela - prestavby rodinného domu na základe zmluvy o dielo
zo dňa 31.07.2002. Návrh súd zamietol z dôvodu, že v lehote troch rokov neoznámil vady diela.
Takýto súdom zistený stav považoval za klamlivý a zavádzajúci. Tvrdil, že v uvedenom konaní sa
bezdôvodne nevykonali dôkazy, ktoré predložil, na ktorom postupe on nemal žiadny podiel. Preto žiadal,
aby súd pri skúmaní oprávnenosti návrhu na obnovu konania tieto dôkazy vyhodnotil. Predovšetkým
namietal, že nebola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva podľa Občianskeho zákonníka, ale v rozpore

so zákonom zmluva upravená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorú naviac za zhotoviteľa
podpísala neoprávnená osoba. Tejto skutočnosti sa nevenoval okresný súd ani vyššie súdy, ktorých
nezákonnými rozsudkami, vrátane Ústavného súdu SR môže dôjsť k založeniu zodpovednosti štátu pred
medzinárodnými orgánmi. Žiadal, aby súd preskúmal tie skutočnosti, ktoré nemal záujem súd skúmať
pri pôvodnom rozsudku, tiež v tom čase predložených dôkazov, vrátane znaleckého posudku. Dôvody
rozhodnutia prvostupňového súdu v pôvodnom konaní je nedostatočné a tvrdenie, že odporca ako

zhotoviteľ, sa ani v lehote troch rokov od odovzdania veci nedozvedel aké vady mu navrhovateľ vytýka
je zavádzajúce a klamlivé, pretože znalecký posudok, ktorý sa nachádzal v spise, obsahoval presný
súpis vád a nedorobkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je daný podľa jeho názoru dôvod uvedený v
ust. § 228 ods.1 písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku na povolenie obnovy konania. Následne dňa
07.05.2014 navrhovateľ doručil súdu doplnenie návrhu, v ktorom uvádza, že v dôsledku nerealizácie
izolácií podláh, došlo k rozšíreniu vlhkosti stien a bolo potrebné pristúpiť k podrezaniu obvodových

múrov a izolovaniu podlahy v obývacej izbe a že škoda ktorú mu spôsobil odporca - zhotoviteľ je
ďaleko väčšia z dôvodov, že od r. 2006, kedy sa zistilo, že žumpa je nevyhovujúca a ohrozuje životnéprostredie pričom do r. 2012, kedy bola zriadená kanal. prípojka nemohol svoj rod. dom riadne užívať.
Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že podstata jeho návrhu spočíva v tom, že pôvodné dôkazy, ktoré
mali byť vykonané v pôvodnom konaní, neboli vyhodnotené súdmi riadne v uvedenom konaní o.i. to, že

odporca v rámci zmluvy o dielo, ktorá nebola riadne a platne uzatvorená, nakoľko za odporcu túto zmluvu
uzatvárala jeho manželka, ktorá na to nebola splnomocnená, vykonal rekonštrukčné práce nekvalitne,
v dôsledku čoho mu vznikla aj škoda. Súdy mali podľa jeho názoru preskúmať znalecký posudok, ktorý
bol už obsahom súdneho spisu pôvodného konania, a z ktorého je zrejmý skutočný rozpočet nákladov,
nedorobky a vady vykonaného diela, tieto nesprávne vyhodnotili skutočnosti v pôvodnom konaní, a to

najmä korešpondenciu medzi ním a odporcom.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný s poukazom na to, že v konaní sa nevyskytli žiadne
nové skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na zmenu rozhodnutia súdu. Odporca neustále uvádza
rovnaké skutočnosti, ktoré on považuje za výhovorky a nepravdy, ktorými sa v riadnom inštančnom
postupe zaoberali súdy tak v prvostupňovom, odvolacom i dovolacom konaní.

Súd prvého stupňa aplikoval na danú vec ustanovenie § 234 ods. 1, 2, § 228 ods. 1, § 230 ods.
1 O.s.p., s odkazom na ktoré uviedol, že Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 23C/78/2006 - 315
zo dňa 21.08.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2008 rozhodol o návrhu navrhovateľa
a jeho manželky, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im sumu 489.793,-Sk s

príslušenstvom a to tak, že návrh zamietol. Navrhovateľ navrhuje povoliť obnovu konania z dôvodu,
že súdom zistený stav v pôvodnom konaní je klamlivý a zavádzajúci, pretože sa v ňom bezdôvodne
nevykonali dôkazy, ktoré súdu predložil a žiada o ich prehodnotenie v tomto konaní. Súd nedostatočne
vyhodnotil dôkazné prostriedky, ktoré boli predložené v pôvodnom konaní, ktoré skutočnosti považuje
za dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods.1 písm.b/ O.s.p.. Súd prvého stupňa ustálil, že tvrdené

skutočnosti nemôžu byť dôvodom na povolenie obnovy konania podľa ust. § 228 ods.1 písm. b/
O.s.p., tiež ani podľa ust. § 228 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Súd v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie
v ním uznanom potrebnom rozsahu, pričom jeho rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo bolo
preskúmané v rámci odvolacieho konania a následne aj dovolacieho konania. Návrhom na obnovu
konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci, alebo

nesprávností procesnej povahy v pôvodnom konaní. Na ich nápravu slúžia iné opravné prostriedky.
Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
práve táto je podľa tvrdení navrhovateľa dôvodom jeho návrhu. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti
nie sú skutočnosťou, rozhodnutím ani dôkazom, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd poukázal tiež na
skutočnosť, že na základe návrhu navrhovateľa (vzhľadom k uvádzaným dôvodom) nebolo možné
posúdiť tiež podmienku pre povolenie obnovy konania, a to podanie návrhu v subjektívnej trojmesačnej
lehote, ktorá skutočnosť by však vzhľadom k neexistencii dôvodu na povolenie obnovy konania
neprivodila iné rozhodnutie súdu. S odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dôvodu na

povolenie obnovy konania, súd jeho návrh zamietol. O trovách konania rozhodol za použ. ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, vzhľadom k tomu, že si v konaní právo na
náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplynuli, ich náhradu
nepriznal.

Uznesenie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal
odvolací súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie, a to tak, že ním žiadanú obnovu konania povolí,
alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čím uplatnil dôvody

odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. Podľa jeho názoru, povolenie obnovy konania
v preskúmavanej veci prichádza do úvahy vzhľadom na ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého
dôjde k povoleniu obnovy, ak účastník v pôvodnom konaní predložil dôkazy, tieto však nemohli byť
vykonané z objektívnych príčin. Podľa jeho názoru tak súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní, ako
aj v súčasnosti prvostupňový súd, navrhovateľom predložené dôkazy síce taxatívne vymenovali, avšak

tieto nevyhodnotili. Neuviedli v konaní zistené pozitívne nálezy, svedčiace v prospech navrhovateľa,
a to nález Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne - protokoly o skúške č. 5029/05,
5030/05 zo dňa 30.12.2005, kde sa konštatujú zistené plesne, ďalej že súd v pôvodnom konaní sa
nezaoberal možnými následkami skrytej vady, spočívajúcej v dostatočnej neizolácii podláh, ktoré saprejavili neskôr a museli byť sanované (v súvislosti s čím vyzval zhotoviteľa na odstránenie vád listom
z 10.08.2012, teda pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby), že súd v pôvodnom konaní oprel svoje
zamietavé rozhodnutie o kolaudačné rozhodnutie č. 540/2004, ktoré ani nemalo byť vydané, keďže

neboli splnené podmienky na jeho vydanie, z ktorého dôvodu nebolo možné nehnuteľnosť užívať,
ďalej, že sa nevysporiadali s predloženým odborným vyjadrením a znaleckým posudkom, podľa ktorého
je odporca povinný vrátiť finančnú čiastku vo výške 16.258,14 eur, v dôsledku ktorých trvá na tom,
aby v tomto konaní bola preskúmaná opodstatnenosť skutočného vyúčtovania predmetnej stavby a
ďalej poukazuje na nevyhnutné a neodkladné práce vo výške 6.500,- eur, ktoré musel vynaložiť na

vlastné náklady, a preto žiada aj túto čiastku zaplatiť. Tiež poukázal na to, že v dôsledku neodovzdania
a neprevzatia realizovaných stavebných prác oprávnenou osobou došlo k škodám, v priebehu rokov
2012 až 2013 bol nútený vykonať rôzne sanačné práce, ku ktorým vykonaniu vyzval odporcu, avšak
tento na jeho viacnásobné urgencie nereagoval a keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
takéto konanie odporcu považuje za neprípustné. Podľa jeho názoru sa tiež súd v pôvodnom konaní
nedostatočne zaoberal zmluvou o dielo ako predbežnou otázkou, pretože táto nebola uzatvorená v

súladesObčianskym zákonníkom,alevrozporesozákonompodľaObchodnéhozákonníka,nepodpísal
ju odporca, ani oprávnená osoba, nepodpísala ju manželka objednávateľa, píše sa v nej o nadpodlaží,
avšak povolenie bolo vydané iba na realizáciu jednoduchých stavieb, stanovuje VRN na 11% oproti
obvyklým 5,5%, v článku 4 sa uvádza, že práce za odberateľa prevezme objednávateľ, čo je ďalšia
neprijateľná podmienka a ďalej v čl. VI. sa uvádza záručná lehota 12 mesiacov namiesto 24 mesiacov

od prevzatia prác, v dôsledku čoho podľa jeho názoru, je zmluva o dielo absolútne neplatná, kedy
nemožno hovoriť o premlčaní, a preto žiadal, aby súčasťou pojednávania o odvolaní bolo aj riešenie
tejto neplatnosti, na ktorú poukazoval už v pôvodnom konaní, ktorá skutočnosť nebola braná do úvahy
a nebola zo strany súdov v pôvodnom konaní predmetom preskúmania. Uviedol, že v pôvodnom
konaní nemal žiaden podiel na tom, že sa nepoužili a nevyhodnotili tieto rozhodujúce skutočnosti a

dôkazy, preto žiada, aby boli vyhodnotené v tomto konaní. Pri pôvodnom vyhotovení rozsudku nemal
súdzáujempreskúmaťnímpredloženédôkazy,apretoajtietorozhodnutiavydanévpredmetnomkonaní
boli založené na klamlivom odôvodnení prvostupňového súdu, napriek tomu, že tento v pôvodnom
konaní vykonal dokazovanie tak, ako uznal za vhodné, pričom jeho rozhodnutia a konanie, ktoré mu
predchádzalo, bolo preskúmavané v rámci odvolacieho konania, aj dovolacieho konania. Poukazoval

na to, že požadoval, aby súd v pôvodnom konaní uložil odporcovi ako zhotoviteľovi predložiť súdu
súpisy vykonaných prác, doklady o zakúpených materiáloch, polotovaroch, zariaďovacích predmetoch a
projekt skutočného predvedenia, čo však súd ignoroval a nemal záujem sa venovať ani dokazovaniu vo
vzťahukpredloženémuznaleckémuposudku.. Podľajehonázoru,všetkototopredstavujeskutočnostia
dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli vyhodnotené, či preskúmané a tiež nové dôkazy, ktoré vznikli v

dôsledku neodstránenia závad, na ktoré poukázal, avšak odporca ich ignoroval. Vo vzťahu k terajšiemu
konaniu namietal znenie zápisnice a skutočnosť, že súd prvého stupňa o jeho námietkach voči zneniu
zápisnice nerozhodol. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd nevyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré
uviedol ako dôvody na povolenie obnovy konania. Namietal, že nebol vypočutý v tomto konaní súdny
znalec ako svedok, ktorý by jednoznačne potvrdil, že odporca nevykonal požadovanú rekonštrukciu jeho

rodinného domu v zmysle platnej projektovej a technickej dokumentácie, že nebolo vykonané záverečné
vyúčtovanie stavby, nebol mu vrátený preddavok, následne vyčíslený ako preplatok .

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že návrh na obnovu konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. b) je

nedôvodný, pretože o všetkých skutočnostiach už dopodrobna pojednával a týmito sa zaoberal, vrátane
dôkazných materiálov tak prvostupňový, ako aj odvolací súd v pôvodnom konaní. Nové skutočnosti,
ktoré tento dokumentuje 9 rokov po kolaudácii v konaní o povolení obnovy, nikdy neboli predmetom
projektovej dokumentácie, ani zmluvy o dielo, ide len o účelové výmysly navrhovateľa. Pokiaľ ide o
znalca, tento bol vypočúvaný už v pôvodnom konaní. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

podané odporcom, bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté. Všetky skutočnosti, ktoré uvádza v návrhu
na obnovu konania, uvádzal aj v priebehu prvostupňového, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania a
týmito skutočnosťami sa súdy na úrovni všetkých inštancií dopodrobna zaoberali.
Navrhovateľ podľa napadnutého právoplatného rozhodnutia už rok platí pravidelne exekútorom
stanovené splátky na účet odporcu, medzičasom však neustále píše rôzne sťažnosti na exekútora, čo

je predmetom rozhodovania exekučného súdu.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219, ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom
Trenčín pod č. k. 23C/78/2006 zamietol s odôvodnením, že ním tvrdené skutočnosti nemôžu byť
dôvodom na povolenie obnovy konania podľa ust. § 228 ods.1 písm. b/ O.s.p., tiež ani podľa ust. §
228 ods.1 písm. a/ O.s.p..

Ako vyplýva z obsahu odvolania navrhovateľa, jeho odvolacia námietka smeruje voči právnemu

posúdeniu veci zo strany prvostupňového súdu, teda namieta, že jeho rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení tento vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav, aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy ak súd použije iný právny predpis ako
mal správne použiť, alebo aplikuje správny právny predpis, nesprávne ho však interpretuje.

Namietal tiež, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.)..

Pri tomto odvolacom dôvode nie je rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky
alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza zo správnych skutkových zistení, na
ktoré boli aplikované správne právne predpisy. Odvolacie námietky vyhodnotil tak ako v celom rozsahu
nedôvodné.

Ako už bolo vyššie uvedené, obnovou konania ako mimoriadnym opravným prostriedkom možno
napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu len z taxatívne stanovených dôvodov, pretože predstavuje
výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia, ako jednej zo záruk právnej istoty.
Navrhovateľ v odvolaní namietal, že ním tvrdené skutočnosti, zakladajú dôvod obnovy konania v zmysle
ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p..

Podľa ust. §-u 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Správne v odôvodnení uvádza súd prvého stupňa, že o možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok
objektívneho charakteru. Vzťahuje sa na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v
pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom vykonané

preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. Ako typický príklad možno uviesť dlhodobo
nepriaznivý stav svedka, ktorý neumožňoval v pôvodnom konaní jeho výsluch, či stratu ale zničenie
listiny. Ak sa po právoplatnom skončení konania ukáže, že takýto účastníkom konania navrhnutý dôkaz
v pôvodnom konaní je možné vykonať a zároveň je tento spôsobilý privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa cit. zák. ustanovenia. O takýto prípad však

v preskúmavanej veci nejde.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, č. k.
23C/78/2006 odvolací súd zistil, že Okresný súd Trenčín rozsudkom pod č. k. 23C/78/2006 - 315 zodňa 21.08.2007 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.04.2008,
č. k. 17Co/289/2007-349 zamietol návrh navrhovateľa a jeho manželky na zaplatenie sumy 489.793 Sk
s príslušenstvom a súčasne ich zaviazal solidárnym záväzkom zaplatiť odporcovi náhradu trov konania

vo výške 90.585 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 10.06.2008 a vykonateľnosť dňa 14.06.2008. Uvedenú sumu žiadali z titulu nevyúčtovaného
preplatku a vzniknutej škody nimi tvrdenou nekvalitnou a nedokončenou prácou odporcom, resp.
nevykonaním stavebných prác podľa schválenej PD pri realizácii diela - prestavby rodinného domu na
základe zmluvy o dielo zo dňa 31.07.2002. Všetky navrhovateľom tvrdené dôkazy, ktoré žiada opätovne

vkonaníopovolenieobnovypreskúmaťaprehodnotiť,bolisúčasťouspisovéhomateriáluužvpôvodnom
konaní, čo v konečnom dôsledku uvádza a nespochybňuje aj samotný navrhovateľ a boli k dispozícii
k preskúmaniu súdmi v riadnom dvojjinštančnom postupe. Nejde tu teda o prípad, že v pôvodnom
konaní v dôsledku nemožnosti ich použitia nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého
rozhodnutia. Nesúhlas s vyvodenými závermi vychádzajúcimi z v tom čase preukázateľne existujúceho
skutkového podkladu a následná navrhovateľom namietaná vecná nesprávnosť rozsudku, v ktorých

dôvod obnovy konania navrhovateľ vidí vychádzajúc z obsahu jeho návrhu i odvolania, nie sú dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p..

Skutočnosti ním uvádzané, nezakladajú dôvod obnovy konania ani z hľadiska ust. § 228,ods. 1 písm.
a/ O.s.p. t.j. že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nejde tu totiž o
prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch,
ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce a preto sa k ich vykonaniu
neprikročilo. Nevyhnutným predpokladom obnovy konania z hľadiska tohto zák. ustanovenia je, že
dôkazy ktoré nemohol účastník bez svojej viny použiť tu už v dobe pôvodného rozhodovania existovali,

pričom okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje
rozhodnutie v prípade ak si účastník vo vzťahu k nim splnil svoju dôkaznú povinnosť, neznamená
možnosť, či nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Týmto spôsobom by sa totiž cestou obnovy
konania mohol domáhať revízie súdneho rozhodnutia každý účastník, ktorého dôkazným návrhom
nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal, čím by

obnova konania plnila účel iného mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania, v súvislosti s čím
jenutnépoznamenať,žetentonavrhovateľajvyužil,pričomjehodovolanieboloNSSRodmietnuté.Jeho
tvrdenia, že požadoval, aby súd v pôvodnom konaní uložil odporcovi ako zhotoviteľovi predložiť súdu
súpisy vykonaných prác, doklady o zakúpených materiáloch, polotovaroch, zariaďovacích predmetoch
a projekt skutočného predvedenia, čo však súd ignoroval a nemal záujem sa venovať ani dokazovaniu

vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku, že pri pôvodnom vyhotovení rozsudku nemal
súd záujem preskúmať ním predložené dôkazy, ktoré opätovne žiadal preskúmať a prehodnotiť tak
nezakladajú dôvody obnovy konania tak z hľadiska ust. § 228, ods. 1 písm.a/ a tiež ani písm. b/ O.s.p..
Pokiaľ poukazoval na skutočnosti týkajúce sa vzniku škody v rokoch nasledujúcich po právoplatnom
skončení konania, tieto rovnako nemôžu zakladať zákonné dôvody obnovy, pretože v čase pôvodného

rozhodovania ešte neexistovali.

Pokiaľ teda za tohto skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutkové tvrdenia
navrhovateľa nezakladajú zákonné dôvody na povolenie obnovy konania, aj odvolací súd považuje jeho
rozhodnutie v tomto smere za vecne správne.

Nad rámec vyššie uvedeného však odvolací považuje za potrebné uviesť, že o.i. aj z hľadiska
hospodárnosti konania bolo namieste zo strany súdu prvého stupňa predovšetkým skúmať splnenie
objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania a to zachovanie zákonných lehôt, ktoré
O.s.p. na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje v ust. § 230 ods. 1, 2 O.s.p. Ide o kombináciu

dvoch druhov lehôt. V ods. 1 je upravená lehota subjektívna, t. j. taká, ktorej začiatok je stanovený
subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od
ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a v ods. 2 je upravená lehota objektívna, ktorej
začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie
v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu

na obnovu konania, je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia s taxatívne
stanovenými výnimkami uvedenými v ust. § 230 ods. 2 O.s.p. Zachovanie subjektívnej lehoty na
obnovu konania je povinný preukázať účastník konania, ktorý obnovu konania navrhuje. Zmeškanie
zákonných lehôt, predpísaných O.s.p. na uplatnenie návrhu na obnovu konania, teda navrátenie lehotynaobnovukonanianiejeprípustné,vychádzajúczust.§230ods.3O.s.p. anemožno zmeškanietýchto
lehôt odstrániť ani postupom podľa ust. § 58 O.s.p. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd
prvého stupňa obmedzil na konštatovanie, že nebolo možné posúdiť ďalšiu kumulatívnu podmienku pre

povolenie obnovy konania, a to podanie návrhu v subjektívnej trojmesačnej lehote, lehotou objektívnou
sa nezaoberal vôbec. Návrh na povolenie obnovy konania bol doručený súdu prvého stupňa dňa
17.04.2013. Vychádzajúc zo skutočnosti, že rozsudok súdu prvého stupňa v konaní, ktorého povolenie
obnovy sa navrhovateľ domáha, nadobudol právoplatnosť dňom 10.06.2008 je zrejmé, že navrhovateľ
návrh podal až po uplynutí troch rokoch od právoplatnosti napádaného rozsudku a keďže zo skutočností

zistených v priebehu konania nevyplýva existencia ani jednej z výnimiek uvedených v ust. § 230 ods.
2 písm. a/-e/ O.s.p., v prípade ktorých je možné návrh podať aj po uplynutí tejto lehoty, nebola tak
splnená objektívna podmienka prípustnosti návrhu na obnovu konania a to zachovanie zákonných
lehôt, ktoré O.s.p. na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje, z ktorého dôvodu prichádzalo do
úvahy tiež návrh zamietnuť naviac bez potreby nariadenia pojednávania. V konečnom dôsledku však
táto skutočnosť nič nemení na už konštatovanej vecnej správnosti záveru súdu prvého stupňa pokiaľ

ide o dôvody obnovy konania.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie
navrhovateľa ako nedôvodné, za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne, za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania, rozhodol súd vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní, podľa § 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému
odporcovi ich náhradu napriek tomu, že mu prináleží nepriznal, pretože tento si trovy odvolacieho
konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .