Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202680
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114202680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej, vo veci žalobkyne vendue a.s., Neklanova
152/44, Praha 2 - Vyšehrad 128 00, Česká republika, IČ: 28062256, zast. JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
advokátkou, Advokátska kancelária, Bratislava, Lamačská cesta 3, proti žalovanému Y. F., F., L. XX, B..
S. E.. H. L., B. S. R. F. - S., o zaplatenie 1.652,36 Kč istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
13C/147/2014-54 zo 7.10.2014 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobkyne Česká sporiteľňa, a.s. uzavrel so
žalovaným 22.6.2005 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. a o poskytovaní
súvisiacich produktov a služieb, že žalovaný v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v hotovosti z
bankomatu, a iné platby, čím na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 1.2.2010

debetný zostatok, že Česká sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ žalovaného niekoľkokrát vyzývala k
zaplateniu dlhu, avšak márne, že listom z 3.2.2010 vypovedala Česká sporiteľňa a.s. zmluvu o účte
a dohôd o službách súvisiacich s účtom a vyzvala k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku
na sporožírovom účte, pričom v uvedenom liste zosplatnila celú pohľadávku na sporožírovom účte
dňom 3.2.2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola 1.287,63 Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného
debetného zostatku vo výške 1.245,09 Kč, čiastky sankčného úroku vo výške 42,54 Kč, nepovolený
debetný zostatok je úročený zmluvným úrokom vo výške 25 %, že dňom zosplatnenia pohľadávky bola

pohľadávka prevedená na evidenčný účet pohľadávok a je ďalej evidovaná pod A. Č. XXXXXXXXXX.
Konštatoval, že žalovaná čiastka je tvorená istinou 1.245,09 Kč, o ktorú bol účet prečerpaný, sankčným
úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
naúčte,ktorékudňuúčinnostiZmluvyopostúpenípohľadávokkudňu1.4.2011sú407,27Kč,žežalobca
ďalej požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu
vo výške 25 % p.a. z istiny 1.245,09 Kč od 1.4.2011 do zaplatenia a zároveň si uplatnil aj trovy konania.
Vo vzťahu k otázke použitia hmotného práva (citujúc znenie čl. 4 Nariadenia Rady ES 593/2008 (Rím

I) a čl. 6) , urobil záver, že v danom prípade nebola medzi účastníkmi dohodnutá voľba rozhodného
práva, že ako je zrejmé z okolností prípadu, k poskytovaniu služby došlo na území Českej republiky
a keďže žalobkyňa nevykonáva činnosť v krajine trvalého pobytu žalovaného a svojou činnosťou ani
na územie Slovenskej republiky nesmeruje (4l 6 bod 1 Nariadenia), je v danej veci rozhodným právomprávny poriadok Českej republiky. Vychádzajúc z § 609, § 610 ods. 1, § 629 ods. 1 zák. č. 88/2012
Sb. Občanský zákoník a na základe vykonaného dokazovania zistil, že opatrovník žalovaného vzniesol
námietku premlčania, pretože právny predchodca žalobkyne dal výpoveď zo zmluvy o sporožírovom

účte a vyzval žalovaného na zaplatenie zosplatnenej istiny, a to 3.2.2010, avšak žaloba bola podaná
30.1.2014, teda po uplynutí trojročnej lehoty , námietke premlčania vyhovel a žalobu v celom rozsahu
zamietol. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, náhrada trov konania jej podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
neprislúcha. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, preto vyslovil,
že mu ich náhradu nepriznáva.

Proti rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamapísm.f),t.j.,žerozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

V odvolaní , o. i., poukázala na to, že medzi účastníkmi konania, resp. medzi právnym predchodcom
žalobkyne a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o sporožírovom účte - osobný účet Českej sporiteľne,
a.s. o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len Zmluva o sporožírovom účte) 22.6.2015,
že išlo o právny vzťah podliehajúci Obchodnému zákonníku, ustanoveniam o „bežnom účte“. Ďalej
poukázala na Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej len VOP) Českej sporiteľne, a.s., ktorými sa

tento zmluvný vzťah riadil, a to na body 5 , 6 a na body 1.1, 1.2 , 1.3 a 41(ich znenie citovala).
Na základe uvedených ust. mala za zrejmé, že právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené
týmito VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, že je nutné aplikovať české právne
predpisy a teda i českú judikatúru. Zdôraznila, že tento jej právny názor je podporený aj § 10 zák.
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré sa práve týkajú dohody

účastníkov o rozhodnom práve (aj jeho znenie citovala). Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
32Cdo/3337/2010 z 24.7.2012 a uznesenie Krajského súdu v Českých Budějoviciach 5Co/1706/2010
zo 17.9.2010, podľa ktorých je záver rovnaký:“ Aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o
zmluvu podľa Obchodného zákonníka a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4 ročná premlčacia
lehota.“ Vychádzajúc z a uvedenej právnej argumentácie mala za to, že žaloba bola podaná v lehote

plynutia 4 ročnej premlčacej lehoty a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu jej premlčania.
Napokon uviedla, že v konečnom dôsledku k tomu, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
sa riadi českým právnym poriadkom, dospel správne aj prvostupňový súd, avšak nesprávne právne
vyhodnotil ďalší záver, tým, že z hľadiska uplatnenia premlčacej lehoty uplatnil 3 ročnú premlčaciu lehotu
podľa Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky s prihliadnutím na práva spotrebiteľa. Na základe

uvedeného odkázala na právny poriadok ČR s prihliadnutím na priložené dôkazné prostriedky (judikáty)
a žiadala odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmeniť a rozhodnúť v súlade s podanou
žalobou a v celom rozsahu jej vyhovieť. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov súdneho konania aj za toto
podané odvolanie celkom 16,60 eur za podané odvolanie a režijný paušál 8,04 eura, spolu 24,64 eura.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v ostatných prípadoch, t.j. uvedených v
§ 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny,
súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody napadnutého

rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. , že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinounesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132

O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie

je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný.

Súd vec právne správne posúdil, keď opatrovníkom žalovaného vznesenú námietku premlčania na
priznanie plnenia z predmetnej Zmluvy o sporožírovom účte aplikoval § 609, § 610 ods. 1 a § 623 ods. 1
zák. č. 88/2012 Sb. Občanského zákoníka ( právny poriadok Českej republiky, neaplikoval ust. obč. zák.
- právny poriadok Slovenskej republiky) trojročnú premlčaciu lehotu , namiesto štvorročnej premlčacej
lehoty upravenej v § 397 a § 392 ods. 1 prvá veta Obchodního zákoníka.

Predmetná Zmluva v sporožírovom účte uzavretá medzi právnym predchodcom žalobkyne Česká
sporiteľňa a.s. a žalovaným z 22.6.2005 má spotrebiteľský charakter, lebo žalovanému bolo poskytnuté
plnenie ako spotrebiteľovi, nie ako podnikateľovi.

Je potrebné vychádzaťzo znenia § 262 ods. 4 druhá veta Obch. zák., t.j. že zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov (podľa prvej vety
uvedeného ust. Ide o vzťahy podľa § 261 Obch. zák., t.j. aj o vzťahy zo Zmluvy o sporožírovom účte)
podľa Občanského zákoníka.

V prejednávanej veci, ak má spotrebiteľ - žalovaný podľa cit. ust. znášať zodpovednosť za porušenie
povinností zo zmluvy o sporožírovom účte uzavretých medzi ním a právnou predchodkyňou žalobkyne
(ktoré sú tzv. absolútnym obchodom) podľa Občanského zákoníka, obe zmluvné strany môžu uplatniť
svoje nároky, ktoré im v prípade neplnenia z predmetnej zmluvy vzniknú voči druhej zmluvnej strane iba
v lehotách podľa Občanského zákoníka, t.j. vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňou uplatnené právo, je právo zo spotrebiteľskej
zmluvy, a v takom prípade je nevyhnutné na predmetnú vec aplikovať všetky ust. spotrebiteľskéhopráva transformované do právneho poriadku členského štátu EÚ, ktorým je aj Česká republika, s cieľom
harmonizovať zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi účastníkmi nie je sporné), že právna predchodkyňa
žalobkyne dala výpoveď zo zmluvy o sporožírovom účte a vyzvala žalovaného na zaplatenie
zosplatnenej istiny 3.2.2010, že žaloba bola podaná na súde 30.1.2014, že pri aplikácia Českého
civilného kódexu a spotrebiteľskej právnej úpravy podľa Českého právneho poriadku a uplatnenia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 609, § 610 ods. 1 a § 629 ods. 1 Občanského zákoníka,

trojročná premlčacia lehota na uplatnenie žalobcovho nároku uplynula 3.2.2013 a že so zreteľom na
uplatnenie nároku žalobcom pred súdom 30.1.2014, je jej nárok premlčaný.

Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné rozsudok potvrdiť pre premlčanie nároku žalobkyne a so
zreteľom na opatrovníkom žalovaného vznesenú námietku premlčania.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že vstupom Českej republiky do Európskeho hospodárskeho
právnehosystémuboliajdoČeskéhoObčanskéhozákoníkazačlenenéust.ospotrebiteľskýchzmluvách
(§ 52 a n.) a že uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému,

ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, žiadne trovy nevznikli a preto mu ich náhrada nebola
priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.