Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/265/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612210775
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612210775.4

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: G. O., nar.
XX.X.XXXX, J. X/X, XXX XX C., právne zastúpený Mgr. Štefanom J., advokátom, AK Y. XXX, XXX XX
D., proti odporcovi: v 1. rade: C.. W.. I. J., nar. X.X.XXXX, O. XXX/X, XXX XX D., št. občan SR a v 2.
rade: X. G., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Dušanom Krivským,
advokátom, AK Sasinkova 24, 909 01 Skalica, o zaplatenie 33.193,92 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,92 € s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 24.1.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

Voči odporkyni v 2. rade súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za odpor odporkyne v 2. rade v sume 1.991,50 €

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku Okresnému súdu Senica.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume
2.551,50
€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporkyne v 2 rade.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
2.470,14 € a iné trovy konania v sume 1.991,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 5.10.2012 podal na Okresný súd Senica návrh, ktorým sa domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým zaviaže odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 33.193,92 € spolu

s príslušným úrokom z omeškania a trovami konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia z
neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006.

Tunajší súd následne vydal vo veci platobný rozkaz, č. k. 7C/265/2012-57 zo dňa 20.2.2013, proti
ktorému však odporkyňa v 2. rade podala odpor s odôvodnením, čo malo za následok zrušenie
platobného rozkazu ex lege a vytýčenie pojednávania vo veci.

Uznesením, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 17.9.2013 súd priznal odporkyni v 2. rade na jej
žiadosť oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľa súhlasil.Odporkyňa v 2. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, písomnými vyjadreniami

účastníkov konania vo veci, kúpnou zmluvou zo dňa 6.11.2006 (v texte ďalej aj ako „dotknutá alebo
neplatná zmluva“), dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 12.12.2006, zmluvou o
pôžičke zo dňa 15.11.1999, zmluvou o pôžičke zo dňa 17.5.2002, zmluvou o pôžičke zo dňa 12.7.2004,
zmluvou o pôžičke zo dňa 31.1.2006, 31.5.2006, potvrdením zo dňa 12.12.2006, dovolaním sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu zo dňa 26.2.2007 doručeným navrhovateľovi dňa 27.2.2007, rozsudkom OS

Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/47/2008-136 zo dňa 7.5.2009 v spojení s rozsudkom KS Trenčín č. k.
17Co/212/2009-175 zo dňa 30.11.2009, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenie zo dňa 23.1.2012
adresovanou odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2. rade, odpoveďou odporkyne v 2. rade na výzvu zo dňa
10.2.2012 a odporcu v 1. rade zo dňa 21.2.2012, vyjadrením PZ navrhovateľa k odpovedi odporkyne
v 2. rade zo dňa 10.3.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 4.5.2012 adresovanou odporkyni v 2. rade a
odporcovi v 1. rade, návrhom na rozvod manželstva odporcov, vyjadrením odporkyne v 2. rade k návrhu

na rozvod manželstva, rozvodovým rozsudkom OS Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9C/52/2008-144 zo
dňa 26.8.2008, rozsudkom č.k. 8C/87/2008-69 zo dňa 25.6.2009 v spojení s rozhodnutím KS Trenčín č.
k. 17Co/247/2009-88 zo dňa 19.1.2010, zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.4.1999,
ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, z ich písomných vyjadrení vo veci, vyplýva, že
navrhovateľ má za to, že odporkyňa v 2. rade je povinná vrátiť spoločne s odporcom v 1. rade žalovanú
kúpnu cenu z dôvodu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006, ktorej sa táto dovolala
listom zo dňa 26.2.2007. Navrhovateľ tvrdil, že kúpna cena bola príjmom do BSM odporcov, pretože
odporca v 1. rade s navrhovateľom uzavrel a odporca v 1.rade prevzal kúpnu cenu v čase, kedy boli

s odporkyňou v 2. rade manželia. S námietkou premlčania vznesenou odporkyňou v 2. rade vyjadril
navrhovateľ nesúhlas s poukazom na § 107 ods. 2 OZ. Odporca v 1. rade si požičal od navrhovateľa
peniaze na kúpu nehnuteľností, ktoré boli predmetom neplatnej kúpnej zmluvy.

Odporca v 1. rade uviedol, že s návrhom navrhovateľa súhlasí v celom rozsahu a ľutuje vzniknutú

situáciu. Zdôraznil, že na dotknutých nehnuteľnostiach vykonal po kúpe rozsiahle rekonštrukcie, a to
malo za následok vzostup ich kúpnej ceny. K predaju týchto nehnuteľností navrhovateľovi pristúpil preto,
že nemal z čoho vrátiť navrhovateľovi predtým poskytnuté pôžičky. Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že
pred rozvodom manželstva s odporkyňou v 2.rade sa na chalupu neodsťahoval, domov riadne chodil,
doma len neprespával, a to bolo asi pol roka pred rozvodom. Je toho názoru, že odporkyňa v 2. rade

je povinná, tak ako aj on, vrátiť kúpnu cenu navrhovateľovi, aj keď túto prevzal len on, a to preto, že
peniaze použil na úhradu dlhov, ktoré vznikli ešte v čase trvania ich manželstva.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade z jej odporu, ak aj ďalších písomných vyjadrení vo veci vyplýva, že
táto s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Argumentovala tým, že s odporcom v 1. rade nebývala v

spoločnej domácnosti už pred rozvodom ich manželstva, asi od roku 2006. Potom, čo odporca kúpil
dotknuté nehnuteľnosti a presťahoval sa do nich, nemala vôbec žiadnu vedomosť o jeho účtoch ani
aktivitách. Uviedla, že odporca v 1. rade býval v dotknutých nehnuteľnostiach aj po tom, čo ich predal
navrhovateľovi. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006, ktorej relatívnej neplatnosti sa dovolala listom zo
dňa 26.2.2007, nemala žiadny majetkový prospech. Peniaze, ktoré odporca v 1. rade dostal za predaj

dotknutých nehnuteľností nevidela, neboli použité pre potreby domácnosti a rodiny. BSM odporcov
doteraz nie je právoplatne vyporiadané, nakoľko odporca v 1. rade sa voči rozsudku, ktorým toto bolo
zrušené a vyporiadané odvolal. Odporkyňa v 2. rade z opatrnosti vzniesla námietku premlčania práva
navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, nakoľko subjektívna premlčacia lehota
na uplatnenie práva uplynula dňa 27.2.2009 a objektívna dňa 6.11.2009.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006 vyplýva, že odporca v 1. rade ako predávajúci zaviazal sa touto
zmluvou previesť na navrhovateľa ako kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bližšie tam
špecifikovaným a navrhovateľ zaviazal sa za tieto nehnuteľnosti zaplatiť kúpnu cenu 33.193,92 € (1000
000 Sk) v dvoch splátkach, pričom prvá splátka v sume 6.638,78 € bola splatná v hotovosti v deň podpisu

zmluvy a druhá v sume 26.555,14 € prevodom na účet s názvom I. J., č. účtu XXXXXXXXX/XXXX do
dňa 31.3.2007.Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 1.
rade dňa 12.12.2006 vyplýva, že títo dohodli sa že pohľadávka odporcu v 1. rade, ktorú má voči
navrhovateľovi z kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006 započíta sa do výšky 13.277,57 € s pohľadávkou

navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.7.2004, ktorá zmluva nahradila
zmluvu o pôžičke zo dňa 15.11.1999 a 17.5.2002.

Z potvrdenia podpísaného odporcom v 1. rade zo dňa 12.12.2006 mal súd preukázané, že kúpna cena z
kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006 bola zaplatená tak, že suma 13.277,57 € bola započítaná na splatenie

záväzku, ktorý odporca v 1. rade mal voči navrhovateľovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.7.2004 a suma
19.916,35 € bola zaplatená v hotovosti k rukám odporcu v 1. rade.

Z listu zo dňa 26.2.2007 doručeného navrhovateľovi dňa 27.2.2007 vyplýva, že odporkyňa 2 dovolala sa
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a OZ v spojení s § 145 OZ. Dovolanie sa neplatnosti
bolo doručené navrhovateľovi dňa 27.2.2008 a odporcovi v 1. rade dňa 28.2.2007.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k . 6C/47/2008-136 zo dňa 7.5.2009 v spojení
s rozsudkom KS Trenčín, č. k. 17Co/212/2009-175 zo dňa 30.11.2009, právoplatného dňa 16.1.2010
vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 9C/52/2008-144 zo dňa 26.8.2008,
právoplatný dňa 9.9.2008, mal súd preukázané, že manželstvo odporcov bolo rozvedené a maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti odporcu v 1. rade. Z listinných dôkazov založených v rozvodom
spise, konkrétne aj zo samotného návrhu podaného odporcom v 1. rade, mal súd preukázané, že
odporcovia nežili v spoločnej domácnosti od septembra roku 2005.

Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len OZ), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v
časti, a to voči odporcovi v 1. rade, voči odporkyni v 2. rade súd návrh zamietol ako nedôvodný pre
nedostatok pasívnej legitimácie. Súd mal preukázané, že navrhovateľ a odporca v 1. rade uzatvorili
dňa 6.11.2006 kúpnu zmluvu, ktorou sa odporca v 1. rade zaviazal previesť na navrhovateľa vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam tam špecifikovaným a navrhovateľ zaviazal sa zaplatiť odporcovi v 1. rade

kúpnu cenu 33.193,92 € v dvoch splátkach, prvá v sume 6.638,78 €, splatná pri podpise zmluvy v
hotovosti a druhá v sume 26.555,14 € do 31.3.2007 prevodom na účet odporcu v 1. rade. Z dohody o
započítanívzájomnýchpohľadávokzodňa12.12.2006malsúdpreukázané,žepotom,akobolpovolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej zmluvy v prospech
navrhovateľa, dohodli sa účastníci, že pohľadávka, ktorú mal odporca v 1. rade v sume 33.193,92 €

voči navrhovateľovi z dotknutej kúpnej zmluvy započíta sa vo výške 13.277,57 € s pohľadávkou, ktorú
voči nemu mal navrhovateľ zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.7.2004, ktorá zmluva nahradila zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.11.1999 a 17.5.2002. Z potvrdenia zo dňa 12.12.2006 vyplýva, že kúpna cena z
dotknutej kúpnej zmluvy bola zaplatená vo výške 13.277,57 € započítaním hore opísaným a zostatokkúpnej ceny v sume 19.916,35 € vyplatil navrhovateľ odporcovi dňa 12.12.2006 v hotovosti. Nakoľko
odporkyňa v 2. rade bola v tom čase manželkou odporcu v 1. rade a nehnuteľnosti prevádzané dotknutou
kúpnou zmluvou boli v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade, ktorá

nebola účastníčkou zmluvy, dovolala sa jej relatívnej neplatnosti voči navrhovateľovi a odporcovi v 1.
rade. Dovolanie sa neplatnosti bolo doručené navrhovateľovi dňa 27.2.2007 a odporcovi v 1. rade dňa
28.2.2007. Následne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 6C/47/2008-136 zo dňa
7.5.2009, právoplatným dňa 16.1.2010 ustálil, že nehnuteľnosti prevádzané dotknutou kúpnou zmluvu
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade. Z uvedeného je zrejmé,

že povinnosťou účastníkov neplatnej kúpnej zmluvy bolo vrátiť si poskytnuté plnenia.
V prejednávanej veci nebolo sporu o tom, že dotknutá kúpna zmluva zo dňa 6.11.2006 je neplatná,
že odporkyňa v 1. rade dovolala sa jej neplatnosti voči navrhovateľovi a odporcovi v 1. rade listom zo
dňa 26.2.2007, doručeným navrhovateľovi dňa 27.2.2007 a odporcovi v 1. rade dňa 28.2.2007, že len
odporca v 1. rade prevzal kúpnu cenu a že odporca v 1. rade na rozdiel od navrhovateľa nesplnil si svoju
reštitučnú povinnosť v zmysle § 457 OZ a nevrátil navrhovateľovi zaplatenú kúpnu cenu 33.193,92 €, čim

došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Spornou bola len otázka, či navrhovateľ má právo
domáhať sa vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia aj od odporkyni v 2. rade. Podľa § 458 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem
bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia
( piata je obsiahnutá v § 454 ). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným

vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému
prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať
ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. V danej veci navrhovateľ domáhal
sa vydania bezdôvodného obohatenia z relatívne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosti

sa dovolala odporkyňa v 2. rade. Zákon v ustanovení § 457 OZ výslovne uvádza, že vzájomnú
reštitučnúpovinnosťmajúúčastnícineplatnejalebozrušenejzmluvy.Výsledkyvykonanéhodokazovania
jednoznačne preukázali, že odporkyňa v 2. rade nebola účastníčkou dotknutej kúpnej zmluvy, nikdy
fyzicky neprevzala ani časť plnenia z kúpnej ceny, čo súhlasne dosvedčil navrhovateľ aj odporca v 1.
rade, naviac odporkyňa v 2. rade ako vyplýva z rozvodového spisu, s odporcom v 1. rade nehospodárila

od roku 2005. Z uvedeného je zrejmé, že medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom nevznikol
záväzkovoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy a preto táto nie je pasívne
legitimovanou osobou v spore. Súd tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa v 2. rade je povinná popri
odporcovi v 1. rade vrátiť kúpnu cenu 33.193,92 € preto, že táto bola vyplatená odporcovi v 1. rade
v čase, kedy títo boli manželia, a teda je príjmom do BSM, súd pokladá za špekulatívne a právne

nepodložené. Nakoľko, ak by to tak bolo, ochrana zakotvená v § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ,
spočívajúca v práve manžela domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa iných
ako bežných veci patriacich do BSM urobeného len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela,
stratila by svoj právny význam. Rovnako tak obrana odporcu v 1. rade, že odporkyňa v 2. rade je
povinná spoločne s ním vrátiť kúpnu cenu navrhovateľovi z dôvodu, že tento túto použil na zaplatenie

dlhov vzniknutých v čase, kedy boli manželia, je nepostačujúca na záver, že odporkyňa v 2. rade sa
bezdôvodne obohatila z neplatnej kúpnej zmluvy na úkor navrhovateľa. Plnenie z neplatnej kúpnej
zmluvy prijal len odporca v 1. rade a len on má povinnosť toto vrátiť.

Nakoľko odporkyňa v 2. rade v konaní vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa domáhať sa

vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, súd pokladal za potrebné záverom s touto sa vysporiadať.
Asícesúdmalpreukázané,ževkonanínebolosporuotom,žeodporkyňav2.radedomohlasarelatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2006 prípisom zo dňa 26.2.2007, doručeným navrhovateľovi dňa
27.2.2007. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení možnohovoriť len do okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného
(dotknutého) došiel druhému účastníkovi (účastníkom) právneho úkonu. Tento deň treba zásadne
považovať za rozhodujúci okamih na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným

dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia
doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za
platný (§ 40a). Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od
jeho vzniku (ex tunc). Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
27.2.2007 a uplynula dňa 27.2.2009 a objektívna doba začala plynúť dňa 27.2.2007 a uplynula dňa

27.2.2010. Súd má však za to, že ak by bola odporkyňa v 2. rade osoba, ktorá sa obohatila na
úkor navrhovateľa z neplatnej zmluvy, nemohol by s poukazom na § 107 ods. 3 OZ prihliadnuť na jej
námietku premlčania, keďže, navrhovateľ splnil si už reštitučnú povinnosť z neplatnej kúpnej zmluvy,
a teda nemohol by tiež namietať premlčanie. Pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy (§ 457) súd na námietku premlčania
prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol namietať aj druhý účastník. V ustanovení § 107 ods. 3 je

vlastne ustanovená výnimka z ustanovenia § 100 ods. 1 posledná veta, podľa ktorej, ak sa dlžník dovolá
premlčania, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať. Právo na vzájomné vrátenie plnení sa však
vzťahuje len na prípady, keď predmetom by bolo vzájomné vrátenie peňažných plnení, alebo vrátenie len
časti kúpnej ceny bez vrátenia kúpenej veci, a pod. Právo na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej (zrušenej)
zmluvy je totiž zo zákona (§ 457 a 560) podmienené tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť.

Ustanovenie odseku 3 možno aplikovať iba na tie prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov (nie
iba jeden) niečo dostal, a teda každý z nich to, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy
povinný vrátiť druhému účastníkovi.

V nadväznosti na hore uvedené súd rozhodol v merite veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd uložil navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť úspešnej odporkyni v 2. rade
trovy právneho zastúpenia v sume 2551,50 €, ktoré trovy v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“), pozostávajú z :

- odmena za 5 úkonov právnej pomoci á 486,34 € :prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 11.3.2013,
vypracovanie odporu zo dňa 11.3.2013,3 x účasť na pojednávaní 18.6., 9.7., 17.9.2013 + 5 x režijný
paušál á 6,95 €, t. j. 2466,45 €
- náhrada za stratu času v sume 69,54 €
- cestovné v sume 15,51 €

V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky je základná sadza tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
pomoci v sume 486,34 € a nie 492,93 €. Z uvedeného dôvodu súd priznal advokátovi tarifnú odmenu
za päť úkonov právnej pomoci v sume 2431,70 €.
Zároveň súd uložil navrhovateľovi zaplatiť trovy štátu na súdnom poplatku za odpor, pretože odporkyni
v 2. rade bolo uznesením priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor a navrhovateľ

bol v spore voči tejto neúspešný.
Súd uložil odporcovi v 1.rade zaplatiť navrhovateľovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. trovy konania v
sume 4461,64 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1991,50 € a z trov
právneho zastúpenia v sume 2470,14 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“), ktoré pozostávajú z:
- odmena za 5 úkonov právnej pomoci á 486,29 € :prevzatie a príprava zastupovania, podanie návrhu
vo veci samej, 3x účasť na pojednávaní 18.6., 9.7., 17.9.2013 + 5 x režijný paušál (v roku 2012- 2 á 7,63
€ a v roku 2013- 3 á 7,81 €), t. j. 2470,14 €.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.