Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/848/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112201195.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: X. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. H. XX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pribullom, Bajkalská 33, Prešov, proti
odporcovi: HC ´05 Banská Bystrica, a. s., Hronské predmestie 4, Banská Bystrica, IČO: 36 638 722,
zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., Komenského 3, Banská Bystrica, o zaplatenie
11 400 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

9C/78/2012-255 zo dňa 23. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3 582,80 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 3 582,80 Eur od 26. 05.
2010 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .

V ostatných výrokoch zostáva rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 582,80
Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 3 582,80 Eur od 26. 05. 2010 až do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konanie ohľadom sumy 5 367,74 Eur s úrokom
z omeškania 8 % ročne od 26. 03. 2010 až do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti súd návrh

navrhovateľa zamietol. Ohľadom trov konania súd uviedol, že rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 11 400,-- Eur s príslušenstvom ako nedoplatku odmeny profesionálneho hráča
za obdobie február 2010 vo výške 3 400,-- Eur, marec a apríl 2010 po 4 000,-- Eur v zmysle hráčskej

zmluvy uzatvorenej dňa 01. 05. 2009.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcami účastníkov, profesionálnou hráčskou
zmluvou uzatvorenou dňa 01. 05. 2009, dodatkom zo dňa 01. 05. 2009, korešpondenciou účastníkov, ich
písomnými vyjadreniami, ambulantnou správou K.. K. C. zo dňa 12. 08. 2009, K.. Q. J. - neurochirurga zo
dňa 30. 10. 2009, K.. C. - neurológa zo dňa 04. 03. 2010 a od 21. 01. 2010 do 06. 04. 2010, K.. W. zo dňa
29. 10. 2009, K.. K. J. zo dňa 07. 09. 2009, K.. S. C. zo dňa 23. 10. 2009, K.. U. W. zo dňa 19. 11. 2009,
K.. C. A. zo dňa 23. 12. 2009, K.. K. F. zo dňa 23. 11. 2009, platobným príkazom na úhradu odporcu

zo dňa 28. 07. 2010 ohľadom sumy 4 600,-- Eur, výsluchom zástupcu odporcu C. N. - generálnehomanažéra, svedeckou výpoveďou K.. U. W., K.. Q. J., K.. K. D., K. I., výpisom detailov zápasu odporcu
v období od 11. 09. 2009 do 23. 03. 2010, výpisom z účtu odporcu a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento uzatvoril s odporcom dňa 01. 05. 2009 profesionálnu hráčsku zmluvu
č. 096-P-431-2009/10, na základe ktorej pôsobil u odporcu v hokejovom klube ako hráč ľadového hokeja
- brankár v období od 01. 05. 2009 do 30. 04. 2010.
Odporca mu riadne nezaplatil dohodnutú odmenu vo výške 20 000,-- Eur, na zaplatenie ktorej ho vyzval
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 26. 07. 2010. Následne odporca oznámil, že uznáva

z požadovanej sumy len sumu 4 600,-- Eur, ktorú uhradil dňa 28. 07. 2010.
V zmysle článku III. ods. 1, 2 zmluvy mu prináležala základná mesačná odmena v súvislosti s dodatkom
k zmluve vo výške 4 000,-- Eur a ďalej aj individuálna odmena. Odmena bola splatná 25. dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odmena mu v plnej výške bola uhradená len do novembra 2009,
následne v mesiacoch december a január len vo výške 2 000,-- Eur a za mesiace február až apríl mu
nebola vyplatená. Keďže odporca neuviedol po úhrade sumy 4 600,-- Eur o platbu, za ktoré obdobie sa

má jednať, priradil ju k najstarším platbám, t. j. k platbe za mesiac december vo výške 2 000,-- Eur a
január 2 000,-- Eur a zvyšok 600,-- Eur za mesiac február 2010.
Žalovaná suma teda predstavovala nedoplatok za mesiac február 2010 vo výške 3 400,-- Eur, za mesiac
marec a apríl po 4 000,-- Eur, t. j. spolu 11 400,-- Eur.

V priebehu konania podaním zo dňa 31. 01. 2014 (č. l. 214 spisu) vzal čiastočne návrh späť ohľadom
sumy 5 367,74 Eur s príslušenstvom, s čím zástupca odporcu súhlasila a súd v tejto časti v zmysle §
96 OSP konanie zastavil.

Predmetom sporu ostala suma 6 032,26 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 032,26 Eur

od 26. 04. 2010 do zaplatenia a zo sumy 4 000,-- Eur od 26. 05. 2010 až do zaplatenia. Táto suma
predstavovala podľa navrhovateľa nedoplatok za mesiac marec 2010 vo výške 2 032,20 Eur a za mesiac
apríl 2010 vo výške 4 000,-- Eur. Navrhovateľ vychádzal z vyjadrenia samotného odporcu zo dňa 04.
06. 2012 ako aj jeho listu zo dňa 29. 07. 2010, ktorým reagoval na jeho pokus o zmier. Podľa týchto
vyjadrení odporca vyplatil dňa 30. 07. 2009 navrhovateľovi odmenu za mesiac máj 2009 vo výške 4

000,-- Eur, 31. 08. 2009 za mesiac jún 2009 vo výške 4 000,-- Eur, 29. 09. 2009 za mesiac júl 2009 vo
výške 4 000,-- Eur, 30. 10. 2009 za mesiac august 2009 vo výške 4 000,-- Eur, 09. 12. 2009 za mesiac
september 2009 vo výške 4 000,-- Eur, 29. 12. 2009 za mesiac október 2009 vo výške 4 000,-- Eur, 12.
02. 2010 za mesiac november 2009 vo výške 4 000,-- Eur, 25. 02. 2010 za mesiac december 2009 vo
výške 2 000,-- Eur, 25. 03. 2010 za mesiac január 2009 vo výške 2 000,-- Eur. Pokiaľ potom dňa 28. 07.

2010 uhradil odporca navrhovateľovi sumu 4 600,-- Eur, pričom neuviedol, za ktoré obdobie bola určená
táto čiastka, započítal si túto čiastku na skoršie dlhy na odmenách a to sumu 941,94 Eur za mesiac
december 2009, 141,94 Eur za január 2010 a vo februári 2010 sumu 2 000,-- Eur a v marci 2010 sumu
1 516,12 Eur (viď tabuľkový prehľad na č. l. 217 spisu).
Aj keď sa pôvodne navrhovateľ domáhal svojho nároku v zmysle článku III. ods. 1, 2 a 6 hráčskej zmluvy,

(keď požadoval odmenu v plnom rozsahu, t. j. za každý mesiac vo výške 4 000,-- Eur), v priebehu
konania vzal čiastočne návrh späť s tým, že z dôvodu hospodárnosti sa priklonil k právnemu názoru
okresného súdu v odôvodnení medzitýmneho rozhodnutia a posúdil svoj nárok v zmysle článku VII. ods.
1 písm. c) zmluvy. Počiatok plnenia mal podľa neho nastať od počiatku tretieho týždňa novembra 2009,
keď samotný odporca v tomto období vyplatil navrhovateľovi odmenu v plnom rozsahu, t. j. 4 000,--

Eur. Aj keď od 15. 10. 2009 sa nezúčastňoval zápasov, musel byť prítomný z dôvodu, že sa venoval
sponzorom. V tomto období nebol ani jeden deň PN.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že do júla 2009 nemal u odporcu žiadne zranenia. Na prelome
júl/august 2009 v prípravnom zápase pri brankárskom postoji začal mať problémy s trieslom. Na druhý
deň to oznámil trénerovi, ktorý ho poslal k lekárovi K.. D.. Ten mu doporučil liek od bolesti. Keď tieto

ani po 2 týždňoch neprestávali, išiel za druhým klubovým lekárom K.. U. W., ktorý ho zaslal na iné
vyšetrenia. Nebola však zistená príčina bolesti. Následne začal navštevovať rehabilitácie, pričom stále
hrával zápasy. V októbri prestal hrať z dôvodu, že bolesti boli neznesiteľné. Následne mu bola po
vyšetrení CT zistená diagnóza hernia disku. Takéto problémy mal prvýkrát. Lekár K.. W. ho poslal
za primárom neurológie, ktorý ho poslal za primárom K.. C. v Žiline. Ten mu vysvetlil, že problémy

s chrbticou, konkrétne hernia disku, časovo a skutkovo súvisia s problémami s trieslom. Zrejme sa
mu vtedy posunula platnička a oprela sa mu o nervy, ktoré idú do nohy. Svoje lekárske správy dával
klubovým lekárom a s nimi konzultoval svoj zdravotný stav. Keď sa mu zdravotný stav stabilizoval, bolomu povedané, aby nastúpil na zápas. Na zápas nastúpil až v marci. V období od 16. 10. 2009 do 07.
03. 2010 však trénoval.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že v mesiaci august 2009 utrpel
navrhovateľ pri výkone hráčskej činnosti zranenie, údajne bolesti v triesle. Túto skutočnosť
nespochybňoval (č. l. 119 - výpoveď na pojednávaní dňa 18. 07. 2012). Navrhovateľ však nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi týmto zranením v tomto období a jeho zdravotnými problémami v ďalšom
období. Zdravotné problémy navrhovateľa sa obnovili od polovice októbra. V dôsledku toho mala byť

navrhovateľovi vyplácaná odmena v zmysle článku VII. bod 5. zmluvy, t. j. do 15. 10. 2009 za mesiac
október vo výške 2 000,-- Eur a od 15. 10. 2009 do 07. 03. 2010 v rozsahu 40 % základnej mesačnej
odmeny. V tomto období však bola navrhovateľovi vyplatená odmena vyššia. Poukázal na ich odpoveď
na pokus o zmier zo dňa 29. 07. 2010. Zástupca odporcu sa nevedel vyjadriť, za ktoré obdobie bola
doplatená suma 4 600,-- Eur. Jednalo sa však o doplatok za celú sezónu 2009/2010.
V písomnom vyjadrení zo dňa 03. 03. 2014 uviedol, že si z dôvodu istoty uplatňujú kompenzačnú

námietku vo výške 4 400,-- Eur z dôvodu vrátenia časti odmien vyplatených v nesprávnej výške a to
za mesiac október vo výške 1 200,-- Eur, november vo výške 2 400,-- Eur, december vo výške 400,--
Eur a január vo výške 400,-- Eur.

Z pripojených ambulantných správ ošetrujúcich lekárov navrhovateľa súd zistil, že pri práci brankára boli

zistené u navrhovateľa ťažkosti s trieslom (správa K.. C. zo dňa 12. 08. 2009). Na základe vyšetrenia
chrbtice rádiológom K.. J. bola zistená protrúzia disku L5-S1 dňa 07. 09. 2009. Dňa 29. 10. 2009 úrazový
chirurg K.. W. pri pretrvávajúcich obtiažach uviedol diagnózu hernia disku a žiadal o odborné vyšetrenie
neurochirurgickú ambulanciu. Dňa 23. 10. 2009 K.. C. z oddelenia traumatologickej ambulancie ako
záver vyšetrenia uviedla hernia disku, protrusio disku, chondróza disku. Dňa 30. 10. 2009 K.. J.,

neurochirurg, uviedol diagnostický záver: chronická lumbálgia pri degeneratívnom ochorení diskov LS
chrbtice, poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek. Dňa 19. 11. 2009 žiadal K.. W.
neurologické vyšetrenie pod CT kontrolou, pričom uviedol, že pacient je s bolesťami L oblasti 3 mesiace
a je liečený konzervatívnou liečbou a infúznou terapiou pre herniu disku. Vo vyšetrení anesteziologičky
K.. F. zo dňa 23. 11. 2009 sú uvedené poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek. K.. A.,

prednosta neurologickej kliniky, v správe z 23. 12. 2009 uviedol diagnostický záver - anamnéza LIsyS 1
vľavo, t. č. v remisii, bolesť chrbta - dorzalgia, lumbago s ischiasom.

Svedok C. N., generálny manažér klubu odporcu, uviedol, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľ mal
úľavy z tréningového procesu v dôsledku jeho zranenia. Na otázku zástupcu navrhovateľa uviedol, že

nemal dôvod dávať na posúdenie zdravotný stav navrhovateľa, pretože žiadny rozpor medzi hráčom a
klubom nebol.

Podľa svedka K.. W., klubového lekára odporcu, u navrhovateľa boli spočiatku zistené obtiaže v oblasti
triesla, následne ochorenie chrbtice. Neskôr dospel k tomu, že sú to problémy ohľadom chrbtice,

pričom bolo zistené vyšetreniami, že sa jedná o chronické poškodenie medzistavcových platničiek. Z
lekárskej správy zo dňa 29. 10. 2009 vyplýva, že došlo u navrhovateľa pri dlhodobom zaťažení chrbtice k
poškodeniu medzistavcových priestorov a ukladaniu vápnika do týchto medzistavcových priestorov. Aj u
diagnózylumbagoischiasomunavrhovateľasamohlojednaťlenodlhodobéochoreniedegeneratívneho
charakteru, lebo ak by sa jednalo o akútne, musel by vyhľadať pomoc kvôli neznesiteľným bolestiam

a nemožnosti chôdze. Že sa jednalo o dlhodobé zmeny, vyplýva aj z CT nálezu. Na otázku zástupcu
navrhovateľasvedokuviedol,ževtejtochorobeexistujeajkľudovéštádium.Môževšakdôjsťkvyklenutiu
platničky a to aj na základe prechladnutia v danej oblasti alebo vykonanie nepredvídateľného pohybu.
Svedok ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľ až do 04. 10. 2009 odohral 8 celých
zápasov.

Svedok K.. K. D. uviedol, že vedel o zdravotných problémoch navrhovateľa, lebo to riešili aj na klubovej
rade. Mal vedomosť o tom, že sa jednalo u neho spočiatku o problémy s trieslami, čo sa jedná o bežný
problém u brankárov (č. l. 156). Pokiaľ v správe K.. J. bola u navrhovateľa uvedená diagnóza chronická
lumbalgia pri degeneratívnom ochorení diskov, už z názvu vyplýva, že sa jedná o chronické ochorenie.

Dá sa zistiť z r?ntgentového snímku alebo CT vyšetrenia.Svedok K. I. uviedol, že navrhovateľ mal dlhodobý výpadok v tréningoch z dôvodu bolesti v chrbte.
Nebolo možné, aby trénoval. Nepamätá si, či nastupoval na tréningy. Na konci sezóny nastúpil na
posledné zápasy.

Svedok K.. Q. J., neurochirurg vo fakultnej nemocnici. uviedol, že správu z č. l. 83 vypracoval jeho
kolega K.. S., ktorý ho zastupoval. K diagnóze zrejme kolega dospel na základe výsledkov magnetickej
rezonancie, ktoré donesie vždy pacient. Aj keď sa jedná o prvé vyšetrenie pacienta, k záveru, že sa
jedná o chronické ochorenie, môže lekár dôjsť na základe morfologického nálezu na zobrazovacích

vyšetreniach. Ďalej uviedol, že čo sa týka akútnosti a chronickosti ochorení, tak môže naštartovať prejav
chronického ochorenia napr. aj kýchnutie.

Z profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 01. 05. 2009 bolo zistené, že táto
bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v plnom
znení.

Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uvádza, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

Súd predovšetkým skúmal charakter vzťahu medzi účastníkmi. Podľa tvrdenia právneho zástupcu
navrhovateľa sa jedná o občianskoprávny vzťah. Vyplýva to z citovaných zákonných ustanovení v
hlavičke zmluvy, keď absentuje dohoda účastníkov podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
Zároveň uviedol, že v právnej praxi existujú rôzne názory na postavenie športovcov v kolektívnych
športoch, napr. že sa jedná o pracovnoprávne vzťahy, keďže sa jedná o závislú činnosť. Podľa názoru

právneho zástupcu však do prijatia špeciálneho právneho predpisu o právnom postavení športovcov je
potrebné posudzovať obdobné vzťahy podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa strany nedohodnú na
inom právnom vzťahu.

Zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená

podľa § 51 O. z., keď jej znenie bolo vypracované podľa zmluvného vzoru spoločnosti Pro-hokej a. s.
v súlade s legislatívnymi normami Slovenského zväzu ľadového hokeja a riadne zaregistrované na
spoločnosti Pro-hokej a. s. ako riadiaceho orgánu SZĽH schváleného výkonným výborom SZĽH. Na
pojednávaní uviedol, že u účastníkov sa jedná skôr o obchodnoprávny vzťah, keď v zmluve je odkaz aj
na ustanovenie § 269 Obchodného zákonníka. Zo strany navrhovateľa sa jedná o činnosť vo vlastnom

mene, sústavnú činnosť na vlastnú zodpovednosť.

Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo iného
než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, alebo fyzická osoba vykonávajúca

poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol osobou, ktorá by spĺňala citované kritériá v zmysle
ustanovenia§2ods.2Obchodnéhozákonníka.Rovnakonebolopreukázané,žemedziúčastníkmidošlo
k dohode o aplikácii Obchodného zákonníka na ich vzťah v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,

ktorá dohoda vyžaduje písomnú formu.

Z textu hráčskej zmluvy nevyplýva, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu pracovnoprávneho
vzťahu. Ustanovenie § 3 ods. 2 Zákonníka práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy profesionálnych
športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Takýto osobitný predpis

však dosiaľ nebol vydaný. Základnou charakteristikou pracovného pomeru je výlučne osobný charakter
výkonu práce, keď zamestnanec je osoba osobne nezastupiteľná. Pri kolektívnych športoch je športovec
zastupiteľný iným športovcom. Nemožno potom vzťah športovca ku športovému klubu charakterizovať
ako vzťah závislej práce v konkrétnom pracovnom čase za mzdu, požívajúci ochrany v takom rozsahu,
akú poskytuje pracovnoprávna úprava.

Vzhľadom k tomu súd posudzoval vzťah účastníkov ako občianskoprávny, uzavretý na základe tzv.
nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 O. z.Podľa tohto ustanovenia účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku navrhovateľa v zmysle uzatvorenej hráčskej zmluvy.

V konaní nebolo sporné, že odporca vyplatil navrhovateľovi finančné čiastky v sumách a dátumoch tak,
ako je uvedené v jeho odpovedi na pokus o zmier zo dňa 29. 07. 2010, pričom v tejto odpovedi odporca
aj špecifikoval, za ktoré konkrétne obdobie bola táto odmena vyplatená (č. l. 12).

Sporná bola otázka aplikácie konkrétneho článku hráčskej zmluvy, pričom vzhľadom ku vznesenej
kompenzačnej námietke zástupcom odporcu sa súd musel touto zaoberať vzhľadom ku zneniu
ustanovenia § 98 posledná veta OSP.
Obranu odporcu súd kvalifikoval ako kompenzačnú námietku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

V zmysle zmluvy mal navrhovateľ nárok z titulu základnej mesačnej odmeny na výplatu sumy 4 000,--
Eur za obdobie trvania zmluvného vzťahu, t.j. od 01. 05. 2009 do 30. 04. 2010.
Nebolo sporné, že niekedy na prelome júla a augusta 2009 navrhovateľ začal mať zdravotné problémy
s trieslom, ktoré zdravotné problémy považoval svedok MUDr. K. D. za bežný problém u brankárov. O
tom, že toto ochorenie súviselo s výkonom činnosti navrhovateľa ako brankára pre odporcu, svedčí aj

výpoveď právneho zástupcu odporcu na prvom pojednávaní, keď „nepoprel, že v auguste 2009 utrpel
navrhovateľ pri výkone hráčskej činnosti zranenie - údajne bolesti v triesle“.

Ďalej mal súd za preukázané z pripojených lekárskych správ ako aj z vyjadrenia samotných zástupcov
účastníkov, že tieto zdravotné potiaže navrhovateľa s trieslom priamo súviseli s prejaveným chronickým

ochorením chrbtice, ktorá bola v krátkej časovej následnosti u navrhovateľa diagnostikovaná. K.. U. W.
uviedol, že k vyklenutiu platničky môže dôjsť aj na základe vykonania nepredvídateľného pohybu, K..
J. uviedol, že chronické ochorenie môže naštartovať napr. aj kýchnutie. Z ambulantných správ vyplýva,
že sa u navrhovateľa jednalo o 2 až 3 mesiace trvajúce ťažkosti, ktoré začali pri rozcvičke bolesťou v
trieslach. Napr. str. 18 spisu - ambulantná správa K.. J. zo dňa 30. 10. 2009, správa z 29. 10. 2009 K..

W. - bolesti 2 mesiace, správa K.. W. z 19. 11. 2009 - bolesti 3 mesiace.
Zástupca navrhovateľa na poslednom pojednávaní uviedol, že pôvodné zranenie triesla sa skutočne
neskôr prejavilo ako poškodenie stavca platničky.
Zástupcaodporcupovažovalprvýkrátprejavenézdravotnéproblémynavrhovateľavaugusteadruhýkrát
v októbri za opakované chronické zdravotné ťažkosti (t. j. za totožné ochorenie).

Podľa zástupcu odporcu bolo treba nárok navrhovateľa na vyplatenie hráčskej odmeny posudzovať
podľa článku VII. ods. 5 zmluvy. Podľa jeho názoru je potrebné článok VII. bod 5 zmluvy aplikovať len
na tých hráčov, u ktorých obnovenie chronických zdravotných ťažkostí má príčinu v plnení hráčskych
povinností podľa zmluvy, keďže prípady zdravotných potiaží, ktoré nemajú príčinu v plnení hráčskych

povinností, rieši odstavec 2 článku VII. zmluvy.

Z uvedených dôvodov nebolo potrebné skúmať otázku príčiny vzniku ochorenia chrbtice navrhovateľa,
ale len otázku, či sa jedná o opakované chronické zdravotné potiaže na jeho strane.
O tom, že sa jednalo o chronické ochorenie, svedčia výpovede svedkov lekárov ako aj lekárske správy,

u ktorých je jednoznačne diagnostikované chronické ochorenie (napr. správa K.. Q. J. so záverom
chronická lumbalgia pri degeneratívnom ochorení diskov chrbtice).
Ako už bolo uvedené v prvom rozhodnutí okresného súdu, článok III. zmluvy upravuje len všeobecné
podmienky poskytnutia zmluvnej odmeny, keď v článku VII. ods. 1 je upravený rozsah odmeny v
prípadoch, kedy hráč nemôže zo zdravotných dôvodov v závislosti od doby trvania neschopnosti plniť

záväzky z tejto zmluvy.
Keďže v danom prípade sa nejednalo o dôvody neschopnosti na základe zranenia ale ochorenia, bolo
potrebné aplikovať článok VII. ods. 1 písm. c) zmluvy. Výnimka z aplikácie článku VII. ods. 1 písm.
c) je upravená v ods. 5, keď sa jedná o obnovené chronické zdravotné ťažkosti, u ktorých zároveň
(kumulatívne) si ich liečenie vyžiada dlhšiu dobu ako 30 dní.

V danom prípade potom súd vychádzal z jazykového logického gramatického výkladu tohto článku,
keď pod pojmom obnovenie chronických ťažkostí chápal ich prejav navonok a to s určitým časovým
odstupom. Nebolo sporné, že pred augustom roku 2009 neboli u navrhovateľa zistené a prejavenéchronické zdravotné ťažkosti s chrbticou. Následne po prejavení problémov s trieslami bolo preukázané,
že navrhovateľ sústavne aj popri výkone hráčskych povinností navštevoval rôzne zdravotnícke
zariadenia a ambulancie a vykonával rehabilitačné cvičenia, pričom stále bol liečený na prejavené

ochorenie chrbtice. Nemožno potom takéto ochorenie u navrhovateľa považovať za opakované, a teda
nebolo možné pre vyplatenie odmeny navrhovateľovi v spornom období aplikovať ustanovenie článku
VII. ods. 5 zmluvy.

Pokiaľ potom súd vychádzal z toho, že sa nejednalo o opakované ochorenie, ale o kontinuálne

ochorenie, podľa článku VII. ods. 1 prináležala navrhovateľovi odmena odo dňa, kedy si nebol schopný
plniť svoje záväzky zo zdravotných dôvodov, t. j. od 16. 10. 2009.

Podľa článku VII. ods. 1 písm. c) hráčskej zmluvy v prípade ochorenia prináležala hráčovi odmena za
1. až 2. týždeň 100 % základnej odmeny, 3. až 5. týždeň 80 %, 6. až 8. týždeň 60 % a 9. a nasledujúci
týždeň 50 % odmeny. Do 15. 10. 2009 mal teda nárok na plnú odmenu 2 000,-- Eur a od 16. 10. 2009

do 30. 10. 2009 za prvý a druhý týždeň ochorenia tiež 2 000,-- Eur. Následne 3. až 5. týždeň, t. j. od 31.
10. do 21. 11., mal nárok na 2 400,-- Eur. Od 22. 11. do 19. 12. na 1 800,-- Eur. Od 20. 12. 2009 do 07.
03. 2010 mal nárok za 78 dní na 5 200,-- Eur. Od 08. 03. 2010 do 30. 04. 2010 mal nárok za 24 dní
mesiaca marec sumu 3 613,-- Eur a za mesiac apríl 4 000,-- Eur
Spolu za obdobie od 15. 10. 2009 do 30. 04. 2010 mal navrhovateľ obdržať z titulu hráčskej odmeny

sumu 21 013,-- Eur. Obdržal 14 600,- Eur. Rozdiel predstavuje sumu 6 413,-- Eur.

Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí návrhu bola suma 6 032,26 Eur predstavujúca nedoplatok
za mesiac marec 2010 vo výške 2 032,26 Eur a odmena za mesiac apríl vo výške 4 000,-- Eur.

Čo sa týka kompenzačnej námietky odporcu, tento žiadal započítať neoprávnene zaplatené sumy za
mesiace október 2009 vo výške 1 200,-- Eur, november 2009 vo výške 2 400,-- Eur, december 2009 vo
výške 400,-- Eur a január 2010 vo výške 400,-- Eur.

Podľa § 580 O. z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ mal nárok za mesiac október na plnenie v rozsahu 4 000,-- Eur
(do 15. októbra 2 000,-- Eur, od 15. do 30. októbra 2 000,-- Eur). Pokiaľ potom odporca vzniesol

započítaciu námietku za mesiac október vo výške 1 200,-- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, túto
súd nepovažoval za dôvodnú.

Za mesiac november mal nárok na sumu 2 400,-- Eur + za 9 dní do konca mesiaca novembra 600,-- Eur
(1800 : 27 x 9), t. j. spolu na sumu 3 000,-- Eur. Bola mu vyplatená suma 4 000,-- Eur. Kompenzačná

námietka bola potom dôvodná len do sumy 1 000,-- Eur.

V mesiaci december 2009 mal nárok navrhovateľ na zaplatenie sumy za obdobie 1. až 19. 12. vo výške
1 266,60 Eur a za obdobie od 20. 12. do 31. 12. vo výške 774,20 Eur. Spolu v decembri mal nárok na
vyplatenie sumy 2 040,80 Eur a bola mu vyplatená suma 2 000,-- Eur. Kompenzačná námietka zo strany

odporcu ohľadom mesiaca december 2009 nebola dôvodná. .

Vjanuárimubolavyplatenásuma2000,--Eur.Malnároknazaplateniesumy2000,--Eur.Kompenzačná
námietka nebola dôvodná.

V konaní nebolo sporné, že odporca uhradil navrhovateľovi tieto platby na tento účel:

Za október 2009 sumu 4 000,-- Eur, november 2009 sumu 4 000,-- Eur, v decembri 2009 sumu 2 000,--
Eur, v januári 2010 sumu 2 000,-- Eur. Bez uvedenia účelu následne v júli 2010 uhradil sumu 4 600,-- Eur.

Z dôvodov už uvedených podľa názoru súdu mal navrhovateľovi uhradiť:
- v októbri 2009 sumu 4 000,-- Eur,
- v novembri 2009 sumu 3 000,-- Eur,
- v decembri 2009 sumu 2 040,80 Eur,- v januári 2010 sumu 2 000,-- Eur,
- vo februári 2010 sumu 2 000,-- Eur,
- v marci 2010 sumu 3 132,-- Eur,

- v apríli 2010 sumu 4 000,-- Eur.

Súd sa stotožnil s návrhom zástupcu navrhovateľa, že pokiaľ odporca ako dlžník neuviedol účel platby,
je potrebné túto platbu započítať na najstarší dlh z titulu istiny, aj keď súčasná občianskoprávna úprava
na rozdiel od obchodnoprávnej v ustanovení § 330 Obchodného zákonníka, prípadne pracovnoprávnej

v ustanovení § 34 Zákonníka práce tento postup neupravuje. V danom prípade síce nemožno
vychádzať z analógie podľa obchodného práva, ale súd vychádzal zo základných princípov právneho
poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov ako interpretačnej pomôcky pri výklade
ustanovení záväzkového práva. Súd potom vychádzal zo zásady priority, t.j. prednostného vyrovnania
niektorého z viacerých dlhov a to najstaršieho (porovnaj judikatúru Ro NS ČR sp. zn. 26Cdo/1649/2004,
33Cdo/1112/2003, 21Cdo/326/2004.

Súd potom považoval zo strany odporcu platbou 4 600,-- Eur splnený dlh predstavujúci sumu 40,80
Eur ako nedoplatok vyplatenej odmeny za mesiac december 2009, sumy 2 000,-- Eur ako nedoplatok
vyplatenej odmeny za február 2010 a časť dlhu za mesiac marec 2010 vo výške 2 559,20 Eur.

Pokiaľ sa potom navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia dlhu za mesiac marec 2010 vo výške 2
032,26 Eur, súd považoval jeho nárok za dôvodný len v rozsahu sumy 582,80 Eur a v plnom rozsahu z
titulu nedoplatku odmeny za mesiac apríl vo výške 4 000,-- Eur.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako bezdôvodný.

Súd potom priznal navrhovateľovi sumu 3 582,80 Eur po zohľadnení kompenzačnej námietky z titulu
bezdôvodného obohatenia za mesiac november 2009 vo výške 1 000,-- Eur (4 000 Eur za mesiac apríl
2010 + 582,80 Eur za mesiac marec 2010, mínus 1 000 Eur z titulu kompenzačnej pohľadávky).

Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania, súd vychádzal z ustanovenia § 580 O. z., podľa ktorého

ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pričom zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. K posúdeniu
okamihu stretu pohľadávok nie je rozhodujúca doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu.
Ku vzniku pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za mesiac november 2009 na strane odporcu
došlo po jej úhrade, ku ktorej malo dôjsť v zmysle písomných vyjadrení odporcu 12. 02. 2010. Nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia teda vznikol zo strany odporcu 13. 02. 2010. Nárok navrhovateľa na
zaplatenie odmeny za mesiac marec 2010 vznikol 25. 04. 2010, t. j. po vzniku pohľadávky odporcu. Z
týchtodôvodovsúdnavrhovateľoviztejtosumynepriznalúrokzomeškania.Zvyšokpohľadávkyodporcu
vo výške 417,20 Eur (1 000 Eur mínu 582,80 Eur) súd odpočítal od pohľadávky za mesiac apríl 2010 (4
000 Eur mínus 417,20 Eur). Z tejto sumy 3 582,80 Eur súd potom priznal úroky z omeškania od doby

splatnosti, t.j. od 26. 05. 2010. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa na úroky z omeškania z
priznanej sumy zamietol z uvedených dôvodov.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote uvedenej v ustanovení § 151 ods. 3 OSP“.

Výrok, ktorým súd rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 582,80 € s
prísl., napadol odporca odvolaním v súlade s § 204 ods. 1 OSP. Navrhol rozhodnutie prvostupňového
súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že súd návrh zamietne, alebo rozsudok súdu prvého stupňa
zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie. Odvolanie podal v súlade s § 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, podľa § 205

ods. 2 písm. d) a f) OSP, z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v prípade navrhovateľa nebol odbornými
vyšetreniami preukázaný akýkoľvek úraz a súd v napadnutom rozhodnutí ani neodôvodňoval svoje
rozhodnutiespôsobom,žebydošlokzraneniu(čl.VII.ods.1písm.b),alezdravotnéproblémypovažoval

za ochorenie (čl. VII. ods. 1 písm. c). Nebolo preukázané, že by dôvodom zdravotných problémov bol
úraz. Samotný odporca už na začiatku konania (str. 4 vyjadrenia k návrhu) jasne uviedol, že „má za to,
že zdravotné problémy navrhovateľa spojené so zranením vo vyššie uvedenom zápase, nemajú priamysúvis s neschopnosťou hráča plniť záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy v mesiacoch október 2009 až
marec 2010“.

Odôvodnenie súdu, ktoré je vnútorne rozporuplné a zmätočné, nedáva odpoveď na základnú otázku,
ktorej nezodpovedanie primeraným odôvodnením bolo dôvodom pre zrušenie prvého prvostupňového
rozhodnutia odvolacím súdom. Nie je zrejmé „na základe akých dôkazov dospel súd k názoru, že typ
ochorenia navrhovateľa má pôvod v plnení jeho hráčskych povinností práve vo vzťahu k odporcovi“.

Prvostupňový súd uviedol, že podľa názoru právneho zástupcu odporcu je potrebné čl. VII. ods. 5
hráčskej zmluvy aplikovať len na tých hráčov, u ktorých obnovenie chronických ťažkostí má príčinu
v plnení hráčskych povinností, keďže prípady zdravotných potiaží, ktoré nemajú príčinu v plnení
hráčskych povinností rieši ods. 2 čl. VII. a z týchto dôvodov zhodnotil prvostupňový súd, že nebolo
potrebné skúmať príčinu vzniku ochorenia. Právny zástupca odporcu však uvádzal, že zdravotný
stav navrhovateľa je dôsledkom jeho dlhodobého ochorenia a nie je v príčinnej súvislosti s plnením

jeho hráčskych povinností pre odporcu, avšak aj napriek tomu odporca aplikoval znenie čl. VII. bod
5 zmluvy na plnenie odmeny vo vzťahu k navrhovateľovi. Táto skutočnosť bola sporná. Odporca
tvrdil, že voči navrhovateľovi mohol podstupovať aj podľa čl. VII. ods. 2 zmluvy a neplniť mu žiadne
nároky počas jeho neschopnosti plniť predmet zmluvy. Podľa jemu dostupných lekárskych vyjadrení
totiž nespôsobilosť navrhovateľa plniť predmet zmluvy nemala príčinu v plnení hráčskych povinností.

Odporca teda od počiatku tvrdil, že navrhovateľ podľa neho nárok na odmenu nemal v dôsledku
skutočnosti, že jeho zdravotná nespôsobilosť nemala pôvod v plnení jeho hráčskych povinností voči
odporcovi. Na odstránenie tvrdosti takéhoto dopadu vzhľadom na vzťahy medzi zmluvnými stranami,
odporca tento prístup nezvolil, ale postupoval podľa pre navrhovateľa priaznivejšieho ustanovenia
zmluvy (čím však rozhodne nepotvrdzoval, že malo byť aplikované automaticky z dôvodu, že naň mal

nárok navrhovateľ).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdiť. Prvostupňový súd z dôvodu nejednoznačnosti profesionálnej hráčskej zmluvy, nerozhodol
v prospech navrhovateľa v celom rozsahu. Navrhovateľ nepodal odvolanie z dôvodu hospodárnosti

konania. Poukázal na to, že:
1. Navrhovateľ napriek tomu, že mal zdravotné problémy s chrbticou, nebol na základe lekárskeho
rozhodnutia práceneschopný ani jeden deň počas trvania zmluvného vzťahu a plnil všetky ostatné
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy.
2. Ak existovali relevantné dôvody, prečo odporca svoj záväzok zaplatiť odmenu navrhovateľovi nesplnil,

mal to preukázať relevantnými dôkazmi, čo neurobil. Podľa čl. VII. ods. 4 zmluvy „zdravotnú spôsobilosť,
stav príčiny jeho eventuálnej neschopnosti hráča posudzuje lekár klubu, ak nesúhlasí hráč alebo
klub s jeho posúdením, predloží vec neodkladne nezávislému všeobecne uznávanému špecialistovi,
ktorého určí riaditeľ spoločnosti, ktorý zdravotnú spôsobilosť či neschopnosť hráča a jej príčiny posúdi
s konečnou platnosťou“. Ak odporca chcel krátiť navrhovateľovi odmenu z dôvodu ochorenia, mal mu

cestou klubového lekára oznámiť príčiny jeho eventuálnej zdravotnej neschopnosti, aby, ak s tým
navrhovateľ nesúhlasí, mohol postupovať podľa vyššie uvedeného článku.
3. Navrhovateľ okrem toho, že od 16. 10. 2009 do 07. 03. 2010 nebol nominovaný na zápasy, plnil všetky
ostatné povinnosti hráča podľa profesionálnej hráčskej zmluvy včítane tréningov.
Odporca sa venuje v odvolaní len otázkam, či navrhovateľ mal alebo nemal zdravotné problémy V čl.

II. zmluvy je vymedzený predmet zmluvy. V čl. IV. ods. II písm. a) až v) a v čl. V. zmluvy je podrobná
špecifikácia predmetu zmluvy.
4. Už pri uzatváraní zmluvy bolo zmluvným stranám jasné, že v zápasoch nemôžu naraz chytať traja
brankári. To však neznamená, že na dohodnutú odmenu nemajú nárok.
5. V konaní sa preukázalo, že zmluvné podmienky, hlavne dôvody krátenia odmeny sú v zmluve

koncipované nejasne, rozporuplne a pripúšťajú rôzny výklad. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 243/07 z 19. 06. 2008, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v súlade s § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 OSP a rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods.
1 písm. f) zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.V konaní bolo nesporné, že účastníci uzatvorili profesionálnu hráčsku zmluvu dňa 01. 05. 2009.
Správne prvostupňový súd posudzoval vzťah účastníkov ako občianskoprávny, uzavretý na základe tzv.
nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 OZ.

Predmetom sporu zostalo vyplatenie odmeny vo výške 3 582,80 Eur s prísl. Odporca tvrdil, že
bolo potrebné pre priznanie odmeny zistiť príčinu vzniku ochorenia navrhovateľa a skutočnosť, či
nespôsobilosť navrhovateľa plniť predmet zmluvy mala príčinu v plnení hráčskych povinností.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nebolo potrebné skúmať otázku príčiny vzniku
ochorenia chrbtice navrhovateľa, ale len otázku, či sa jedná o opakované chronické zdravotné potiaže
na jeho strane.

Tento záver oprel prvostupňový súd o skutočnosť, že „podľa zástupcu odporcu bolo treba nárok
navrhovateľa na vyplatenie hráčskej odmeny posudzovať podľa článku VII. ods. 5 zmluvy. Podľa

jeho názoru je potrebné článok VII. bod 5 zmluvy aplikovať len na tých hráčov, u ktorých obnovenie
chronických zdravotných ťažkostí má príčinu v plnení hráčskych povinností podľa zmluvy, keďže prípady
zdravotných potiaží, ktoré nemajú príčinu v plnení hráčskych povinností, rieši odstavec 2 článku VII.
zmluvy.“

Vzhľadom na uvedené nepovažoval prvostupňový súd za potrebné skúmať otázku príčiny vzniku
ochorenia chrbtice navrhovateľa. Následne potom, keď súd zistil, že nedošlo k obnoveniu chronických
zdravotných ťažkostí u navrhovateľa, aplikoval čl. VII. bod 1 písm. c/.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu (na č.l. 246 spisu) vyplýva, že podľa neho zdravotný stav

navrhovateľa je dôsledkom jeho dlhodobého ochorenia a nie je v príčinnej súvislostí s plnením jeho
hráčskych povinností, teda odporca jednoznačne uviedol, že má za to, že nie je v príčinnej súvislosti
ochorenie navrhovateľa s vykonaním hráčskych povinností.

Čl. VII. bod 2 Zmluvy uvádza, že ak hráč nebude schopný plniť svoje záväzky podľa zmluvy zo

zdravotných dôvodov, ktoré nemajú príčinu v plnení hráčskych povinností podľa zmluvy, alebo z dôvodu
fyzickej, či psychickej nepripravenosti, či z iných dôvodov, je klub oprávnený pozastaviť plnenie svojich
povinností podľa zmluvy.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je jasné a prvostupňový súd sa dostatočne

nevysporiadal s námietkou odporcu, že nie je daná príčinná súvislosť medzi zdravotným stavom
navrhovateľa a plnením jeho hráčskych povinností, čo odporca považoval pre plnenie za rozhodujúce.
Táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná.

Prvostupňový súd teda bližšie neozrejmil, z akého dôvodu považoval za nepotrebné skúmať otázku

príčiny vzniku ochorenia navrhovateľa, keď aplikoval na uplatnený nárok čl. VII. bod 1 písm. c/ hráčskej
zmluvy a nie čl. VII. bod 2 hráčskej zmluvy. Prvostupňový súd neuviedol, akými úvahami sa riadil pri
výklade čl. VII bod 1 v spojení s čl. II. hráčskej zmluvy, čo bolo potrebné, vzhľadom na rozdielne tvrdenia
účastníkov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
uplatnením nárokov a obranu oproti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasnia skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Splnenie
povinností odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované zo zreteľom na konkrétny prípad, stačí

ak v odôvodnení rozhodnutia je reagované na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nie je potrebné skúmať otázku príčiny vzniku
ochorenia chrbtice navrhovateľa, a po tomto konštatovaní následne aplikoval v súvislosti s uplatneným
nárokom čl. VII. bod 1 písm. c/. Konštatovanie prvostupňového súdu, že nie je potrebné skúmať

otázku príčiny vzniku ochorenia nie je bližšie zdôvodnené, a to napriek tomu, že táto skutočnosť nebola
medzi účastníkmi nesporná. Odporca jednoznačne na pojednávaní ( č.l. 246 ) uviedol, že podľa neho
„zdravotný stav navrhovateľa je dôsledkom jeho dlhodobého ochorenia a nie je v príčinnej súvislosti
s plnením jeho hráčskych povinností, pre odporcu, napriek tomu však odporca aplikoval znenie čl. VII.
bod 5. zmluvy na plnenie odmeny vo vzťahu k navrhovateľovi.“ Na základe tohto tvrdenia sa nestalo

nesporné, že podľa čl. VII. bod 1 písm. c/ zmluvy bolo povinnosťou odporcu plniť, aj keby navrhovateľov
nebol schopný plniť svoje záväzky podľa zmluvy zo zdravotných dôvodov, ktoré nemajú príčinu v plnení
hráčskych povinností podľa zmluvy. Prvostupňový súd neozrejmil akými úvahami sa riadil pri aplikácii
čl. VII bod 1/ písm. c/, keď uviedol, že nebolo potrebné skúmať príčinu vzniku ochorenia chrbtice
navrhovateľa, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval v tomto smere za preukázané, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa riadil, pri hodnotení príčinnej súvislosti resp. nepotrebu skúmať otázku

príčiny vzniku ochorenia chrbtice navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil rozhodnutie a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňovýsúdvďalšomkonaní,keďžesariadnenevyporiadalsnámietkouodporcuuvedenouvyššie
sa s touto vysporiada a vysvetlí svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že považoval za nepotrebné
pre rozhodnutie o priznaní odmeny skúmať otázku príčiny vzniku ochorenia chrbtice navrhovateľa pri
aplikácii čl. VII. bod 1 písm. c/ hráčskej zmluvy.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v č.l. VII. v bode 1 zmluvy sa uvádza, ako základný predpoklad
použitia tohto článku, skutočnosť, že „hráč nebude schopný plniť si svoje záväzky vyplývajúce mu zo
zmluvy.“ Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že si plnil všetky ostatné povinnosti hráča podľa profesionálnej
hráčskej zmluvy v danom období včítane tréningov. Treba tiež zdôrazniť skutočnosť, že ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v

neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 243/07 z 19. 06. 2008).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.