Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Oľga Kováčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202885
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215202885.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného
PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni:
T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. V. O. XXXX/XX, C., o zaplatenie 164,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 116,76 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 47,51 € od 4.3.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 11,90 € od 4.4.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
53,85 € od 4.5.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 4.6.2012

do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho
poplatku sumu vo výške 6,91 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 25,13 €, to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 3.3.2015 domáhal uloženia povinnosti
odporkyni zaplatiť mu sumu 164,56 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že odporkyňa neuhradila cenu za služby poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia

tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z
jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu a náhradu
trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa ako
aj odporkyne, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili a svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnili. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pripojení,

dodatkov k zmluve o pripojení, oznámenia o postúpení pohľadávky, faktúr, špecifikácie pohľadávky,
zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, cenníka a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na
základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola

pohľadávka voči odporkyni celkove vo výške 164,56 €.

Dňa 14.2.2011 uzatvorila odporkyňa so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení a dodatok
k tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služby „Relax 60“. Podľa bodu 2 zmluvy saodporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie SIM
karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konania, na základe ktorého
by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov

porušenia povinností zo strany účastníka. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode
2 zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6. všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2
zmluvy, bol účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 €.

Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov január až máj 2012 vyúčtoval odporkyni
poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 47,51 €, splatnou dňa 3.3.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 11,90 €, splatnou dňa 3.4.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 53,85 €, splatnou dňa 3.5.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 3,50 €, splatnou dňa 3.6.2012.

Vyúčtovanú sumu odporkyňa v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila. Túto sumu neuhradila ani
na výzvu navrhovateľa.

Dňa 15.2.2013 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu

na sumu 47,80 € s dátumom splatnosti dňa 3.3.2013. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta v zmysle bodu 3 zmluvy o pripojení.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve
súdu nevyjadril.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa
tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osobaaleboprávnickáosoba,ktoránakupujevýrobyalebopoužívaslužbypreosobnúpotrebu,alebopre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo

predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu
určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou platne vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o
pripojení uzavretej v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov. Titulom tohto zmluvného vzťahu boli odporkyni poskytnuté služby, ktorú skutočnosť
odporkyňa v priebehu konania nepopierala. Odporkyňa tiež nepopierala, že v období mesiacov
január až máj 2012 využívala služby poskytované jej právnym predchodcom navrhovateľa avšak za
tieto neuhradila vyúčtovanú sumu celkove vo výške 116,76 €. Odporkyňa tiež v priebehu konania
nepreukázala, že by dlžnú sumu titulom poskytnutých služieb uhradila, resp. že by pohľadávka

navrhovateľa zanikla inak. Súd preto považoval návrh na začatie konania v tejto časti za dôvodný a
návrhu v tejto časti vyhovel. Súd tiež vyhovel návrhu na začatie konania v časti uplatneného úroku
z omeškania, ktorý bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti vyhodnotil

ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje
od zmluvy o pripojení. Zmluvu, ktorú odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa je
potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou
zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že

právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet
podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s
dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné

podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v
spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto
skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijakosankcionovanývsúvislostisprípadnýmnesplnenímpovinností.Významnéjepritomposúdeniezmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,

ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o
takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplneniapovinnostínastraneobochúčastníkovzmluvy.Právnypredchodcanavrhovateľaprizmluvnej
pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu
zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po
uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne,
pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve.

Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých obdobných
zmluvách. Odporkyňa mala možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť,
preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo

poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej
pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti.
Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a
rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri
takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu

vo výške uvedenej v zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže
žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie
predstavujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkovpredmetnéhozmluvnéhovzťahu
v neprospech spotrebiteľa.

Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo
strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednaná
individuálne.Neprijateľnázmluvnápodmienkajeneplatná,najejzákladenevznikádodávateľovi(vtomto
prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty
súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto,

že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo
zmluvyaniinýmhľadiskomneodstupňujevýškuzmluvnejpokuty(napr.výškounedoplatkuzaposkytnuté
služby), ale od odporkyne, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností
v období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv
bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou použitý štandardný formulár s vopred

určenými podmienkami a obsahom, ktoré odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť, mohla
ich len prijať, inak by s ňou právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel.
Súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé
písmo na predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým
podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute
je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného
dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď v konaní prihliadnuc
na čiastočný úspech oboch účastníkov konania priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania

sumu rovnajúcu sa rozdielu jeho úspechu a neúspechu v konaní, čo predstavuje 41,90 % trov konania
(navrhovateľ mal úspech v rozsahu 70,95 % a neúspech v rozsahu 29,05 %, t.j. 70,95 - 29,05 = 41,90).
Preto mu priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu vo výške 6,91 €
(41,90 % zo sumy 16,50 €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 25,13 € (odmena za2 úkony právnej služby po 16,60 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x
režijný paušál po 8,39 € (rok 2015) a náhrada DPH, celkove vo výške 59,98 €, z toho 41,90 %). Súd v
súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.