Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206779
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814206779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8,
Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: A. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, o zaplatenie 125,10 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.12.2014, č.k. 13C/345/2014-36 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť,
podľa ktorej účastníci dňa 22.11.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Z uvedenej
zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM

kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Zábava 3.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,

ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 13.06.2013 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanejcenyzaposkytnutéelektronickékomunikačnéslužbyzamesiace02/2013-04/2013 vsume
96,10 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške
139 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnostiOrange Slovensko, a.s. najneskôr do 27.06.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená
dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj
Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o pripojení,
na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy 125,10 eur titulom zmluvnej pokuty.

V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)

v sume 139 eur a súd má za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu

na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Žalovaný ako klient sa zaviazal zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tzv. doba
viazanosti, a po celú túto dobu bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami.
Dodávateľ síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo
k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti
zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde, podľa názoru súdu však tým neodstránil všetky dôvody,

pre ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú. Spotrebiteľ je aj po
modifikácii tejto zmluvnej podmienky naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostáva do uplynutia viazanosti, mimo obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré
obdobie predstavuje iba posledných šesť mesiacov doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu
doby viazanosti. Uvedené vymedzenie je tak pre spotrebiteľa prinajmenšom zavádzajúce, pričom nie je

zohľadnená výška zmluvnej pokuty v prípade, že ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu
dôjde v 1. mesiaci viazanosti, alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Žalobcovi sa tak podľa názoru
súdu nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý súdy považovali takto
dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť v rovnakej výškebez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou prvej faktúry alebo poslednej faktúry v tretej štvrtine doby
viazanosti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť,
že by žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vznikol aj v prípade, ak by žalovaný len uskutočnil nejaký
úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne
došlo. Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi postačuje,
aby účelom úkonu vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku

pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá.
Súd je toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju
povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,
či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na

skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec. Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru
súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak
by žalovaný využil počas doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu,
musel by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

Na základe vyššie uvedeného potom súd nárok na zmluvnú pokutu vo výške 125,10 eur spolu s
príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných

k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti tak, že zaviaže žalovaného
na zaplatenie sumy 125,10 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.06.2013 do
zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty

akotzv.zabezpečovaciehoinštitútuvzmluvnýchvzťahochjeplnevsúladesplatnýmprávnymporiadkom
SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu,
že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné
povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty

zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute
zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol,
že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie
spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi
mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný

telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu
viazanostizotrvávzmluvnomvzťahusožalobcomakoaktívnyužívateľslužiebabudeplatiťriadneavčas
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
si žalobca v tomto konaní uplatňuje je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený.
Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku

alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností
v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej
nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený

uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo
vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného
dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo stranyúčastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie

zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón,
za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Mobilný
telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie
zmluvných povinností a dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej

cenymobilnéhotelefónu.Vzhľadomnavýhodu,ktorúžalovanýnazákladeuzatvoreniadodatkukzmluve
získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného
ako spotrebiteľa.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

ustanovením§214ods.2O.s.p.azistil,žeodvolaniežalobcusmerujúceprotivýrokuozamietnutížaloby
v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené

aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej
dodatoktútocharakteristikuspĺňajú.Ichsúčasťoubolibezakýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania
majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň

vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj
dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ) išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohodyo zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a opravnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola
stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za

ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných
zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce
rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt,
že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností,
pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností
v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní

spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas
prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým,
či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti.
Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej
úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením

záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine
pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje
intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči

spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p., v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca ako neúspešný účastník v odvolacom konaní nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva, keďže tomuto
účastníkovi v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.