Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/395/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911206667
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6911206667.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa A. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v U. W., č. XXX, zastúpeného JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej
Sobote, Daxnerova č. 2, proti odporcovi R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., č. XXX, zastúpenému JUDr.
Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5, o zaplatenie 2.800 €,
oodvolanínavrhovateľaaodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.7C/39/2011-79

zo dňa 14.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.400,- €
(prvý výrok), v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok), odporcovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1.320,08 € na účet jeho právnej zástupkyne (tretí

výrok) a súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu v sume 144,-
€ (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne sa navrhovateľ návrhom
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.800,- € z titulu zodpovednosti za vady diela; v priebehu
konania vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 1.000,- € späť a okresný súd v tejto časti konanie
zastavil uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.11.2012. Na základe vykonaného
dokazovania dospel okresný súd k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej zmluvy

o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo zhotovenie krbu v rodinnom dome
odporcu za dojednanú cenu diela v sume 3.200,- €. Odporca dohodnuté dielo vykonal. Navrhovateľ
zaplatil odporcovi spolu sumu 3.400,- €. V záručnej dobe po prevzatí diela sa prejavil celý rad
vád, preto si navrhovateľ nechal vyhotoviť znalecký posudok znalcom v odbore energetika, odvetvie
vykurovanie a vykurovacie zariadenia; znalec potvrdil navrhovateľovi existenciu vád. Navrhovateľ na
predmetné vady diela upozornil odporcu a vyzval ho na vrátenie sumy 3.400,- € a demontáž krbu.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý si dal navrhovateľ vyhotoviť a výpovede znalca ako
svedka, mal okresný súd preukázané, že jednoznačnou príčinou vzniknutých vád diela bolo nesprávne
vyhotovenie diela, pretože dielo (krb) nie je schopné ani pri sústavnom kúrení vykúriť priestor, v ktorom
je umiestnený, t.j. 3 miestnosti rodinného domu odporcu; súčasne dielo nie je schopné bezpečnej
prevádzky kvôli neodizolovaniu stien a stropu a nezaizolovaniu teplovzdušného rozvodu. Okresný súd
vychádzal z princípu objektívnej zodpovednosti odporcu ako zhotoviteľa za vadu diela (zhotovenej

veci) podľa § 645 Občianskeho zákonníka s tým, že neuveril obrane odporcu založenej na tom, že
sa riadil pokynmi navrhovateľa ako objednávateľa, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľa neupozornil počas vykonávania prác na tú skutočnosť, že krb nie je a nebude schopný
vykúriť celý rodinný dom ako si to predstavoval navrhovateľ, keď súčasne z dokazovania vyplynulo,
že medzi navrhovateľom a odporcom sa hovorilo o vykúrení celého domu. Okresný súd uzavrel, že v
danom prípade sa jedná o zodpovednosť objektívnu (t.j. zodpovednosť za výsledok), čo znamená, že

zhotoviteľ zodpovedá za vady diela bez ohľadu na to, či ich vznik zavinil a zbaviť sa tejto zodpovednosti
môže len vtedy, ak objednávateľa na vyššie uvedené skutočnosti upozornil. Keďže odporca neupozornilnavrhovateľa na jeho nevhodné pokyny pri zhotovovaní diela, t.j. na to, že dielo nevykúri celý rodinný
dom, nemôže sa zodpovednosti za vady diela zbaviť. Zákonným dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti
je zodpovednosť za vady zhotovenej veci podľa § 645 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozdielnosť

následkov pri zodpovednosti za vady vychádza z toho, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné.
Pri neodstrániteľných vadách má objednávateľ právo voľby, či zmluvu zruší alebo uplatní právo na
primeranú zľavu. V danom prípade navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 24.03.2010 vytkol odporcovi
vady a žiadal vrátenie sumy 3.400,- € a demontáž krbu, keďže vady považoval za neodstrániteľné.
Okresný súd preto podanému návrhu v časti o zaplatenie sumy 2.400,- € vyhovel (po zastavení konania

v časti o zaplatenie sumy 1.000,- € počas konania) a uložil odporcovi zaplatiť túto sumu navrhovateľovi; v
časti o zaplatenie sumy 400,- €, ktorú navrhovateľ uhradil za vyhotovenie znaleckého posudku, okresný
súd návrh ako nedôvodný zamietol (bez bližšieho odôvodnenia). Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o
ustanovenia § 631, § 633 ods. 1, § 645 ods. 1 a 2, § 647, § 648 ods. 2, § 649 Občianskeho zákonníka;
o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p."); o poplatkovej povinnosti odporcu rozhodol okresný súd s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Proti rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa
27.05.2013 (č.l. 87-89 spisu), ktorým navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie, resp. navrhol, aby odvolací súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca uplatnil

odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. d) a písm. f) O.s.p., pretože okresný súd mu
svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní odporca v prvom rade uviedol, že je štátnym občanom Rumunska,
trvale žije na Slovensku, jazyk slovenský však neovláda slovom ani písmom a okrem jazyka rumunského

ovláda len jazyk maďarský. Napriek tejto okolnosti však okresný súd do konania nepribral tlmočníka a
odňal mu tak možnosť konať v jeho materinskom jazyku, resp. v jazyku, ktorý pasívne ovláda. Odporca
ďalej zdôraznil, že pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že sa v prospech navrhovateľa zaviazal na
zhotovenie diela, v tom čase už mal pozastavenú živnosť a preto najprv požiadavku navrhovateľa
na vybudovanie krbu odmietol a až následne na základe jeho prehovárania sa na tú prácu podujal,

ale len vo forme občianskej výpomoci. Už pri ich prvom rozhovore s navrhovateľom ho upozornil na
nevyhovujúci stav starého komína, ktorý bude treba nahradiť novým komínom, tiež ho upozornil na
to, že navrhovateľom vybratý typ krbovej vložky bude postačovať na vykurovanie jeho domu len v
prechodnom období, teda na jar a na jeseň a v zimnom období rozhodne nebude postačovať ako
jediný zdroj kúrenia. V tejto súvislosti poukázal odporca na výpoveď svedka A. Ujpála, ktorú okresný

súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy, keď tento svedok potvrdil, že v čase rokovania bolo v dome
navrhovateľa namontované ústredné kúrenie a navrhovateľ výslovne požadoval, aby kým ešte nie je
taká zima, mohol kúriť krbom, aby ho tak draho nevyšlo ústredné kúrenie. Odporca nesúhlasil s názorom
okresného súdu o jeho zodpovednosti za vady diela, pretože tento postup by prichádzal do úvahy
len v tom prípade, ak by išlo o dielo, ktoré bolo dokončené. V danej veci je však nesporné, že krb,

ktorý mal zhotoviť navrhovateľovi zostal nedokončený s tým, že to bol samotný navrhovateľ, ktorý mu
krb neumožnil dokončiť a ešte pred jeho dokončením ho zo svojho rodinného domu vyhodil. Okolnosť
nedokončenia krbu potom vylučuje možnosť, aby si navrhovateľ voči nemu uplatňoval akékoľvek práva
z titulu údajných vád veci. Odporca poukázal aj na to, že znalecký posudok a výpoveď znalca ako
svedka, ktorého zabezpečil navrhovateľ, je v tejto veci potrebné považovať len za listinný dôkaz. K

zisteniam znalca je však treba poznamenať, že zo strany navrhovateľa bol požiadaný len o stavbu krbu
a nie o odizolovanie stien a stropu, navrhovateľom vybraná krbová vložka je dodávaná bez deflektora,
a teda za jeho absenciu nemôže odporca zodpovedať. Súčasne teplovzdušný rozvod je vedený v
dobre odizolovanom kanály, hlavne pôvodným zámerom navrhovateľa nebolo vykúriť tri miestnosti
počas celého vykurovacieho obdobia, ale len počas prechodného obdobia a v hlavnom vykurovacom

období malo byť kúrenie krbom len doplnkovým kúrením ku v tom čase existujúcemu ústrednému
kúreniu. Odporca poukázal aj na to, že z výpovede uvedeného znalca ako svedka vyplynulo, že
zhotovenie krbu podľa predstáv navrhovateľa by si vyžadovalo finančné náklady vo výške približne
trojnásobku sumy, ktorú navrhovateľ do svojho súčasného krbu investoval. Podľa odporcu sa okresný
súd nedostatočne vysporiadal aj so svojimi zisteniami z ohliadky na mieste samom. Na tejto ohliadke

totiž bez akýchkoľvek pochybností zistil, že krb navrhovateľa nebol v skutočnosti dokončený, napriek
čomu ho však navrhovateľ využíval pre vykurovanie svojho rodinného domu; okresný súd na mieste
samom tiež zistil, že zo strany navrhovateľa boli čiastočne rozobraté teplovzdušné rozvody, a tieto
boli v podstate znefunkčnené. Odporca poukázal aj na to, že od obdobia stavby krbu navrhovateľpodstatným spôsobom zmenil vnútornú dispozíciu svojho rodinného domu, vybudoval viacero priečok,
ktoré majú za následok, že existujúce teplovzdušné rozvody stratili svoj význam, nakoľko v čase ich
zhotovovania nebolo počítané so vznikom nových miestností v rodinnom dome. Na ohliadke okresný

súd navyše zistil, že po zakúrení kvalitným palivovým drevom sa za niekoľko desiatok minút prejavil
vykurovací efekt krbu, z ktorého sálalo teplo a po provizórnom sfunkčnení jedného teplovzdušného
rozvodu bolo zistené, že teplý vzduch prúdi aj do prednej izby v dome. Na druhej strane okresný súd
zistil, že navrhovateľ kúri palivom, ktoré nie je vhodné na kúrenie v krbe. Odporca nesúhlasil ani so
zistením okresného súdu, že mal s navrhovateľom uzavrieť zmluvu o dielo na zhotovenie krbu za sumu

3.200,- €, keď navrhovateľ mu zaplatil celkovú sumu 3.400,- €; v zaplatenej sume 3.400,- € bola v
skutočnosti započítaná aj cena komína, ktorý v prospech navrhovateľa vybudoval za sumu 800,- €, tento
je plne funkčný a ohľadom jeho hodnoty zobral navrhovateľ svoj návrh späť. Z toho je zrejmé, že za krb
mu navrhovateľ doposiaľ zaplatil len sumu 2.600,- € z pôvodne dohodnutej sumy 3.200,- €. Odporca
poukázal aj na to, že za vady krbu nemožno považovať nedostatky zistené znalcom, ktorého zabezpečil
navrhovateľ, pretože vykonanie týchto jednak navrhovateľ od neho nepožadoval a tiež sú vytýkané

vady, ktoré spočívajú v samotnom spôsobe vyhotovenia krbovej vložky, ktorú si však vybral samotný
navrhovateľ. Navrhovateľovi nikdy nesľuboval, že predmetný krb samostatne vykúri jeho rodinný dom aj
v zimnom období a jeho požiadavka bola len na zabezpečenie kúrenia v prechodnom, teda jarnom resp.
jesennom období. Návrh navrhovateľa je podľa odporcu nedôvodný aj kvôli skutočnosti, že navrhovateľ
vyhotovenýkrbužštyrirokyvyužívanavykurovaniesvojhorodinnéhodomu,dokrbuzabudovanákrbová

vložka je už podstatným spôsobom znehodnotená; z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aký bude
osud do rodinného domu navrhovateľa zabudovaného materiálu, t.j. krbovej vložky, teplovzdušných
rozvodov a kachlíc v prípade konečného úspechu navrhovateľa v konaní, nakoľko tieto sú používaním zo
strany navrhovateľa už podstatne znehodnotené, resp. zničené. Vzhľadom na uvedené navrhol odporca
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť, resp. návrh navrhovateľa zamietnuť; súčasne si uplatnil aj

náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku podal aj navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa
04.06.2013 (č.l. 100-101 spisu), ktorým napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol jeho návrh
zamietnutý v časti o zaplatenie sumy 400,- €; vo zvyšnej časti považoval rozsudok okresného súdu za

vecne správny. V odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože podľa jeho
názoru okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Suma 400,- € predstavovala v jeho prípade výdavok
nevyhnutný k uplatneniu si práva na zrušenie zmluvy o dielo, a to ešte v štádiu pred podaním návrhu
na začatie konania. Okresný súd považoval jeho návrh v tejto časti za nedôvodný. Žiadnym spôsobom
však bližšie neuviedol, v čom vidí túto nedôvodnosť, ani sa nevysporiadal s tým, prečo v tejto časti

návrh zamietol. Z dôvodu objektívnosti preukázania svojich tvrdení si dal na vlastné náklady vyhotoviť
znalecký posudok znalcom v príslušnom odbore a odvetví; znalec dospel k záveru, že jeho reklamácia
je opodstatnená. Za vyhotovenie znaleckého posudku zaplatil znalcovi sumu 400,- €, doklad o zaplatení
tejto sumy priložil k návrhu ako dôkaz. Uviedol, že rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí tejto
sumy nemá oporu v zákone, keďže súd svojim rozhodnutím uznal zvyšok jeho nároku; samotný okresný

súd sa v odôvodnení rozsudku opieral vo veľkej časti o predmetný znalecký posudok, na základe ktorého
vec objektívne posudzoval. Už v liste, ktorým si u odporcu uplatnil práva zo zodpovednosti za vady,
si v súlade s ustanovením § 509 Občianskeho zákonníka uplatnil aj náhradu výdavkov spojených s
uplatnením svojho práva, a to výdavkov spojených s vyhotovením znaleckého posudku v sume 400,- €.
Keďže odporca mu túto sumu dobrovoľne neuhradil, uplatnil si ju v rámci konania v prejednávanej veci.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zmenil a
vyhovel jeho návrhu aj v tejto časti; súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným
podaním zo dňa 20.06.2013 (č.l. 103-104 spisu), v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok v časti

priznania sumy 2.400,- €, ako aj v časti priznania náhrady trov konania považuje za vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť; vo zvyšnej časti, v ktorej mu súd jeho návrh zamietol, podal odvolanie, na
ktorom trvá. K tvrdeniu odporcu v odvolaní, že neovláda slovenský jazyk navrhovateľ uviedol, že ide
o novú skutočnosť prvýkrát tvrdenú odporcom až v jeho odvolaní, z čoho jednoznačne vyplýva, že je
to účelový argument; počas celého konania odporca nežiadal tlmočníka a z tohto dôvodu by odvolací

súd na tento argument vôbec nemal prihliadnuť. Trval na tom, že v konaní preukázal odovzdanie
diela zo strany odporcu. Poukázal na to, že prijatie platieb za dielo spolu v sume 3.400,- € odporca
nepoprel. Odporca voči nemu vystupoval ako živnostník, o čom svedčí aj dodací list a príjmové bloky,
ktoré sú opatrené pečiatkou odporcu ako živnostníka. Pokiaľ odporca neuznáva argumenty uvedenév predloženom znaleckom posudku, mal možnosť v priebehu konania tento dôkaz namietnuť alebo
uplatniť návrh na znalecké dokazovanie cestou súdu. Preto by na námietky odporcu voči znaleckému
posudku nemal odvolací súd prihliadať. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že tým, že odporca

vykonal opravu komína v priebehu konania, čiastočne uznal oprávnenosť nároku. Skutočnosti, ktoré
odporca uviedol v odvolaní považoval za účelové a nepravdivé.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 09.07.2013 (č.l. 107-108 spisu), v ktorom uviedol, že z ustanovenia § 509 ods. 1

Občianskeho zákonníka vyplýva právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s
uplatnením práva zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného
mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady. Právo na náhradu nákladov môže oprávnený
uplatniť na súde iba vtedy, ak ich predtým včas v lehote do jedného mesiaca po uplynutí doby uvedenej v
§504Občianskehozákonníkaalebo§505Občianskehozákonníkauplatnilupovinného.Lehotajedného
mesiaca je prekluzívna. Navrhovateľ vytkol vady diela listom zo dňa 24.03.2010. Právo na náhradu

nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku v sume 400,- € si však voči nemu navrhovateľ
uplatnil až listom zo dňa 25.05.2011, a teda rozhodne po uplynutí jednomesačnej prekluzívnej lehoty
od uplynutia lehoty, v ktorej mohol vytknúť vady diela. Uvedené potom bez akýchkoľvek pochybností
znamená, že v časti o zaplatenie sumy 400,- € si voči nemu navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie
sumy, ktoré bolo už prekludované, a teda mu ho súd ani nemôže priznať. Odporca poukázal aj na to,

že „znalecký posudok" nemožno považovať za znalecký posudok, pretože jeho vypracovanie nenariadil
okresný súd, a teda v právnom zmysle slova ide len o listinný dôkaz. Nakoľko takýto „posudok" nezisťuje
rozsah vady, ale vadu samotnú, náklady na jeho zaobstaranie nemôžu predstavovať náklady, ktorých
možnosť uplatnenia § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva oprávnenému. Z uvedených dôvodov
považoval odporca napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie

sumy 400,- € za vecne správny a navrhol ho potvrdiť; súčasne uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
v celom rozsahu zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že dňa 17.06.2011 doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na
začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3.800,- € a náhrady trov konania

z titulu uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady (3.400,- €) a z titulu náhrady nákladov spojených s
uplatnením uvedeného práva (400,- € za vyhotovenie znaleckého posudku); v návrhu tvrdil, že uzavrel
s odporcom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie krbu vrátane kompletnej montáže
v jeho rodinnom dome za dohodnutú odmenu v sume 3.400,- €; na žiadosť odporcu mu nakoniec pred
odovzdaním diela postupne vyplatil sumu 3.400,- € (dňa 18.06.2009 sumu 800,- € a 1.500,- € a neskôr

ešte sumu 1.100,- €); v septembri 2009 došlo k dokončeniu diela; dielo je však od počiatku nefunkčné,
pretože podľa znaleckého posudku nevyhreje dom a ohrozuje život a zdravie obyvateľov domu (hrozba
výbuchu a požiaru); kvôli týmto neodstrániteľným nedostatkom preto listom zo dňa 25.05.2011 odstúpil
od zmluvy a žiadal odporcu o vrátenie sumy 3.400,- € ako aj o zaplatenie sumy 400,- € za znalecký
posudok (list doručil odporcovi dňa 01.06.2011). Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, pretože

s ním neuzavrel žiadnu zmluvu o dielo a krb mu urobil len ako občiansku výpomoc; s navrhovateľom
sa dohodol na vybudovaní krbu s montážou teplovzdušných rozvodov za odmenu v sume 3.200,- €,
z ktorých mu navrhovateľ vyplatil sumu 2.600,- €; samotnú krbovú vložku vybral navrhovateľ, ktorého
upozornil, že táto nebude stačiť na vykurovanie domu v zimnom období; na základe samostatnej dohody
vybudoval pre navrhovateľa aj komín, keď na nákup materiálu mu tento poskytol sumu 800,- €; na

žiadnej izolácii stien a stropu sa s navrhovateľom nedohodol. Okresný súd vykonal dokazovanie na
pojednávaní dňa 13.03.2012 (č.l. 36-37 spisu), na ktorom vypočul navrhovateľa (bez predchádzajúceho
poučenia ako účastníka konania) a svedka W. W., revízneho technika komínov, podľa ktorého výpovede
vybudovaný komín vyhovuje bezpečnej a spoľahlivej prevádzke; ďalej na pojednávaní dňa 20.11.2012(č.l. 47-48 spisu), na ktorom vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 1.000,- € späť a okresný
súd uznesením č.k 7C/39/2011-47 zo dňa 20.11.2012 vyhláseným do zápisnice konanie v tejto časti
zastavil; na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok U. I., ktorý mal byť prítomný pri rokovaní o zhotovení

komína a krbu, cena mala byť dohodnutá na sumu 2.600,- € s tým, že účastníci hovorili o vykúrení celého
domu (o ústrednom kúrení nebola reč); tiež bol vypočutý svedok A. M., ktorý uviedol, že nespokojnosť
začal navrhovateľ prejavovať až po dokončení prác („myslel to inak"), účelom krbu bolo vykúriť celý dom,
kúriť sa malo suchým agátovým drevom s tým, že pri skúške všetko fungovalo; na tomto pojednávaní
bolavypočutáajsvedkyňaX.V.,ktorámalabyťprítomnáprirokovaníostavbekrbu;cenaboladohodnutá

na sumu 3.400,- € vrátane komína, malo ísť o teplovzdušné kúrenie do celého domu bez radiátorov, krb
však celý dom nevykúri, pripustila, že po jeho dokončení sa zmenila vnútorná dispozícia domu; ďalej
okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 29.01.2013 (č.l. 52-53 spisu), na ktorom vypočul
svedka Y.. Q. N., ktorý potvrdil svoj znalecký posudok ohľadne sporného diela, o vyhotovenie ktorého
ho požiadal navrhovateľ, keď najmä uviedol, že použitá krbová vložka je malá a nestačí na vykúrenie
celého domu, ďalej na pojednávaní dňa 19.02.2013 (č.l. 59 spisu), na ktorom vypočul svedka A. P.,

ktorý odporučil navrhovateľovi odporcu na zhotovenie krbu, mal byť prítomný na rokovaní účastníkov
konania, odporca sa zaviazal, že navrhovateľovi zhotoví krb s tým, že malo ísť o kúrenie krbom popri
ústrednom kúrení (aby toto navrhovateľa nevyšlo draho); dňa 25.10.2012 vykonal okresný súd ohliadku
na mieste samom (č.l. 42-43 spisu), na ktorej vykonal skúšku krbu so zistením, že po 15 minútach po
zakúrení dosiahla teplota v miestnosti 20 stupňov Celzia, po 30 minútach v krbe riadne horí, v miestnosti

je teplo a krb nedymí; do zápisnice zo dňa 23.04.2013 (č.l. 68-69 spisu) boli prednesené záverečné reči
a následne do zápisnice zo dňa 14.05.2013 (č.l. 77 spisu) vyhlásil okresný súd napadnutý rozsudok; zo
spisu nevyplýva vykonanie akýchkoľvek listinných dôkazov.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou odporcu, že mu okresný súd odňal

možnosť konať pred súdom tým, že neviedol konanie v jeho materinskom jazyku, resp. v jazyku, ktorý
pasívne ovláda. Podľa článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v
ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2 (t.j. aj v súdnom konaní - poznámka odvolacieho súdu), má
právonatlmočníka.Podľa§18O.s.p.,účastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie;
majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú; súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Námietka odporcu týkajúca sa neustanovenia
tlmočníka je závažná. Vychádzajúc z ústavy je potrebné konštatovať, že podľa článku 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu
pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnostnej alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie; nikoho nemožno z týchto

dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Medzi základné práva nepochybne patrí aj
právo na súdnu a inú právnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde (článok 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky), ktorý je povinný zabezpečiť všetkým účastníkom konania rovnaké postavenie v
súdnom konaní (článok 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Vyjadrením ústavného princípu rovnosti
účastníkov konania je ustanovenie § 18 O.s.p., v zmysle ktorého je právom každého účastníka konať pred súdom vo svojej
materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie; na uplatnenie tohto práva nekladie Občiansky súdny
poriadok ani ústava žiadne podmienky a účastník ho realizuje jednoduchým vyhlásením vo vzťahu k
súdu o tom, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie súdne konanie (§ 41 ods. 1 O.s.p.); toto právo účastník
nestráca ani v prípade, že je v súdnom konaní zastúpený právnym zástupcom a nie je vylúčené, že

toto vyhlásenie urobí prostredníctvom svojho právneho zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie
(§ 28 ods. 2 O.s.p.). Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo konať pred súdom vo svojej
materčine, bola odňatá možnosť konať pred súdom (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/187/1996 zo dňa 01.09.2007). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že
odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 14.11.2012 požiadal

o „zabezpečenie prítomnosti tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka maďarského a naopak na
pojednávanie"; okresný súd na túto žiadosť odporcu žiadnym spôsobom nereagoval, na nasledujúcom
pojednávaní vypočul troch svedkov a v neprítomnosti tlmočníka vykonal aj ostatné dokazovanie do
vyhlásenia napadnutého rozsudku. Uvedeným postupom okresného súdu nepochybne došlo k odňatiu
možnosti odporcu konať pred súdom, čo v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zakladá zákonný dôvod

na zrušenie vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní bude okresný súd v súlade s
ustanovením § 18 O.s.p. zákonným spôsobom reagovať na žiadosť odporcu o ustanovenie tlmočníka,
ktorý bude najmä môcť tlmočiť priebeh konania a dokazovania (bude potrebné aj vyzvať odporcu, či
trvá na opakovaní dokazovania výsluchom účastníkov konania alebo svedkov v prítomnosti tlmočníka);odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 51 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého v prejednávanej veci môže tlmočenie zabezpečiť aj asistent alebo predseda
senátu (t.j. v konaní pred okresným súdom aj samosudca), podmienkou je len poznamenanie tejto

okolnosti v zápisnici o pojednávaní alebo inom úkone.

V zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd sleduje vady konania pred okresným súdom a prihliadne
k nim, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto smere je potrebné uviesť, že
okresný súd sa dopustil ďalšieho procesného pochybenia v rámci dokazovania. O priebehu konania

na okresnom súde (vrátane dokazovania) môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne
zo zápisníc o pojednávaní (§ 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 122 ods. 1 O.s.p.
súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia
bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd (§ 125 O.s.p.). Dôkaz výsluchom účastníka konania sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca po jeho obligatórnom poučení v zmysle § 131 ods. 1 O.s.p. o tom, že má vypovedať
pravdu a nič nezamlčovať účastníka vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu;
potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede, následne môžu klásť
otázky aj členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci konania a

znalci; obdobne postupuje predseda senátu alebo samosudca aj pri výsluchu svedka s tým, že poučenie
realizuje podľa § 126 ods. 1 a 2 O.s.p. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo
veci nenariaďuje pojednávanie (129 ods. 1 O.s.p.). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že na prejednanie
veci samej boli nariadené viaceré pojednávania, ktoré sa uskutočnili dňa 13.03.2012, dňa 20.11.2012,

dňa 29.01.2013, dňa 19.02.2013 a dňa 23.04.2013; okrem toho dňa 25.10.2012 vykonal okresný súd
ohliadkunamiestesamom;nauvedenýchpojednávaniachokresnýsúdvypočulnavrhovateľaasvedkov;
navrhovateľaokresnýsúdvypočúvalbezriadnehopoučeniapodľa§131ods.1O.s.p.,jehovýsluchpreto
nemožno hodnotiť ako dôkaz, ale len ako prednes; odporcu okresný súd vôbec nevypočul (tento sa len
stručne vyjadroval k niektorým preberaným otázkam); vypočutie svedkov sa uskutočnilo „po zákonnom

poučení" bez uvedenia konkrétneho ustanovenia (§ 126 O.s.p.); zo spisu ďalej vyplýva, že okresný súd
vôbec nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi; naproti tomu z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu vyplýva, že založil svoje skutkové zistenia okrem výsluchov účastníkov konania a
svedkov aj na listinných dôkazoch, najmä „znaleckom posudku č. 6/2010 vypracovanom svedkom Y..
Q. N., príjmových dokladoch a výzvach zo dňa 24.03.2010, resp. zo dňa 08.06.2010". Odvolací súd

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vykonávanie dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti
občianskeho súdneho konania a výnimky sú možné len v prípadoch, keď sú splnené podmienky
pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (o takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže okresný súd nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisuje pre vykonávanie dôkazu výsluchom
účastníkov konania a pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1 O.s.p.; § 131 ods. 1 O.s.p. a §

129 ods. 1 O.s.p.), zaťažil svoje konanie tzv. inou procesnou vadou. Ak totiž skutkové zistenia okresného
súdu neboli podložené procesne správnym dokazovaním (dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý
určuje zákon), nemal a ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady. Spôsob vykonania
dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní; buď v nej musí byť uvedené, že bola
prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne označená časť) alebo musí zo zápisnice

vyplývať, že predseda senátu (samosudca) oboznámil obsah tejto listiny. Vykonávanie dokazovania
tzv. súhrnným spôsobom (t.j. obsahom spisu) je neprípustné, pretože v tomto prípade nie je zrejmé,
ktoré konkrétne dôkazy súd vykonal a ako sa k nim účastníci konania vyjadrili. Všeobecne platí, že
skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom dôkaze, nepožívajú v odvolacom
konaní ochranu. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia okresného súdu došlo v konaní

k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

V dôsledku nevykonania dokazovania výsluchom účastníkov konania, resp. listinnými dôkazmi v súlade
so zákonom zaťažil okresný súd svoje konanie ďalšou procesnou vadou, ktorá mala za následok

odňatie možnosti účastníkov konania konať pred súdom. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Právo účastníkov konania vyjadriť sa
k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že sudca spravidla bezprostredne po vykonaní
každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotenívykonaného dôkazu považuje za významné. Procesnú možnosť účastníka konania vyjadriť sa k
vykonanému dôkazu (napríklad z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci,
pravosti a správnosti obsahu listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu

súdu pri vykonávaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania.
Osobitne zákon ukladá súdu umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej (§ 118 ods. 4 prvá veta O.s.p.). Vyjadrenie účastníka
konania k vykonanému dôkazu je potom jedným z podkladov, ktoré súd pri ich hodnotení berie do
úvahy; preto takéto vyjadrenie zo strany jednotlivých účastníkov konania môže byť významným faktorom

ovplyvňujúcim intenzitu dôkaznej sily pripisovanej konkrétnemu hodnotenému dôkazu súdom. Z obsahu
zápisníc o jednotlivých pojednávaniach pred okresným súdom, resp. zápisnice o ohliadke nevyplýva, že
okresný súd na pojednávaniach vytvoril účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, procesnú
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle ustanovenia § 123 O.s.p. a realizovať z týchto
ustanovení vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Týmto postupom okresného súdu,
ktorý bol spôsobený nevykonaním dokazovania listinnými dôkazmi v súlade so zákonom, došlo podľa

názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom a súčasne vzhľadom na
charakter tejto vady rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať za správne. Táto vada konania
zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.).

K procesným pochybeniam odvolací súd dodáva, že okresný súd pred vyhlásením napadnutého
rozsudku ako rozhodnutia o veci samej, nevyhlásil uznesením dokazovanie za skončené (§ 118 ods. 4
posledná veta O.s.p.; č.l. 68-69 spisu).

Vyššie uvedené procesné pochybenia okresného súdu zakladajúce procesné vady konania spočívajúce

v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. sa vzťahujú najmä k
výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel (proti tomuto výroku
rozsudku sa odvolal odporca). Odvolací súd však dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
aj na zrušenie výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej
časti zamietol (proti tomuto výroku rozsudku sa odvolal navrhovateľ); týmto výrokom zamietol okresný

súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 400,- € z titulu náhrady nákladov spojených s
uplatnením práva zo zodpovednosti za vady; zamietnutie návrhu v tejto časti okresný súd odôvodnil
veľmi stroho len tým, že ho označil za „nedôvodný" (iné odôvodnenie napadnutý rozsudok neobsahuje).
V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z odôvodnenia rozsudku musí
byť dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výrokovej časti;

nestačí len napríklad odkazovať na určité zákonné ustanovenia alebo označiť návrh za nedôvodný
bez primeraného odôvodnenia svojho myšlienkového postupu; úlohou súdu je vysvetliť účastníkom
konania, ako relevantné právne normy aplikoval na posudzovaný prípad; toto vysvetlenie má byť pokiaľ
možno stručné, ale najmä logické a zrozumiteľné pre účastníkov konania (aj keď títo nemajú právnické
vzdelanie) a ich právnych zástupcov, resp. v širšom zmysle aj pre verejnosť. Na základe uvedeného

musí odvolací súd konštatovať, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé a zrozumiteľné
ako okresný súd dospel k rozhodnutiu o čiastočnom zamietnutí návrhu (túto skutočnosť dôvodne vytkol
okresnému súdu aj navrhovateľ v podanom odvolaní). Preto odvolací súd aj tento výrok napadnutého
rozsudku ako nepreskúmateľný zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V ďalšom konaní okrem
vysporiadania sa s dôvodnosťou tohto nároku s riadnym odôvodnením svojho názoru sa okresný súd

vysporiada aj s argumentáciou odporcu vo vyjadrení k odvolaniu o zániku nároku na zaplatenie sumy
400,- € z dôvodu preklúzie (č.l. 107-108 spisu).

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia rozsudku okresného súdu zrušil odvolací

súd aj závislý výrok o trovách konania a poplatkovej povinnosti odporcu (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.);
v novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Pre potreby ďalšieho konania odvolací súd udáva, že okresný súd sa nevysporiadal s obranou odporcu,
že sporné dielo vykonal pre navrhovateľa ako tzv. občiansku výpomoc (túto svoju obranu opakuje

odporca aj v podanom odvolaní). Inštitút tzv. občianskej výpomoci bol v našom právnom poriadku
zakotvený do 31.12.1991 v ustanoveniach § 384 až § 389 Občianskeho zákonníka, keď podľa § 384
ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 občianska výpomoc predstavovala situáciu
kedy občan pre iného občana na jeho žiadosť vykonal nejakú prácu, poskytol pôžičku alebo mu inakvypomohol; podľa § 385 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, pri
poskytnutí občianskej výpomoci má občan právo na náhradu účelne vynaložených nákladov; právo na
odmenu má občan len potiaľ, pokiaľ bola dohodnutá a pokiaľ zodpovedá povahe výpomoci, najmä ak sa

výsledok dosiahol jeho osobným pričinením. V súčasnosti účinný Občiansky zákonník inštitút občianskej
výpomoci neupravuje; podľa právnej teórie však ide o inštitút, ktorý nezakladá právny vzťah a je to
bežnásusedská,čipriateľskávýpomoc;vôľaobidvochstránpriobčianskejvýpomocinesmerujekvzniku
zmluvy a nezakladá žiadne práva a povinnosti, uplatniteľný nárok alebo naturálnu obligáciu; ide teda o
mimoprávny vzťah založený na zvykoch a konvenciách vynútiteľný len v oblasti morálky (ako konkrétne

príklady je možné uviesť pozvanie na večeru, kultúrnu akciu, jednorazové poskytnutie prístrešia,
odnesenie nákupu dennej potreby pre fyzicky nemohúcu osobu, výmena poškodenej pneumatiky za
rezervnú a podobne). Z hľadiska prejednávanej veci preto vzhľadom na rozsah diela nemohlo ísť o
občiansku výpomoc; tento záver vyplýva už zo samotného faktu dojednania odmeny za vykonanie
diela. Možnosti dojednania zmluvy o dielo nebráni ani skutočnosť, že odporca nekonal v rámci svojho
podnikania (nebol držiteľom príslušnej remeselnej živnosti) a to aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1

Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe
zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že
navrhovateľ a odporca uzavreli ústnu zmluvu o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka, predmetom
ktorej bolo „zhotovenie krbu v rodinnom dome odporcu vrátane materiálu". Prvoradou úlohou súdu pri

tvrdenej ústne uzavretej zmluve je nepochybne zistiť presný obsah zmluvy, pretože až po náležitom
zistení obsahu ústnej zmluvy môže súd posúdiť, či na jej základe vzniklo niekomu právo alebo povinnosť
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo/31/2000 zo dňa 27.09.2001);
za účelom zistenia obsahu ústnej zmluvy je potrebné predovšetkým vypočuť navrhovateľa a odporcu
ako účastníkov konania (odporca nebol doposiaľ vypočutý ako účastník konania); z ich doterajších

prednesov je zatiaľ zrejmé, že nie je zhoda, či predmetom dohody bola aj izolácia stien a stropu
alebo nie, tiež či predmetom dohody bolo aj vybudovanie komína alebo išlo o samostatnú dohodu
(uvedené má význam pri posudzovaní dojednaní o odplate za vykonanie diela, resp. diel, t.j. konkrétne,
či tvrdená suma 800,- € patrí do dojednanej odplaty za zhotovenie krbu alebo nie; s týmito výhradami
sa musí okresný súd vysporiadať po vykonanom dokazovaní). Treba vychádzať z toho, že zmluva

o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy,
a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že
zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť dohodnutá až
po vykonaní diela; na platnosť zmluvy o dielo nepredpisuje Občiansky zákonníka žiadnu zvláštnu
formu. Odvolací súd upozorňuje okresný súd aj na skutočnosť, že z hľadiska uzatvárania zmlúv je

potrebné, aby účastníci vstupujúci do takéhoto vzťahu odstránili všetko, čo by neskôr mohlo viesť k
vzniku sporov alebo nejasností. Ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka v tomto smere výslovne
upravuje, že účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov. Citovaným ustanovením je upravená prevenčná povinnosť subjektov
občianskoprávnych vzťahov, to znamená, táto povinnosť platí rovnako aj pre navrhovateľa ako účastníka

zmluvy a objednávateľa sporného diela. Porušenie tohto ustanovenia vo svojej podstate nemá priame
následky avšak prejaví sa v prípade vzniku sporu. V tomto smere platí zásada, že nejasné alebo
nezrozumiteľné dojednanie ide na úkor strany, ktorá ho naformulovala. Dôkazné bremeno pri preukázaní
dohody o vlastnostiach požadovaného diela (predovšetkým schopnosť vykúriť celý dom na konkrétnu
teplotu)vdanomprípademápretonavrhovateľajehopovinnosťoujepreukázaťrozhodujúceskutočnosti

v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo a jej obsah (keďže zmluva bola uzavretá ústne, pri zisťovaní jej
obsahu môže okresný súd vychádzať len z výpovede účastníkov, iných osôb ako svedkov prítomných
pri rokovaní, prípadne listinných dôkazov a tak následne zistiť obsah zmluvy); na dôkazné bremeno
navrhovateľa v tomto smere nemá podľa odvolacieho súdu vplyv ani nesplnenie povinnosti odporcu ako
zhotoviteľa vydať potvrdenie o prevzatí objednávky (§ 632 Občianskeho zákonníka).

Okresný súd vychádzal zo záveru, že vykonané dielo má neodstrániteľné vady spočívajúce v
nefunkčnosti diela (krb nevykúri celý rodinný dom podľa predstáv navrhovateľa), na ktorú odporca
navrhovateľa neupozornil. Na prijatie tohto záveru je však v prvom rade nevyhnutný dôkazmi podložený
záver o tom, akú funkciu malo dielo spĺňať. Okresný súd v tomto smere pracoval len s pojmom „vykúrenie
rodinného domu navrhovateľa"; podľa odvolacieho súdu nie je však tento pojem ako zmluvné dojednanie

dostatočne určitý. Na vznik zodpovednosti odporcu za vadné plnenie je nevyhnutná existencia jeho
konkrétnej povinnosti plniť riadne; za vadné plnenie z tohto hľadiska je potrebné považovať každé
plnenie, ktoré nezodpovedá konkrétnej dohode účastníkov zmluvy, t.j. nemá výslovne vymienené
vlastnosti alebo vlastnosti aspoň obvyklé. Predmet plnenia musí mať určené vlastnosti; ide o vlastnostivýslovne požadované (objednané) s tým, že ich konkretizácia by mala vyplývať z konkrétnej dohody
účastníkov. Ak funkciou diela malo byť „vykúrenie rodinného domu navrhovateľa", okresný súd sa bude
musieťvysporiadaťsotázkoučimedziúčastníkmibolauzavretázmluvaodielopodľa§631Občianskeho

zákonníka alebo zmluva o zhotovení veci na zákazku podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ako
osobitný druh zmluvy o dielo, pri ktorom vystupuje do popredia práve osobitná objednávka (požiadavka)
objednávateľa (osobitná úprava zhotovenia veci na zákazku obsahuje predovšetkým ustanovenia
týkajúce sa zodpovednosti za vady a prevzatia veci objednávateľom; na ostatné stránky tohto právneho
vzťahu sa použijú všeobecné ustanovenia zmluvy o dielo § 632 Občianskeho zákonníka až § 643

Občianskeho zákonníka). Predmet plnenia musí byť použiteľný (funkčný); použiteľnosť spočíva vo
funkčnej schopnosti veci slúžiť danému (dohodnutému) účelu; tieto vlastnosti predmetu plnenia sú v
mnohých prípadoch určené technickými normami (§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmysle
§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a
ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov; ak sú na vykonanie diela stanovené technické požiadavky,
musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť diela nebola záväzne stanovená

ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ povinný dielo dodať v akosti obvyklej; zhotoviteľ musí postupovať
odborne, t.j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami
postupuje. Z hľadiska prejednávanej veci je takouto technickou normou STN EN 13229 z decembra
2002 Vstavané spotrebiče na vykurovanie a kozubové vložky na tuhé palivá; požiadavky a skúšobné
metódy (EN 13229:2001/A2:2004/AC:2007) v znení platnom od 01.11.2007; pri existujúcom spore, či

predmetom diela malo byť aj izolovanie stien a stropu, prípadne výstavba komína, je potrebné vychádzať
z tejto technickej normy (ide o odbornú otázku) ako aj z predpisov (zákon č. 314/2001 Z. z.; vyhláška
č. 401/2007 Z. z.); prípadné nedostatky v izolácii však zrejme nebudú predstavovať neodstrániteľnú
vadu. Za neodstrániteľnú vadu sporného diela označil okresný súd „nevykúrenie rodinného domu
navrhovateľa", keď vychádzal najmä zo znaleckého posudku zabezpečeného navrhovateľom mimo

konania (je správna námietka odporcu, že z dôkazného hľadiska ide „len" o listinný dôkaz, preto bolo
potrebné riadne sa vysporiadať so všetkými námietkami proti nemu, čo okresný súd v napadnutom
rozsudku neurobil). V odôvodnení rozsudku (ani v uvedenom posudku) sa však nenachádza vysvetlenie
obsahu pojmu „vykúrenie celého domu" (táto otázka je však podľa názoru odvolacieho súdu kľúčová
pre rozhodnutie v prejednávanej veci); ide zrejme o schopnosť dosiahnutia určitej požadovanej teploty

vnútorných priestorov ako vlastnosť sporného diela; zo spisu však zatiaľ nevyplýva žiadna určitá dohoda
o konkrétnej teplote; pocit tepla je nepochybne subjektívny, okresný súd sa nevysporiadal s otázkou,
či (bez existencie konkrétnej dohody) existuje norma určujúca teplotu, na akú má sporné dielo vykúriť
dom navrhovateľa (aká minimálna teplota má byť v obydlí); ak sporné dielo malo byť schopné vykúriť
priestor na určitú teplotu, malo to byť predmetom konkrétnej dohody (objednávky navrhovateľa) a to vo

vzťahu k dojednaniu o požadovaných vlastnostiach diela, aby bolo zrejmé, či má dielo vytýkanú vadu
alebo nie; pre ilustráciu je možné uviesť vyhlášku MH SR č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej
kvalitedodávkyteplaprekonečnéhospotrebiteľa,ktorúsícenemožnopriamoaplikovaťnaprejednávanú
vec, ale môže slúžiť ako referenčný rámec; podľa § 2 ods. 1 tejto vyhlášky v spojení s prílohou k nej
má byť vnútorná teplota napríklad obývacích miestností 21 stupňov Celzia (s toleranciou mínus 1 a

plus 3 stupne); zo spisu vyplýva, že na ohliadke na mieste samom v októbri 2012 dosiahla teplota
v miestnosti po zakúrení v krbe po 15 minútach hodnotu 20 stupňov Celzia. Pri neexistencii presnej
dohody o požadovanej teplote vnútorných priestorov a dosiahnutí aspoň teploty obvyklej nemožno
zrejme dospieť k záveru o vade diela. Ďalej platí, že medzi porušením právnej povinnosti a vadou
plnenia musí byť príčinná súvislosť, t.j. príčinou vzniku vady diela musí byť porušenie povinnosti plniť

riadne; ak si niekto neodborným zásahom do veci, resp. jej nesprávnym používaním predmet plnenia
pokazil, znehodnotil alebo zničil, chýba predpoklad existencie príčinnej súvislosti a zodpovednosť za
vady nevznikne. Preto sa bude musieť okresný súd vysporiadať aj s otázkou tvrdeného odstránenia
ústredného kúrenia po vybudovaní krbu, s otázkou zmeny dispozičného riešenia vykurovaného priestoru
zo strany navrhovateľa a jeho vplyvu na možnosť krbu vykúriť daný priestor, tiež s otázkou (tvrdených)

zásahov do teplovzdušných rozvodov (nepochybne ide o odborné otázky).
V neposlednom rade je potrebné zmieniť aj skutočnosť, že okresný súd o podanom návrhu rozhodoval
za situácie, kedy navrhovateľ od uzavretej zmluvy o dielo odstúpil podľa § 648 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Platným odstúpením od zmluvy sa táto od počiatku zrušuje a vzniká vzájomná povinnosť
zmluvných strán na vzájomné vrátenie plnení podľa zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka). Vzájomná

podmienenosť plnení medzi účastníkmi konania sa musí prejaviť aj vo formulácii návrhu na začatie
konania inak tento nemôže pred súdom obstáť (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009 alebo uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2325/2013 zo dňa 25.03.2014). Bude potrebné posúdiť, či odstúpenímod spornej zmluvy o dielo vznikla medzi účastníkmi vzájomná povinnosť vydať poskytnuté plnenia (pozri
Fekete,I.:Občianskyzákonník2.VeľkýKomentár,Bratislava:Eurokódex2011,str. 1947)avkladnom
prípade zodpovedať na otázku, či návrh navrhovateľa na začatie konania môže v tomto znení obstáť.

Odvolací súd výslovne upozorňuje okresný súd, že pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia je povinný
vysporiadať sa so všetkými podstatnými tvrdeniami účastníkov konania a vykonanými dôkazmi (teda
aj s tými, ktoré nepodporujú jeho prijatý záver), inak zaťažuje rozhodnutie vadou spočívajúcou v
jeho nepreskúmateľnosti; napríklad v napadnutom rozsudku sa okresný súd žiadnym spôsobom
nevysporiadalsozisteniaminaohliadkenamiestesamom,keďsícezistil,žekrbvykúripriestornateplotu

20 stupňov Celzia za 15 minút, na druhej strane vyslovil záver, že sporné dielo má vadu spočívajúcu
v neschopnosti vykúriť dom navrhovateľa. Bude teda povinnosťou okresného súdu zohľadniť uvedené
skutočnosti, odstrániť vytýkané vady konania a vo veci opätovne rozhodnúť.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.