Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213464
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715213464.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, P., právne
zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36860930, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10C/490/2015-19 zo dňa
21.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil zamestnávateľovi
žalobcu F. F., s.r.o., Z. XXXX/XXA, XXX XX P., IČO:XXXXXXXX povinnosť nevykonávať zrážky zo

mzdy žalobcu U. X. v prospech žalovaného podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.11.2013, počnúc doručením uznesenia, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 6, 8, 9, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76
ods. 2 až 4, § 77 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vodôvodneníuviedolcit.:„Žalobcapodalnatentosúddňa25.11.2015žalobuvočižalovanémuourčenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500035858 uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.11.2013
a to z dôvodu, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy spolu so zmluvou o revolvingovom úvere
č. 8500035858 uzavretej medzi účastníkmi ku dňu 25.11.2013 na sumu úveru (úverového limitu) 1
500,- eur a revolvingu na sumu 628,73 eur sú formulárové zmluvy , pričom žalobca ako spotrebiteľ

nemohol žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť ich obsahové náležitosti a uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy bolo povinnou podmienkou k možnosti poskytnutia úveru od žalovaného . Navyše dohoda
o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, ale obsahuje len možné dôvody
vzniku tejto pohľadávky, pričom ukončenie zrážok zo mzdy žalobcu je výslovne na vôli žalovaného ako
veriteľa s tým, že zrážky sa majú vykonávať, kým veriteľ neoznámi ukončenie zrážania. Predstavuje to
jednostranné a neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa na úkor žalobcu ako spotrebiteľa a

navyšovanie zrážok zo mzdy predstavuje obchádzanie náležitostí dohody o výške mesačných zrážok.
Nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť zabezpečovací záväzok. Takéto
vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je neurčité, a preto je dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 37
ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatná a ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti uvedenej dohody podľa
§ 39 Obč. zák. je, že obchádza zákon. Žalobca poukázal na existujúcu judikatúru, ku ktorej má súd
pri rozhodovaní prihliadnuť.Ďalej žalobca poukázal na dlhodobú prax žalovaného, že spolu so žiadosťou o poskytnutie úveru zaslal
žalovanému aj vyplnenú dohodu o zrážkach zo mzdy a dohodu o zrážkach zo mzdy nemal možnosť
odmietnuť, pretože by mu žalovaný inak neposkytol úver. Žalobca má naliehavý právny záujem podľa

§ 80 písm. c/ OSP na tom, aby pominul stav právnej neistoty u neho a až vyhovujúci rozsudok môže
skončiť dohodu o zrážkach zo mzdy, pretože žalobca nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od
nej odstúpiť, alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť . Na žiadosť žalovaného zo dňa 11.2.2014
zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy
vo výške 77,05 eur mesačne a to napriek jej absolútnej neplatnosti, čo môže vyriešiť len súd. Keďže

aj po podaní žaloby trvá stav právnej neistoty žalobcu a zrážkami zo mzdy podľa neplatnej dohody
pretrváva stav zásahu do jeho majetkovej sféry, je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi a
zabezpečiťzamedzenieneoprávnenýchzásahovdojeho majetkovejsféryatonariadenímpredbežného
opatrenia po začatí konania, pričom žalobca poukazuje na zrejmú nezákonnosť vykonávaných zrážok
z jeho mzdy podľa absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

Na základe vyššie citovanej procesnoprávnej úpravy, po vyhodnotení skutočností opísaných žalobcom a
ktorými odôvodnil naliehavosť nariadenia tohto predbežného opatrenia po začatí konania a poskytnutie
dočasnej súdnej ochrany, ako aj po zohľadnení nebezpečenstva, resp. bezprostredne hroziacej ujmy
žalobcovi tým, že v prospech žalovaného zamestnávateľ žalobcu naďalej vykonáva v rozpore so
zákonom zrážky z jej mzdy podľa absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a čím žalovaný

neprávom zasahuje do majetkovej sféry žalobcu a v čom mu môže zabrániť len súd, ďalej s prihliadnutím
k tomu, že žalobca riadne osvedčil svoj návrh, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia po začatí konania je dôvodný. Preto mu súd v celosti vyhovel. Súd sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania a
v celom rozsahu na ne poukazuje, vrátane odkazov na platnú judikatúru. Napokon cieľom dočasného

obmedzenia výkonu zrážok zo mzdy žalobcu podľa tohto predbežného opatrenia je, aby sa zamedzilo
ďalším zásahom do majetkovej sféry žalobcu a to až do času, kým súd právoplatne rozhodne o žalobe
žalobcu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.11.2013.
Preto súd určil, že nariadené predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas, t.j. od doručenia
uznesenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nijako neuviedol dôvody,
ktoré ho viedli k predbežnému záveru o osvedčení ohrozenia práva žalobcu a existencie bezprostrednej
ujmy. To sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani relevantne nezdôvodňuje. Súd nepristúpil
k hodnoteniu predložených dôkazov, ktoré predložil žalobca. Len samotné konštatovanie súdu, že po

oboznámení sa s návrhom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, čím ho považoval
za dôvodný, a preto mu vyhovel, nie je z hľadiska rozhodovacej činnosti (uznesenie NS SR zo dňa
10.08.2001 sp. zn. 6Obo 48/01, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 257/2010) postačujúce.
Každý, aj keď predbežný zásah do práv jedného z účastníkov konania si vyžaduje stručnú odpoveď.
Súd neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia, v čom sú splnené

zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu,
v akom vyplýva z uznesenia. Ani z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani z predložených
listín nevyplýva osvedčenie tvrdení o zabezpečení budúcej pohľadávky alebo či to, že žalobca si svoje
záväzky zo zmluvy o úvere splnil. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.01.2015 má náležitosti v
zmyslezákona.Anižalobcavpodanomnávrhuneosvedčil,žebynemalmožnosťodmietnuťjejuzavretie.

V dohode je vymedzená výška istiny ako aj výška zrážky. Tvrdenia žalobcu by nemohli spôsobovať
neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadené predbežné opatrenie je neprimerané, pretože
uhradenie minimálne sumy úveru zrážkami zo mzdy je plne legitímne a oprávnené. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie
opohľadávkenepredpokladáaaninevyžaduje.Zákonnáúpravatentospôsobzabezpečeniapohľadávky

pripúšťa aj pre oblasť spotrebiteľských úverov. Závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a ako taký spôsob nemôže byť ani neprijateľnou
podmienkou. Žalovaný zároveň namietal nesprávnosť výroku o povinnosti žalovaného uhradiť súdny
poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a výroku o trovách konania. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne
a výroky o povinnosti zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia a súdny poplatok z návrhu zruší.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 zákona č 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi, len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na

základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia
porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa
uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené
ohrozenie tohto práva.

Žalobca sa v samotnej žalobe domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500035858
(ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Účelom žaloby je
zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

Zároveň odvolací súd považuje za potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné

podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v
euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy,
zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12, X. U./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli
dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500035858 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2013, dohody o zrážkach zo

mzdy č. 8500035858 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2013, žiadosť žalovaného
adresovanú zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.02.2014. Tak zmluva
o revolvingovom úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárovú podobu, ide o zmluvu
spotrebiteľskú, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy
o revolvingovom úvere.

Nie je sporné, že žalovaný predložil žiadosť zamestnávateľovi žalobcu (F. F., s.r.o., IČO: XXXXXXXX)
o výkon zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia
pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500035858
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že v súčasnosti

jeho zamestnávateľ vykonáva v prospech žalobcu na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy
mesačné zrážky zo mzdy, pričom žalovaný tieto tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní nerozporuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov do skončenia konania vo veci samej dostatočným spôsobom osvedčil,

keď je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobca týmto spôsobom
stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, bez právneho základu, resp. na
základe skutočnosti, ktorá je sporná. Predbežné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej
ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Až vo veci samej sa vykoná dokazovanie a posúdi návrh

o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. jeho časti.

S ohľadom na charakter prejednávanej veci je odvolací súd názoru, že je spravodlivé, aby bola
uložená povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania, a to zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného s cieľom predísť vzniku možnej majetkovej

ujmy žalobcu.

K námietke žalovaného ohľadom nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je
potrebné poukázať na existenciu ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré dáva možnosť prvostupňovému
súdu vydať rozhodnutie so skráteným odôvodnením, prípadne s odôvodnením, ktoré poukazuje na

skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o uložení povinnosti
uhradiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutia o trovách
konania odvolací súd uvádza, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa o predmetných právach a

povinnostiach nerozhodol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný namietal nesprávnosť neexistujúcich
výrokov uznesenia súdu prvého stupňa, súd dané odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené.Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.