Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613200770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, proti odporcovi V. P., nar. X. X. XXXX, bytom Z. H., J. XXXX/X, o zaplatenie 2.698,14
eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10C/62/2013-125 zo dňa 4. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo
výroku o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,67 eur, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 533,35 eur
od 29.9.2011 do zaplatenia, vrátane povolenia splátok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 640,67 eur
spoločne s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 533,35 eur od 29.9.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej

časti návrh zamietol. Vychádzal z toho, že právny vzťah založený zmluvou o splátkovom úvere medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je spotrebiteľským právnym vzťahom odvodeným
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nadväzne v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je povinnosťou
konajúceho súdu ex offo prihliadať na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, premlčanie sa spravuje v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zák. občianskoprávnymi predpismi, a teda premlčacia doba je trojročná.
V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd vyslovil, že premlčanými sú splátky úveru splatné ku dňu

20.1.2010 (navrhovateľ návrh na súde podal dňa 24.1.2013). Z daného titulu navrhovateľ má nárok
na zaplatenie desiatich splátok (splatných v období od 20.2.2010 do 20.11.2010 - dohodnutá konečná
splatnosť úveru), čo spolu činí 568,60 eur. Zároveň má nárok i na individuálne dojednaný (mesačný)
poplatok za správu úveru 1,99 eur, teda celkom 19,90 eur. Nakoľko sa odporca dostal s plnením svojho
záväzku do omeškania, prislúcha navrhovateľovi tiež právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný
súd vychádzal v danom smere z vymedzenia rozsahu úrokov z omeškania navrhovateľom (8% ročne),
ale tento priznal iba z istiny nepremlčaných splátok, lebo oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká

právonaúrokyzomeškania.ObčianskyzákonníkaaniObchodnýzákonníktotižneumožňujúpožadovať
úroky pre prípad omeškania dlžníka s platením príslušenstva, t.j. aj úrokov. Vo finančnom vyjadrení
(podrobne špecifikovanom v napadnutom rozsudku) ide o sumu 52,17 eur, ktorá spolu s nepremlčanými
splátkami 568,60 eur a poplatkom za správu úveru 19,90 eur predstavuje priznanú čiastku 640,67 eur.Okrem „kapitalizovaných“ úrokov z omeškania k 28.9.2011 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
aj úrok z omeškania 9% ročne z istiny dlžných splátok t.j. zo sumy 533,35 eur.
Okresný súd ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil dohodu účastníkov o uznaní dlhu

z 14.12.2011. Zdôraznil, že navrhovateľ ako jej iniciátor zakomponoval do dohody o splácaní dlhu v
splátkach i uznanie dlhu s cieľom predlžiť si premlčaciu dobu na úkor odporcu - spotrebiteľa. Zmluva
bola pripravená na predtlačenom formulári a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Okresnému
súdu z jeho rozhodovacej činnosti bolo známe, že navrhovateľ pri uzatváraní takýchto formulárových
zmlúvnepoučujedlžníkovoinštitúteuznaniadlhuanajmäojehoprávnychnásledkoch.Uvedenépotvrdil

i odporca s tým, že pri uzatváraní danej dohody mal za to, že ide len o dohodu o splátkach.
Vzhľadom na pomery odporcu okresný súd povolil tomuto vyššie uvedenú sumu splácať v splátkach
po 100 eur mesačne. Konštatoval, že povolením splácania dlhu v splátkach nebude ohrozené právo
navrhovateľa a súčasne ani uspokojovanie základných životných potrieb odporcu. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že v spore v prevažnej miere úspešnému odporcovi ich
náhradu nepriznal, lebo si tento procesný nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené v celom rozsahu, alebo jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o uznaní dlhu z 14.12.2011 spĺňa všetky
zákonné náležitosti a v jej dôsledku došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Odporca

po oboznámení sa s obsahom dohody svojim podpisom uznal záväzok a podľa navrhovateľa si týmto
úkonom nijako nezhoršil svoje (právne) postavenie.
Zároveň odvolateľ poukázal na to, že na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať 4-
ročnú premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka, keďže uvedené nepredstavuje neprijateľnú
podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uviedol,

že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a jej účelom nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek
zodpovednosti za záväzky, do ktorých vstupuje. Napokon namietal aplikáciu § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorou došlo k popretiu princípov právnej istoty a rovnosti účastníkov konania pred súdom.
V rámci odvolania navrhovateľ citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov i ústavného súdu,
ktoré majú podporovať jeho argumentáciu.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuvymedzenomustanovením §212ods.1O.s.p.
(z toho titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v nenapadnutom výroku o uložení povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,67 eur spolu s príslušenstvom; vrátane povolenia splátok) a
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej
časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o neplatnosti dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku z 14.12.2011 pre jej rozpor s dobrými mravmi. Je nepochybné, že ide o
vopred - výlučne zo strany navrhovateľa - pripravený formulár, do ktorého textu nemal možnosť odporca
žiadnymspôsobomzasiahnuť.Predmetnýformulárbudídojem,žemáísťhlavneoumožnenieodporcovi
zaplatiť jeho dlh v splátkach, čo sa snaží zdôrazňovať aj odvolateľ. Avšak zo skutočností známych
konajúcim súdom z ich úradnej činnosti, ako aj z postoja navrhovateľa v tomto konaní, je zrejmé, že

hlavným účelom danej dohody bolo/je predĺžiť premlčaciu dobu na úkor spotrebiteľa. Len na okraj
krajský súd dodáva, že nemôže byť najmenšej pochybnosti o tom, že predlženie premlčacej doby t.j.
možnosť súdne vymáhať od dlžníka jeho dlh po značne dlhšiu dobu, je v zásadnom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a neprimerane zvýhodňuje dodávateľa.
Je potrebné zdôrazniť, že v konkrétnostiach súdenej veci v rámci dotknutej dohody z 14.12.2011 (č.l. 55)

niesúvôbecvyplnenéúdajeohľadnesplátok,čolendokresľujetendenčnosťargumentácienavrhovateľa
o prioritnom cieli danej dohody umožniť odporcovi zaplatiť dlh v splátkach. Zároveň z vyjadrenia odporcu
na pojednávaní dňa 4.2.2015, ktoré navrhovateľ nijako nespochybnil (tak v rámci daného pojednávania,
ako ani v odvolaní), vyplýva, že jednanie strán dňa 14.12.2011 sa týkalo možnosti splátok a o uznaní
dlhu nebolo komunikované (nie to, že by odporcovi - spotrebiteľovi bolo poskytnuté nejaké vysvetlenie

tohto inštitútu a jeho dôsledkov). Celkovo dotknuté stretnutie trvalo asi 2 minúty a prebiehalo v obchode,
v ktorom pracuje matka odporcu.
Za takýchto okolností je nutné uzavrieť, že postup navrhovateľa, vrátane osôb vykonávajúcich pre
neho jednotlivé činnosti, vykazuje všetky znaky nekalého správania, ktorého účelom je zásadnézhoršenie postavenia spotrebiteľa. Daný postup je zároveň v rozpore aj s dobrými mravmi, keď zneužíva
dominanciu, finančné, organizačné, či právne zázemie navrhovateľa na úkor práv (len čisto formálne)
rovnocennej zmluvnej strany.

V rozoberaných konkrétnych súvislostiach neobstojí ani argument odvolateľa o údajnej neprimeranej
ochrane spotrebiteľa. Je nutné uviesť, že ochrana spotrebiteľa predstavuje hodnotu postavenú na
roveň iným hodnotám verejného poriadku a práve v záujme navodenia reálnej rovnováhy vo vzťahoch
dodávateľ - spotrebiteľ bol vytvorený celý rámec spotrebiteľsko-právnych inštitútov.

Spotrebiteľské právne vzťahy predstavujú osobitný druh právnych vzťahov, ktoré zahŕňajú zmluvy
uzavreté medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi tak podľa Občianskeho zákonníka, ako i podľa Obchodného
zákonníka. Je nepochybné, že sa nejedná o vzťahy medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ale
o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a fyzickej osoby mimo rámec výkonu jej podnikania,
či povolania (v užšom význame slova). Tieto vzťahy sú svojou povahou jednoznačne vzťahmi
občianskoprávnymi, preto aj na súvisiace otázky - vrátane otázok premlčania - je potrebné aplikovať

Občiansky zákonník tak, ako to správne učinil súd prvého stupňa.
Skutočnosť, že zákonodarca charakter spotrebiteľských vzťahov ako vzťahov občianskoprávnych
vymedzil až v rámci zákona č. 102/2014 Z.z., neznamená, že do doby účinnosti tohto právneho predpisu
by mali inú - napríklad obchodnoprávnu - povahu.

Krajský súd neakceptoval námietku navrhovateľa o porušení princípu právnej istoty v súvislosti s
aplikáciou § 5b zák. č. 205/2007 Z.z. Z jeho textu - „Orgán rozhodujúci o nárokoch...prihliada...“ je
namieste vyvodiť, že primárne predstavuje úpravu procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri procesných normách pritom platí pravidlo ich okamžitej aplikácie, t.j. že
pôsobia okamžite od nadobudnutia účinnosti konkrétneho právneho predpisu aj na už existujúce vzťahy;

okrem prípadu, ak zákonodarca stanoví osobitný právny režim. Ako (len) podporný argument možno
spomenúť výkladové pravidlo, podľa ktorého sa má každá právna norma vykladať na prospech toho, na
ochranu koho je primárne určená. Z tohto pohľadu je správnym výkladom nepochybne taký, v zmysle
ktorého má ochrana slabšej strany (spotrebiteľa) nastúpiť okamžite.
Správnosť opísaných úvah je už aktuálne potvrdená i rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu

SR. Ten v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015 uviedol, že nepristúpil k zrušeniu
napadnutého rozsudku (predmetom ktorého bolo posúdenie neplatnosti uznania dlhu spotrebiteľom pre
rozpor tohto úkonu s dobrými mravmi) vzhľadom na nežiaducu samoúčelnosť takéhoto postupu. Po
vrátení veci okresnému súdu by tento totiž v konaní (začatom pred účinnosťou dotknutej novely zákona
o ochrane spotrebiteľa) musel, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, vziať zreteľ

na § 5b zák. č. 205/2007 Z.z., ktorý síce nadobudol účinnosť 1.5.2014, ale - vzhľadom na absenciu
prechodných ustanovení - sa momentom svojej účinnosti vzťahuje i na vzťahy založené pred týmto
dňom.

V súvislosti s údajným porušením princípu legitímnych očakávaní je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ

v súdenej veci uplatnil nárok, ktorý bol premlčaný. Predmetný princíp pritom súvisí s teóriou
nadobudnutých práv; avšak navrhovateľ nestratil žiadne právo, ktoré by za účinnosti „predchádzajúcej“
právnej úpravy nadobudol. Naopak, musel počítať s tým, že svoje právo (jeho vymáhateľnosť) v prípade
vznesenia námietky premlčania stratí v dôsledku vlastného konania, spočívajúceho v oneskorenom
uplatňovaní pohľadávky. Nadväzne je dôvodnou úvaha, že navrhovateľ sa spoliehal na právnu

nevedomosť protistrany, čo výrazne potláča vyššie rozoberaný aspekt ochrany spotrebiteľa.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
pomerného úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.