Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Viera Škultétyová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/394/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713202282
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713202282.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Z., zastúpeného V.
proti odporcovi H., zastúpeného opatrovníkom V., o zaplatenie 1.103,34 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. januára 2014,
č.k. 5C/74/2013-71, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd svojím návrhom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 1.103,34 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.04.2010 do
zaplatenia. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 05.11.2007 uzatvoril odporca so
spoločnosťou Y. T. C., a.s. Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej
mu bola poskytnutá pôžička vo výške 1.493,73 Eur. Uvedenú pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v
48 mesačných splátkach po 48,30 Eur. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca svoju povinnosť splácať
pôžičku porušil a uhradil navrhovateľovi iba sumu 1.062,66 Eur. Uznesením zo dňa 06.03.2013, č.k.
5Ro/54/2013-11 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby riadne špecifikoval pohľadávku a predložil súdu
výpis z úverového účtu a Všeobecné obchodné podmienky v čitateľnej podobe. Uznesenie
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 12.03.2013. Uznesením zo dňa 09.01.2014,
č.k. 5C/74/2013-66 okresný súd pripustil zmenu účastníkov na strane navrhovateľa v Zmysle zmluvy o
postúpenípohľadávokzodňa17.03.2013tak,ženamiestonavrhovateľaY.T.C.,a.s.dokonaniavstúpila
spoločnosť Z., pričom táto bola zastúpená rovnakým právnym zástupcom ako pôvodný navrhovateľ. Z
vykonanéhodokazovaniamalokresnýsúdzapreukázané,žeodporcauzatvorilsprávnympredchodcom
navrhovateľa, spoločnosťou Y. T. C., a.s. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
úver, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach, odporca túto povinnosť porušil, úver riadne
nesplácal, a preto navrhovateľ v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve listom zo dňa
20.03.2010 vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom jeho celkový dlh
ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 1.103,34 Eur. Okresný súd však danú sumu
nemal preukázanú, nakoľko navrhovateľ, aj napriek výzve súdu, nepredložil súdu výpis z úverového
účtu odporcu, ani iný doklad preukazujúci výšku ním uplatneného nároku. Okresný súd konštatoval, že
povinnosť navrhnúť, alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov, ktorá im je uložená v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p. Ide o povinnosť toho z
účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. V prípade, že účastník túto svoju
povinnosť splní, má sa za to, že uniesol dôkazné bremeno. V danom prípade však okresný súd mal za
to, že navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, keďže súdu nepredložil relevantný doklad o výške dlhuodporcu, a preto návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu
navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že jeho návrh zamietol z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno, pričom všetky tvrdenia a
listinné dôkazy, preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, súdu predložil. Poukázal na svoje písomné
podanie zo dňa 17.05.2013, ktorým predložil prehľad splátok a úhrad, z ktorého je zrejmé, koľko splátok
a v akej výške odporca uhradil a zároveň uviedol celkovú sumu úhrad a z tohto písomného vyjadrenia
je tiež zrejmá špecifikácia uplatneného nároku a výška dlhu odporcu. Uvedené súd prvého stupňa v
rozsudku opomenul a následne vyvodil nesprávne, že dlh odporcu preukázaný nebol. Má za
to, že v danej veci ide o chybné právne posúdenie veci.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu námietku, ktorá bola v odvolaní navrhovateľom
vznesená a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, popísal
dôkazy v konaní vykonané, vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnil, z
akých dôvodov, a ktoré tvrdenia navrhovateľa mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietka navrhovateľa, uvedená v podanom odvolaní, preto nemohla v danej veci privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku, ktorý bol vypracovaný v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a v podrobnostiach naň
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny
súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).
V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v
zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkovkonania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.103,34 Eur s príslušenstvom
titulom zmluvného plnenia. Svoj návrh odôvodňoval žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky zo
dňa 07.11.2007, uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa. Súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 06.03.2013, č.k. 5Ro/54/2013-11 vyzval navrhovateľa, aby v
lehote 10 dní svoje podanie doplnil tak, aby zaslal výpis z úverového účtu odporcu, riadnu špecifikáciu
istiny (či zahŕňa pokuty, poplatky, úroky, v akej výške, z akej sumy, za aké obdobie), nakoľko rozdiel
medzi požičanou a zaplatenou sumou predstavuje 1.062,48 Eur a nie sumu 1.103,34 Eur, ako uplatňuje
a všeobecné obchodné podmienky v čitateľnej podobe.
Navrhovateľ prostredníctvom zástupcu na uvedené podanie súdu prvého stupňa reagoval svojím
podaním zo dňa 17.05.2013 s tým, že uviedol, že predkladá čitateľné všeobecné obchodné podmienky
a históriu splácania úveru odporcom, z ktorej je zrejmé, koľko splátok odporca do dňa podania návrhu
uhradil, t. j. spolu 1.062,66 Eur a ku dňu podania návrhu mal uhradiť spolu 2.029,83 Eur a zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia povinností
v článku 12 bod 12.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
ktoré požaduje v sume 136,79 - 0,62 = 136,17 Eur, označené na konci výpisu ako pokuta s tým, že
zmluvnú pokutu žiada len ku dňu 31.12.2012 a nie takú, aká bola pripočítaná po tomto dni. Záverom
zhrnul, že celkový dlh predstavoval sumu 2.029,83 Eur + zmluvná pokuta 136,17 Eur -
1.062,66 Eur prijaté úhrady = 1.103,34 Eur. Uviedol, že prílohou tohto podania je prehľad splátok a úhrad
a všeobecné obchodné podmienky.
Na č.l. 18 spisu sa nachádza e-mailová komunikácia súdu prvého stupňa so zástupcom navrhovateľa, z
ktorej vyplýva, že zástupca navrhovateľa bol upozornený, že súd obdržal jeho prípis ohľadne doplnenia
návrhu v danej veci, v ktorom uvádza, že pripája aj prehľad splátok a úhrad a všeobecné obchodné
podmienky, pričom tieto v prílohe súdu doručené neboli, o čom svedčí i podacia pečiatka na jeho
podaní a súd ho preto požiadal o ich zaslanie obratom. Na uvedené e-mailovú komunikáciu zástupca
navrhovateľa nereagoval.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku dlhu odporcu, vyplývajúcu zo zmluvného plnenia
uzavretého medzi účastníkmi, a tým aj opodstatnenosť svojho nároku voči odporcovi, následkom čoho
je jeho neúspech v tomto súdnom konaní.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Správne
bolo i rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil, žiadne trovy mu nevznikli.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.