Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 15, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16Ct/30/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102898994
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1102898994.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: R.. N. Š., I. XX.X.XXXX, Z. K. Č.. XX, XXX XX W. v zastúpení JUDr. Dušan Ivan,
advokát, Advokátska kancelária Na vŕšku 2, P. O. Box 318, 814 99 Bratislava proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 814 90 Bratislava o náhradu
škody vo výške 375.358,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 265.354,64 eur a úrok z omeškania
vo výške 13% p.a. zo sumy 267.197,73 eur odo dňa 18.12.2002 do zaplatenia a k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušan Ivan, advokát náhradu trov konania vo výške 7.548,- eur, všetko

spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2002 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady
škody vo výške 11.424.145,45 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13% p.a. odo dňa 18.12.2002 do
zaplatenia a náhrady trov konania titulom zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňom 21.12.1994 bol uznesením vydaným bývalým Okresným

súdom Bratislava vidiek z 22.12.1994 sp. zn. Ntp 398/94 vzatý do väzby podľa § 68 Tr. por. Z dôvodov
uvedených v § 67 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Z väzby na slobodu bol navrhovateľ prepustený podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku uznesením
Krajského prokurátora v Bratislave z 18.6.1996 sp. zn. 2 Kv 353/94.
Krajský prokurátor v Bratislave 16.2.1998 podľa § 176 ods. 1 Trestného poriadku podal na navrhovateľa
obžalobu za trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 , 5 Trestného zákona trestný čin ohrozovania
devízovéhohospodárstvapodľa§146ods.1Trestnéhozákonaatrestnýčinnedovolenéhoozbrojovania

podľa § 185 ods. 1 , 2 písm. b/ Trestného zákona.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 17.2.1999 sp. zn. 1T 8/98 navrhovateľa uznal za vinného z
trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 , 5 Trestného zákona a z trestného činu nedovoleného
ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 , 2 písm. b/ Trestného zákona a podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku
navrhovateľa oslobodil spod obžaloby za trestný čin ohrozovania devízového hospodárstva podľa §
146 ods. 1 Trestného zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v odcudzujúcej časti zrušil a vec prikázal na nové

prejednanie a rozhodnutie, v oslobodzujúcej časti týkajúcej sa trestného činu ohrozovania devízového
hospodárstva podľa § 146 ods. 1 Trestného zákona rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5.10.2000 sp. zn. 1T 8/98 navrhovateľa uznal za vinného zo
spáchania trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 , 5 Trestného zákona a podľa § 226 písm.b/ Trestného poriadku navrhovateľa oslobodil spod obžaloby za trestný čin nedovoleného ozbrojovania
podľa § 185 ods. 1 , 2 písm. b/ Trestného zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26.6.2001 sp. zn. 2 To 60/2000 na základe odvolania

navrhovateľa a odvolania prokurátora zrušil rozsudok krajského súdu v Bratislave v odcudzujúcej časti
o uznaní viny a podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku bol pre skutok posudzovaný ako trestný čin
skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 , 5 Trestného zákona podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodený. Týmto rozsudkom zároveň nadobudol právoplatnosť i rozsudok Krajského súdu
v Bratislave o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby za trestný čin nedovoleného ozbrojovania.

Trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi sa právoplatne skončilo jeho oslobodením spod obžaloby .
Vdôsledkunezákonnéhorozhodnutiaotrestnomstíhanívzniklanavrhovateľoviškoda,ktorápredstavuje
náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti s vykonávaním obhajoby v trestnom konaní za ktorú
podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát. Náklady spojené s výkonom nutnej obhajoby
boli vo výške 58.195,- Sk. Náklady na obhajobu boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutí
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a všetky úkony obhajcov boli účelne vykonané a cielené na zmenu

nezákonného stavu a proti všetkým uzneseniam o vznesení obvinenia bola podaná sťažnosť.
V súvislosti s nezákonným rozhodnutím o väzbe si navrhovateľ uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla
nedosiahnutým ziskom z podnikania - sprostredkovanie nákupu a predaja zlatého materiálu, ktoré
vykonával a to vo výške 11.383.950,45 Sk.
Výšku uplatnenej škody navrhovateľ odôvodnil tým, že za daňové obdobie roku 1993 Daňový úrad v

Pezinku rozhodnutím zo dňa 13.2.1997 určil príjmy z podnikania výlučne z obchodovania so zlatým
materiálom vo výške 59.688.080,- Sk a daň vo výške 275.600,- Sk, ktorú navrhovateľ zaplatil.
Na základe zmluvy o sprostredkovaní nákupu zlatého materiálu, ktorú navrhovateľ uzavrel
ako sprostredkovateľ s obchodnou spoločnosťou Zlatá huta s.r.o. Trenčín bola dohodnutá
sprostredkovateľská odmena vo výške 6,7% z objemu sprostredkovaného nákupu zlatého materiálu.

V roku 1994 navrhovateľ sprostredkoval nákup zlatého materiálu v hodnote 113.273.140,- Sk z čoho
sprostredkovateľská odmena je 7.589.300,30 Sk.
Ak by navrhovateľ pokračoval v uvedenom podnikaní aj v čase keď bol nezákonne vo väzbe tak by
jeho príjem z obchodovania so zlatým materiálom pri minimálne rovnakom rozsahu ako v roku 1994
predstavoval za rok 1995 sumu vo výške 7.589.300,30 Sk a za polovicu roka 1996 sumu vo výške

3.794.650,15 Sk, teda celkom za obdobie výkonu väzby sumu vo výške 11.383.950,45 Sk.
Návrhom z 17.6.2002 na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 Zákona č.
58/1969 Zb. navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu vzniknutej
škody a pripojil relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť nároku. Uplatnený nárok nebol
uspokojený a navrhovateľ žiadne stanovisko neobdržal.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne uviedol, že k uplatnenej náhrade škody
sa nemôže vyjadriť nakoľko nemá k dispozícii rozhodujúci dôkazový materiál, ktorý by preukazoval
opodstatnenosť a primeranosť výšky žalovaného nároku.
Žiadal však návrh navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietnuť z dôvodu, že úrok

z omeškania je neopodstatnený keď zákon ukladá poškodenému povinnosť nárok na náhradu škody
predbežne prerokovať s ústredným orgánom. Predbežné prejednanie nemá povahu uplatnenia nároku
na orgáne, ktorý je povolaný o ňom rozhodnúť.
Odporca v priebehu konania popieral právny nárok navrhovateľa na náhradu ušlého zisku, keď podľa
zákona č. 58/1969 Zb. sa odškodňuje iba skutočná škody a ušlý zisk nemožno považovať za skutočnú

škodu. Zákon č. 58/1969 Zb. nadobudol účinnosť 1.7.1969 , teda pred novelou Občianskeho zákonníka,
ktorá inštitút ušlého zisku zakotvila. V čase účinnosti zákon č. 58/1969 Zb. § 20 odkazuje na Občiansky
zákonník vtedy platný, ktorý poznal iba pojem straty na zárobku, ktorá bola limitovaná ust. § 447 ods. 2
a § 448 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu návrh navrhovateľa na náhradu škody z titulu
ušlého zisku žiadal zamietnuť.

Právny nárok na náhradu trov obhajoby pokiaľ bude ich výške preukázaná uznal.

Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 11.439.475,45 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13% p.a. odo dňa
18.12.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.

Suma 11.439.475,45 Sk bola navrhovateľovi priznaná titulom náhrady škody podľa Zákona č.58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a pozostávala zo sumy 11.383.950,45 Sk, ktorú súd navrhovateľovi priznal titulom ušléhozisku za rok 1995 a 1996 a zo sumy 55.525,- Sk titulom náhrady nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil
v súvislosti s vykonávaním obhajoby v trestnom konaní.
Navrhovateľ si predpokladaný zisk uplatnil z podnikania a zo sprostredkovania nákupu a predaja zlatého

materiálu, ktoré vykonával až do okamihu vzatia do väzby t.j. do 21.12.1994 a ktoré od toho okamihu
vykonávať nemohol, a až do jeho prepustenia z väzby do dňa 18.6.1996.
Navrhovateľ si uplatnil ušlý zisk zo sprostredkovania nákupu zlatého materiálu, ktorý by dosiahol
i v nasledujúcich rokoch minimálne v takej výške ako v roku predchádzajúcom . V roku 1994 na
základe zmluvy o sprostredkovaní nákupu zlatého materiálu so spoločnosťou Zlatá huta spol. s.r.o. bola

dohodnutá sprostredkovateľská odmena vo výške 6,7% z objemu sprostredkovaného nákupu zlatého
materiálu, pričom nákup bol sprostredkovaný v hodnote 113.273.140,- Sk a z toho sprostredkovateľská
odmena bola vo výške 7.589.300,30 Sk, ktorá mu bola aj vyplatená.
Navrhovateľ si v súvislosti s rozhodnutím o väzbe uplatnil ušlý zisk predstavujúci len odmenu za
sprostredkovanie nákupu zlatého materiálu , ktorá bola dohodnutá medzi ním a spoločnosťou Zlatá Huta
spol. s.r.o..

Súd pri vyčíslení nároku navrhovateľa na náhradu ušlého zisku vzal do úvahy vyplatenú
sprostredkovateľskúodmenunavrhovateľovivroku1994aušlýziskvyčísliltak,ženavrhovateľovipriznal
náhradu za rok 1995 v tej istej výške v akej bola vyplatená odmena za sprostredkovanie nákupu zlatého
materiálu odmena v roku 1994, teda vo výške 7.589.300,30 Sk a za rok 1996 vo výške jednej polovice
t.j. vo výške 3.794.950,45 Sk.

Ušlý zisk teda za dobu trvania väzby súd vyčíslil v celkovej sume 11.383.950,45 Sk a túto sumu i
navrhovateľovi titulom náhrady škody priznal.
V súvislosti s náhradou škody vo výške 55.525,- Sk titulom náhrady trov obhajoby, nákladov spojených
výlučne s výkonom nutnej obhajoby obhajcom JUDr. Dušanom Ivanom v súvislosti s predmetným
trestným konaním, súd vychádzal z trov právneho zastúpenia navrhovateľa za obhajobu v trestnom

konaní po ich vyčíslení v zmysle Vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnej pomoci , keď podľa § 15 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky za jeden úkon právnej
pomoci prináleží suma vo výške 800,- Sk a podľa § 15 ods. 3 citovanej vyhlášky za jeden úkon právnej
pomoci prináleží suma vo výške 100,- Sk.
Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní a z pripojeného spisu vedeného na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 1T 8/98 súd zistil, že v rámci trestného konania bolo vykonaných 60 úkonov
právnej pomoci á 800,- Sk, 2 úkony právnej pomoci á 1.600,- Sk, 3 úkony právnej pomoci á 100,- Sk,
režijný paušál spolu vo výške 4.025,- Sk.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 16Ct 30/2002- 195 zo dňa 06.10.2005 podal odporca
odvolanie v časti , ktorou súd prvého stupňa rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť ušlý zisk vo výške

11.383.950,45 Sk a v časti priznaného úroku z omeškania z celej prisúdenej istiny s návrhom, aby
rozsudok súdu prvého stupňa bol v tejto časti zmenený a návrh zamietnutý.

Na základe odvolania odporcu vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací a rozsudkom
č.k. 6Co 11/06-250 zo dňa 31. mája 2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti t.j. v

časti priznaného ušlého zisku vo výške 11.383.950,45 Sk a úroku z omeškania zmenil tak, že návrh
navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ nepreukázal odôvodnenosť
nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku - straty provízie na základe sprostredkovateľskej zmluvy
v požadovanom období trvania väzby od 21.12.1994 do 19.06.1996.

Odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi v súvislosti s výkonom
nezákonnej väzby vznikla škoda stratou sprostredkovateľskej odmeny nie je správny. V konaní bola
spochybnená existencia vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou Zlatá huta s.r.o., ktorý mal
byť založený zmluvou z 06.01.1994 o sprostredkovaní kúpy zlatého materiálu podľa § 642 a nasl.
Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ nepreukázal podľa odvolacieho súdu, že jeho záväzok z predmetnej zmluvy spočíval
len v činnosti smerujúcej k tomu, aby spoločnosť Zlatá huta s.r.o. mala príležitosť uzavrieť určitú
zmluvu s treťou osobou, ktorá činnosť je zákonným znakom zmluvy o sprostredkovaní v zmysle § 642
Obchodného zákonníka. Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ zabezpečoval a vykonával
na požiadania obchody so zlatom nie ako sprostredkovateľ, ale priamo ako obchodník, ktorá činnosť

bola i v súlade s predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Zo samostatnej zmluvy zo dňa 06.01.1994 nie
je možné vyvodiť, že by navrhovateľ nebyť nezákonnej väzby, bol v období za ktoré požaduje náhradu,
vyvíjal činnosť uvedenú v ustanovení § 642 Obchodného zákonníka.Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 11/06-250 zo dňa 31. mája 2007 podal
navrhovateľ dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky základe dovolania navrhovateľa rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5
Cdo 198/2007-268 zo dňa 30. júna. 2008 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2007
sp. zn. 6 Co 11/06 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil z dôvodu, že konanie
odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa § 237 písmeno f/ Občianskeho súdneho

poriadku pretože navrhovateľovi sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom
keď navrhovateľ sa až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil iný právny
záver ako dôvod odmietnutia peňažného nároku zo skutočností nikým netvrdených a súdom 1. stupňa
nehodnotených.
Dovolací súd pre ďalšie konanie, na ktoré vec vrátil poznamenal, že ušlým ziskom je majetková ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že v dôsledku protiprávneho

konania, resp. škodnej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku, ktoré by poškodený mohol
odôvodnene t.j. preukázateľným spôsobom očakávať so zreteľom na obvyklý (pravidelný, normálny)
chod vecí. Vedľa dohody, ktorá poškodenému zaručuje určitú odmenu, musí tu byť (spravidla) aj už
spomínaný „obvyklý, pravidelný chod vecí“. Nie je pritom podstatné, ako je tento prospech právne
definovaný a či dohodnutý prospech má právny podklad v tom, či onom zmluvnom type; pre posúdenie

dôvodnostinárokujepodstatné,žejedineprotiprávnekonanieboloto,čoznemožnilovykonaniečinnosti,
za ktoré bola odmena dohodnutá a ktorá by bola, nebyť škodnej udalosti, nepochybne vyplatená.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co 179/08-277 zo dňa 2. apríla 2009 rozsudok súdu prvého
stupňa č.k. 16Ct 30/2002-195 z 6. októbra 2005 v napadnutej časti zrušil a vec mu v tom rozsahu vrátil

na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
bol vo väzbe od 21.12.1994 do 18.06.1996 a v konečnom dôsledku bol spod obžaloby v celom rozsahu
oslobodený.Navrhovateľovivznikolnároknanáhraduzastratunazárobkupodľa§21zákonač.58/1968
Zb. vo výške vyplývajúcej z § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o výšku tohto nároku -

ušlého zisku, súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v postačujúcom rozsahu a rozhodnutie bolo
predčasné. Pri určení náhrady ušlého zisku treba vychádzať z príjmov navrhovateľa v období pred
začatím väzby - za predchádzajúci kalendárny rok, teda rozhodujúce sú príjmy z jeho podnikateľskej
činnosti, ktoré dosiahol v roku 1993. Nie je pritom možné porovnávať len príjmy a výdavky pre daňové
účely, pretože samotné zistenie údajov z daňového priznania nie je jedinou rozhodujúcou okolnosťou

pre určenie priemerného zárobku pred vzatím do väzby podľa § 17 ods. 2 Vyhlášky č. 45/1964
Zb. daňové priznanie samo o sebe nie je dôkazom o skutočných príjmoch a výdavkoch v súvislosti
s výkonom obchodnej činnosti podnikateľa, je iba jednou z okolností, z ktorých možno vychádzať
pri určení priemerného zárobku poškodeného pred vznikom škody (pred vzatím do väzby). Ďalším
významnými okolnosťami sú charakter jednotlivých príjmov a výdavkov uplatnených v daňovom priznaní

podľa prvotných účtovných dokladov o príjmoch a výdavkoch, údaje v peňažnom denníku podnikateľa,
prípadne i iné ďalšie okolnosti.
Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť zistiť priemerný zárobok navrhovateľa za rok 1993
postupom podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 45/1964 Zb. a dokazovanie zamerať na zistenie príjmov
navrhovateľazpodnikateľskejčinnostianákladovnatútočinnosťzarok1993.natomzákladepotomsúd

za použitia § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyčísli ušlý zisk navrhovateľa za dobu väzby. Dôkazné
bremeno ohľadne preukázania priemerného zárobku pred vznikom škody zaťažuje navrhovateľa.
V súvislosti uplatnenými úrokmi z omeškania odvolací súd uviedol, že ak sa odporca dostal s plnením
do omeškania, vznikne navrhovateľovi nárok i na úroky z omeškania. Tvrdenie odporcu v odvolaní,
že zodpovednostný vzťah, v ktorom ako jeden z jeho účastníkov vystupuje štát, nemožno považovať

za vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 517 Občianskeho zákonníka, nemá oporu v právnych
predpisoch.

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2010 žiadal s prihliadnutím na závery
znaleckého posudku číslo 21/2009 o pripustenie zmeny petitu podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 375.358,73 eur a úrok
z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy 377.201,82 eur odo dňa 18.12.2002 do zaplatenia a náhradu
trov konania.Navrhovateľ uviedol, že po vyhodnotení priebehu a výsledkov doterajšieho konania dospel k záveru,
že náhrada škody titulom náhrady trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.843,09 eur bola
navrhovateľovi už právoplatne priznaná, ale uplatnený nárok na úrok z omeškania z tejto sumy mu

priznaný nebol.

Súd uznesením č.k. 16Ct 30/2002-301 zo dňa 5. februára 2010 podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku rozhodol tak, že navrhovateľom požadovanú zmenu petitu návrhu pripustil.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veci konal a rozhodol na pojednávaní

dňa 15.03.2010 v neprítomnosti odporcu, keď odporca, ktorý bol na pojednávanie bol riadne a včas
predvolaný, sa na nariadené pojednávanie neustanovil,.
Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.03.2010
s odôvodnením, že zástupkyňa odporcu sa zo zdravotných dôvodov nemôže pojednávania osobne
zúčastniť.
Súd vo veci konal v neprítomnosti odporcu, pretože z opakovaného ospravedlnenia odporcu

nevyplývalo,žebyzaodporcunemoholnamiestopoverenejpracovníčkyodporcu,ktorásapojednávania
nezúčastnila z dôvodu lekárskeho vyšetrenia, konať iný poverený zamestnanec odporcu a preto podľa
názoru súdu nebol na strane odporcu dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (2 Cdo 13/99).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa

a splnomocneného zástupcu odporcu, výsluchom svedka Ing. Peter Pavlovič, oboznámil sa s listinnými
dokladmi - uznesenie Okresného súdu Bratislava -vidiek sp. zn. Ntp 398/94 zo dňa 22.12.1994,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 19/95 zo dňa 31.1.1995, uznesenie Okresného
súdu Bratislava- vidiek sp. zn. Ntp 70/95 zo dňa 2.2.1995, uznesenie krajskej prokuratúry Bratislava
sp. zn. 2 Kv 353/94 -560 zo dňa 18.6.1996, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 8/98 zo

dňa 17.2.1999, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 30/99 zo dňa 16.6.1999,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 8/98 zo dňa 5.10.2000, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 60/2000 zo dňa 26.6.2001, výpis z obchodného registra Obvodného
súdu Bratislava I č. 1136/93, protokol Daňového úradu Pezinok číslo 608/220/22/96 zo dňa 14.3.1996,
platobný výmer na daň z príjmov obyvateľstva za rok 1993 číslo 608/220/1025/96 zo dňa 18.3.1996,

rozhodnutie Daňového úradu Pezinok číslo 608/220/2792/96 zo dňa 26.4.1996, zápisnica o ústnom
pojednávaní z 11.2.1997 spísaná v rámci daňového konania DÚ Pezinok, rozhodnutie Daňového úradu
Pezinok č. 608/220/1258/97/Rich z 13.2.1997, zmluva o sprostredkovaní kúpy zlatého materiálu zo dňa
6.1.1994, bilancia nákupu zlatého materiálu od spoločnosti Philips ligting z 6.6.2002,
bilancia nákupu zlatého materiálu od firmy ZERO za rok 1993, kópia priznania k dani z príjmov

navrhovateľa za rok 1997, 1996, 1993, Znalecký posudok Znalecký ústav HZ s.r.o. číslo 21/2009 zo
dňa 14.08.2009 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Okresný súd Bratislava - vidiek dňa 22.12.1994 rozhodol uznesením Ntp 398/94 podľa § 68 Trestného
poriadku. tak, že navrhovateľa z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vzal

odo dňa 21.12.1994 do väzby.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že dôvodom pre vzatie do väzby bola odôvodnená obava, že
by navrhovateľ v trestnom konaní ako obvinený mohol po prepustení z väzby na slobodu pokračovať
v trestnej činnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením 2 To 19/95 zo dňa 31.1.1995 rozhodol podľa § 149 ods. 1 písmeno
a/ Trestného poriadku tak, že navrhovateľa z väzby prepustil na slobodu.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd nezistil žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala
záver, že by navrhovateľ v tom štádiu trestného stíhania mal pokračovať v trestnej činnosti.

Okresný súd Bratislava - vidiek uznesením Ntp 70/95 zo dňa 02.02.1995 rozhodol podľa § 68 Trestného
poriadku tak, že navrhovateľa z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vzal
dňom 31.1.1995 do väzby.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že, že navrhovateľ bol vzatý do väzby z dôvodu, že hrozila
obava, že navrhovateľ sa skontaktuje s inými obvinenými vo veci a že budú koordinovať svoje výpovede

a tak mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie ako aj , že je dôvodná obava, že by
navrhovateľ spolu s inými obvinenými mohol kontaktovať svedkov, ktorí neboli v predmetnej veci ešte
vypočutí.Krajský prokurátor v Bratislave uznesením zo dňa 18.6.1996 sp. zn. 2 Kv 353/94 -560 rozhodol podľa
§ 72 ods. 1 Trestného poriadku tak, že dňom 18.6.1996 prepustil navrhovateľa z väzby na slobodu.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvody väzby pominuli, nehrozí obava, že navrhovateľ by

vzhľadom na dôkaznú situáciu a vtedajší stav vyšetrovania ušiel alebo sa skrýval a vzhľadom k tomu,
že boli vypočutí všetci svedkovia a aj spolu obvinení a teda nie je možnosť ovplyvniť ďalší priebeh
dokazovania.

Krajský prokurátor v Bratislave podal dňa 20.2.1998 obžalobu sp. zn. 2 Kv 24/97 na obvineného Ing.

Kamila Šrámka, podľa ktorej mal obvinený spáchať v bode 1. obžaloby trestný čin skrátenia dane podľa
§ 148 ods. 1,5 Trestného zákona, v bode 2. obžaloby trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa
§ 185 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona a v bode 3. obžaloby trestný čin ohrozenia devízového
hospodárstva podľa § 146 ods. 1 Trestného zákona.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom 1T 8/98 zo dňa 17.2.1999 rozhodol v trestnej veci proti

obžalovanému Kamilovi Šrámkovi pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,5 Trestného zákona
a iné tak, že obžalovaného Kamila Šrámka uznal vinným z trestného činu skrátenia dane podľa § 148
ods. 1,5 Trestného zákona a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, 2 písm.
b/ Trestného zákona a podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby
za trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1 Trestného zákona.

Rozsudok v oslobodzujúcej časti nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2To 30/99 zo dňa 16.6.1999.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 2 To 30/99 zo dňa 16.6.1999 na odvolanie obžalovaného
protiodcudzujúcejčastirozsudkuKrajskéhosúduvBratislavezodňa17.2.1999sp.zn.1T8/98rozhodol

tak,ženapadnutýrozsudokvodcudzujúcejčasti zrušilavecprikázalnanovéprejednaniearozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom 1T 8/98 zo dňa 5.10.2000 rozhodol vo veci tak, že obžalovaného
Kamila Šrámka uznal vinným z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,5 Tr. zák. a podľa §
226 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby za trestný čin nedovoleného ozbrojovania

podľa § 185 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.
Rozsudok v oslobodzujúcej časti nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2To 60/2000 zo dňa 26.6.2001.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vydaným dňa 26.6.2001 pod sp. zn. 2 To 60/2000

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5.10.2000 sp. zn. 1T 8/98 v odsudzujúcej časti o uznaní
obžalovaného Ing. Kamila Šrámka za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,5 Tr.
zák. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a oslobodil obžalovaného podľa § 226 písm. b/ Tr. por.
spod obžaloby pre skutok posudzovaný ako trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák.

Navrhovateľ od 18.10.1991 vykonával podnikanie ako fyzická osoba zapísaná v podnikovom registri
bývalého Obvodného súdu Bratislava I , oddiel: Firm. , vložka č. 2360 zapísanú firmu s obchodným
názvom ZERO.

Dňa 6.1.1994 uzatvoril navrhovateľ ako zástupca spoločnosti ZERO import -export so spoločnosťou

Zlatá huta spol. s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní kúpy zlatého materiálu, podľa ktorej v
prípade, ak sprostredkovateľ sprostredkuje príležitosť uzavrieť zmluvu o kúpe zlatého materiálu
bude sprostredkovateľovi vyplatená sprostredkovateľská odmena vo výške 6,7% z objemu
sprostredkovaného nákupu zlatého materiálu.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.1996.

Podľa bilancie nákupu a úhrad zlatého materiálu predloženého spoločnosťou Zlatá huta spol. s.r.o.
bola za rok 1993 firme ZERO import -export vyplatená provízia za sprostredkovanie predaja zlatého
materiálu vo výške 3.093.228,- Sk bez DPH.

Podľa bilancie nákupu a úhrad zlatého materiálu od firmy Philips lighting s.r.o. Bratislava za rok 1994
predloženého spoločnosťou Zlatá huta spol. s.r.o. bola úhrada za nákup zlatého materiálu vo výške
113.373.140,- Sk.Daňový úrad v Pezinku rozhodnutím z 13.2.1997 č. 608/220/1258/97/Rich určil daňovému subjektu -
navrhovateľovi daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1993 vo výške 275.600,- Sk.
Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane vychádzal pri určení dane z príjmov z podnikania- z

obchodovania so zlatým materiálom vo výške 59.688.080,- Sk a z výdavkov v cene zlata vyčíslených
DÚ Pezinok a iných výdavkov, spolu vo výške 58.816.590,- Sk a teda ako základ dane bola stanovená
suma 871.490,- Sk, ktorá bola znížená o odpočítateľné položky a daň z príjmov bola stanovená vo výške
275.600,- Sk.

Daňový úrad Pezinok rozhodnutím z 26.4.1996 č. 608/220/2792/96 určil daňovému subjektu -
navrhovateľovi daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1994 vo výške 9.662.010,- Sk.
Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane vychádzal pri určení dane z príjmov z podnikania- z
obchodovania zo zlatým materiálom vo výške 113.273.140,- Sk a z výdavkov spolu vo výške
90.041.546,- Sk a teda ako základ dane bola stanovená suma 23.231.594,- Sk, ktorá bola znížená o
odpočítateľné položky a daň z príjmov bola stanovená vo výške 9.662.010,- Sk.

Správca dane pri vyčíslení príjmov vychádzal z výdavkových pokladničných dokladov vystavených
spoločnosťou Zlatá Huta s.r.o. Trenčín. Prevzatie finančných prostriedkov v hotovosti podpísal Ing Kamil
Šrámek - navrhovateľ, ktorý prevzal v roku 1994 od Zlatej Huty s.r.o. Trenčín 113.273.140,- Sk.

Svedok R.. B. B., štatutárny zástupca spoločnosti Zlatá Huta spol. s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol,

že v roku 1993 a 1994 spoločnosť spolupracovala s navrhovateľom, ktorý pre spoločnosť dovážal zlatý
materiál. S navrhovateľom mala spoločnosť Zlatá Huta spol. s.r.o. uzavretú zmluvu o spolupráci a o
pomoci ohľadne zabezpečenia klientov a bola dohodnutá sprostredkovateľská odmena vo výške 6,7%.
Odmena za sprostredkovanie vo výške 6,7% bola dohodnutá zmluvne na rok 1993 i na rok 1994.
Svedokuviedol,ženavrhovateľbolspoľahlivýmpartneromaneboldôvodabyvspoluprácinepokračovali

i naďalej. Spolupráca sa prerušila, keď v decembri 1994 bol navrhovateľ zadržaný.
Zo znaleckého posudku číslo 21/2009 zo dňa 14.08.2009 vo veci vyčíslenia ušlého zisku navrhovateľa
za rok 1993 a 1994 z podnikateľskej činnosti podľa predložených podkladov vyplýva, že ušlý zisk z
podnikania, ktorý by navrhovateľ dosiahol v období od 21.12.1994 do 18.06.1996 predstavuje sumu
265.354,64 eur (7.994.074,- Sk) v prípade, že ušlý zisk bol vyčíslený z dosiahnutého zisku za rok 1993

a sumu 375.358,73 eur (11.308.057,- Sk) v prípade, že ušlý zisk bol vyčíslený z dosiahnutého zisku
za rok 1994.
Znalecký posudok vypracoval Znalecký ústav HZ s.r.o. - znalecká organizácia pre odbor Ekonomika a
riadenie podnikov a odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov,
znalec Ing. Vladimír Pastierik, znalec v odbore Ekonómia a manažment a odvetvie účtovníctvo a

daňovníctvo a znalec Ing. Štefan Kardoš, znalec v odbore Ekonómia a manažment a odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo
spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa§10 Zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo
jeho nesprávnym úradným postupom ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa§21Zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo

jeho nesprávnym úradným postupom strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví.
Ustanovenie § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto prípadoch obdobne.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
( ušlý zisk ).

Podľa § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.07.2004 náhrada za stratu na zárobku
spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným
dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri
pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená

úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak
škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 375.358,73 eur a zaplatenia úrokov z
omeškaniavovýške13%p.a.zosumy377.201,82eurododňa18.12.2002dozaplateniatitulomnáhrady

škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím o jeho vzatí do
väzby v trvaní od 21.12.1994 do 18.6.1996.
Navrhovateľsiuplatnilnároknanáhraduškodyvovýške375.358,73eur,ktorámuvzniklanedosiahnutím
zisku z podnikania v období nezákonnej väzby od 21.12.1994 do 18.06.1996. Navrhovateľ pri vyčíslení
ušlého zisku vychádzal z dosiahnutého zisku za rok 1994, keď navrhovateľ bol vzatý do väzby

18.12.1994 , teda v čase, keď jeho podnikanie bolo v roku 1994 takmer ukončené.
Náhrada nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti s vykonávaním obhajoby v trestnom konaní
vo výške 1.843,09 eur (55.525,- Sk) bola navrhovateľovi právoplatne priznaná rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 16Ct 30/2002- 195 zo dňa 06.10.2005.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti nároku o zaplatenie náhrady
škody vo výške 265.354,64 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy
267.197,73 eur odo dňa 08.12.2002 do zaplatenia dôvodný.

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení zákona č. 58/1969
Zb upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe je preukázanie,
že väzba bola vykonaná a ten na kom bola väzba vykonaná bol spod obžaloby oslobodený.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava - vidiek vzatý
do väzby dňom 21.12.1994, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bol dňa 31.1.1995 prepustený z
väzbynasloboduaihneďpoprepustenízväzbybolzadržanýarozhodnutímOkresnéhosúduBratislava-
vidiekbolopätovnedňom31.1.1995vzatýdoväzby.Zväzbybolprepustenýnaslobodudňom18.6.1996.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby vo

všetkých bodoch obžaloby, keď rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 8/98 z 17.2.1999
bol oslobodený spod obžaloby za trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1
Trestného zákona, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 8/98 z 5.10.2000 bol oslobodený
spodobžalobyzatrestnýčinnedovolenéhoozbrojovaniapodľa§185ods.1,5písm.b/Trestnéhozákonaa rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 60/2000 z 26.6.2001 bol oslobodený
spod obžaloby pre skutok posudzovaný ako trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,5 Trestného
zákona.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 17.6.2002 domáhal na príslušnom
ústrednom orgáne uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku, avšak jeho žiadosti
nebolo vyhovené.
Navrhovateľ splnil zákonnú podmienku pre uplatnenie nároku na súde v zmysle vyššie citovaných

ustanovení zákona č. 58/1969 Zb.

Vprípadenáhradyškodyuplatnenejpodľa zákonač.58/1969Zb.ideoprípadobjektívnejzodpovednosti
štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie. Štát sa pri splnení podmienok nemôže zbaviť povinnosti
nahradiť škodu.
Z hľadiska spôsobu a rozsahu náhrady škody je s poukazom na ustanovenie § 20 zákona č. 58/1969

Zb. nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa citovaného ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škoda
a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi.

Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť
škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.
Zákon č. 58/1969 Zb. neobsahuje vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe žiadne
špeciálne ustanovenia o rozsahu náhrady škody.

Predpokladaný zisk si navrhovateľ uplatnil z podnikania a zo sprostredkovania nákupu a predaja zlatého
materiálu, ktoré vykonával až do okamihu vzatia do väzby t.j. do 21.12.1994 a ktoré od toho okamihu
vykonávať nemohol, a až do jeho prepustenia z väzby do dňa 18.06.1996.
Navrhovateľ si uplatnil ušlý zisk zo sprostredkovania nákupu zlatého materiálu, ktorý by dosiahol i v
nasledujúcich rokoch minimálne v takej výške ako v roku predchádzajúcom .

Podľa záverov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho č.k. 6Co 179/08-277
zo dňa 2. apríla 2009, vznikol navrhovateľovi v dôsledku skutočnosti, že navrhovateľ bol vo väzbe od
21.12.1994 do 18.06.1996 nárok na náhradu straty na zárobku podľa § 21 zákona č. 58/1969 Zb. vo
výške vyplývajúcej z § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pri určení náhrady ušlého zisku treba vychádzať z príjmov navrhovateľa v období pred začatím väzby
- za predchádzajúci kalendárny rok , teda za rok 1993.

Súd je podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol vo väzbe od 21.12.1994 do 18.06.1996 a v konečnom
dôsledku bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu za
stratunazárobkupodľa§21zákonač.58/1969Zb.vovýškerozsahupríjmovnavrhovateľadosiahnutých
v období pred začatím väzby - za predchádzajúci kalendárny rok teda za rok 1993.
Zo znaleckého posudku 21/2009 zo dňa 14.08.2009 , predloženého navrhovateľom vyplýva, že ušlý

zisk navrhovateľa za obdobie trvania väzby odo dňa 21.12.1994 do dňa 18.06.1996 t.j. za 544 dní po
zohľadnení dosiahnutého zisku v roku 1993, predstavuje sumu vo výške 265.354,64 eur (7.994.074,-
Sk).
Odporca znalecký posudok predložený navrhovateľom vo veci vyčíslenia ušlého zisku navrhovateľa za
rok 1993 a 1994 z podnikateľskej činnosti nerozporoval, žiadal len o zohľadnenie pri vyčíslení ušlého

zisku navrhovateľa zohľadniť daň z príjmu.

Podľa názoru súdu námietka odporcu vo veci zohľadnenia dane z príjmu pri vyčíslení ušlého zisku nemá
oporu v zákone, nakoľko povinnosť navrhovateľa zaplatiť príslušnú daň vznikne po priznaní resp. po
vyplatení náhrady škody.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu
účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných

prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vyhodnotením
vykonaného dokazovania..

Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ

preukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom ušlého zisku vo výške
265.354,64 eur (7.994.074,- Sk) a preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a vo zvyšku návrh
zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil i úroky z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy 377.201,82 eur
odo dňa 18.12.2002 do zaplatenia s odôvodnením, že odporca v zákonom stanovenej lehote t.j. do
17.12.2002 ním uplatnený peňažný nárok neuhradil a je teda v omeškaní so splnením záväzku.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 13 % p.a. teda vo
výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 18.12.2002, teda odo dňa nasledujúceho
po uplynutí šesť mesačnej lehoty uvedenej v § 10 zákona č. 58/1969 Zb.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody na Ministerstve
spravodlivosti SR dňa 17.6.2002 podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb a požiadal o náhradu predmetnej

škody a pripojil relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť nároku.
V zákonom stanovenej lehote nárok navrhovateľa nebol uspokojený.
Navrhovateľ sa uspokojenia nároku na náhradu škody mohol domáhať na súde len v prípade, že do
6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nebol uspokojený a teda po uplynutí
lehoty 6 mesiacov sa stal nárok splatným a od nasledujúceho dňa po uplynutí tejto doby sa dostal

odporca do omeškania.

Úrok z omeškania vo výške 13% p.a. súd navrhovateľovi priznal zo sumy 267.197,73 eur.
Suma 267.197,73 eur predstavuje sumu vyčíslenej náhrady škody titulom ušlého zisku vo výške
265.354,64 eur a sumu vyčíslenej náhrady škody titulom náhrady nákladov spojených s výkonom nutnej

obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.843,09 eur (55.525,- Sk).
Náhrada nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti s vykonávaním obhajoby v trestnom konaní
vo výške 1.843,09 eur (55.525,- Sk) bola navrhovateľovi právoplatne priznaná rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 16Ct 30/2002- 195 zo dňa 06.10.2005.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.

Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku , keď navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech a navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v pomernej časti k jeho úspechu v konaní a priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 7.548,- eur.
Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 375.358,73 eur a úspešný bol v časti
nároku vo výške 265.354,64 eur a neúspešný v časti nároku vo výške 110.004,09 eur a tak celková

úspešnosť navrhovateľa v konaní bola 42%.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 17.971,42 eur.Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
2 úkony právnej pomoci á 35.529,- Sk (vyčíslené zo substrátu 11.439.475,45 Sk) účtované podľa § 13
ods. 1 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z.

- prevzatie a príprava veci zo dňa 06.06.2002,
- podanie návrhu dňa 19.12.2002
1 úkon právnej pomoci á 8.882 Sk (vyčíslený zo substrátu 11.439.475,45 Sk) účtovaný podľa § 13 ods.
1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z
- účasť na pojednávaní dňa 2.12.2004, ktoré bolo odročené bez prejednania veci

1 úkon právnej pomoci á 8.912,50 Sk (vyčíslený zo substrátu 11.439.475,45 Sk) účtovaný podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- účasť na pojednávaní dňa 1.3.2005, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,
3 úkony právnej pomoci á 35.650,- Sk (vyčíslené zo substrátu 11.439.475,45 Sk) účtované podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno c, d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- účasť na pojednávaní dňa 19.5.2005

- dňa 6.10.2005
- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 16.5.2005
4 úkony právnej pomoci á 35.418,- Sk (vyčíslené zo substrátu 11.383.950,45 Sk) účtované podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno c, d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 24.04.2006

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.05.2006
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.05.2007
- podanie dovolania dňa 24.08.2007
2 úkony právnej pomoci á 1.176,85 eur (vyčíslené zo substrátu 377.877,93 eur) účtované podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 02.04.2009
- účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009
1 úkon právnej pomoci á 294,21 eur (vyčíslený zo substrátu 377.877,93 eur) účtované podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účtovaný podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- účasť na pojednávaní dňa 01.02.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,

1 úkon právnej pomoci á 1.176,85 eur (vyčíslený zo substrátu 375.358,73 eur) účtované podľa § 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písmeno d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z
- účasť na pojednávaní dňa 15.03.2010
2 x paušálna náhrada v roku 2002 á 116,- Sk (3,85 eur)
1 x paušálna náhrada v roku 2004 á 136,- Sk (4,51 eur)

4 x paušálna náhrada v roku 2005 á 150,- Sk. (4,98 eur)
2 x paušálna náhrada v roku 2006 á 164,- Sk (5,44 eur)
2 x paušálna náhrada v roku 2007 á 178,- Sk (5,91 eur)
1 x paušálna náhrada v roku 2008 á 190,- Sk (6,31 eur)
2 x paušálna náhrada v roku 2009 á 6,95 eur

2 x paušálna náhrada v roku 2010 á 7,21 eur

Tarifná odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 3 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z a
§ 18 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 19% (15.026,86 eur
+ 2.855,10 eur).

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom
navrhovateľa, ktorý vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia na sumu vo výške 17.982,62 eur.

Celková úspešnosť navrhovateľa v konaní bola 42 % , preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov

konania v pomernej časti k úspechu navrhovateľa v konaní a to vo výške 7.548,- eur (42% zo sumy
17.971,42 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 15. marca 2010