Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201313
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115201313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KESIDY,

s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082, právne zastúpeného JUDr. T. Zaleta,
advokát, s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, Košice, proti žalovanej: I. H. - Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, B., o zaplatenie 86,25 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 60 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo
výške 5,25 % ročne od 01.03.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluvnýchpodmienkachprespotrebiteľskéúveryvoforme
pôžičky so splatnosťou 30 poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. v bode
6.2 v znení:

„Ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú Pôžičku a k nej prislúchajúcu Odplatu riadne a včas
podľa čl. 5 týchto Podmienok, Veriteľ je oprávnený požadovať od Klienta zaplatenie Zmluvnej pokuty

vo výške 15 % z dlžnej sumy plus jednorázovú paušálnu náhradu 10 EUR za administratívne, poštové
a telekomunikačné výdavky, ktoré Veriteľovi vznikli v súvislosti s kontaktovaním dlžníka zasielaním
upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti
Pôžičky.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Tomáša Záletu

náhradu iných trov konania vo výške 6,60 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 21.01.2015 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy v celkovej
výške 86,25 € pozostávajúcej z istiny vo výške 60 €, odplaty vo výške 15 €, zmluvnej pokuty vo výške 15
% z dlžnej sumy, čo predstavuje 11,25 €. Ďalej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 75 € od 01.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
V návrhu uviedol, že predmetom podnikania navrhovateľa je poskytovanie pôžičiek z peňažných
zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky

poskytované navrhovateľom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods.
3 písm. l) zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3mesiace. Navrhovateľ poskytuje špeciálny druh pôžičiek, tzv. mikropôžičky, pri ktorých požičaná suma
spravidla nepresiahne 200 €. Pôžičky sú splatné vždy do 10, 20 alebo 30 dní.
Keďže navrhovateľ je podnikateľským subjektom, účtuje si za poskytnutie pôžičky pevnú čiastku

(odplatu), ktorá nenarastá (nejedná sa o úrok), klient teda presne vie, koľko musí v stanovenom limite
uhradiť.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol spôsob, akým došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov k
uzavretiu zmluvy a zároveň vzhľadom na to, že nejde o štandardnú zmluvu o pôžičke, má za to, že
nemožno vychádza z RPMN, ktorý je pri takomto type pôžičiek vždy vysoká, ale treba vychádzať z

požičanej sumy a zo sumy, ktorá sa má vrátiť.
Zmluva o pôžičke zo dňa 19.11.2013 bola teda uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina
- 60 €, odplata za poskytnutie pôžičky - 15 €, dátum splatnosti istiny a odplaty 30.12.2013. Vzhľadom na
to, že žalovaná pôžičku nevrátila v stanovenom čase, uplatňuje si, ako už bolo vyššie uvedené žalobca
aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.
Žalobcatiežuviedol,žeodplatabolaodplatouzaspracovaniežiadostiopôžičkuazaposkytnutiepôžičky

a mala charakter dohodnutých úrokov z pôžičky (bod II. Žaloby).

Žaloba bola doručená do vlastných rúk žalovanej spolu s prílohami, táto sa však v lehote stanovenej
súdom k žalobe nevyjadrila.

Súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods.2 O.s.p.. Vzhľadom na to, že vo
veci ide o drobný spor podľa § 200 ea O.s.p.

Pokiaľ ide o skutkový stav veci, súd ho zo žalobcom predložených listín zistil tak, ako bolo uvedené v
žalobe.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška
je menej ako 100 € a viac ako 75.000 €.

Podľa § 1 ods. 3 písm.l) zákona č. 129/2010 Z.z. - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. - iným veriteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická
alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c),f) a l), pričom tieto úvery alebo

pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r).

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka formou elektronických prostriedkov,
pričom poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu a tento je v zmysle zákona

129/2010 Z.z. ustanovenia § 2 písm. c) tzv. iným veriteľom.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú
ustanovenia § 2, 3 a 4 § 6 až 8, § 9 ods. 1,2,9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto §.

Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere
alebo pôžičky nimi uzatvárané sa vzťahuje § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého
musí zmluva obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané vzťahuje
§ 11 ods. 1. písm. b), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že z dôvodu, že zmluva o pôžičke neobsahovala úrokovú

sadzbu tejto pôžičky, považuje sa poskytnutá pôžička za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade
nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že pôžička je bezúročná s tým, že sa za ňu dojednáva
odplata v pevne stanovenej výške, pretože táto odplata nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods.1
Občianskeho zákonníka (resp. sa dá na úrok prepočítať), vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby
tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, to znamená,

že úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Aj sám žalobca v žalobe
uvádza, že odplata je úrokom. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobcovi odplata vo výške
15 € nepatrí.

Aj v prípade, ak by neexistovalo vyššie citované ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z., súd by odplatu

vo výške 15 € nepriznal.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka síce platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ale
v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže odplata za poskytnutie pôžičky je formulovaná v
rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.) a teda nie je určená určito, jasne a zrozumiteľne.

V Zmluve o pôžičke sa totiž uvádza, že klient sa zaväzuje uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie
žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 15 € (bod 2. Zmluvy).

V zmluvných podmienkach pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom
internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o., konkrétne v článku 4 bodu 4.1. sa uvádza: za poskytnutie pôžičky

je klient povinný veriteľovi uhradiť odplatu, ktorá odráža náklady veriteľa za spracovanie on line žiadosti
a poskytnutie pôžičky klientovi, okamihom poskytnutia pôžičky vzniká veriteľovi nárok na odplatu. Výška
odplaty závisí od klientom požadovanej pôžičky a je nasledovná: pri pôžičke vo výške 60 € s dobou
splatnosti 30 dní 15 €.

Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
konania podľa § 8 a agresívna

obchodná praktika podľa § 9 .
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .Deklaráciu žalobcu o poskytnutí bezúročného úveru považuje súd za klamlivú obchodnú praktiku. Súd
totiž považuje za nelogické, aby žalobca podnikal na finančnom trhu bez snahy dosiahnuť zisk, ktorého
vyjadrením pri úvere (alebo pôžičke) je práve odplata vo forme úrokov. Naopak, svoj zisk označuje ako

„odplata“, ktorý predstavuje poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky. Toto vymedzenie odplaty
evokuje zdanie, že ide o skutočné náklady, ktoré žalobca má so spracovaním a poskytnutím pôžičky, čo
odporuje princípu podnikania - dosahovania zisku, keďže tento poplatok by mal žalobcovi refundovať
iba skutočne vynaložené náklady.
Skutočný zmysel odplaty za poskytnutie úveru (pričom skutočné náklady súvisiace so spracovaním

a poskytnutím úveru zrejmé nie sú) sa prejavuje konštatovaním, že jeho výška závisí od klientom
požadovanej pôžičky. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že odplata za poskytnutie
úveru buď celkom alebo v rozhodujúcej časti tvorí zisk žalobcu ako dodávateľa.

Z citovaných zmluvných ustanovení je tiež zrejmé, že cena poskytovanej služby nie je vyjadrená
zrozumiteľne z toho dôvodu, že nie je zrejmé, aká časť z celkovej odplaty 15 € patrí za spracovanie

žiadosti o pôžičku a aká za poskytnutie pôžičky, keďže táto odplata zahŕňa obe uvedené položky.
Odplata 15 € zo sumy 60 € predstavuje v ročnom vyjadrení 300%, čo je nepochybne odporujúce dobrým
mravom.

Zmluvná pokuta ako neprijateľná podmienka

Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy, t.j. istiny a odplaty vo
výške 11,25 €, ktorá bola dojednaná iba vo všeobecných zmluvných podmienkach, k tomu súd uvádza:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho
nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov.

Systém ochrany zavedený smernicou 93/13, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k
podmienkam vopred vytvoreným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah.

V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich
z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi
bude chovať v obecnej polohe poctivo.
Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v

poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú

dojem nepodstatného charakteru.
Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda
uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, žeobchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite

formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

Procesný súd je presvedčený, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií
za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba považovať
za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej.
ÚS ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3512/11 judikoval - V rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající
smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko

spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis).

Priznané plnenie.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že je oprávnené požadovať po žalovanej iba vrátenie istiny

vo výške 60 €.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd postupoval podľa:
§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
§ 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Keďže výška základnej úrokovej sadzby ECB bola k prvému dňu omeškania 0,25%, predstavujú úroky
z omeškania výšku 5,25% ročne.

Náhrada trov konania

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd priznal v konaní pomerne úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania podľa § 142 ods.2 O.s.p., spočívajúcu v pomernej časti zaplateného súdneho poplatku.
Žalobca požadoval zaplatenie sumy 86,25 €, priznané mu bolo 60 €. Úspech žalobcu tak predstavuje -
70% a neúspech - 30 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje výšku 40 % a v takomto rozsahu mu patrí

náhrada zaplateného súdneho poplatku 16,50 €, teda 6,60 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd k tomu uvádza - NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo
21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania

v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník

má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladovkonania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom

na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom

realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlhu.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu

ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.
AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať

advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.