Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310212299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310212299.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne M. C., nar. XX. X.. XXXX, bytom C. č. XXX, zastúpenej
JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12 proti žalovanej
Základnej škole s materskou školou C., zast. JUDr. Alenou Matýsovou, advokátkou so sídlom v
Humennom, Mierova č. 4, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14.9.2011 č.k. 21C/155/2010-168 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že riaditeľka žalovanej v rámci plnenia si svojich
povinností vypracovala návrh na organizáciu školy v školskom roku 2010-2011, ktorý zohľadnil pokles

žiakov, na základe ktorého bolo nútené znížiť aj počet pedagogických pracovníkov. Návrh na organizáciu
školy štatutárna zástupkyňa žalovanej predložila v zmysle § 6 ods.18 Zákona o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve na prerokovanie zriaďovateľovi Obci C.. Obecné zastupiteľstvo Obce
C. dňa 29.6.2010 schválilo tento návrh, rozhodnutie o organizačnej zmene malo písomnú formu a teda
žalovaná bola oprávnená dať z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na jej písomné rozhodnutie schválené
príslušným orgánom zriaďovateľa nadbytočným zamestnancom výpoveď. Súd prvého stupňa tak zistil,

že u žalovanej došlo k organizačnej zmene v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou a bola
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalovanej. Pokiaľ ide
o splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v § 63 ods.2 Zákonníka práce,
súd prvého stupňa poukázal na to, že aj táto podmienka bola v danom prípade splnená. Žalovaná
ponúkla žalobkyni možnosť vyučovania anglického jazyka na prvom stupni a ponúkla jej aj skrátený
pracovný úväzok, ktoré však žalobkyňa odmietla. Táto skutočnosť, vyplynula jednak zo svedeckých

výpovedí zamestnancov žalovanej prítomných pri odovzdávaní výpovede riaditeľkou školy žalobkyni
a túto skutočnosť potvrdila nepriamo aj samotná žalobkyňa. Táto opakovane vo svojich výpovediach
uviedla, že to bola ona kto inicioval hlasovanie ostatných učiteľov o ich ochote znížiť svoje pracovné
úväzky v jej prospech, pričom takéto hlasovanie by nemalo význam, ak by žalovaná neponúkla
žalobkyni určitý počet hodín, ktorý však bol nízky a žalobkyňa prejavila záujem o jeho zvýšenie cestou
dobrovoľného zníženia úväzkov ostatných učiteľov. Taktiež súd prvého stupňa zistil, že pred daním

výpovede žalobkyni žalovaná tento úmysel prerokovala v zmysle § 74 Zákonníka práce so zástupcom
zamestnancov, ktorým je Výbor základnej odborovej organizácie. Svedčí o tom žiadosť z 29.6.2010
o prerokovanie výpovede, z ktorej vyplýva, že odborová organizácia bola požiadaná o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru zamestnancov Ing. E. B. a Mgr. M. C. výpoveďou, taktiež všetci vtedajší
členovia výboru potvrdili, že predsedom výboru boli prizvaní na zasadnutie výboru a že dňa 29.6.2010 sa
po skončení vyučovania zúčastnili zasadnutia výboru, na ktorom prerokovali výpovede z organizačných

dôvodov pre menovaných zamestnancov a zároveň splnomocnili predsedu odborovej organizácie k
oznámeniu ich súhlasu. To akým spôsobom príslušný odborový orgán vec prejednal je jeho vnútornouzáležitosťou, ktorú súd nie je oprávnený preskúmavať. Taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu
žalobkyne v tom zmysle, že by výpoveď jej bola doručená v ochrannej dobe a teda že zo strany žalovanej
došlo k porušeniu § 64 ods.1 Zákonníka práce. Z knihy príchodov a odchodov žalovanej jednoznačne

vyplynulo, že žalobkyňa nastúpila dňa 30.6.2010 do zamestnania o 7,30 hod. a pracovisko opustila o
12,45 hod. Ošetrujúci lekár potvrdil, že žalobkyňa v tento deň u neho absolvovala lekárske vyšetrenie
a to až v poludňajších hodinách, konkrétne okolo 13,00 hod. Žalobkyňa teda v deň, kedy jej bola
doručovaná výpoveď bola v pracovnom čase v práci, bola práceschopná, pričom je možné že v dôsledku
udalosti tohto dňa došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, v dôsledku ktorého musela vyhľadať lekársku

pomoc. Nič však nemení na skutočnosti, že v čase, keď jej bola odovzdávaná výpoveď v ochrannej
dobe nebola a teda žalovaná jej doručovala výpoveď bez toho, aby porušila ust. § 64 ods.1 Zákonníka
práce. Žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať a účinky doručenia výpovede žalobkyni nastali v súlade s
§ 38 ods.4 Zákonníka práce. Súd prvého stupňa tak skonštatoval, že žalovaná pri výpovedi žalobkyni
postupovala v súlade so zákonom, boli splnené všetky zákonné podmienky pre danie výpovede, túto
výpoveď z 30.6.2011 vyhodnotila ako platnú, a preto žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil. Uveril svedeckým výpovediam
a písomnostiam, ktoré žalovaná dodatočne vyrobila a tieto povýšil nad písomné doklady predložené
účastníkmi. Písomné dôkazy, predovšetkým text samotnej výpovede z pracovného pomeru a žiadosť
žalovaného o prerokovanie výpovede nesprávne vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým

zisteniam. V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že žalovaná o organizačnej zmene nerozhodla tak ako to
predpokladá § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce a nevyvrátila, že absentuje písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene v dôsledku ktorej sa mala stať žalobkyňa nadbytočnou. To,
že výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva nemožno považovať za rozhodnutie o organizačnej
zmene korešponduje aj s vyjadrením Obce C. z 23.6.2010, kde Obec C. na sťažnosť žalobkyne

uvádza, že nie je v kompetencií obce riešiť personálne otázky vedenia ZŠ a MŠ C.. Tieto otázky
sú v plnej kompetencií štatutára ZŠ a MŠ. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že rozhodnutím o
organizačnej zmene je návrh riaditeľky školy na organizáciu školského roka 2010/2011, ktorý bol
zriaďovateľom schválený. Z uvedeného dokumentu nevyplýva skutočnosť, že by žalobkyňa mala byť
nadbytočnou. V danom prípade tak nie je daná príčinná súvislosť medzi údajnou organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou žalobkyne. Návrh na organizáciu tohto školského roka nebol definitívny, takže
nemohol byť podkladom pre výpoveď. Samotná žalovaná uviedla, že chcela spojiť deviate ročníky, čo
napokon neučinila, ale tým vlastne potvrdila, že išlo o návrh, nie o definitívne konečné rozhodnutie.
Žalovaná nemala jasno ani v počet nadpočetných hodín pre nový školský rok, keďže ich nakoniec
bolo 13 a nie 6-8, ktoré údajne núkala žalobkyni plniac si ponukovú povinnosť. O výsledku rokovania

obecného zastupiteľstva sa navyše štatutárna zástupkyňa žalovanej dozvedela až 30.6.2010. Ako
je teda možné, keď žalovanej nebol známy výstup z rokovania, ktoré sa skončilo neskoro večer
predchádzajúceho dňa, že už 29.6.2010 doobeda prerokovala výpoveď z pracovného pomeru pre
žalobkyňu. Žalovaná ďalej vo výpovedi konštatuje, že žalobkyni nebolo možné ponúknuť inú vhodnú
prácu z dôvodu neexistencie pracovných miest, to je ale v rozpore stým, čo uvádzala v konaní, keď aj

svedkovia uviedli, že žalovaná ponúkla žalobkyni vyučovať anglický jazyk a nadpočetné hodiny. Pokiaľ
je to tak, že žalobkyňa odmietla ponúknutú vhodnú prácu, toto žalovaná nepreukázala relevantným
dôkazom - písomným dokladom. Presvedčila súd svedeckými výpoveďami svojich zamestnancov, ktorí
vypovedali nepravdivo, v prospech žalovanej, keď sú s ňou v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobkyňa
vždy na pojednávaniach tvrdila, že žalovaná jej pred doručením výpovede neponúkla žiadnu prácu,

čo korešponduje s písomným znením výpovede. Súd návrh žalobkyne uskutočniť medzi vyučujúcimi
anketu - súhlas so znížením úväzku u všetkých pedagógov v snahe predísť skončeniu pracovného
pomeru zle pochopil a nesprávne vyhodnotil, keď skonštatoval, že tým vlastne žalobkyňa nepriamo
potvrdila, že jej bola núkaná práca na skrátený úväzok. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobkyni núkala
vyučovať angličtinu, tak ponuka tejto práce nie je pre žalobkyňu vhodná a žalobkyňa na ňu nemá

kvalifikáciu. Jej kvalifikáciou je učiteľstvo 1.- 4.ročníka. Žalovaná tvrdila, že žalobkyni núkala pred
daním výpovede vyučovaciu povinnosť v rozsahu 6-8 hodín týždenne a že to žalobkyňa odmietla. S
poukazom na skutkový stav a na to, že napokon nadbytočných hodín bolo viac, žalobkyňa tvrdí, že
údajná ponuková povinnosť v rozsahu 6-8 týždenne nezodpovedala organizačnej zmene. Žalobkyňazdôrazňuje, že na pojednávaní sa jednoznačne vyjadrila, že pred daním výpovede jej nebola ponúknutá
žiadna vhodná práca. Žalovaná nepredložila súdu doklad v písomnej forme, že ponukovú povinnosť
pred daním výpovede splnila, reagovala tak, že písomný doklad nemá. Dôkazné bremeno je v tomto

smere pritom na strane žalovanej. Taktiež tvrdenia žalovanej o tom, že výpoveď bola prerokovaná vo
výbore odborovej organizácie nevie žalovaná preukázať, keďže zápisnicu z prerokovania výpovede
žalovaná nepredložila. Zástupca žalovanej zavádzal súd rečami o tom, že svedok - predseda ZO OZ bol
pri výpovedi v strese, pod veľkým tlakom, nechápal význam položených otázok, aby povedal zmätočne.
Žalovaná predložila súdu prehlásenie učiteľov o tom, že výpoveď bola prerokovaná vo výbore a tvrdí

niečo, čo je v rozpore s výpoveďou svedka V.. Ten sa totiž vôbec nezmienil o tom, že potom, čo od
riaditeľky zobral žiadosť o prerokovanie, ju vo výbore prerokoval. Vyjadril sa v tom zmysle, že to podpísal
sám. Žalobkyňa tiež tvrdí, že výpoveď žalovanej jej bola doručená v ochrannej dobe, čím došlo zo strany
žalovanej k porušeniu § 64 ods. 1 ZP. Práceneschopnou sa v daný deň žalobkyňa stala počas svojho
pracovného času, ktorý sa mal skončiť o 15.05 hod. Sporné je aj doručenie výpovede, nakoľko žalobkyni
bola doručená výpoveď nie do vlastných rúk, ale do rúk jej dcéry 6. 7. 2010. Doručovanie výpovede

bolo prerušené účasťou na ankete v zborovni a po skončení ankety sa v procese doručovania výpovede
žalobkyni nepokračovalo. Žalobkyni sa zhoršil zdravotný stav, vyhľadala svojho lekára, ktorý ju uznal
práceneschopnou od 30. 6. 2010. V zmysle týchto dôvodov navrhla žalobkyňa podanému odvolaniu
vyhovieť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu

preskúmavanéhorozhodnutia,keďzároveňsúdprvéhostupňasanevyporiadalsovšetkýmiokolnosťami
podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa sa stala zamestnankyňou žalovanej na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 5. 2. 2007 s dohodnutým druhom práce - výchovnovzdelávacia činnosť

vykonávaná učiteľom na Základnej škole s materskou školou C., ktorá zároveň bola dohodnutá ako
miesto výkonu práce žalobkyne. Listom z 30. 6. 2010 žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Žalovaná v takto danej výpovedi uviedla, že na základe
rozhodnutiazriaďovateľaZŠaMŠC.schválenéhouznesenímobecnéhozastupiteľstvač.35z29.6.2010
bola schválená organizácia školy na rok 2010/2011, podľa ktorej došlo k zníženiu počtu pedagogických

miest. V zmysle tejto organizačnej zmeny sa žalobkyňa stala nadbytočnou, pričom podľa žalovanej
nebolo možné jej ponúknuť inú vhodnú prácu na škole z dôvodu neexistencie voľných pracovných miest.
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z tohto dôvodu bolo prerokované s odborovou organizáciou
29. 6. 2010 a pracovný pomer sa mal ukončiť po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby 31. 8. 2010.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení platnom k 30.6.2010 zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách.

Podľa § 74 citovaného zákona výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10

kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde
k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v

tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v
pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením
celkového počtu zamestnancov. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný
vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Ponuka vhodnej práce predstavuje ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany
zamestnávateľa. Rozsah ponuky kratšieho pracovného času musí mať oporu v prijatom rozhodnutí o
organizačnej zmene a vo výpovedi. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen

ponuka iného vhodného zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol.

Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval splnenie ponukovej povinnosti žalovanej
vo vzťahu k žalobkyni možnosťou vyučovať anglický jazyk a pracovať v skrátenom pracovnom úväzku,
čo mala žalobkyňa odmietnuť. Tieto zistenia však v konaní vykonané dokazovanie nepotvrdzuje.

Predovšetkým v samotnej výpovedi z pracovného pomeru sa žalovaná v písomnej forme vyjadrila,
že žalobkyni nebolo možné ponúknuť inú vhodnú prácu z dôvodu neexistencie akýchkoľvek voľných
pracovných miest. V priebehu konania už žalovaná uvádzala, že v nadchádzajúcom školskom roku
2010/2011 sa predpokladala existencia 8 nadčasových hodín týždenne (napokon týchto hodín od

septembra 2010 bolo v počte 13), že žalobkyni ponúkla pred podaním výpovede možnosť výkonu práce
na skrátený týždenný úväzok, čo ona odmietla (č. l. 22). Ďalšie vyjadrenia žalovanej v konaní boli také,
že existujúci skrátený týždenný úväzok žalobkyni vôbec ponúkaný nebol (č. l. 90) a žalovaná rozpor v
takto prezentovaných odlišných vyjadreniach relevantne nevyjasnila (č. l. 130).

Ako už bolo uvádzané, povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie
platí pre uplatnený výpovedný dôvod. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany
zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Aj keď Zákonník práce neustanovuje
pre ponuku vhodného zamestnania písomnú formu, z hľadiska právnej istoty oboch účastníkov
pracovného pomeru, ako aj preukazovacej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho sporu je

správne, ak ponuku vhodného zamestnania urobí zamestnávateľ v písomnej forme.

Žalovaná nepredložila písomný dôkaz preukazujúci si splnenie jej povinnosti určenej § 63 ods. 2 ZP. Je
pritom zrejmé, že žalovaná disponovala v tom čase skráteným týždenným pracovným úväzkom v počte
8 hodín, pričom jej vyjadrenia uvádzané v konaní o tom, či žalobkyni ponúkla tento úväzok, si vzájomne

odporujú. Splnenie ponukovej povinnosti inej vhodnej práce a jej odmietnutie žalobkyňou potvrdili v
konaní vypočutí svedkovia Mgr. M. Y. a B. V., ktorí sú zamestnancami žalovanej a v kontexte toho,
ako i nejednoznačných vyjadrení samotnej žalovanej je nutné hodnotiť ich výpovede. Na druhej strane
žalobkyňa od počiatku, a to už v predžalobnej komunikácii so žalovanou poukazovala na to, že v čase
doručenia výpovede bolo k dispozícii pracovné miesto na skrátený úväzok, ktorý jej ponúkaný nebol.

Nepopierala, že iniciovala snahu u ostatných pedagógov znížiť ich pracovné úväzky v jej prospech,
pričom však išlo iba o jej aktivitu, čo bez ďalšieho neznamená, že tomu musela predchádzať ponuka
žalovanej pracovať v zníženom úväzku.

Všetky tieto okolnosti majú za následok vznik odôvodnených pochybností o relevantnom splnení si

ponukovej povinnosti žalovaného zamestnávateľa spôsobom predpokladaným citovaným ust. § 63 ods.
2 ZP. Odvolací súd preto poukazujúc na uvedené napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods.
1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou
prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude v zmysle prezentovaných záverov opätovne posúdiť nárok
žalobkyne s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

224 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.