Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204116
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8515204116.1

Uznesenie

T.súdvPrešovevexekučnejvecioprávnenéhoG.,s.r.o.,G.XX,J.,IČO:XXXXXXXX,právnezastúpený
Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému I. G., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom T. XXX, o vymoženie 40,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er 154/2015 - 17 zo dňa 9.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 02268/14 zo
dňa 29.7.2014. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
21.12.2011, ktorá má spotrebiteľský charakter.

Následne súd citoval ust. § 36 ods. 2 prvej vety, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods.
1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že „je
nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere, pričom tento typ zmluvy je upravený v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane súd vzhľadom na nižšie
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený vystupoval v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.

Podľa názoru prvostupňového súdu ustanovenie v predmetnej zmluve, že dlžník (teda povinný)
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania nevylučuje skutočnosť, že sa
jedná o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom, že
povinný pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Toto zamestnanie

však nijako nie je v zmluve špecifikované. „Zamestnanie, povolanie a podnikanie“ v zmysle § 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. je podľa názoru súdu potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon určitej
hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje úver,
ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní (napr. výkon advokácie,
autorizovaných architektov) a podobne. Uvedenému názoru a výkladu nasvedčuje aj § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného od 1.12.2011, ktorý pri definícii spotrebiteľa odkazuje pri podnikaní alebo

povolaní na zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a na zákon
o živnostenskom podnikaní. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskejrepubliky, na základe údajov o povinnom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu,
nezistil, že by povinný vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo v krátkom čase po jej uzavretí,
činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je prvostupňovému

súdu z iných obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť
na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným
menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje.
Na základe týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa vyššie uvedenej zmluvy
reálne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím

na všetky okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, ktorú nemohol
povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť a ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podobne i rozhodcovská zmluva
má povahu formulárovej zmluvy, ktorej obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený

v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská

republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov
v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a
ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s inými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v prípade vzniku sporu
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania (citované vyššie) sa na prvý
pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo
pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi; rozhodcovská
zmluva teda zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je

spísaná na samostatnom liste papiera, teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí
súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu považuje za
neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza

z citovaného § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred
pripravená a povinný sa s ňou síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej
obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských
veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá
so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne

dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-
ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je uvedené vyhlásenie, že

povinný bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch rozhodcovskej zmluvy, avšak nie
je z nej zrejmé, či bol povinný poučený práve o skutočne podstatných okolnostiach a následkoch
rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou
veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný
prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými

súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd;
súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že
touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnomrozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej zmluve, ak
spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom.
Spotrebiteľ tak síce formálne v rámci rozhodcovskej zmluvy podpísal vyhlásenie, že bol osobitne

poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, avšak v skutočnosti mu boli zrejme (ak vôbec)
podané iba formálne informácie, že na základe rozhodcovskej zmluvy môže v prípade sporu konať
rozhodcovský súd, ale nie podrobnejšie informácie o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa
v porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti prvostupňového súdu sa javí, že predkladanie

rozhodcovských zmlúv, či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet
rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva
k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu
prvého stupňa možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika
predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do všeobecných
zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste

(hárku) papiera, ani skutočnosť, že by spotrebiteľovi bolo umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť
od takéhoto zmluvného dojednania. Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú
dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o
sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný), sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou

nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Za tohto
stavu prvostupňový súd uvedenú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za individuálne dojednanú.

Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia preto postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.“

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne

aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostiexekučnéhotitulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd však nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní.
Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že oprávnený s

povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Podľa rozhodcovskej doložky, ak niektorá zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu na všeobecnom súde, považuje sa táto podmienka za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej

zmluvy. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmyslezásadvyplývajúcichz ust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola
opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo

dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie

(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a

povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy

(t.j. k 31.08.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Odvolacísúdsaplnestotožňujesodôvodnenímrozhodnutiasúduprvéhostupňa,podľaktoréhovdanom

prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári,
ktorúoprávnenývyužívavmnohýchprípadochpriuzatváranízmlúv,pričomspotrebiteľnemoholžiadnym
spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu.

Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom.

Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.
Predložená rozhodcovská zmluva má taktiež, ako aj celá úverová zmluva charakter formulárovej zmluvy,
ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne oboznámiťs jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred
predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej blízkosti.

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.
Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je
nepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.skutočnosť,žerozhodcovskázmluvabolapredloženápovinnejv
pozíciispotrebiteľavoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne

prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane
rozhodcovskej zmluvy. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej zmluvy, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.