Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/532/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203951
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314203951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek

senátu JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Gabriely Briškovej v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenej: JUDr. Vladimír Kán,
advokát, so sídlom Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. O., nar. X. M. XXXX, bytom C. Z.
XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: C. F., zamestnankyňou Okresného súdu
Galanta, o zaplatenie sumy 50,70 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.
k. 17C/235/2014-29 z 24. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný cestoval 11. októbra 2012 v dopravnom prostriedku žalobkyne
bez platného cestovného lístka, bol zastihnutý prepravným kontrolórom a na jeho výzvu odmietol zaplatiť
základné cestovné platné v tom čase v sume 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným

lístkom v sume 50 eur. Súd prvého stupňa aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa
ktoréhoobligatórneprihliadalnapremlčanienárokužalobkynezospotrebiteľskejzmluvy.Podľa§52ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V prejednávanej veci išlo o premlčanie
práva z prepravy, teda zo spotrebiteľskej zmluvy, uplatňované ako nárok dopravcu na cestovné a na
prirážku k cestovnému (ktorá je rovnako právom vyplývajúcim z prepravy, pretože je výlučne spätá s

prepravou). Pri právach z prepravy sa však použije osobitná premlčacia doba podľa § 108 OZ, ktorá je
jednoročná. Táto jednoročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Jednoročná
premlčacia doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy začala v prejednávanej veci plynúť 12.10.2012,
kedy žalobkyni vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného
poriadku. Žalobkyňa svoje právo uplatnila až podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa
21.2.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Plynutie premlčacej doby v prejednávanej veci

skončilo 12.10.2013. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na ust. §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), v zmysle ktorého žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, náhrada trov konania nebola priznaná, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne
trovy nevznikli.Proti tomuto rozsudku podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedla, že povinnosť zaplatiť úhradu 50 eur za nepreukázanie sa cestovným
lístkom vznikla žalovanej v zmysle § 16 ods. 4 písm. c/, d/, f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na
dráhach v znení neskorších zmien a doplnení v spojení s ustanoveniami Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave (čl. 6 ods. 3). Táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom

nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Nakoľko zákon o doprave na dráhach neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je potrebné aplikovať §
101 OZ, a preto pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu premlčaná. Záverom dala žalobkyňa do pozornosti rozhodnutia odvolacích senátov Krajského
súdu v Bratislave, v totožných veciach, v ktorých bolo jej odvolaniu vyhovené. Žalobkyňa nesúhlasila
ani s názorom súdu prvého stupňa, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu (Prepravný poriadok mestskej

hromadnej dopravy v Bratislave, ako i tarifa a cestovné poriadky sú verejným návrhom žalobkyne na
uzatvorenie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením do dopravného
prostriedku oboznámiť sa s podmienkami cestovania, pričom na základe toho sa môže rozhodnúť,
či služby využije alebo si zvolí iný spôsob prepravy). Uvedený záver vyplýva aj z čl. 1 Prepravného
poriadku. Nástupom žalovaného do vozidla mestskej hromadnej dopravy konkludentne a dobrovoľne

uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o preprave osôb a preto bol povinný od uvedeného okamihu dodržiavať
prepravné a tarifné podmienky.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 OZ). Táto služba vzniká na
základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o

preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 OZ).

Podľa § 108 OZ práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri

preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo

priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana vprípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im

zodpovedajúcim povinnostiam.

Žalobkyňasivkonaníuplatňovalacestovnéaúhradu(prirážku)zanepreukázaniesaplatnýmcestovným
lístkom v zmysle § 16 ods. 4 písm. c/, d/, f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení
neskorších zmien a doplnení v spojení a podľa prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v

Bratislave.

Priustálenízačiatkuplynutiapremlčacejdobyjepotrebnévychádzaťz§101OZ,vzmyslektoréhozačala
navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 OZ na uplatnenie práv vyplývajúcich zo
zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania podľa § 760 OZ konkludentne tým, že žalovaný
nastúpildodopravnéhoprostriedkumestskejhromadnejprepravy,čímpristúpilnapodmienky,zaktorých

sa prepravná služba žalobkyňou poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za
nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 OZ začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej

sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna prax
zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie,
teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku

právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku žalovaného, ktorý cestoval v mestskom
hromadnom prostriedku žalobkyne bez cestovného lístka, zaplatiť žalobkyni cestovné a prirážku k
cestovnému, počnúc nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený

cestovný lístok a kedy bol vyzvaný žalobkyňou na plnenie. Jednoročná premlčacia doba tak v
prejednávanej veci začala plynúť 12.10.2012 a uplynula dňom 14.10.2013 (podľa § 122 ods. 3 OZ
ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň) a pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa 21.2.2014, správny je záver súdu
prvého stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku žalobkyne

vymáhať žalované právo súdnou cestou, nemožno žalobe vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie
je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie
úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko

obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov preto
začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 OZ. Nárok na zaplatenie úhrady preto
nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia
z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ,
ktorej použitia sa žalobkyňa v podanom odvolaní dovolávala.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na v tomto smere odlišné rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.
Súd prvého stupňa správne kvalifikoval zmluvu z prepravy ako spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa
považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom

žalobkyňa spĺňala definičné znaky dodávateľa (teda osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti) a žalovaný spĺňal
definičné znaky spotrebiteľa (fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Z dôvodu, že súd
prvého stupňa ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadať aj bez

návrhu na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi, správne prihliadal na premlčanie práva žalobkyne (§
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa) a preto dôvodne žalobu zamietol.Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil aj v časti o trovách konania, v ktorom
plne úspešný žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému bolo dôvodné.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Z dôvodu, že žalovaný
ani v odvolacom konaní nepodal návrh na náhradu trov konania a zo spisu vznik trov ani nevyplýval,
nebola žalovanému náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.