Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/111/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216670
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216670.3

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: UK Profit,
spol. s r.o. so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815 právne zastúpeného: JUDr.
Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava proti žalovanému: K.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, Prešov, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného
opatrovníčkou Y. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 102,69 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 12.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 102,69 € s
prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o., ktorá ju nadobudla od postupcu Slovenská sporiteľňa
na základe zmluvy zo dňa 27.6.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej formou
povoleného prečerpania, ku ktorého nepovolenému prekročeniu došlo zo strany žalovaného.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pre nemožnosť zistenia jeho pobytu, mu bol na zastupovanie v konaní
ustanovený opatrovník.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. (Pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.) v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. (Ak v priebehu konania
dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.) z dôvodu, že ide o
drobný spor.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

Dňa 18.09.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. V bode 4. zmluvy
bola dojednaná možnosť poskytnutia Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach.

Dňa 18.09.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným uzatvorená aj Zmluva o vydaní a
používaní platobnej karty.

Žalobca súdu tiež predložil Prehľad transakcií na účte od 01.10.2011 do 31.10.2014 ako aj výpis z účtu.

Z vyššie uvedených dokumentov sa javí, že pohľadávka žalobcu je tvorená rôznymi bankovými
poplatkami účtovanými žalovanému.

Výzvou zo dňa 17.03.2015 žiadal súd žalobcu, aby mu
- sadzobníkom poplatkov preukázal účtované poplatky,
- preukázal v akom zmluvnom dokumente bola dojednaná splatnosť poplatkov,
- preukázal výpočet úrokov a úrokov z omeškania,
- preukázal, že pri postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne bol dodržaný postup podľa § 92 ods.8
zákona o bankách (doručenie výzvy omeškanému žalovanému).

Žalobca na výzvu reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.04.2015, v prílohe ktorého zaslal súdu
sadzobník poplatkov. Pokiaľ ide o preukázanie spôsobu výpočtu úrokov, žalobca uviedol, že iné listiny
ako súdu zaslal k dispozícii nemá. Rovnako nemá k dispozícii doklad o doručení výzvy omeškanému
žalovanému.

V prejednávanej veci musel súd primárne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či
teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom
konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

Súd v danej veci zvýrazňuje, že predmetné rozhodnutie hovorí o relevantnom oznámení postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávok. Relevantné je iba také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného. V predmetnom konaní uvedené preukázané nebolo, preto ma súd za to, že o
relevantnom oznámení postúpenia pohľadávky hovoriť nemožno.

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009

uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.

V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka
z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym
úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je
stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo
neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka,
ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje
pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina
do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia
pohľadávky bankou.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol (pretože ju platne nenadobudol ani pôvodný žalobca), a nie je teda na jej uplatňovanie v
súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.
Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku