Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705213784
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8705213784.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864
421, so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnej A. Q., nar. XX. G. XXXX, bytom
v E., ul. H. č. XXXX/XX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 179,25 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach,

ul. Moyzesova č. 34, pod č. EX 2332/05, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č. k. 15Er/415/2005-21 zo dňa 24. apríla 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

III. M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil
oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,04 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) tým, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu
- notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože za povinnú
uznal záväzok advokát, teda osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (povinnej).
Navyše zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za povinnú. Notárska

zápisnica je preto neúčinná, a teda aj nevykonateľná. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnená v odvolaní navrhla uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že dôvodné je odvolanie len vo vzťahu k výroku o trovách konania.

V priebehu odvolacieho konania oprávnená navrhla s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložila Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu

93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto

dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. zamietol.

Notárska zápisnica N 3615/2005, NZ 34194/2005 a NCRLs 33707/2005 zo dňa 23. júla 2005 (č.l. 3,
4) bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska
zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej
zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo
63/2009:„Ajpriposudzovanínotárskejzápisnicesapretouplatňujetzv.prezumpciasprávnosti.Notárska

zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“.

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,

v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať
v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn.

3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj v tomto smere sú odvolacie námietky
neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných

súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté

exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo

neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj

zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami

oprávnenej.

Prvostupňový súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie v tejto časti
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Nesprávne však rozhodol prvostupňový súd vo výroku o náhrade trov konania.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, má
exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Predmetná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský
úrad so sídlom v Košiciach, o ktorého trovách bolo prvostupňovým súdom napadnutým uznesením
rozhodnuté. Vychádzajúc z predloženého exekútorského spisu sa však uvedený súdny exekútor
dostatočne nezaoberal zákonnosťou exekučného titulu (notárskej zápisnice) a aj napriek tomu, ženotárska zápisnica nebola v zmysle vyššie uvedeného spôsobilá byť riadnym exekučným titulom,
požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor ako orgán verejnej moci
je pritom povinný pred podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať

zákonnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, a to nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke
materiálnej. Pri tomto prieskume (ktorý je nepochybne výkonom jeho činnosti) je podľa ustanovenia §
3 Exekučného poriadku viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymipredpismivydanýminaichvykonaniearozhodnutímsúduvydanomvexekučnomkonaní.Tým,

že si v prejednávanej veci súdny exekútor túto povinnosť dostatočne nesplnil a pred podaním žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul len formálne, podieľal sa na tom,
že vo veci bola vedená exekúcia, ktorá bola v rozpore so zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu
súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov nezákonne vedenej exekúcie, keď sa na tejto nezákonnosti
svojou nedôslednosťou pri skúmaní exekučného titulu podieľal.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rastúci počet konaní o náhradu škody spôsobenej pri
výkone úradnej moci, ku ktorej malo dochádzať nezákonne vedenými exekúciami (viď. napr. uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/2/2011 zo dňa 31. januára 2012 - konanie vedené na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010). Aj táto skutočnosť je dôkazom toho, že podmienky pre vykonanie
exekúcie je nevyhnutné náležite skúmať. Túto povinnosť má nielen exekučný súd, ktorý rozhoduje o

udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj samotný súdny exekútor, ktorého činnosť je taktiež
výkonom verejnej moci, a preto musí nevyhnutne dbať na to, aby nedochádzalo ku konaniam v rozpore
s právnymi predpismi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania

podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.