Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Trubanová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230044
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111230044.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r.
o., ul. Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45869464, adresa pre doručovanie: Astrová 2/A, 821
01 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti
povinnému F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. L. č. XXXX/X, XXX XX Q. Q., vedenej pod sp. zn. EX
862/11 súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom ul. Robotnícka č.

4, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie 1.098,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/1050/2011-8 z 09. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorý vydali dňa
19.08.2011 JUDr. Ján Huňady, JUDr. Helena Markovičová, JUDr. Marcel Hudák, rozhodcovia, pod
sp. zn. IIA1010049. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere

uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/
B, Bratislava) a povinným dňa 24.04.2006, ktorú okresný súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu
(§ 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vo väzbe na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky pre úver, ktoré v bode 9.2 stanovili, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou.
V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných

sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Okresný súd vychádzajúc z charakteru
zmluvy a znenia rozhodcovskej doložky zistil, že táto doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť
legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V
záujmerešpektovaniamedzinárodnejzmluvy(čl.7ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky)anaplneniacieľa
Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, vyhodnotil
okresný súd rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na

spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrýmmravom,pričomvýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom.Nazákladeuvedených skutočností žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2, veta druhá, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Okresnému súdu
vytýkal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a postup, ktorým došlo k
odňatiu možnosti oprávneného ako účastníka konania konať pred súdom. Uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmať a pre účastníkov konania má rovnaké účinky, ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd by

inak porušil zásadu rovnocennosti a uplatnil by rozdielny prístup k účastníkom. Exekučný súd nemá
právomoc posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu a ani
rozhodcovského rozsudku. Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu
uvedeného v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými
mravmi je viazaný len na plnenie nie skutočnosť, či zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje aj rozpor s

dobrými mravmi. Úverová zmluva, plnenie ktorej je predmetom konania je štandardnou zmluvou. Úver
bol poskytnutý bankou, ktorá v Slovenskej republike bola zriadená a pôsobí na základe zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Zákon č. 483/2001 Z. z. o
bankách v ustanovení § 93b ods. 1 upravoval povinnosť bánk svojím klientom ponúknuť neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o riešení prípadných vzájomných sporov v rozhodcovskom

konaní stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka z uvedených dôvodov nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo
dňa 26.09.2011. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
okresného súdu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo napadnuté uznesenie zruší a vráti vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa §

214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vecnarozhodnutiekrajskémusúduvzmysle§374ods.4O.s.p.svyjadrením,žeodvolaniuoprávneného

nemieni vyhovieť.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcieaexekučnýtitul.Aksúdnezistírozporžiadosti oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej aj „Zákon
o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom

predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej aj „zákon o bankách“), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory zobchodov (§ 5 ods. 1 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa

nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k
nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne
vykonateľný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne
či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa §
103 O.s.p., za ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom

konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný v
každom štádiu exekučného konania prihliadnuť na to, či nie sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie
na podklade Rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom ul. Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,

IČO: 35 862 882, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2011 a vykonateľnosť dňa 10.10.2011.

Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd v tom, že v predmetnej exekučnej veci
sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere ako štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva),

ktorú skutočnosť navyše nespochybňoval ani oprávnený.
V zmluve o úvere z 24.04.2006 povinný prehlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí
s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené. V zmluve tiež vyhlásil, že Poštová banka si voči
nemu splnila povinnosť vyplývajúcu z § 93b Zákona o bankách. Rozhodcovská doložka bola súčasťou
obchodných podmienok pre úver. Podľa tejto doložky, ak spory zo zmluvy nevyriešia účastníci dohodou,

povinný ako klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ a.s., Bratislava, s tým, že sa rozhodnutiu sporové strany podriadia, toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania mala byť Bratislava.
Z kópie zmluvy o úvere predloženej oprávneným odvolací súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje

rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok, o ktorých v
zmluve povinný vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené
a potvrdzuje ich prevzatie. Z textu zmluvy „klient svojim podpisom potvrdzuje, že Poštová banka si splnila
povinnosť v zmysle § 93b ZoB“ nie je možné zistiť, aké poučenie poskytla banka klientovi pri uzatváraní
zmluvy o úvere, ako si splnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 93b zákona o bankách, či informovala

klienta najmä o tom, že ako banka je povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorý klient nie je povinný prijať.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 9, bodu 9.2. Obchodných
podmienok pre úver, (podľa ktorej zmluvné strany môžu akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo
zmluvy o úvere riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní s dodatkom, že rozhodnutie rozhodcovského

súdu bude pre nich konečné a záväzné), správne okresný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzatvárania zmluvy aj absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že
táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ

nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Zo zaradenia rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok úveru, keď
rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne v tom zmysle, že by jej odmietnutie nemalo za
následok odmietnutie celej zmluvy, je preukázaná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán pri uzatváraní zmluvy o úvere. Ak chcel spotrebiteľ rozhodcovskú doložku v zmysle § 93b

ods. 2 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy odmietnuť, musel odmietnuť
zmluvu ako celok. Ak mal povinný záujem o čerpanie úveru, musel súhlasiť aj s obchodnými
podmienkami, na ktoré zmluva odkazovala, čím bol vlastne prinútený návrh rozhodcovskej zmluvy
prijať. Nanútenú rozhodcovskú doložku považuje aj odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku,ktorá je neplatná (§ 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007), dôsledkom
takejto neplatnej rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o
nárokoch oprávneného vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo dňa 24.04.2006. Rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ
A MEDIAČNEJ a.s., so sídlom v Bratislave, dňa 19.08.2011 pod sp. zn. IIA1010049, nie je v zmysle §
41 Exekučného poriadku spôsobilým (materiálne vykonateľným) exekučným titulom.

Skúmaním rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej vzišiel rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul,

súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ako to tvrdil a
tým spochybňoval právomoc exekučného súdu odvolateľ, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň
povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie
posúdiť, či daný exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, exekučný súd má právo a aj povinnosť skúmať, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať

exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak
po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Záver o oprávnení okresného

súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania,
ako aj pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd k námietke oprávneného týkajúcej sa odňatia jeho možnosti ako účastníka konať pred

súdom uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Oprávnený nepoukázal
konkrétne na takýto závadný procesný postup okresného súdu, ani akým spôsobom bola znemožnená
realizácia jeho procesných práv. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom okresného súdu nebola

oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako
vecne správne a v ostatnom sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazoval na obdobnú
vec riešenú uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, v ktorej
veci Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky zrušil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie

exekúcie a uznesenie krajského súdu o odmietnutí odvolania povinného a medzi iným sa vyjadril
najmä k zákonným dôvodom umožňujúcim vo väzbe na spotrebiteľské zmluvy a rozhodcovský rozsudok
zastaviť exekučné konanie, uvedená vec podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva skôr na prospech
napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vo svojej podstate rieši inú procesnú situáciu (návrh
povinného na zastavenie exekúcie) ako je v danom prípade, keď okresný súd rozhodoval o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.