Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203156
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714203156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Miroslava Jamricha, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
proti odporcom: v rade 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. D. XXX/XX, XXX XX P. a v rade 2/ P.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. D. XXX/XX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie sumy 5 896,20 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 9C/186/2014-56
zo dňa 23. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku
o náhrade trov, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, odvolaním nenapadnutom, ponecháva
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 755,- eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
21.03.2011 do 11.08.2013 vo výške 286,88 eur a s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy
4 755,- eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III.
priznal navrhovateľovi náhradu trov konania do výšky 100 %.
Považoval za preukázané, že odporcovia uzavreli s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o
úvere, na základe ktorej boli povinní splácať mu poskytnutý úver splátkami vo výške 2 856,00 Sk
(95,10 eur), splatnými 20. dňa v mesiaci. Súd mal ďalej za preukázané, že uzavretá zmluva o úvere

obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti. V zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
súd skúmal, či nárok navrhovateľa, uplatnený v návrhu na začatie konania, nie je premlčaný a dospel k
záveru, že tento premlčaný je, a to v časti o zaplatenie splátok poskytnutého úveru, splatných odo dňa
20.03.2010 do 20.02.2011 vrátane. Vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní, obsiahnutých
v Občianskom zákonníku, je na prospech odporcov ako zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, súd
ich použil napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na
to, že návrh navrhovateľa na začatie konania došiel súdu dňa 12.03.2014, vo vzťahu k splátkam

poskytnutého úveru, splatným odo dňa 20.03.2010 do 20.02.2011 vrátane, bol návrh na začatie konania
na súd podaný po uplynutí premlčacej doby, nárok na zaplatenie týchto splátok bol premlčaný, súd
ho preto navrhovateľovi nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v tejto časti zamietol. Nárok
navrhovateľa na zaplatenie splátok poskytnutého úveru, splatných odo dňa 20.03.2011 vrátane dokonečnej splatnosti poskytnutého úveru, považoval súd za právne opodstatnený a v tejto časti návrhu
navrhovateľa na začatie konania vyhovel. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal vo veci neúspech v
pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania proti odporcom.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie
okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového
stavu. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti

Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ust. § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení
§ 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na jednotlivé rozhodnutia krajských súdov. Navrhovateľ
nemohol ďalej súhlasiť s aplikáciou ust. § 5b ZoOS, pričom poukázal na znenie Ústavy SR, ako
i rozhodnutí Ústavného súdu SR ohľadne spätného pôsobenia právnej úpravy. Navrhol predmetné

rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uplatnil si trovy konania.

K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 2.5.2005 bola uzavretá medzi

osobou (právnym predchodcom navrhovateľa), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase
uzavretiazmluvyposkytovala(okreminéhoaj)spotrebiteľskéúveryafyzickouosobou(odporcom),ktorej
bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca teda v
zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom vzťahu
postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre

posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určité
typy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku.

Uzavretý zmluvný vzťah je preto potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj keď
ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych

obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na
ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom.
Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného, ako aj Občianskeho

zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydanépod sp. zn. I. ÚS 402/2013). V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa

inak mali použiť normy obchodného práva.

S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do ZoOS zákonom č. 102/2014 Z.z. zavedené ustanovenie §
5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b ZoOS bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je
uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo
- z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka

(resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči
nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru,
žepremlčanýje,musínatútoskutočnosťprihliadnuťažalobcovinároknepriznať.Nakoľkoprávnaúprava
§100ods.1druhávetaObčianskehozákonníka(resp.§388ods.1Obchodnéhozákonníka(prihliadania

súdu na premlčanie nároku)) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v
hmotnoprávnom predpise) a k § 5b ZoOS zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je
potrebné od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo
prihliadať na námietku premlčania.
Predmetné zákonné ust. § 5b ZoOS upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo

spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky
účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti
tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo
zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po
účinnosti predmetnej právnej úpravy.

Aj v prípade, že by prvostupňový súd neaplikoval predmetnú úpravu, musel by odvolací súd v súlade s
§ 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 5b
ZoOS a aplikovať toto ustanovenie ex offo v odvolacom konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.

1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešní boli odporcovia, ktorí si však náhradu
trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy
nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.