Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206454
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714206454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa:
Spoločenstvo vlastníkov bytov "Bellova", so sídlom Ul. Bellova 3,4,5,6, 036 01 Martin, IČO: 36 137
006, zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom, so sídlom M. I. X, XXX XX E., proti odporcovi:
Anton Bubeník, nar.XX.XX.XXXX, bytom Ul. T.. XXXX/X, XXX XX. E., štátny občan SR, zastúpeného

spoločnosťou: JUDr. Mario Buksa, právne služby s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin,
IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie sumy 3.555,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/242/2014-94 zo dňa 10. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/242/2014-94 zo dňa 10. 11. 2014 p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia, v sume 167,42 Eur na účet Mgr. Ľuboša Kráľa, advokáta, so sídlom M. I. X, XXX

XX E. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.555,07
Eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania, počítaným od 15.05.2014 až do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 881,02 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v ňom presne špecifikovaný
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.555,07 Eur. Žalovaná istina predstavuje škodu, ktorú
spôsobil odporca navrhovateľovi tým, že neoprávnene uhradil faktúru č. 10/2007 v sume 1.580,03 Eur
a faktúru č. 30/2007 v sume 1.975,04 Eur dodávateľovi RAM - Ing. Milanovi Kubíkovi. Túto sumu
mal dodávateľ hradiť sám zo svojich prostriedkov a to na základe uzavretej zmluvy o dielo. Za toto
svoje konanie bol odporca aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.
zn. 3T/106/2013. Poškodený t. j. navrhovateľ bol so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne

konanie. Zároveň si navrhovateľ v návrhu uplatnil voči odporcovi aj úrok z omeškania zo žalovanej istiny
a náhradu trov konania.
Z vykonaného mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ ako objednávateľ a firma RAM - Ing. Milan
Kubík ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia bytového domu v
Martine, na Ul. Bellova č. 3456, na základe ktorej mal zhotoviteľ na svoje náklady zabezpečiť projektovú
dokumentáciu na obnovu bytového domu, vrátane výkresovej dokumentácie. Odporca, ktorý bol v tom

čase štatutárnym orgánom navrhovateľa, bez súhlasu navrhovateľa a bez jeho vedomia uzavrel
dodatok č. 1 k predmetnej zmluve , ktorým bol zmenený článok 2. bod 2.1 a to tak, že zhotoviteľ
zabezpečí na náklady objednávateľa projektovú dokumentáciu na obnovu bytového domu, vrátanevýkresovej dokumentácie. Na základe tohto dodatku odporca vyplatil zhotoviteľovi faktúru
č. 10/27 vystavenú na sumu 1.580,03 Eur a faktúru č. 30/2007 vystavenú sumu 1.975,04 Eur. Týmto
sa odporca dopustil prečinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 2

písm. a) Trestného zákona, za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin
sp. zn. 13T/106/2013. V uvedenom rozhodnutí bol poškodený so svojím nárokom na náhradu škody
odkázaný na občianskoprávne konanie. Odporca žalovanú sumu doposiaľ navrhovateľovi neuhradil, v
dôsledku čoho nedošlo k vyriešeniu sporu mimosúdnou cestou. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval
na podanom návrhu. Poukázal na právoplatné odsúdenie odporcu, na celé trestné konanie vrátane

znaleckého dokazovania na faktúry, ktoré neoprávnene vyplatil odporca zhotoviteľovi firme RAM -
Ing. Milan Kubík. Na základe zmluvy o dielo mal zhotoviteľ zabezpečiť na vlastné náklady projektovú
dokumentáciu na obnovu bytového domu. Odporca bez vedomia a súhlasu členov SVB vypracoval
dodatok č. 1 k zmluve o dielo, v ktorom bolo uvedené, že zhotoviteľ zabezpečí na náklady objednávateľa
projektovú dokumentáciu vrátane výkresovej dokumentácie. Vyplatením faktúr vznikla navrhovateľovi
škoda. Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Podľa jeho názoru predmetné dokumenty mal

platiť objednávateľ, t. j. navrhovateľ. Okrem toho na základe rozhodnutia spoločenstva v došlo aj k
zmene pôvodnej zmluvy. Zápisnicu zo zasadnutia zhromaždenia vlastníkov, ktorá by preukázala tieto
jeho tvrdenia však súdu nepredložil.
Prvostupňový súd citoval ust. § 135 ods. 1 O.s.p. a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú súčasne

splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to: porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako
majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym konaním spôsobil. V trestnom konaní bolo jednoznačne
preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, ktorý konal v rozpore s ustanovením
článku X. bod 4, 5 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 06.06.1997 a článku X. bod 3,

4 dodatku č. 1 z 10.04.2007. V trestnom konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľovi vznikla
škoda, a to vyplatením súm za projektovú dokumentáciu na obnovu bytového domu, vrátane výkresovej
dokumentácie z finančných prostriedkov navrhovateľa. Medzi škodou a porušením právnej povinnosti
bola preukázaná príčinná súvislosť. Rovnako bolo preukázané aj zavinenie odporcu za vzniknutú škodu,
za ktorý čin bol odporca v trestnom konaní právoplatne odsúdený. Škoda je peniazmi vyjadriteľná ujma

na majetku poškodeného. Jej výška bola jednoznačne preukázaná vyplatením faktúr č. 10/2007 a č.
30/2007 v úhrnnej sume 3.555,07 Eur. O túto sumu došlo teda k zmenšeniu majetku navrhovateľa. Na
základe uzavretej zmluvy o dielo náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie, vrátane výkresovej
dokumentácie mala totiž znášať firma RAM - Ing. Milan Kubík. Odporca v konaní nepreukázal, že
by k vypracovaniu dodatku k zmluve došlo s vedomím a súhlasom členov SVB Bellova. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny v prospech
navrhovateľa. Súčasne s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd uložil
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi aj 5,25% ročný úrok z omeškania od 15.05.2014 v zmysle návrhu
navrhovateľa, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že od tohto dátumu je odporca s platením v
omeškaní. Navrhovateľ si svoju škodu voči odporcovi riadne uplatnil v trestnom konaní, avšak odporca

túto škodu navrhovateľovi doposiaľ neuhradil.
Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov proti odporcovi, ktorý vo veci
úspech nemal v celkovej sume 881,02 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania v sume 213,00 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 668,02 Eur, ktoré súčasne uložil

navrhovateľovi zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupoval navrhovateľa v tomto konaní.

Proti tomu tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Súčasne si uplatnil voči
odporcovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, ktoré presne vyčíslil a vyšpecifikoval.

Uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd nezistil riadne skutkový stav veci, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Projektová dokumentácia, ktorá bola vyhotovená na základe zmluvy o dielo a jej dodatku č. 1
sa stala majetkom navrhovateľa. Je neštandardné, aby zhotoviteľ stavby na svoje náklady nechal takúto
projektovú dokumentáciu vyhotoviť a následne, aby ju takouto formou „daroval“ objednávateľovi. Cena

projektovej dokumentácie je vždy prinajmenšom jednou zložkou ceny, za ktorú sa dielo má zhotoviť a
po jeho zhotovení sa stáva vlastníctvom objednávateľa. Odporca sa nestotožnil so závermi súdu, že
škoda bola vykonaným dokazovaním riadne zistená, dokázaná a ani s tým, že by za ňu zodpovedal
odporca. Tak v rámci trestného, ale i tohto konania súd totiž dostatočne nezistil samotnú existenciuškody, ale aj jej výšku. Pri určení výšky škody nie je možné mechanicky sčítať platby
faktúr uskutočnené na pokyn odporcu. Ak sa majetok navrhovateľa zmenšil o súčet týchto platieb, bolo
predmetom dôkazného bremena na strane navrhovateľa preukázanie toho, o čo sa reálne zmenšil jeho

majetok, s prihliadnutím na fakt, že navrhovateľ súčasne obdržal plnenie na základe zmluvy o dielo vo
forme vyhotovenej a riadne použitej projektovej dokumentácie, ktorú mu zhotoviteľ riadne dodal a na
základe ktorej došlo aj k rekonštrukcii bytového domu spravovaného navrhovateľom.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia, v celkovej sume 167,42 Eur, ktoré riadne vyčíslil a vyšpecifikoval.
Uviedol, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa voči odporcovi na náhradu škody. V konaní
bolo jednoznačne a v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázané, že odporca konal
protiprávne, odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, protiprávne konanie odporcu a spôsobenie škody
navrhovateľovi boli v príčinnej súvislosti a odporca túto škodu zavinil. V predmetom súdnom konaní

prvostupňový súd správne vychádzal z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn.
13T/106/2013 zo dňa 27.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2014, ktorým bol odporca
uznaný vinným z prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku (§ 237 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona). Týmto rozhodnutím bol súd v prejednávanej veci viazaný v zmysle ust. § 135 ods.
1 O.s.p. Protiprávne konanie, spôsobenie škody a zavinenie bolo teda odporcovi riadne preukázané už

v právoplatne skončenom trestnom konaní. Výška škody bola v trestnom konaní a aj v tomto súdnom
konaní tiež jednoznačne preukázaná, keďže odporca v rozpore s článkom X. Zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov zaplatil z prostriedkov navrhovateľa na účet Ing. Milana Kubíka sumu 3.555,07 Eur,
a to za vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorá mala byť pôvodne vypracovaná bezplatne Ing.
Kubíkom a nie navrhovateľom. To, či mal, resp. nemal navrhovateľ z predmetnej dokumentácie prospech

(ako argumentuje právny zástupca odporcu) je irelevantné, keďže táto mu mala byť dodaná bezplatne
na náklady zhotoviteľa Ing. Kubíka a platba za dokumentáciu bola vykonaná len preto, že
odporca bez súhlasu zhromaždenia vlastníkov bytov uzavrel dodatok k zmluve o dielo, v zmysle ktorého
už mala byť dokumentácia vyhotovená na náklady navrhovateľa.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd bol po preskúmaní napadnutého rozsudku jej konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a návrh navrhovateľa o náhradu škody aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedených v ust. §
157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Pred svojím rozhodnutím v prejednávanej veci odvolací súd postupom v súlade s ust. § 213 ods.

2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
(zmluva o dielo), a § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom do 30.09.2007, ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité. Na túto výzvu
reagoval len navrhovateľ, ktorý nemal námietky k aplikácii uvedených zákonných ustanovení.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporcu uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd, v napadnutom rozhodnutí, zodpovednosť za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady

zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik
škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu
a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o
zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodenímpreukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok uvedených v ust. § 420 ods.
3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. Pri absencii čo
i len jedného predpokladu zodpovednosti za škodu, zodpovednosť za škodu neprichádza do úvahy.

V zmysle ust. § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom do 30.09.2007 predseda ako štatutárny orgán spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú
spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo tretím osobám porušením svojich právnych
povinností alebo prekročením svojich právomocí.

V čase uzavretia zmluvy o dielo zo dňa 05.06.2007 medzi navrhovateľom ako objednávateľom a
zhotoviteľom firmou RAM - Ing. Milan Kubík a jej dodatku č. 1 zo dňa 12.06.2007 odporca pôsobil vo
funkcii štatutárneho orgánu navrhovateľa.
Okresný súd postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z právoplatného trestného
rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/106/2013 zo dňa 27.02.2014 s prihliadnutím na ust. § 135

ods. 1 O.s.p. a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Skutkový stav bol v predmetnom trestnom
konaní nesporne preukázaný. Ak odporca ako štatutárny orgán navrhovateľa podpísal dodatok č. 1 k
zmluve o dielo dňa 12.06.2007, konal v rozpore s ust. článku X. bod 4.5 Zmluvy o spoločenstve bytov
SVBBellovazodňa06.06.2007ačlánkuX.bod3,4dodatkuč.1zodňa10.04.2007ajehopostupboltiež
v rozpore s ust. § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Ak na základe takto uzavretého dodatku k zmluve

o dielo bola z finančných prostriedkov navrhovateľa na príkaz odporcu vyplatená zhotoviteľovi: RAM -
Ing. Milanovi Kubíkovi faktúra č. 10/2007 zo dňa 05.04.2007 splatná 15.04.2007 vystavená na sumu
46.700,00 Sk a faktúra č. 30/2007 zo dňa 05.06.2007 splatná 12.06.2007 vystavená na sumu 59.500,00
Sk, odporca svojím protiprávnym konaním spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 107.100,00 Sk
(3.555,07 Eur), ktorá suma zodpovedá výške žalovanej istiny. Zmluva o dielo zo dňa 05.06.2007

bola uzavretá v súlade s ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka účinného v tom čase. Cena diela
bola v tejto zmluve riadne dohodnutá a zahŕňala aj cenu za vyhotovenie projektovej dokumentácie na
obnovu bytového domu, vrátane výkresovej dokumentácie. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje
náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na
povahu diela (§ 537 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka) a takto dohodnutú cenu diela v zmluve o

dielo (§ 546 Obchodného zákonníka) mal objednávateľ zhotoviteľovi aj zaplatiť. Nemožno preto hovoriť
o žiadnom „darovaní“ projektovej dokumentácie navrhovateľovi zo strany zhotoviteľa. Ak odporca nebol
oprávnený na uzavretie dodatku č. 1 k zmluve o dielo so zhotoviteľom, potom úhrada faktúr vystavených
nazákladetohtododatkuanapokynodporcu,ješkoda(akoujmavyjadriteľnávpeniazoch),ktorávznikla
v majetkovej sfére poškodeného, t. j. navrhovateľa. Tieto peniaze teda zhotoviteľovi nemali byť zo strany

navrhovateľa vyplatené.
Odporca preto ako štatutárny orgán navrhovateľa zodpovedá navrhovateľovi za vzniknutú škodu.
Zároveň aj rozhodnutie prvostupňového súdu o úrokoch z omeškania priznanej istiny, plne zodpovedá
zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 ústavy, článok
6 ods. 1 Dohovoru) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej

veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo

odôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Odvolateľ - odporca nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný navrhovateľ si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 167,42 Eur za jeden úkon právnej služby -
písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.02.2015), účtovaný v súlade s ust. § 10 ods.
1 pri aplikácii ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 131,14 Eur, ku ktorému

v súlade ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. prináleží režijný paušál v sume 8,39 Eur a DPH vo výške 20% zo súčtu
uvedených súm (139,53 Eur) vo výške 27,90 Eur, účtovanú v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl.
Odvolací súd preskúmaním týchto trov zistil, že tieto bolo právnym zástupcom navrhovateľa vyčíslené
správne. Zároveň odvolací súd priznané trovy odvolacieho konania v celkovej sume 167,42 Eur,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uložil odporcovi zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupuje
navrhovateľa v tomto konaní v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.