Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/198/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010815
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7612010815.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 11. decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A.. S. V. - X.. X.X.XXXX Y. Z., V. L. B. R. Č.. XXXX/XX,
Z.

j e v i n n ý

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. b/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

v dobe od januára 2011 doposiaľ, mimo mesiaca júl 2012, Y. Z., S. A., S. R. X. Y. a inde, ako otec mal.
dcéry C. V., X.. XX.X.XXXX, študentky, neprispieval riadne a včas na jej výživu, i keď mu táto povinnosť
vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.2.2005 sp. zn.
7C 38/04, mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 66,39 eur do rúk Z. V., matky dieťaťa, čím
mu vznikol dlh na výživnom najmenej v sume 1.456,90 eur, pričom nebol v evidencií uchádzačov o
zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke a živil sa drobným podnikaním,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona mu ukladá
povinnosť, a to v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A.. S. V. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nemá dlh na výživnom voči dcére C.. Počas celého
žalovaného obdobia sa s dcérou stretával každý týždeň. Týždenne jej dával 5 - 10 eur a niekedy aj
viac. Tiež aj iným spôsobom investoval do jej potrieb, napr. kúpou plesových šiat za 70,- eur plus
dovoz vo výške 20,- eur. Peniaze na výživné neposielal bývalej manželke, pretože jej nedôveroval.

Ďalej uviedol, že v žalovanom období mal živnostenské oprávnenie, ktoré je aktívne, ale nepodniká.
Predkladá daňovým orgánom nulové daňové priznanie. Býva v 12 izbovom rodinnom dome, ktorého
nie je vlastníkom, pretože ešte prebieha dedičské konanie. V súvislosti s bývaním má náklady 70,- eur
mesačne. Spláca zostatok úveru vo výške 80.000,- Sk. Zdroje obživy si dopĺňa tak, že raz mesačne
vycestuje na Ukrajinu, kde nakúpi drobný tovar, buď priamo na objednávku pre fyzické osoby, alebo pre

zásobu, že ho neskôr speňaží. Výnos z tohto predaja činí cca. 200 - 300,- eur mesačne. V mesiaci júl
2012 zaplatil 70,- eur na výživné a v mesiaci november 2012 dal dcére 55,- eur na výživné.

Svedkyňa Z. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný zaplatil do jej rúk výživné iba v
mesiaci júl 2012 vo výške 70,- eur. V posledných dvoch rokov hodnotnejšie veci, ktoré kúpil dcére, boli

plesové šaty v hodnote 50 - 60 eur, minulý rok mp4 prehrávač a čižmy v hodnote 90,- eur. Ďalej uviedla,
že aj napriek tomu, že obžalovaný neplatí výživné, základné veci, ktoré dcéra potrebovala, zabezpečila
zo svojho príjmu.

Svedkyňa C. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že za posledné dva roky sa stretáva s

obžalovaným, ktorý je jej otcom - dva až trikrát do mesiaca. Pri týchto stretnutiach sa stáva, že jej otec
dá vreckové. V prípade, ak by vedela, že sa nejedná o vreckové, ale o výživné, neprijala by toto plnenie.
Za mesiac jej týmto spôsobom dával asi 5,- eur. V žalovanom období jej obžalovaný nedal nikdy sumu,
ktorá by zodpovedala výške mesačného výživného. Z hodnotnejších veci jej obžalovaný obstaral mp4
prehrávačvsume40,-eur,plesovéšatyvosume70,-euratopánkyvsume15,-eurvžalovanomobdobí.

Rodný list potvrdzoval, že obžalovaný A.. S. V. je otcom C.B. V., X.. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného
súdu Poprad zo dňa 22.2.2005 sp. zn. 7C 38/04, právoplatným dňa 6.5.2005, bola maloletá C.B. V.
zverená do výchovy matky Z. V.. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať výživný na mal. C. sumou 2.000,-
Sk (66,39 eur) mesačne do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z potvrdenia o návšteve školy

vyplývalo, že mal. C. V. je žiačkou Gymnázia na Javorovej ulici v Spišskej Novej Vsi v školskom roku
2012/2013.

Z dokladu o platbe (č. l. 26) vyplývalo, že obžalovaný A.. S. V. uhradil výživné vo výške 70,- eur v mesiaci
júl 2012 do rúk Z. V.C..

Z výpisu zo živnostenského registra (č. l. 32 - 33) vyplývalo, že obžalovaný A.. S. V. má živnostenské
oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Z daňových priznaní z dani z príjmov fyzickej osoby
za roky 2011 a 2012 vyplývalo, že obžalovaný nemal príjem v zdaňovacom období.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal dostatočne preukázané, že sa skutku dopustil
obžalovaný A.. S. V.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.
Na svoju obranu uviedol, že nemá dlh na výživnom voči svojej dcére, pretože mesačne jej poskytuje
plnenia, ktoré pokryvajú výšku sumy výživného. Tejto obrane obžalovaného súd neuveril, pretože mal
preukázané z výpovedi svedkýň - Z. V. C. C. V., že k takým plneniam zo strany obžalovaného nedošlo.

Plnenia, ktoré poskytoval obžalovaný svojej dcére priamo do rúk nemôžu byť považované za výživné,
nanajvýš za dary. Teda z výpovede oprávnenej osoby na poberanie výživného, výpovede svedkyne C.
V. a z dokladu o zaplatení výživného v mesiaci júl 2012 bolo zrejmé, že si obžalovaný nesplnil svoju
vyživovaciu povinnosť v žalovanom období a vznikol mu dlh na výživnom vo výške 1.456,90 eur. A
konečne zo samotnej výpovede obžalovaného a svedkyne C. V. vyplynulo, že v žalovanom období mal

obžalovaný schopnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pretože mal príjem, ktorý mu to umožňoval.Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného A.. S. V. ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba vedomou

nedbanlivosťouporušilzáujemchránenývTrestnomzákone,ktorýmjenároknavýživu,ktorýjezaložený
na ustanoveniach Zákona o rodine, a to tým spôsobom, že ako otec maloletej dcéry riadne neprispieval
na jej výživu, hoci bolo v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch si plniť vyživovaciu
povinnosť a túto povinnosť si neplnil po dlhší čas.

Obžalovaný A.. S. V. bol doposiaľ raz súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 9.10.2007 sp. zn. 4T 67/2007 bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a bola mu uložená
povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné podľa svojich schopnosti. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 5.2.2008. V skúšobnej dobe sa obžalovaný osvedčil. Mesto Levoča charakterizovalo

obžalovaného všeobecne.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovanému A.. S. V. súd prihliadal na jeho osobu, osobné
pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok, na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a
na to, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti z vedomej nedbanlivosti. Súd nezistil u obžalovaného

poľahčujúcu okolnosť a ani priťažujúcu okolnosť.

Súd uložil obžalovanému A.. S. V. trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby v trvaní 2 rokov. Zároveň
obžalovanému uložil obligatórnu povinnosť zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe.

Vychádzajúc z predpokladu, že účel trestu u obžalovaného A.. S. V. možno naplniť aj bez výkonu trestu,
výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho
oznámenia.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku.